Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/20/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ţeleznice Slovenskej

republiky, Bratislava, so sídlom v Bratislave, Klemensova ul. č. 8, proti odporcovi

WESTWOOD Slovakia s. r. o., so sídlom v Bratislave Račianska ul. č. 66, v dovolacom

konaní zastúpenej Mgr. Janou Lenkovou, advokátkou v Bratislave, Krížna ul. č. 38,

o zaplatenie 1 437,76 Eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava III v Bratislave pod

sp. zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31.

mája 2012, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III

v Bratislave z 9. júna 2011, č. k. -111, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. mája

2012, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. mája 2012, č. k. -137 odmietol

odvolanie odporcu smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 9. júna 2011,

č. k. -111 (ktorým tento súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu 1 437,76 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 8. júla 2010 do zaplatenia a nahradiť mu

trovy konania v sume 86 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku) a vyslovil, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vychádzal zo zistenia, že rozsudok súdu prvého stupňa bol doručovaný odporcovi

na adresu B., ktorá zásielka sa vrátila súdu späť 15. júla 2011 s tým, že adresát si ju

v odbernej lehote neprevzal. Odvolací súd tak považoval rozsudok súdu prvého stupňa za

doručený dňom 19. júla 2011 na základe zákonnej fikcie (t. j. po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu bez ohľadu na to, či sa to konatelia oprávnení za odporcu konať,

dozvedeli). Táto lehota začala plynúť 20. júla 2011 a uplynula 3. augusta 2011 (správne 4.

2

augusta 2011). Pokiaľ odporca podal odvolanie na poštovú prepravu až 30. augusta 2011,

urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, teda oneskorene.

Opakované doručenie rozsudku súdu prvého stupňa priamo konateľke spoločnosti (J. C.) na

adresu B. považoval za nadbytočné a neúčinné. Neprihliadol ani na plnomocenstvo udelené

J. C. (ako jedným konateľom spoločnosti) J. C. (druhej konateľke spoločnosti), lebo

oprávnenie obidvoch konateľov vyplýva z ustanovenia bez potreby

udelenia plnomocenstva na zastupovanie právnickej osoby v konaní.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu a tiež aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a že postupom súdu

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( , v spojení s ustanovením

). Zdôraznil, že J. C. bola splnomocnenou zástupkyňou odporcu

na základe plnomocenstva z 27. októbra 2010 a robila všetky úkony v súlade s ustanoveniami

a a vždy preberala zásielky, pokiaľ sa v mieste doručovania

zdržiavala. V čase doručovania zásielky (15. júla 2011) sa v mieste doručovania

nenachádzala, bola na dovolenke. Pokiaľ jej súd prvého stupňa opakovane doručil zásielku,

nešlo o doručenie nadbytočné, ale také, ktoré je v súlade s ustanovením

Využitie fikcie doručenia preto v danom prípade neprichádzalo do úvahy; rozsudok súdu bol

doručený až 15. augusta 2011 a pokiaľ odvolanie proti nemu bola podané 30. augusta 2011,

bolo podané v zákonnej lehote. Aj za predpokladu, že by sa náhradné doručenie posudzovalo

v zmysle ustanovenia , nešlo by o doručenie nadbytočné (ako to konštatoval

odvolací súd). V predmetnej veci došlo k nesprávnemu uplatneniu fikcie náhradného

doručenia a tiež aj k porušeniu jeho základných práv a slobôd na súdnu a inú ochranu (čl. 46

ods. 1 SR) a práva na spravodlivé súdne konanie ( Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd). V súvislosti s výkladom slov „...hoci sa v mieste doručenia

zdržuje...“ poukázal aj na rozhodnutie NS SR zo 7.9.2010, sp. zn.

a v súvislosti s údajmi nachádzajúcimi sa na doručenke aj na rozhodnutie NS SR

z 20.7.1992 sp. zn. a v súvislosti s nezákonnosťou, resp. s nesprávnosťou

doručenia na rozhodnutie NS SR z 30.6.2010, sp. zn. .

Navrhovateľ sa v dovolacom konaní nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, že (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Keďže predmetom dovolacieho konania je rozhodnutie, ktoré bolo vydané formou

uznesenia, prípustnosť dovolania proti nemu je upravená v ustanoveniach

So zreteľom na skutočnosť, že dovolaním bolo napadnuté uznesenie, ktorým bolo odmietnuté

odvolanie odporcu možno konštatovať, že takého uznesenie nemožno podriadiť pod žiaden

z dôvodov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia ,

a preto dovolanie podľa tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania v preskúmavanej veci teda prichádzala do úvahy, len ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

(t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237

ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým účastníkom konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré im právna

úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených

záujmov. Medzi takéto práva, patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej správnosti

prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe včas

podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, že jeho podanie zákon nevylučuje.

Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj taký

postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané oneskorene podľa § 218 ods. 1

písm. a/ , hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.

Keďže dovolateľ v predmetnej veci uviedol, že súd mu svojím postupom odňal možnosť

konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo k vade

vyplývajúcej z ustanovenia a dospel k záveru, že k takejto vade

v predmetnom konaní došlo.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že účastníčkou konania na strane odporcu je

právnická osoba – spoločnosť s ručením obmedzeným, za ktorú v súdnom konaní konala

konateľka – J. C. Túto skutočnosť bolo treba zohľadniť aj pri doručovaní písomností, teda pri

doručovaní bolo treba vychádzať z ustanovenia upravujúcim doručovanie

písomností (štátnym a iným) právnickým osobám.

Podľa písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým

osobám doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať

písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je

oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich

pracovníkovi, ktorý písomnosť príjme. Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe

na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať

za právnickú osobu, sa o tom nedozvie ( ).

Osobitným spôsobom doručenia do vlastných rúk vykonaným náhradným spôsobom je

od účinnosti novely () doručovanie písomností právnickej osobe

a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi. Ak písomnosť právnickej osobe nemožno doručiť

na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa po troch dňoch od vrátenia nedoručenej

zásielky súdu povaţuje za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať

za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Na fikciu doručenia v tomto prípade stačí, že súd 1/ nepozná inú adresu podnikateľa,

ţe 2/ zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá je sídlom (miestom) podnikania, ktoré má

oporu v platnom zápise v príslušnom, najmä obchodnom registri a ţe 3/ zásielka sa vrátila

ako nedoručená.

V prejednávanej veci zásielka obsahujúca rozsudok súdu prvého stupňa bola

doručovaná odporkyni (WESTWOOD Slovakia s. r. o.), ale na adresu jej konateľky (B.) hoci

sídlo žalovanej spoločnosti v zmysle zápisu do obchodného registra je v Bratislave,

Račianska ul. č. 66. Napriek tomu odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že

v predmetnej veci platí fikcia doručenia a predmetnú zásielku považoval za doručenú po troch

dňoch od jej vrátenia súdu.

Odvolací súd teda v danej veci nesprávne aplikoval ustanovenie ,

keď predpoklady pre uplatnenie fikcie doručenia neboli splnené. V nadväznosti na túto

nesprávnosť posúdil nesprávne aj včasnosť podaného odvolania odporcom, keď fikciu

doručenia nebolo možné uplatniť a konateľka odporcu prevzala rozsudok súdu prvého stupňa

až 15. augusta 2011. Pokiaľ proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie na poštovú

prepravu 30. augusta 2011, podala tento opravný prostriedok včas a odvolací súd mal

na jeho základe vec náležite preskúmať v odvolacom konaní.

Ak teda odvolací súd odvolanie odporcu odmietol ako oneskorene podané bez toho,

aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal mu týmto rozhodnutím možnosť

konať pred súdom v zmysle

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/

, dovolanie odporcu je prípustné a zároveň aj dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ). So zreteľom na existenciu vyššie uvedenej vady

dovolací súd sa nezaoberal aj ďalšími dôvodmi uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. februára 2014

JUDr. Daniela Švecová, v .r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová