Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/179/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. F., zastúpeného JUDr. R.

G., proti žalovanému F. L., o zaplatenie 440 000,- Kč s príslušenstvom, ktorá vec je vedená

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 28. októbra 2008, sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 28. októbra

2008, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 6. júna 2008, č.k. -128 v spojitosti

s uznesením č.k. -164 z 21. apríla 2009 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal voči žalovanému zaplatenia 440 000,- Kč so ným úrokom z omeškania

zo sumy 440 000,- Kč od 1. januára 2001 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobcovi

uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 50 562,- Sk a zaplatiť ich

JUDr. S. Z. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť Okresnému súdu Trenčín trovy konania štátu vo výške 19 876,- Sk do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu uznesením z 28. októbra 2008, sp. zn.

jeho opravný prostriedok ako oneskorene podaný podľa § 218 ods. 1 písm. a/

odmietol. Z obsahu spisu mal za preukázané, že rozsudok súdu prvého stupňa bol

doručovaný žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu JUDr. M. F. 8. júla 2008,

opakovane 9. júla 2008, ktorým dňom bol aj uložený na pošte. Tretím dňom doručenia bol 14.

júl 2008 (keďže posledný, tretí deň lehoty pripadol na sobotu 12. júla 2008) a posledným

dňom pätnásťdňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania bol 29. júl 2008. Žalobca podal

odvolanie osobne na súde až 6. augusta 2008, preto ho podal oneskorene,

po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzoval

z toho, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že včas podané odvolanie

odmietol. Uviedol, že odvolací súd postupoval nesprávne a účelovo pri posudzovaní

a počítaní lehoty na podanie odvolania. Mal za to, že si zásielku prostredníctvom zástupcu

riadne prevzal a v stanovenej lehote podal odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či jeho opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno napadnúť.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 a 2 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie proti rozsudku súdu

prvého stupňa ako oneskorene podané.

So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z ustanovenia , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie

pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú

spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým

dovolanie inak nie je procesne prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle

uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo

k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že

konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je

postihnuté vadou podľa (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba

rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred

súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba

považovať aj odmietnutie odvolania podľa v prípade, že

podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Podľa v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň

a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží

doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa

posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... považuje sa

posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je predpísané súčasné splnenie nasledovných

podmienok : a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114

ods. 4 ), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste

doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,

kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie

zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený

o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní

od upovedomenia nevyzdvihol.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri

doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje pravdivosť

toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčuje súdu

vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak (uznesenie Najvyššieho

súdu SR z 20. júla 1992 sp. zn. ). Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu

k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát

v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je

splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia,

pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy

na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia

nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je

osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude

zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa

v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto

dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať

alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť

iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste

doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť

doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát každodenne

vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici,

na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje

na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je teda vecou

konkrétneho prípadu.

Dovolací súd opakovane (24. marca 2009, č.l. 157) a (4. septembra 2009, č.l. 177)

vrátil spis súdu prvého stupňa za účelom zistenia skutočností spojených s doručovaním

prvostupňového rozhodnutia, a to so zameraním na zákonný postup upravený v ustanovení

v znení do 15. októbra 2008 a dospel k záveru, že konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu sú postihnuté vadou podľa

Ako vyplynulo po doplnení dokazovania z oznámenia P.T. (č.l. 165 spisu) predmetná

zásielka bola doručovaná právnemu zástupcovi žalobcu na adresu J. v T. 8. júla 2009

a opakovane 9. júla 2008 s tým, že adresát sa v tom čase na uvedenej adrese nezdržiaval. Po

neúspešnom prvom pokuse o doručenie zásielky bola 8. júla zanechaná výzva o opakovanom

doručení zásielky, ktorá bola vhodená do poštovej schránky adresáta. Opakované doručenie

malo byť uskutočnené 9. júla 2008 v čase od 8:00 hod. do 12:00 hod., avšak adresát nebol

poštovým doručovateľom zastihnutý.

Svedkyňa A. P., poštová doručovateľka, vo svojej výpovedi (č.l. 198 spisu) opísala

spôsob, akým obvykle postupovala pri doručovaní zásielok JUDr. M. F., avšak na skutočnosť,

či sa JUDr. F. na adrese doručovania v dňoch 8. júla 2008 a 9. júla 2008 nezdržiaval, resp., že

tam nebol zastihnutý, si spomenúť nevedela, keďže uplynula dlhá doba.

Právny zástupca žalobcu JUDr. M. F. vo svojej výpovedi (č.l. 174) uviedol, že 5. júla

2008 odišiel s manželkou na ich chatu na D., kde trávili dovolenku až

do 20. júla 2008. Keďže sa nejednalo o dovolenku zabezpečovanú cestovnou kanceláriou,

uviedol, že o tom nemá žiaden listinný dôkaz, ale že túto skutočnosť môže potvrdiť manželka.

Svedkyňa J. F., manželka právneho zástupcu žalobcu, pri svojom výsluchu (č.l.197)

uviedla, že nakoľko išlo o letné obdobie, je možné, že boli s manželom na ich chate na D.,

kam chodievajú veľmi často. Fakt, či to bolo aj v období od 8. júla 2008

do 14. júla 2008, nevedela presne uviesť.

Vypočutá svedkyňa H. P., zamestnankyňa advokátskej kancelárie

JUDr. M. F., ktorá bola splnomocnená na preberanie zásielok, uviedla (č.l. 201), že v čase

doručovania rozsudku v dňoch 8. júla 2008 a 9. júla 2008 bola na rodinnej dovolenke

v zahraničí, pravdepodobne v B.. Predložila o tom aj evidenciu dochádzky

do zamestnania, ktorú si individuálne viedla (č.l. 202) a z ktorej vyplynulo, že v čase

od 2. júla 2008 do 21. júla 2008 čerpala dovolenku. O tom, kde sa zdržiaval JUDr. F., nemala

vedomosť.

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že

opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. , ,

).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných

pochybností preukázané, že sa žalobca, ktorému bol doručovaný odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa, zdržiaval v čase doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa

v mieste doručenia. Preto ak odvolací súd ako oneskorene podané odmietol odvolanie

žalobcu, odňal mu svojím konaním a rozhodnutím právo, aby na základe jeho včas podaného

odvolania bolo ním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané odvolacím súdom

(porovnaj R 23/1994).

Žalobca teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu podľa

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vždy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. septembra 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová