Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/1/2014

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. Š. H., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, v Bratislave, Podbrezovská 34, proti

odporcovi Slovenskej republike - Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so

sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp.zn. , o vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. , sp.zn.

, takto

rozhodol:

Sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. R. Č. a JUDr. D. Š. s ú v y l ú

č e n í z prejednávania a rozhodovania vecí vedených na Najvyššom súde Slovenskej

republiky pod sp.zn. a sp.zn. .

O d ô v o d n e n i e

V konaní o podanom dovolaní, ktoré je na Najvyššom súde Slovenskej republiky

vedené pod sp.zn. a v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky, ktoré je vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky

pod sp.zn. , ţalobca vo svojich písomných podaniach z 29. januára 2014

vzniesol identickú námietku zaujatosti voči sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

JUDr. D. Š. a JUDr. R. Č., ktorí sú v predmetných veciach zákonnými sudcami a navrhol, aby

boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania týchto vecí. V námietke ţalobca uviedol, ţe

o dôvode vylúčenia sa dozvedel 21. januára 2014.

Za dôvody pre vylúčenie JUDr. R. Č. uviedol, ţe má vedomosť o tom, ţe menovaný sa

ako ţalobca ţalobou z 9. júla 2012 proti ţalovanému - Najvyšší súd Slovenskej republiky vo

veci určenia porušenia práva ţalobcu na rovnaké zaobchádzanie a práva nebyť

2

diskriminovaný, o nápravu protiprávneho stavu a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

domáhal okrem iného aj určenia, ţe rozhodnutím predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky JUDr. Š. H. o priznaní odmien sudcom tohto súdu v decembri 2009, v júli 2010 a v

decembri 2010, Najvyšší súd Slovenskej republiky porušil právo ţalobcu

na rovnaké zaobchádzanie a právo nebyť diskriminovaný, zaplatenia sumy 21 850 Eur

do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatenia nemajetkovej ujmy 10 000 Eur do troch

dní od právoplatností rozsudku a náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. V ţalobe JUDr. R. Č. uviedol, ţe nepozná dôvod, pre ktorý mu bola priznaná niţšia

odmena v porovnaní s ďalšími členmi senátu a v porovnaní aj s ostatnými sudcami

občianskoprávneho kolégia. Ďalej sa ţalobca domáhal právnej ochrany podľa ustanovení

antidiskriminačného zákona a uviedol, ţe podľa antidiskriminačnej zásady (pravidla) patrí

za rovnakú prácu rovnaká odmena. Skutočnosť, ţe mal vo vyššie uvedených rokoch

vyplatenú niţšiu odmenu oproti ostatným členom senátov, v ktorých pracoval, pociťoval ako

hrubo, aţ nespravodlivo neznesiteľnú. Podľa jeho tvrdenia mu bolo vo veľkom rozsahu

odopreté plnenie poskytnuté ostatným sudcom v úplne porovnateľnej situácii. Uvedenou

diskrimináciou bola zníţená jeho dôstojnosť a s takýmto hrubým bezprávím sa v celom

svojom doterajšom osobnom a profesionálnom ţivote ani len v náznakoch nestretol.

Zo ţalobného návrhu, ako aj samotného petitu je zrejmé, ţe sa JUDr. R. Č. cítil byť hrubo

poníţený, a to nespravodlivo a neznesiteľne práve konaním JUDr. Š. H.. Z uvedeného je

zrejmý negatívny postoj JUDr. R. Č. k ţalobcovi, ktorý podľa jeho názoru spáchal na ňom

bezprávie s akým sa on v celom svojom osobnom a profesionálnom ţivote ani v náznakoch

nestretol.

Zaujatosť sudkyne JUDr. D. Š. ţalobca namietal s poukazom

na skutočnosti, ţe menovaná opakovane vyjadrila svoj názor v súvislosti s konaním, ktoré

bolo proti ţalobcovi vedená zo strany bývalej ministerky spravodlivosti. Uviedol, ţe

ministerka spravodlivosti L. Ţ. podala 18. novembra 2010 Ústavnému súdu Slovenskej

republiky návrh na začatie disciplinárneho konania proti nemu ako sudcovi a predsedovi

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Následne 20. decembra 2010 ministerka

spravodlivosti doručila Ústavnému súdu Slovenskej republiky podanie, ktorým doplnila

uvedený návrh na začatie disciplinárneho konania o vyjadrenie JUDr. D. Š.

z 30. novembra 2010. Ministerka spravodlivosti medzi iným v podaní uviedla: „Z vyjadrenia

JUDr. D. Š. z 30. novembra 2010, okrem iného, vyplýva, ţe plnila všetky povinnosti

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak vo vnútri, ako aj navonok - vo vzťahu ku všetkým

3

orgánom štátu, no najmä vo vzťahu k Ministerstvu financií Slovenskej republiky....“ „Počas

doby, keď vykonávala funkciu predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v dobe keď

táto nebola obsadená, boli na Najvyššom súde Slovenskej republiky vykonané kontroly

Ministerstvom financií....“ „Vyjadrenie JUDr. D. Š.

z 30. novembra 2010 len potvrdzuje správnosť podania návrhu na začatie disciplinárneho

konania proti predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Š. H.“. Z uvedeného

podľa ţalobcu nepochybne vyplýva, ţe JUDr. D. Š.

30. novembra 2010 napísala list ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky L. Ţ., ktorý

bol pouţitý ako jeden z podkladov pre disciplinárne stíhanie proti ţalobcovi, ktoré začala

vtedajšia ministerka spravodlivosti. V uvedenom liste JUDr. D. Š. medzi iným uviedla, ţe

funkciu podpredsedníčky vykonávala vţdy čestne a zodpovedne, a preto je zrejmé, ţe konanie

ţalobcu, ktorý kontrolu Ministerstva financií Slovenskej republiky na Najvyšší súd SR

nevpustil, potom povaţovala za konanie nečestné a nezodpovedné. Z uvedeného je zrejmý jej

negatívny postoj k jeho osobe, ako osobe nečestnej a nezodpovednej. Vzhľadom na čas, v

ktorom bola odpoveď na ţiadosť ministersky spravodlivosti z 30. novembra 2010 odoslaná, a

najmä jej obsah, povaţuje ţalobca odpoveď JUDr. D. Š. za neprimeranú iniciatívu bývalej

podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR, ktorá prispela k jeho nezákonnému disciplinárnemu

stíhaniu. Do popredia tu vystupuje v spojitosti s vedeným disciplinárnym konaním, v ktorom

boli ako dôkazy proti ţalobcovi pouţité aj vyjadrenia JUDr. D. Š., otázka osobných ambícií

JUDr. D. Š. a jej snaha o získanie funkcie vo vedení súdu, čo sa aj preukázalo jej ďalšími

kandidatúrami na funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. JUDr. D. Š.

bola podpredsedníčkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky období od 30. mája 2005 do

30. mája 2010. Negatívny postoj JUDr. D. Š. k jeho osobe pramení aj z jej neúspešnej

kandidatúry na podpredsedníčku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde ním nebola do

tejto funkcie navrhnutá a v Súdnej rade Slovenskej republiky nezískala dostatočnú podporu.

Ďalej ţalobca uviedol, ţe v čase, keď prepukla aféra ohľadom vyfabrikovaného

odposluchu s B.S., v čase keď bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, sa

JUDr. D. Š. vyjadrila pred zamestnancami Najvyššieho súdu SR, ţe je hrozné, aby taký

človek bol naďalej ministrom spravodlivosti.

Podaním z 10. feburára 2014 ţalobca doplnil svoju námietku zaujatosti voči

JUDr. D. Š., v ktorej poukázal na to, ţe má vedomosť o tom, ţe JUDr. D. Š. vedie konanie o

ochranu osobnosti so Spoločnosťou 7 Plus, s.r.o.

4

Na základe skutočnosti, ţe uvedené konanie v súčasnej dobe prebieha na Krajskom

súde v Bratislave, poţiadal v súlade s predsedu senátu o nahliadnutie

do predmetného spisu a 10. februára 2014 bola ním poverená osoba do uvedeného spisu

nahliadnuť.

Realizovaním nahliadnutia do spisu sa 10. februára 2014 dozvedel z odvolania, ktoré

podala JUDr. D. Š. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 13. septembra 2012, sp.zn.

-211 ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia o zaujatosti uvedenej sudkyne voči jeho

osobe. JUDr. D. Š. vo svojom odvolaní namieta nesprávne právne závery súdu prvého stupňa

, keď poukazuje na to, ţe : „i v prípade, ak by čitatelia vnímali osobu navrhovateľky výlučne

ako osobu názorovo blízku, teda názorovo spriaznenú, i toto vnímanie jej osoby je pre

navrhovateľku difamujúce, pretoţe navrhovateľka nie je názorovo blízkou osobou JUDr. Š.

H. a dôrazne sa bráni takémuto označeniu, nestotoţňuje sa totiţ s jeho názormi a postojmi, so

spôsobom vedenia najvyššej súdnej inštancie

a priradenie k tejto osobe ju hlboko uráţa."

V uvedenom odvolaní okrem iného uviedla aj to, ţe : „v kontexte všetkých týchto

faktov je nesporné, ţe pokiaľ bola navrhovateľka označovaná za osobu blízku Š. H., toto

skutkové tvrdenie má samo osebe difamujúci charakter, keďţe ju prezentuje ako osobu, ktorá

má podobné názory ako JUDr. Š. H., je s ním spriaznená, schvaľuje jeho rozhodnutia pri

výkone jeho verejnej funkcie a vedení Najvyššieho súdu SR

a pod., a to pravdou nie je. Toto označenie spôsobilo aj zníţenie jej dôstojnosti a váţnosti

u jej kolegov, najmä tých, ktorí JUDr. Š. H. otvorene kritizujú, ako aj v očiach širokej

verejnosti. Navyše, sám súd pripustil, ţe za istých okolností by označenie blízka osoba mohlo

vyznievať difamujúco, ak by bol navrhovateľ spájaný s osobou, ktorej morálny, hodnotový a

ľudský kredit je záporný, ak by bol spájaný s osobou, ktorá zdieľa iné morálno-hodnotové

názory. Navrhovateľka uvádza, ţe v danom prípade išlo o takú situáciu, pretoţe je spájaná s

osobou, s ktorej názormi sa nestotoţňuje a nesúhlasí s jeho postojmi a ako zápornú osobu ho

vníma značná časť spoločnosti a jej rodiny."

Voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa JUDr. Š. namietala aj to, ţe : „Ak súd uviedol,

ţe JUDr. Š. H. poţíva dôveru časti spoločnosti, najmä medzi sudcami, o čom svedčí jeho

kariéra zvolenie do funkcie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, potom predsedu

5

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd úplne opomenul všeobecne známe dianie v

justícii, v rámci ktorého boli jeho postoje a rozhodnutia kritizované, napr. otvorená kritika na

adresu JUDr. Š. H. ešte ako ministra spravodlivosti zo strany Zdruţenia sudcov ako najväčšej

stavovskej organizácie sudcov napr. v prípade jeho snahy preniesť jeho kompetencie na

predsedu Súdnej rady SR, t.j. predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj proti

disciplinárnym konaniam sudcov, ktoré môţu byť pouţité na trestanie nepohodlných sudcov,

neskôr kritika zo strany signatárov Piatich viet napr.

pre sankcionovanie sudcov za vyslovenie ich názoru, ústavná sťaţnosť sudcov Najvyššieho

súdu SR týkajúca sa nelegálneho zvolenia JUDr. Š. H. do funkcie predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, otvorená kritika zo strany sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na adresu JUDr. Š. H., napr. pre nerovnaké zaobchádzanie, personálne zmeny v

senátoch na Najvyššom súde SR, zmeny v rozvrhu práce spôsobujúce preťaţenosť niektorých

senátov, osobné konflikty a súdne spory so sudcami, vrátane trestných oznámení a mnohé

ďalšie. Rovnako moţno spomenúť ukončené disciplinárne konanie vedené proti JUDr. Š. H.

(za neumoţnenie vykonania finančných kontrol

na Najvyššom súde SR), ako aj ešte neukončené disciplinárne konania vedené proti jeho

osobe. Je zaráţajúce, ţe súd tieto fakty a všeobecne známe skutočnosti opomenul

a pri zisťovaní miery difamácie výroku, ktorým bola navrhovateľka označená ako blízka

osoba Š. H., ich nezohľadnil. Nie je tak správnym skutkovým zistením, ţe by JUDr. Š. H.

poţíval dôveru medzi sudcami - toto vôbec nebolo v konaní preukázané a nevyplýva ani zo

všeobecne známych skutočností. JUDr. Š. H. rovnako nepoţíva dôveru ani u podstatnej časti

verejnosti.“

Z uvedeného textu odvolania je zrejmé, ţe JUDr. Š. sa cíti hlboko urazená uţ

samotným faktom priradenia jej osoby k osobe ţalobcu, pretoţe sa nestotoţňuje a nesúhlasí

s jeho názormi a postojmi, najmä preto, ţe ţalobcu podľa jej názoru vníma spoločnosť

záporne a dokonca ho negatívne vníma aj jej vlastná rodina, teda rodina navrhovateľky.

Toto opäť len preukazuje negatívny postoj JUDr. D. Š. k osobe ţalobcu a tieţ

skutočnosť, ţe je predpojatá nielen voči jeho osobe, ale preukázateľne aj vo vzťahu k obsahu

prejednávanej veci. Poznamenal, ţe cieľom inštitútu vylúčenia sudcu nie je sankcionovanie

osoby sudcu, ale zabezpečenie realizácie práva na spravodlivé konanie účastníkov konania,

ktorého súčasťou je aj právo na subjektívne a objektívne nestranný súd. Okolnosti uvedené vo

vzťahu k namietaným sudcom odôvodňujú vznik pochybností objektívnej povahy o

6

nepredpojatosti sudcu. Okrem ustanovení právnych predpisov Slovenskej republiky poukázal

aj na Bangalórske zásady správania sa sudcov a komentár k nim tak, ako sú uvedené

v rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v jeho veci proti Slovenskej republike.

Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. R. Č. sa k námietke zaujatosti

vyjadril tak, ţe hoci ţalobcom vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod

sp.zn. a sp.zn. je JUDr. Š. H., zastávajúci funkciu predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorom vykonáva funkciu sudcu, necíti sa byť vo

veci zaujatý. Nemá ţiaden pomer k veci, ani k účastníkom (resp. k ich zástupcom). Má za to,

ţe jeho zaujatosť nezakladá ním podaná ţaloba proti Slovenskej republike a proti

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorej podstatou je podľa jeho presvedčenia

diskriminačný postup ţalobcu konajúceho v mene štátu voči nemu pri rozhodovaní o priznaní

odmien sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý aktuálne pociťoval ako hrubo,

ba aţ neznesiteľne nespravodlivý. Napriek tejto skutočnosti nemá k ţalobcovi negatívny

vzťah (nepriateľský, nevraţivý, či hnevlivý), ani vzťah ţiadnej závislosti (napr. neslobody zo

strachu) a ani vzťah poznamenaný predsudkami. Ţalobca vykonávajúci funkciu predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky disponuje vo vzťahu ku všetkým sudcom tohto súdu

určitými oprávneniami, ktorých realizácia môţe byť predmetom kritiky týchto sudcov,

vyjadrenej prípadne aj vo forme ţaloby proti štátu, alebo naopak, môţe vyvolávať u sudcov

pocity vďaky, ba aţ zaviazanosti. Ak by takéto okolnosti mali zakladať zaujatosť sudcov,

mohlo by sa stať, ţe by vec ţalobcu nemal kto prejednať. S prihliadnutím na vyššie uvedené

okolnosti mu zodpovednosť za riadny výkon funkcie sudcu prikazuje byť vo veci nezaujatý,

t.j. je jeho povinnosťou byť vo veci nestranný. Na záver poznamenal, ţe skutočným dôvodom

vznesenej námietky zaujatosti môţe byť nesúhlas ţalobcu s právnym názorom senátu 6 C

vysloveným v rozhodnutí sp.zn. ,

na ktoré v mimoriadnom dovolaní poukazuje generálny prokurátor, a na ktorom sa ako člen

senátu podieľal. V zmysle však táto okolnosť nemôţe byť dôvodom

pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.

Sudkyňa Najvyššieho súdu JUDr. D. Š. sa k vznesenej námietke vyjadrila tak, ţe záver

ţalobcu spočívajúci v tom, ţe obsahom jej listu z 30. novembra 2010 adresovanom ministerke

spravodlivosti, len potvrdila správnosť návrhu na začatie disciplinárneho konania proti

ţalobcovi, nie je správny. Uvedeným listom len odpovedala

na ţiadosť ministerky spravodlivosti a išlo o vyjadrenie k podozreniu z disciplinárneho

7

previnenia, ktoré smerovalo voči jej osobe a súviselo s opatrením vydaným v čase

neprítomnosti predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2009, sp.zn.

Spr 852/2009. Citáty uvedené v námietke sú vytrhnuté z kontextu; ţalobca jej vyjadreniu

z 30. novembra 2010 pripisuje iný (negatívny) význam, hoci v skutočnosti takýto význam

nemá. Pokiaľ v predmetnom liste uviedla, ţe funkciu podpredsedníčky vykonávala vţdy

čestne a zodpovedne, nemoţno z toho (súčasne) vyvodiť záver, ţe ţalobca konal nečestne

a nezodpovedne, preto má voči nemu negatívny postoj.

V súvislosti s mnoţstvom práce, ktoré vykonávala vo funkcií podpredsedníčky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aj jeho predsedníčky v čase, keď funkcia predsedu

NS SR nebola obsadená (od októbra 2008 do júna 2009), v liste konštatovala aj skutočnosť,

ţe počas jej pôsobenia vo funkcii podpredsedníčky boli na Najvyššom súde Slovenskej

republiky vykonané kontroly zo strany MF SR, NBÚ, NKÚ. Ţalobca (vo funkcii ministra

spravodlivosti) o nich vedel a ničím nenaznačil, ţe by sa vykonať nemali. V t o m čase však

nemohla ani len tušiť, ţe ţalobca v budúcnosti (vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky) takúto kontrolu odmietne. Prípadný rozdielny názor na výkon kontroly

na najvyššom súde však nezakladá pochybnosť o jej zaujatosti vo veci sp.zn.

a sp.zn. . Nemá totiţ ţiadny dôvod hnevať sa na ţalobcu alebo mať k nemu

negatívny postoj len za to, ţe na určitý problém má iný názor. Uviedla, ţe predpokladá, ţe ani

on sa na ňu za to nehnevá, a ţe akúkoľvek diskusiu v tomto smere moţno viesť na čisto

profesionálnej úrovni a so zachovaním dôstojnosti sudcovského stavu. Z jej strany nešlo

o ţiadnu iniciatívu (uţ vôbec nie o neprimeranú), ktorou mala prispieť k nezákonnému

disciplinárnemu stíhaniu ţalobcu.

Pokiaľ išlo o jej „neúspešné snahy o znovuzískanie funkcie podpredsedníčky

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky“, taktieţ v nej nevyvolali ţiadny negatívny vzťah

voči ţalobcovi. Nezvolila ju predsa Súdna rada Slovenskej republiky.

Ţalobca ďalej namietal, ţe sa v čase prepuknutia aféry ohľadne vyfabrikovaného

odposluchu s B.S. pred zamestnancami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mala vyjadriť,

ţe „je hrozné, aby taký človek bol naďalej ministrom spravodlivosti." Uvedené tvrdenie

nepovaţuje za pravdivé, navyše, nie je ani moţné náleţité sa k nemu vyjadriť pre jeho

nedostatočnú konkretizáciu. Ţalobca totiţ neuvádza kedy a pred kým sa mala takto vyjadriť,

takţe ide o celkom nepodloţenú námietku voči jej osobe.

8

Uviedla, ţe je pravdou, ţe vedie konanie proti Spoločnosti Plus, s.r.o. o ochranu

osobnosti. Podstatou tejto ţaloby je neoprávnený zásah ţalovanej spoločnosti do sféry jej

osobnostných práv, označením ţe je osobou blízkou Š. H.. Ide o nepravdivé tvrdenie, ktoré

vyvolalo (okrem negatívnych následkov) aj ďalší článok (8. 9. 2011 v denníku Hospodárske

noviny), v ktorom bola zase označená ako „pravá ruka H. na Najvyššom súde". Zdôraznila, ţe

neţaluje predsedu najvyššieho súdu, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale Spoločnosť 7

PLUS, s.r.o. Pokiaľ sa v ţalobe spomína, resp. uvádza meno JUDr. H., je to v súvislosti s

konštatovaním faktu, ţe naozaj nie je jeho blízkou osobou. To však neznamená, ţe má voči

nemu negatívny vzťah.

K doplnenej námietke zaujatosti ţalobcu uviedla, ţe nemá záujem ţalobcu poškodzovať.

Skutočnosť, ţe nie je názorovo blízkou osobou, ţe sa nestotoţňuje ani so spôsobom jeho

vedenia najvyššej súdnej inštancie, ani so spôsobom jeho vystupovania v médiách sama osebe

neznamená existenciu právne relevantného vzťahu k nemu v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1

, a to najmä v kontexte so ţalobou na ochranu osobnosti smerujúcou proti Spoločnosti 7

plus, s.r.o. Podanie tejto ţaloby je práve dôkazom toho, ţe sa od ţalobcu dištancuje, nemá

voči nemu ani pozitívny, ale ani negatívny vzťah.

Skutočnosť, ţe ţalovaná spoločnosť ju nepravdivo priradila k ţalobcovi ako osobe

blízkej, ju skutočne natoľko urazila, ţe ju to viedlo aţ k podaniu ţaloby, a to najmä

po zohľadnení následkov, ktoré nastali v príčinnej súvislosti s uverejnením článku (v rodine,

vo verejnosti - reakcie na internete a pod.).

Jej vzťah voči ţalobcovi nikdy nevybočil z rámca čisto sluţobných vzťahov; jej vzťahu

k nemu naozaj nemoţno pripísať väčší, resp. hlbší význam, prípadne taký význam, ktorý by

bol spôsobilý zaloţiť dôvod pre jej vylúčenie z prejednania a rozhodovania predmetných vecí,

a preto sa necíti byť zaujatá. Skutočnosti uvádzané ţalobcom nepovaţuje za také, ktoré by

boli spôsobilé zbaviť ju objektívneho pohľadu na prejednávané veci.

O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní

iný senát tohto súdu ( štvrtá veta ).

9

Najvyšší súd Slovenskej republiky (senát 5 Nc, v zmysle platného a účinného Rozvrhu

práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2014) v zmysle citovaného ustanovenia

posudzoval opodstatnenosť tvrdenej zaujatosti sudcov tohto súdu JUDr. R. Č. a JUDr. D. Š.

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci.

Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa ktorého sú sudcovia vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom

citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu

k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania.

Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá

je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého

právne významného vzťahu sudcu, a to : 1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj

konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci,

2/ k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom

(pozitívnom či negatívnom) pomere k nim, 3/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah

by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2/.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej moţnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu

( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť

súdu (iného senátu najvyššieho súdu) vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy

vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu (iného

senátu najvyššieho súdu) prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (,

, ).

10

Vzhľadom na to, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje

výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi

( Listiny základných práv a slobôd, )

treba trvať na tom, ţe sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci

skutočne iba výnimočne a z naozaj závaţných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia

rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov

(ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“).

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti

sudcu treba brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto

aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napr. Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Pri subjektívnej

nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný opak.

Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz

o skutočnej zaujatosti (pozri napr. Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však

(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnej skutočnosti, so zreteľom na ktorú

môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa

uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu , ţe spravodlivosť nielenţe musí byť

poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná - „Justice must not only be done, it

must also be seen to be done“). Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký ak objektívne javiť (pozri Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je

zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho

vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom.

Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu,

či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca

zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp.

nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená.

Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, ţe

naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (iného senátu najvyššieho súdu), teda či je tu

11

relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku

nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných

skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť

čo aj len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného. Treba brať zreteľ na skutočnosť, ţe spoločenské vzťahy v najširšom slova

zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu medzi členmi spoločnosti, preto

závaţnosť, ktorá by zaloţila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod

pre jeho vylúčenie z prejednávania rozhodovania veci), môţe aj pri zohľadnení tzv. teórie

zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho

vzťah k danej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom dosahuje taký charakter

a intenzitu, ţe aj napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle

a nestranne ( ).

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť , či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybnosti o nestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce, určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať za objektívne oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu moţno vyvodiť, ţe subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podradiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom disponuje.

Sudca je predstaviteľom súdnej moci. Pri výkone svojej funkcie je nezávislý a zákony

a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho

vedomia a svedomia ( ,

Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Obsah tohto práva

a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len

z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré neboli v danej veci naplnené.

12

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných

povinnosti sudcu, vyplýva o.i. povinnosť sudcu zdrţať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť

dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať

nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom

konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania

konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vţdy vecný

a profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu

od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom

konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať

vecný prístup za kaţdých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť

nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru

svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci

a k účastníkom konania je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými

námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania, ako aj s eventuálnou kritikou jeho

konania, ktorá môţe mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo

iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu

sudcu. Treba pripomenúť, ţe nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou)

sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam

riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti.

Ţalobca existenciu pochybností o nezaujatosti a nestrannosti sudcu JUDr. R. Č., ktoré

sú dôvodom pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania danej veci, vyvodzoval

z obsahu ţaloby, v ktorej menovaný vyjadril svoj negatívny postoj k ţalobcovi v súvislosti

s predmetom tejto ţaloby, najmä tým, ţe uviedol, ţe nespravodlivým a neznesiteľným

konaním ţalobcu sa cítil byť hrubo poníţený. JUDr. R. Č. vo svojom vyjadrení k námietke

zaujatosti tieto objektívne skutočnosti nepoprel, i keď ďalej uviedol, ţe zodpovednosť za

riadny výkon funkcie sudcu mu prikazuje byť vo veci nezaujatý, t.j. je jeho povinnosťou byť

vo veci nestranný.

13

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, vychádzajúc z hore uvedených

zásad, ţe nie je moţné povaţovať JUDr. R. Č. za nezaujatého v predmetných veciach. Ako uţ

bolo uvedené vyššie, objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska

sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania

nezaujatosti. Nestačí, ţe sudca sa cíti subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť. Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych,

organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci

a k účastníkom konania, resp. k ich právnym zástupcom. Vzťah

JUDr. R. Č. k ţalobcovi, vzhľadom na jeho osobné presvedčenie o nespravodlivom

a neznesiteľnom konaní ţalobcu k nemu, nemoţno posudzovať ako nestranný a nezaujatý, ale

naopak, s prihliadnutím na okolnosti tvrdené tak ţalobcom, ako i namietaným sudcom, ako

taký, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať pochybnosti o jeho zaujatosti. K vylúčeniu vo veci

konajúceho sudcu totiţ moţno dospieť aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť o jeho

nezaujatosti.

K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky i pri rozhodovaní

o námietke zaujatosti ţalobcu vznesenej proti sudkyni JUDr. D. Š..

Zo skutočností uvádzaných ţalobcom a vyjadrenia namietanej sudkyne je zrejmé, ţe vzťah

JUDr. D. Š. k ţalobcovi nemoţno objektívne posudzovať ako nestranný a nezaujatý, napriek

jej vyjadreniu, ţe sa necíti byť zaujatou vo veciach. Podľa rozsiahlej judikatúry ESĽP

a ústavného súdu musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môţu

vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcu, a v tomto zmysle môţe mať i zdanie určitú

dôleţitosť. Pozícia namietajúceho má v objektívnom teste dôleţitý význam, avšak

rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná.

Vzhľadom na namietanou sudkyňou uvádzané negatívne hodnotenia osoby ţalobcu

v spore, ktorý vedie so Spoločnosťou 7 Plus s.r.o., (i keď ţalobca nie je účastníkom tohto

konania) sa javí byť obava ţalobcu o zaujatosť sudkyne akceptovateľná.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe sudcovia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky JUDr. R. Č. a JUDr. D. Š. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

v daných veciach.

14

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. februára 2014

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová