Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/272/2012

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou A., proti povinnému: P., o vymoženie 995,82 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. apríla 2012

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podaním zo dňa 09. novembra 2011 podal súdnemu exekútorovi návrh

na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 995,82 eur s príslušenstvom; povinnosť

povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodcovským rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri R. zo dňa 02. 09. 2011. Súdny exekútor následne

požiadal Okresný súd Banská Bystrica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením z 23. januára 2012 č. k. -10

zamietol žiadosť súdneho exekútora M. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa

2

13. decembra 2011 doručenú súdu dňa 16. decembra 2011. Vychádzal zo zistenia, že dňa

13. júla 2006 bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzavretá zmluva

o úvere č. 1842446806, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 995,82

eur (30 000 Sk). S prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy dospel súd k záveru, že

ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom

(povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Rozhodcovská doložka

obsiahnutá v úverovej zmluve podľa názoru súdu spĺňala všetky podmienky tak, aby bola

z pohľadu ustanovení , a platného

ku dňu uzatvorenia zmluvy ako aj z pohľadu Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.

Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobovala značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jednostrannosť

a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd ustálil v tom, že faktickým subjektom, ktorý

definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený,

pretože zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej

zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Súd mal za to, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je však neprijateľnou

podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Preto

podľa názoru súdu predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci

rozhodcovského súdu v danej veci konať s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,

nebolo možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu,

a tým aj návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale aj

úniovým právom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu

zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného uznesením z 19. apríla 2012

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V celom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Odvolací súd

mal za to, že pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona

č. , prvostupňový súd správne vychádzal z ustanovení Občianskeho

zákonníka a Smernice 93/13/ES a zisťoval, či zmluva o úvere, na základe ktorej bol priznaný

nárok oprávneného, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto

absolútne neplatná a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej

podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú

3

nerovnováhu, a to v neprospech spotrebiteľa ( v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku upravenú v článku 9 bod 9.2 OP

správne považoval za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti. Odvolací súd sa

stotožnil aj s úvahou exekučného súdu, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým

základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku

podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných

strán (oprávneným), čo už samo o sebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom

prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Odvolací súd uzavrel, že pokiaľ

právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,

je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže

byť (a to ani z časti) spôsobilým exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/

Exekučného poriadku, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,

ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať, preto prvostupňový súd správne

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý navrhol,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie, alternatívne, aby uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , , a , ,

(v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Podľa názoru dovolateľa exekučný súd

nebol oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské

konanie ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že

podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne dojednané, sama osebe nezakladá

ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie inicioval oprávnený z titulu neplnenia si

povinnosti riadne a včas zo strany povinnej, nemôže mať za následok neplatnosť

rozhodcovskej doložky. Bol preto toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá

v súlade so zákonom, a preto mal za to, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a konanie zaťažili vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie

( ). Dovolateľ mal taktiež za to, že súd rozhodoval vo veci,

4

v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, a teda

bolo v súlade so zákonom rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, čím je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, „res iudicata“. Považoval za neprijateľné, aby súd poprel

právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko sa nepodal návrh

na začatie konania o jeho zrušení, hoci bol podľa zákona potrebný. Podľa názoru oprávneného

exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej

doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Zdôraznil,

že oprávnený postupoval v súlade s § 93b) ods. 1 zákona o bankách, ktorý mu ukladá

povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky a pokiaľ by tak nerobil, došlo by

k porušeniu zákona o bankách. Taktiež namietal, že postupom súdov mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Za takú vadu označil skutočnosť, že mu nebolo umožnené riadne

a zákonným spôsobom uplatniť jeho práva z rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní

tým, že sa mu odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. V dôvodoch dovolania

podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v zmysle veta druhá

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v ustanovení až c/ Dovolanie oprávneného preto

podľa a procesne prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzoval z , keď poukazoval

na prekážku res iudicata.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

6

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j., ak vyplýva

z rovnakého skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni

nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej

sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného B., proti

povinnému P., o vymoženie 995,82 eur s príslušenstvom, na základe rozhodcovského

rozsudku z 02. septembra 2011 sp. zn. , ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ

SÚD zriadený pri R. vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ,

nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom

na uvedené dovolateľom vytýkaná vyššie uvedená vada konanie nezaťažila. V tejto súvislosti

je potrebné poukázať aj na odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu uvedené ďalej

k námietke dovolateľa o výskyte vady konania v zmysle ustanovenia §

237 písm. f/

Podľa názoru oprávneného je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/

, ktorej sa mali, ako to vyplýva z obsahu dovolania, dopustiť zrejme tým, že skúmali

podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinný nevyvinul žiadnu aktivitu

na takýto prieskum. Oprávnený však túto vadu namieta neopodstatnene.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu

nedostatku jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania;

ak konanie prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môže konať aj

bez návrhu, je treba konanie zastaviť.

Exekučný súd však v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej žiadosti rozhodne v lehote 15 dní (§ 44

Exekučného poriadku). V tomto prípade z určujúceho – obsahového – hľadiska (§ 41 ods. 2

) nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania

v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnený uvádza

taktiež vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov súdov

(ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Oprávnený vo svojom dovolaní namietal vadu v zmysle , ktorú

dovolateľ videl v tom, že súdy oboch stupňov mu odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. Uviedol, že súdy nemôžu

preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

8

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

O procesnú vadu konania uvedenú v ust. ide tiež v prípade

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak preto

neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že v danej veci nešlo ani o prípad

zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady. Súdy

správne skúmali, či vo veci boli splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to posudzovaním platnosti

rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, vyplývajúcej zo spotrebiteľského

právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený skutočnosťou – spotrebiteľskou zmluvou).

V exekučnom konaní tak realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom. Pokiaľ súdy po konštatovaní o neprijateľnosti, a tým aj neplatnosti

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala

nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, rozhodli

o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tým

neodňali oprávnenému možnosť konať pred súdom.

9

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania

povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.

V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť

(skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným

titulom. Pokiaľ, ale oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul

rozsudok, je exekučný súd ako v prípade rozsudku všeobecného súdu, tak v prípade rozsudku

rozhodcovského súdu, povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41

Exekučného poriadku), v rámci ktorého exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán

s právomocou takýto rozsudok vydať. Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku,

je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne

uzavretej rozhodcovskej zmluvy, iba ktorá platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže

založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní.

K námietke oprávneného, že rozhodcovská doložka bola dojednaná na základe

splnenia zákonnej povinnosti banky, dovolací súd poukazuje na ust. § 93b ods. 1 zák.

č. , v zmysle ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné

ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že

ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Podľa poznámky pod čiarou 88k

sa osobitným a tiež

o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov. I keď poznámka pod čiarou

nemá normatívny charakter, slúži na spresnenie výkladu zákona (viď R 109/2001).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd prihliadol na konkrétne ustanovenie § 67 ods. 1 zák.

č. , podľa ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné spoločne

10

alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa

osobitného zákona so sídlom v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa

môžu zriadiť aj jeho pobočky. Citované zákonné ustanovenie malo viesť právneho

predchodcu oprávneného (Poštovú banku, a. s.) k tomu, aby klientovi povinnému ponúkla

neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory

zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a) v rozhodcovskom konaní, b) pred stálym

rozhodcovským súdom, c) zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich

záujmového združenia. Z návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh ani z verejne

dostupných údajov obchodného registra nevyplýva, že by sa rozhodcovská doložka, ktorá

bola v danom prípade uzavretá, týkala rozhodcovského konania pred takým rozhodcovským

súdom, ktorý vykazuje znaky stanovené zákonom. Predmetné zmluvné ujednanie sa podľa

všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým

združením, ale iného stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol ustanoveným odlišným

subjektom. Z uvedených dôvodov považoval dovolací súd túto námietku oprávneného

o zákonnej povinnosti banky za nenáležitú.

Oprávnený podal dovolanie aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Uvedené dôvody oprávneného sú síce relevantnými dovolacími

dôvodmi (, ) avšak iba v prípade, ak je dovolanie procesne

prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho, ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, bez ďalšieho však prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

11

Keďže prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie oprávneného v súlade s

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však

žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie

a trovy mu v dovolacom konaní nevznikli žiadne.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 25. februára 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová