Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/430/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J., bývajúceho v P.,

zastúpeného advokátom JUDr. P., so sídlom v K., proti ţalovanej S., so sídlom v B.,

zastúpenej advokátom Mgr. M., Advokátska kancelária BӦ HM & PARTNERS, so sídlom

v B., o náhradu škody z ublíženia na zdraví a náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II medzitýmnym rozsudkom zo 14. júna 2012, č.k.

-95 určil, ţe nárok ţalobcu voči ţalovanej je dôvodný s tým, ţe o výške škody

a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Svoje rozhodnutie vo veci samej

odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka (ďalej len ,,OZ,,) a , , , o povinnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,zákon o povinnom poistení,,). Dospel k záveru, ţe v dôsledku dopravnej

nehody spôsobenej neznámym páchateľom došlo ku škode ţalobcu na zdraví a k sťaţeniu

jeho spoločenského uplatnenia. Mal za to, ţe právoplatné uznesenie policajného orgánu

o prerušení konania je dokladom preukazujúcim skutočnosť, ţe k nehode došlo a bola

spáchaná neznámym páchateľom. Predmetné policajné rozhodnutie tak povaţoval súd

za základ pre uplatnenie nároku ţalobcu voči ţalovanej v zmysle § 24 zákona o povinnom

poistení a ţalobe vyhovel. Rozhodol v zmysle medzitýmnym rozsudkom

s tým, ţe o výške škody a náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí

po právoplatnosti rozhodnutia o samotnom nároku.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 30. mája 2013, sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219

ods. 1, 2 potvrdil. Odvolací súd skonštatoval, ţe záver súdu prvého stupňa o spôsobení

škody ţalobcovi prevádzkou nezisteného vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba,

je správny s ohľadom na posúdenie všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej

súvislosti. Správnosť tohto záveru nebola zaloţená iba na uznesení policajného orgánu

o prerušení konania ako tvrdila odvolateľka, ale aj na svedeckých výpovediach ţalobcu,

jeho matky a sestry, ako aj na zázname policajného orgánu o priebehu nehody spísaného

bezprostredne po nej, a tieţ na znaleckom posudku znalca Ing. C.. Odvolací súd uzavrel, ţe

súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s , pričom pre

preukázanie priebehu nehody bolo nadbytočné zaoberať sa inými moţnými príčinami nehody.

Návrh ţalovaného na pripustenie dovolania v zmysle nepovaţoval

odvolací súd za dôvodný, pretoţe ţalovaný ţiadal o posúdenie otázky týkajúcej sa hodnotenia

dôkazu a nie otázky po právnej stránke zásadného významu.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla v celom rozsahu ţalovaná dovolaním,

v ktorom navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania ţalovaná odôvodnila ustanovením

(účastníkom konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Odňatie

moţnosti konať pred súdom videla dovolateľka v tom, ţe nebola zachovaná rovnosť

účastníkov v konaní a kontradiktórnosť konania, čím odvolací súd nedovoleným spôsobom

zasiahol do práva ţalovanej na súdnu a inú právnu ochranu ( Slovenskej

republiky) a práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Namietala,

ţe odvolací súd nepostupoval v súlade s ustanoveniami a nasl. o dokazovaní.

Podľa jej názoru ţalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení,

keď zo ţiadnych ním navrhnutých a súdom vykonaných dôkazných prostriedkov nevyplývajú

skutočnosti ţalobcom tvrdené. Dovolateľka spochybnila výpoveď ţalobcu, nakoľko je vo veci

priamo zainteresovaný a tieţ svedecké výpovede jeho matky a sestry, ktoré neboli priame

účastníčky dopravnej nehody. Za dôkaz preukazujúci skutkové okolnosti tvrdené ţalobcom

nepovaţuje dovolateľka ani uznesenie OR PZ o prerušení trestného stíhania, pretoţe uvedené

rozhodnutie môţe preukazovať len to, ţe sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce

vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Naopak jedinými relevantnými dôkazmi

sú podľa dovolateľky - relácia dopravnej polície o priebehu nehody a znalecký posudok

Ing. C., ktoré poukazujú na viaceré moţné alternatívy priebehu dopravnej nehody

spochybňujúce tvrdenia ţalobcu. Dovolateľka mala za to, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť

konať pred súdom aj tým, ţe nepripustil dovolanie z dôvodu otázky po právnej stránke

zásadného významu. Napokon dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, ţe porušil jej právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretoţe jeho rozhodnutie nespĺňa podmienky

stanovené ustanovením , je zmätočné, arbitrárne a nepreskúmateľné.

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu povaţoval dovolanie ţalovanej za neprípustné

a preto navrhol, aby ho dovolací súd odmietol a priznal mu trovy právneho zastúpenia

v dovolacom konaní. Následne podrobne rozobral dôvody neprípustnosti podaného dovolania.

Uviedol, ţe ţalovaná ţiadnym spôsobom nepreukázala nepravdivosť tvrdení ţalobcu.

Skutočnosť, ţe ţalovaná hodnotila dôkazy odlišne ako súd neznamená, ţe jej bola postupom

súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Odôvodnenie odvolacieho súdu povaţoval

za dostatočné, skutkové a právne závery za správne a súladné s vykonaným dokazovaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie ţalovanej smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený (medzitýmny) rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil,

ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním ţalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by uţ dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Napadnutý rozsudok nie je ani

rozsudkom uvedeným v Dovolanie oprávnenej preto podľa ustanovení

prípustné nie je.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou,

či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad

odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Ţalovaná procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalovaná v dovolaní namieta, ţe súdy jej v konaní odňali moţnosť pred súdom konať

v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ namieta porušenie jej práva podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo

na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade

s jeho poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

K odňatiu moţnosti ţalovanej pred súdom konať a k porušeniu práva podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd malo podľa jej názoru dôjsť tým, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, hoci ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nebol predloţený ani

vykonaný ţiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia.

Z obsahu dovolacích námietok je zrejmé, ţe ţalovaná v skutočnosti nenamieta

znemoţnenie realizácie niektorého z jej procesných oprávnení, ale svoju nespokojnosť

vyjadruje vo vzťahu ku skutkovému posúdeniu, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie.

Dovolací súd preto povaţuje za potrebné uviesť, ţe ustanovenie dáva

odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou

súdu, a nie s jeho skutkovým či právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom

rozhodnutí. Vytýkaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení by mohla byť

(prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle Takouto

vadou konania však nie je samotné hodnotenie dôkazov niţšími súdmi, keďţe v dovolacom

konaní nemoţno toto hodnotenie preskúmavať (porovnaj napríklad R 42/1993). Hodnotenie

dôkazov totiţ môţe robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov

vyjadruje, ţe záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností

vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho

presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva,

ţe nesprávnosť hodnotenia dôkazov moţno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie

vykonal. Ak nemoţno v tomto smere vyčítať súdu ţiadne pochybenia (napr. ţe výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo ţe súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré

vyšli v konaní najavo), potom nie je ani moţné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní súdov niţších stupňov nedošlo

k odňatiu moţnosti ţalovanej konať pred súdom a tým ani k ňou namietanej vade podľa § 237

písm. f/

Dovolateľka ďalej odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie práva

na spravodlivý proces vyvodzovala z toho, ţe odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje

rozhodnutie a nevysporiadal sa s jej podstatnými odvolacími argumentmi.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd

Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie

aj v náleze sp. zn. -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu (sp. zn. ).

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

zodpovedá poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných

zákonných ustanovení a za dôvodnú nemoţno povaţovať ani túto námietku dovolateľky.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových

a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktieţ

vysvetlil, prečo povaţoval tvrdenie ţalobcu o priebehu dopravnej nehody za preukázané,

ktoré dôkazy vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní a vysporiadal sa aj s námietkami

ţalovanej ohľadom svedeckých výpovedí. Odvolací súd jednoznačne uviedol, ţe svoje

rozhodnutie prijal na základe súboru dôkazných prostriedkov, ktoré svedčili v prospech

nároku ţalobcu a tieţ uviedol dôvody, pre ktoré sa nestotoţnil s námietkami ţalovanej

uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo,

prečo povaţovalo nárok ţalobcu za preukázaný. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46

ods. 1 v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalovanej.

Napokon dovolateľka videla odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe odvolací

súd nepripustil dovolanie z dôvodu otázky po právnej stránke zásadného významu

na jej návrh. K tejto námietke dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe odvolací súd

nie je viazaný návrhom účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania proti jeho rozhodnutiu

a zákon mu neukladá ani povinnosť o takomto návrhu osobitne rozhodnúť. Je totiţ

len na úvahe odvolacieho súdu, či prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 238

ods. 3 vysloví alebo nie. Preto pokiaľ odvolací súd nepovaţoval za potrebné návrhu

vyhovieť, neporušil tým ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné

práva účastníka.

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Vzhľadom k tomu, ţe týmto rozhodnutím dovolacieho súdu sa konanie o veci nekončí,

rozhodne o náhrade trov dovolacieho konania v konečnom rozhodnutí o celej prejednávanej

veci súd prvého stupňa, prípadne odvolací súd (§ 243c v spojení s § 224 ods. 1 a § 151

ods. 1 )

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. marca 2014

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová