Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/437/2012

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., právne

zastúpeného: advokátskou kanceláriou F., proti povinnému: J., vedenej na Okresnom súde

Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o vymoženie príslušenstva, o dovolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 26. júla 2012 č. k.

-46, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 26. júla

2012 č. k. -46 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi dňa 22. 11. 2005 návrh na vykonanie exekúcie

proti povinnému na vymoženie príslušenstva k pohľadávke, a to na základe exekučného titulu

– notárskej zápisnice uloženej v Zbierke listín pod číslom N 2885/2005, NZ 29094/2005,

ktorú vyhotovil notár J. dňa 25. 06. 2005. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Trenčín

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Trenčín poverením

č. 5304 *005614 zo dňa 04. 03. 2009.

2

Okresný súd Trenčín uznesením z 18. 04. 2012 č. k. -30 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že notárska

zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, z ktorého dôvodu exekúciu podľa § 57 ods. 1

písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 26. júla 2012 č. k. -46 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil. V odôvodnení uviedol, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku

a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným

titulom v danej veci bolo za povinného vykonané M., ktorého plná moc bola udelená

povinným v zmluve o úvere č. 3370152 zo dňa 15. 12. 2003. Uvedená zmluva bola

uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť,

z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybral slobodným výberom na základe

vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Odvolací súd uviedol, že

zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil jeho záujmy v súvislosti s návratnosťou

úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto

určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2

a každý jeho právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie

obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatné v zmysle

a notárska zápisnica zo dňa 25. 06. 2005 preto nie je podľa

odvolacieho súdu spôsobilým exekučným titulom.

Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 44 ods. 2

Exekučného poriadku dodal, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi nie je dôvodom, ktorý by súdu prvého stupňa nedovoľoval opätovne preskúmať

exekučný titul pre jeho súlad so zákonom. Preto neobstojí ani námietka oprávneného, podľa

ktorého súd prvého stupňa vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie,

čím už raz posudzoval vec, o ktorej právoplatne rozhodol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, v ktorom navrhol, aby

dovolací súd uznesenie súdu prvého aj druhého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Dôvodnosť dovolania odvodil z ustanovenia

v spojení s , že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

3

v spojení s , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo v spojení

s , že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil ustanovením , že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

a ustanovením , že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. 03. 2012

sp. zn. v súvislosti s argumentáciou oprávneného týkajúcou sa porušenia

povinnosti súdu prvého stupňa skúmať notársku zápisnicu z pohľadu hmotného práva.

Poukázal na , ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý bol

doplnený o nové ustanovenie § 41 ods. 3, v zmysle ktorého sa na notárske zápisnice

vyhotovené pred 15. 10. 2008 tento zákon, resp. novelizované ustanovenie nevzťahuje. To

znamená, že zákon umožňoval a aproboval notársku zápisnicu, ktorá vznikla z právneho

úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a umožňoval jej

exekúciu.

Ďalej uviedol, že ustanovenie zmluvy o úvere, ktorým dlžník splnomocnil tretiu osobu

na spísanie notárskej zápisnice, aby v jeho mene uznala dlh do výšky vzniknutej pohľadávky

a príslušenstva, nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Povinný na seba neprevzal žiadne

nové povinnosti, či záväzky, oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením

plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať dlh vo forme

notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Touto treťou osobou nie je oprávnený, a preto toto

plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu. Navyše povinný

mohol plnomocenstvo v zmysle kedykoľvek

odvolať. Podľa dovolateľa exekučný súd by mal vo svojom rozhodnutí uviesť, na základe

čoho zistil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a pod akú

neprijateľnú podmienku ju subsumuje podľa § 53 ods. 4 písm. a/ až písm. r/ Občianskeho

zákonníka.

Ďalej mal dovolateľ za to, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil s ohľadom

na jeho právnu kvalifikáciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ustanovenia právnych

predpisov EÚ a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Predovšetkým sa nevysporiadal

s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nezdôvodnil, prečo

považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým

4

dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Podľa dovolateľa exekučný súd vo svojom rozhodnutí neuviedol na základe čoho zistil

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

Podľa názoru dovolateľa je v danom prípade nutné požiadať Súdny dvor Európskej

únie o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Poukázal na nález Ústavného súdu SR

z 12. 04. 2012 sp. zn. . Uviedol, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala

byť daná príležitosť komplexne posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov

v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty

vyplývajúcej z doterajšieho úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi

Slovenskej republiky.

Taktiež navrhol, aby súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky, ktoré v dovolaní bližšie špecifikoval. Napokon navrhol, aby

dovolací súd podľa rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia

Krajského súdu.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený v súlade s

ods. 1 skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

5

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení

a procesne prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

6

S prihliadnutím na obsah dovolania a so zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral

na otázku opodstatnenosti tvrdenia oprávneného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť

konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tak aj vtedy, ak súd o procesnom návrhu účastníka nerozhodol.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 36 spisu)

podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tiež navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný

súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

postupom podľa konanie prerušil a podal Ústavnému súdu

Slovenskej republiky návrh o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku

s veta prvá pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným

postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné

považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd rozhodne aj o podanom procesnom návrhu oprávneného

na prerušenie konania v zmysle na č. l. 54 spisu.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu,

nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávneného

uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 20. marca 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová