Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Oboer/283/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom

v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., s. r. o., so sídlom v B., proti povinnej

A. B., nar. X., bytom S., o vymoženie 279,88 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Revúca pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2013 č. k. -28, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok")

na základe rozhodcovského rozsudku zo 30. septembra 2011, sp. zn. IIB1010127 Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý zriadila R., a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok").

Okresný súd v Revúca uznesením z 8. októbra 2012, č. k. rozhodol tak,

že uvedenú žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2 písm. d/

Exekučného poriadku, podľa ust. , a nasl. , podľa ust.

, a , a o spotrebiteľských úveroch

(ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), podľa ust. a

Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoRK") a podľa čl. 2 a 3 smernice Rady

2 283/2013

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len

„smernica Rady 93/13/EHS"), pričom svoje rozhodnutie náležité odôvodnil.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia na podporu svojich tvrdení poukázal aj

na aktuálnu judikatúru: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, uznesenie Ústavného súdu SR -19 z 24. februára 2011

a uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. .

Súd poukázal na to, že podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že

povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené, alebo odporuje dobrým

mravom, tak exekučný súd konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor

exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému

súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie,

uložené vo výrokovej časti rozsudku, je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými

mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku pred tým, ako vydá

poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa posúdil zmluvu, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský

rozsudok, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,

pretože bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý má v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie a povinnou, ktorá v čase podpisu zmluvy

nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa názoru prvostupňového súdu rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie

je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná

v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či

rozhodnutie (iný titul), uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom

s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov

ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho

predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia

3

subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene

vykonať).

Súd prvého stupňa preskúmal čl. 2 ods. 7 zmluvy o úvere a čl. 10.2.2 II. časti a dospel

k záveru, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom

konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie

na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom

rozhodcovského konania mu "vnúti" štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím

konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa

diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-

právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

Rozhodcovskú doložku teda nie je možné akceptovať, ak vyžaduje od spotrebiteľa

podrobiť sa arbitráži. Čiže ust. nie je len

o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale aj o dôsledkoch, či doložka

nenúti podrobiť sa arbitráži. Oprávnený od začiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním

rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené

v rozhodcovskom konaní, rozhodcovským súdom, ktorý vybral oprávnený. Rozhodcovská

doložka, nachádzajúca sa vo všeobecných obchodných podmienkach, nebola spotrebiteľom

osobne vyjednaná.

Predmetná rozhodcovská doložka teda dáva možnosť výberu medzi všeobecným

a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, núti však spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému

konaniu, ktoré inicioval dodávateľ - oprávnený. Takto dojednanú rozhodcovskú doložku

považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú. Neprijateľná zmluvná podmienka -

rozhodcovská doložka potom nemôže založiť ani právomoc rozhodcovského súdu vo veci

konať a rozhodovať, a preto aj rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je nulitný,

neúčinný a pre tým daný jeho rozpor so zákonom je udelenie poverenia vylúčené.

V závere rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že exekúcia, vedená na základe

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, je neprípustná a exekučný súd na to prihliada už

4

v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia a následne v rámci rozhodovania

o zastavení exekúcie. Keďže exekučný súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom

v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 21. mája 2013, č. k.

-28 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219

ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd poukázal na ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho

zákonníka; ust. § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež

na č1. 2 ods. 7 zmluvy o úvere a na bod 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne na posúdenie právneho vzťahu

aplikoval ustanovenia , týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, keďže

povinná uzavrela zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Navyše oprávneným

nebol v priebehu odvolacieho konania tvrdený ani preukázaný opak.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Poskytnutý úver túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek

pochybností obchodné podmienky, ktoré povinná nemohla ovplyvniť, pretože boli už vopred

pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná rozhodcovská doložka

neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. .

Zároveň je takéto dojednanie v rozpore s a nasl. SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti povinnej ako spotrebiteľa

brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací

5

súd s poukazom na ust. považuje za neprijateľnú, a preto

neplatnú.

Odvolací súd ďalej poukázal na ust. , ktoré

vychádza zo smernice Rady 93/13/EHS, ust. § 45 ods. 1 ZoRK, ako aj na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. septembra 2011, sp.

zn. z 21. marca 2012. Súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť,

a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky. ktorá nebola individuálne dojednaná

a spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej.

Oprávnený síce v odvolaní s poukazom na ust.

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o bankách")

a s poukazom na povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy

ospravedlňuje svoj postup, avšak takáto odvolacia námietka neobstojí, a to najmä

s poukázaním na neskoršiu právnu úpravu. Novelizáciou zákona zvolil zákonodarca

presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch

uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený

nedal povinnej na výber a neumožnil jej voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním

pred všeobecným súdom. Povinná mala len možnosť buď odmietnuť službu, alebo ju prijať

so všeobecnými obchodnými podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh

pre povinnú tak, ako predpokladal zákon. Návrh na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako

celku nemožno na účely aplikácie ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách považovať za návrh

na prijatie alebo odmietnutie rozhodcovskej zmluvy.

Navyše dodávateľ (právny predchodca oprávneného) s odbornou starostlivosťou mal

a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich

používania. Oprávnený musí počítať s tým, že plnenie z nekalej podmienky mu súd nemôže

vymôcť. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je neprípustná

a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia

a následne v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie (ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku).

6

V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa

nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci i napriek tomu, že súd bol oprávnený

priamo exekučné konanie zastaviť v zmysle osobitého právneho predpisu, t. j. zákona

o rozhodcovskom konaní. Súd v danom prípade postupoval podľa ust. § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude

exekučné konanie zastavené v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods.

1 v spojení s ust.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal

napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že dovolací súd poverí súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: a) rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov ( ), rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo ( ); rozhodovali napriek tomu, že sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ),

d) odňali oprávnenému možnosť pred súdom konať ( ), konanie

zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a f) svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci

( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený zastúpený v súlade s ods.

1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné

dovolanie, sú vymenované v a Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

7

napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení.

Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jeho dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia zo 4. apríla 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn. ,

14. mája 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp. zn. , 14. mája 2013 sp.

zn. , z 12. júna 2013 sp. zn. , 12. júna 2013 sp. zn.

, 12. júna 2013 sp. zn. , 27. júna 2013 sp. zn. ,

27. mája 2013 sp. zn. , 3. júla 2013 sp. zn. , 25. júla 2013 sp.

zn. , 25. júla 2013 sp. zn. a konštatuje, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

S prihliadnutím na požiadavku procesnej ekonomiky preto najvyšší súd na odôvodnenia

týchto rozhodnutí v podrobnostiach poukazuje s tým, že sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje

aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že:

Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná, iba ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

Prekážku rozsúdenej veci ( ) pre exekučné konanie netvorí

rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovské konanie nemá

charakter exekučného konania.

8

Ustanovenie dopadá len na tie prípady, v ktorých súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebol podaný žiadny návrh na začatie konania vo veci, ktorá

nemôže začať bez návrhu (oprávnený ale podal návrh na vykonanie exekúcie).

Pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom oboznamovanie

s obsahom listín, zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania, sa nemusí vykonávať

na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.

Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý

nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na výkon rozhodnutia.

Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor so spotrebiteľom prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať

rozhodcovský rozsudok (R 46/2012).

Postup banky nezodpovedal v danom prípade

o bankách, lebo rozhodcovská doložka nebola naformulovaná tak, aby založila právomoc

rozhodcovského súdu zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením (viď § 67 ods. 1

a 2 o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov).

Nedôvodná a irelevantná je aj námietka oprávneného, že slovenský preklad Smernice

nie je správny.

K týmto záverom dospel najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd sa

stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy

( ), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská

doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský

rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

9

Oprávneným namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov,

nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež ) a nesprávnosť

právneho posúdenia, na ktorých tieto rozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania

v zmysle a prípustnosť dovolania nezakladajú.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania, tvrdených oprávneným, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z , najvyšší súd odmietol procesné

neprípustné dovolanie oprávneného podľa v spojení s písm.

c/

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s ods.

1 a ). Najvyšší súd nepriznal povinnej náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová