Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/32/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej

veci ţalobcu: Ing. L. K., J., správca úpadcu Investičný fond P., a. s. “v likvidácii“, so sídlom

R., IČO: X. (predtým Investičný fond P., a. s. “v likvidácii“, R., IČO: X.), proti ţalovaným: 1/

Ing. O. N., L., zast. Mgr. V. Š., advokátom, so sídlom Z., 2/ P., a. s., so sídlom E., IČO: X.,

o zaplatenie 255 534,28 Eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovanej 1/ proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. februára 2013, č. k. -453 a uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2013, č. k. 34 Cbi/31/200-508,takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k.:34 Cbi/31/2009-453 z 18. februára 2013 v časti, ktorou bola ţalovaná 1/ zaviazaná

zaplatiť ţalobcovi sumu 68 281,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% p. a.

od 7. decembra 2005 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku odvolanie ţalovanej 1/ o d m i e t a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -508 z 28. júna 2013 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 18. februára 2013, č. k.

-453 zaviazal ţalovanú 1/ zaplatiť ţalobcovi sumu 68 281,70 Eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 6% p. a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia, vo zvyšku voči

ţalovanej 1/ ţalobu zamietol a zamietol ţalobu voči ţalovanému 2/. Z odôvodnenia rozsudku

súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca (pôvodne označený JUDr. M. H., správca konkurznej

podstaty Investičný fond P., a. s. „v konkurze“, B., potom Investičný fond P., a. s. „v

likvidácii“, B.) sa ţalobou, doručenou súdu 18. septembra 2006, domáhal proti ţalovanej 1/

zaplatenia sumy 5 681 092,34 Sk (188 577,72 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 6%

p. a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia a sumy 2 017 133,29 Sk (66 956,56 Eur) spolu

s úrokom z omeškania vo výške 6% p. a. za obdobie od 7. decembra 2005 do zaplatenia

a náhrady trov konania.

Písomným podaním, doručeným súdu 4. decembra 2008, rozšíril ţalobca ţalobu aj

o ţalovaného 2/ P., a. s., B. a poţiadal súd o jej pripustenie do konania podľa § 92 ods.1

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 34 z 13. januára 2009 návrhu

ţalobcu vyhovel, ako aj vyhovel a pripustil zmenu ţaloby v zmysle návrhu ţalobcu

zo 4. decembra 2008.

Ţalobca v ţalobe uviedol, ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 14. apríla 2000, č. k. 51-24 K 83/00 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Investičný

fond P., a. s., B. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M. H.. Konkurzný

súd opatrením zo 16. septembra 2004, č. k. 51-24 K 83/00-1049 ustanovil ţalovanú 1/ Ing. O.

N. do funkcie osobitného správcu konkurznej podstaty, ktorá okrem iného dostala aj výlučné

dispozičné práva ku všetkým bankovým účtom úpadcu. Predmetné opatrenie bolo zrušené

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čím funkcia osobitnej správkyne

v danom konaní zanikla a vznikla jej povinnosť odovzdať správu konkurznej podstaty

ţalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty. Ţalovaná 1/ 27. mája 2005 ako osobitná

správkyňa konkurznej podstaty uzavrela v mene úpadcu s P., a. s., B., Rámcovú zmluvu

o zriaďovaní štruktúrovaných nadlimitných termínovaných vkladov. V nadväznosti na túto

rámcovú zmluvu ţalovaná 1/ zriadila štruktúrovaný nadlimitný termínovaný vklad, na ktorom

sústredila peňaţné prostriedky patriace do konkurznej podstaty úpadcu, čo dokazuje

konfirmácia zo 6. júna 2005. Z predmetnej konfirmácie je zrejmé, ţe ţalovaná 1/ vloţila 1.

júna 2005 na termínovaný vklad peňaţné prostriedky z konkurznej podstaty úpadcu vo výške

159 850 000,-- Sk (5 306 047,93 Eur), pričom deň splatnosti termínovaného vkladu bol

stanovený na 1. júna 2007 (viazanosť vkladu teda bola dohodnutá na 2 roky). Banka

garantovala ku dňu splatnosti vkladu len istinu vloţeného vkladu a úrokový výnos 0,16% p.

a., t. j. celková garantovaná suma v deň splatnosti mala predstavovať len sumu 160 361 520,--

Sk (5 323 027,28 Eur), a to za predpokladu, ţe počas trvania termínovaného vkladu nedôjde

k predčasnému ukončeniu termínovaného vkladu. Z konfirmácie vyplýva, ţe v prípade

predčasnej výpovede vkladu musí klient zaplatiť banke sankciu za predčasné ukončenie časti

vkladu a v takom prípade banka negarantuje ani minimálnu sumu 160 361 520,-- Sk

(5 323 027,28 Eur).

Z konfirmácie zo 7. decembra 2005 potvrdzujúcej predčasné ukončenie

štruktúrovaného nadlimitného termínovaného vkladu vyplýva, ţe ţalovaná 1/ termínovaný

vklad predčasne ukončila 7. decembra 2005 a musela banke zaplatiť sankciu za predčasné

ukončenie 5 681 092,34 Sk (188 577,72 Eur) a v prospech beţného účtu úpadcu bola

vyplatená suma 154 276 180,29 Sk (5 121 031,01 Eur), čo predstavuje priamy úbytok

peňaţných prostriedkov o sumu 5 573 819,71 Sk (185 016,91 Eur). Konanie ţalovanej 1/

preto moţno kvalifikovať ako hrubé porušenie odbornej starostlivosti pri výkone funkcie

osobitnej správkyne konkurznej podstaty úpadcu Investičný fond P., a. s. Ţalovaná 1/

zdôvodnila zrušenie termínovaného vkladu bez ohľadu na hroziacu pokutu v Správe o stave

konkurznej podstaty úpadcu zo 6. marca 2006 tým, ţe túto povinnosť jej uloţil údajne súd

uznesením č. k. 51-24 K 83/00-1704, a to tak, “aby výťaţok zo speňaţenia, pripadajúci

na uspokojenie veriteľov, bol uloţený na depozitnom účte v banke“. Ţalobca povaţuje

tvrdenie ţalovanej 1/ za zavádzajúce, pretoţe konkurzný súd vôbec nestanovil ţalovanej 1/

povinnosť zrušiť termínovaný vklad v banke a uţ vôbec nie s ohľadom na negatívne dôsledky

s tým spojené. Predmetné uznesenie uloţilo ţalovanej 1/ povinnosť zabezpečiť „úschovu

peňaţných prostriedkov“ a povinnosť odovzdať správu peňaţných prostriedkov za určených

podmienok likvidátorovi, ktorý však ustanovený nebol. Toto uznesenie sa nikdy nestalo

právoplatným a tým ani vykonateľným. Ţalovaná 1/ tak zanedbala aj prevenčnú povinnosť

podľa a svojím konaním spôsobila úpadcovi škodu vo výške

minimálne 5 681 092,34 Sk (188 577,72 Eur), čo je priama škoda a ušlý zisk predstavuje ušlý

úrok od 1. júna 2005 do 7. decembra 2005.

Ţalobu ţalobca vo vzťahu na ţalovaného 2/ ţiadal, aby súd s poukazom na § 33 ods. 1 písm.

d/ ZKV, rozhodol ako predbeţnú otázku platnosti tej časti právnych úkonov uzatvorených

medzi ţalovanou 1/ a ţalovaným 2/, v ktorých bola dojednaná sankcia z dôvodu predčasného

ukončenia termínovaného vkladu. S poukazom na § 33 ZKV je moţné kvalifikovať zmluvne

dohodnuté sankcie ako sankcie v rozpore s týmto ustanovením a konfirmáciou v časti pre

prípad predčasného ukončenia termínovaného vkladu (6. júna 2005, 7. decembra 2006). V

tomto smere dal na rozhodnutie súdu ţalobca platnosť časti zmluvy - konfirmácie a jej

prípadný rozpor so zákonom.

Ţalobca poţiadal o pripustenie zmeny ţaloby tak, ţe ţalovaná 1/ je povinná zaplatiť

ţalobcovi náhradu škody sumy uvedené v ţalobe, alebo aby súd určil, ţe konfirmácia

uzatvorená 6. júna 2005 osobitnou správkyňou konkurznej podstaty a P., a. s., B., je v časti

dohodnutých zmluvných podmienok o sankciách pri predčasnej výpovedi vkladu neplatná.

Ďalej ţiadal určiť, ţe konfirmácia, uzatvorená 7. decembra 2005, je v časti zmluvne

dohodnutej sankcie za predčasné ukončenie termínovaného vkladu v celkovej výške sankcie

188 577,72 Eur neplatná a zaviazať ţalovaného 2/ zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia

ţalobcovi sumu 188 577,72 Eur s úrokom z omeškania 6% p. a. od 7. decembra 2005 do

zaplatenia, ţalovanú 1/ na náhradu škody v sume 66 956,56 Eur spolu s úrokom z omeškania

6% p. a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia a ţalovaným uloţiť povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť ţalobcovi trovy konania.

Ţalovaná 1/ uviedla, ţe v ţiadnom prípade neodborne alebo neúmyselne, resp.

úmyselne nespôsobila ţiadnu škodu. Za osobitnú správkyňu konkurznej podstaty bola

ustanovená, lebo SKP nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Mala záujem na ochrane

finančných prostriedkov v konkurze, konkurzný sudca jej neprikázal uloţiť predmetné

finančné prostriedky konkrétne do P., a. s. Urobila tak z vlastnej vôle, keďţe ani jedna

z oslovených bánk negarantovala po dobu vkladu celú vloţenú istinu. Čo sa týka doby, na

ktorú finančné prostriedky poskytla ţalovanému 2/,túto mala za primeranú, keďţe bola

presvedčená, ţe do tejto doby nebude konkurz skončený. Jedinou chybou, ktorú urobila, bolo,

ţe po doručení uznesenia o zrušení konkurzu (cca 3 týţdne) oznámila to ţalovanému 2/

a poţiadala ho, aby jej doporučil čo najmenej bolestivý krok tak, aby boli peniaze pripravené

pre všetkých veriteľov. Podľa konfirmácie zo 7. decembra 2005 ţalovaný 2/ potvrdil, ţe

realizuje navrhovaný postup v prospech úpadcu tak, ţe prevádza peňaţné prostriedky na účet

nazvaný Komfirmácia ako typ obchodu - prijaté depozitum. Výška úroku bola dohodnutá

v absolútnej hodnote 4 474 120,-- Sk (148 513,57 Eur). Táto operácia nasledovala po tom,

ako predčasne ukončila štruktúrovaný nadlimitný termínovaný vklad, a ţalovaný v 2. rade si

sám zrazil sankčný poplatok a pripísal dohodnutý úrok. Ďalej ţalovaná 1/ spochybnila aktívnu

legitimáciu ţalobcu.

Ţalovaný 2/ povaţoval tvrdenie ţalobcu za neopodstatnené a nemajúce oporu v zákone

a taktieţ vzniesol námietku premlčania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval, ţe Krajský súd v Banskej

Bystrici uznesením č. k. 51-24K 83/00 dňa 14. apríla 2000 vyhlásil konkurz na majetok

dlţníka Investičný fond P., a. s., B. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. M. H..

Opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 83/00-1049 zo 16. septembra

2004 bola ustanovená Ing. O. N. za osobitnú správkyňu konkurznej podstaty pre odbory

správy - správa a vymáhanie pohľadávok proti podstate - evidencia a oceňovanie majetku

v konkurznej podstate - vedenie účtovníctva -zabezpečovanie financovania konkurznej

podstaty, úhrada pohľadávok proti podstate, výdavkov konkurznej podstaty a zabezpečovanie

a vyradenie registratúrnych záznamov vrátane archivačných sluţieb a správa archívu. Zároveň

súd vo výroku opatrenia určil, ţe osobitná správkyňa preberá výlučné dispozičné práva ku

všetkým účtom v bankách, na ktorých boli, sú alebo budú sústredené peňaţné prostriedky

zahrnuté do konkurznej podstaty, získané z jej speňaţenia alebo inou činnosťou, vrátane

všetkých oprávnení, ktoré sa týkajú určenia alebo zmien podpisového vzoru.

Vyššie uvedené opatrenie súdu prvého stupňa bolo rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. dňa 22. februára 2006 zrušené.

Ţalovaná 1/ dňa 27. mája 2005 uzatvorila s B., a. s., B. (pôvodné obchodné meno

ţalovaného 2/) Rámcovú zmluvu o zriaďovaní štruktúrovaných nadlimitných termínovaných

vkladov, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriaďovaných štruktúrovaných

nadlimitných termínovaných vkladov v banke pre klienta na základe akceptácie bankou

navrhnutých podmienok vkladu, a to spôsobom ustanoveným v tejto zmluve.

Podľa čl. III bod 1 garantovaný úrokový výnos ŠNTV je fixný výnos, ktorý je

garantovaný bankou bez ohľadu na splnenie ďalších podmienok.

Bod 2 variabilný úrokový výnos je výnos, ktorý banka vyplatí klientovi po splnení

všetkých podmienok dohodnutých pri uzatváraní ŠNTV. Podmienky obsahuje konfirmácia

ŠNTV.

Dňa 6. júna 2005 ţalovaná 1/ zriadila Štruktúrovaný nadlimitný termínovaný vklad,

na ktorom sústredila peňaţné prostriedky patriace do konkurznej podstaty úpadcu, čo

potvrdila Konfirmácia zo 6. júna 2005 istina vkladu 159 850 000,-- Sk, valuta vkladu 1. júna

2005, deň splatnosti vkladu 1. júna 2007. Garancia vkladu: 100% istiny vkladu v Deň jeho

splatnosti, garantovaný úrokový výnos 0,16% p. a. vyplácaný jednorazovo v Deň splatnosti

vkladu alebo pri predčasnom ukončení vkladu alebo jeho časti. Celkovo garantovaná suma

v Deň splatnosti vkladu bola dohodnutá na sumu 160 361 520,-- Sk, ak nedôjde k predčasne

ukončenému vkladu alebo jeho časti. Variabilný úrokový výnos 6% z istiny vkladu, ak

Podkladové aktívum neprekročí Bariérové hodnoty počas doby pozorovania. Ak bude

prekročený, variabilný úrokový výnos nebude vyplatený, Doba pozorovania bola dohodnutá

od 6. júna 2005 do 6. septembra 2005.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 51-24 K 83/00-1704 zo 16. novembra

2005 zrušil konkurz vyhlásený na majetok Investičný fond P., a. s., B. a uloţil osobitnej

správkyni, aby dokončila fyzickú a dokladovú inventúru majetku a reštrukciu účtovníctva,

neodkladne vykonala rozvrh pohľadávok proti podstate a konkurzného veriteľa Sociálna

poisťovňa. Zároveň uviedol, ţe toto uznesenie je vykonateľné aţ po jeho právoplatnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné uznesenie zrušil uznesením sp. zn.

dňa 6. februára 2006.

Ţalovaná 1/ predčasne ukončila so ţalovaným 2/ dňa 7. decembra 2005 Štruktúrovaný

nadlimitný termínovaný vklad a uzatvorila so ţalovaným 2/ novú konfirmáciu s vkladom

154 280 000,-- Sk pri úrokovej sadzbe 2,9% a so splatnosťou 7. decembra 2006. Dňa

7. decembra 2006 bola na beţný účet úpadcu prevedená suma 157 908 000,-- Sk (istina

154 280 000,-- Sk, úroky 3 624 038,-- Sk mínus daň 850 082,-- Sk).

Súd prvého stupňa posúdil predmetnú vec podľa ust. § 8 ods. 2, § 9 ods. 1 a § 33 ods.

1 písm. d/ ZKV, , , , a

ods. 1 a dospel k názoru, ţe za porušenie právnej povinnosti, vznikom

škody a zavinením ţalovanej 1/ boli splnené všetky predpoklady vzniku občiansko-právnej

zodpovednosti za škodu, keď zriadila u ţalovaného 2/ taký termínovaný vklad, ktorého

predčasným ukončením hrozila vysoká sankcia uţ aj s poukazom na objem vloţených

finančných prostriedkov. Predčasným ukončením ŠNTV vznikla škoda na majetku patriaceho

do konkurznej podstaty úpadcu, a to vo výške 5 681 092,34 Sk (188 577,72 Eur), pričom

existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody je zriadenie

termínovaného vkladu s moţnosťou vysokej sankcie a jeho následné predčasné zrušenie, čoho

následok bola povinnosť zaplatiť ţalovanému 2/ sankciu, čím konkurznej podstate úpadcu

vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s takýmto chovaním ţalovanej 1/. Zavinenie

ţalovanej spočíva v tom, ţe sama takýto produkt vybrala a podpísala.

K tvrdeniu ţalovanej 1/, ţe predčasne ukončila predmetný vklad z dôvodu potreby

finančných prostriedkov na uspokojovanie veriteľov vzhľadom na rozhodnutie súdu o zrušení

konkurzu, súd prvého stupňa nemohol prihliadnuť. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. 51-24 K 83/00-1704 zo 16. novembra 2005 takáto povinnosť pre ţalovanú 1/

nevyplýva a ţe ak by aj toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, v jeho výroku bolo jasne

uvedené, ţe nadobudne vykonateľnosť aţ po jeho právoplatnosti. Preto mal prvostupňový súd

za nesporné, ţe ţalovaná nemala dôvod predčasne ukončovať predmetný ŠNTV uzatvorený

so ţalovaným 2/, keďţe uznesenie o zrušení konkurzu nenadobudlo právoplatnosť a bolo

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené. Súd prvého stupňa pritom

poukazuje na výpoveď ţalovanej 1/, ktorá ukončenie a vybratie finančných prostriedkov cca

3 týţdne po zrušení konkurzu krajským súdom označila ako jedinú chybu, ktorú spravila.

Prvostupňový súd pri posudzovaní predmetu sporu vzal do úvahy aj skutočnosť, ţe

ţalovaná 1/ pri zrušení predmetného termínovaného vkladu hneď 7. decembra 2005 uzatvorila

so ţalovaným nadlimitný termínovaný vklad, kde vloţila istinu vo výške 154 280 000,-- Sk

s úrokovou sadzbou 2,9% p. a. so splatnosťou 7. decembra 2006. V deň ukončenia

termínovaného vkladu boli pripísané úroky z tohto vkladu vo výške 4 474

(148 513,57 Eur), z ktorých bola odpočítaná daň vo výške 850 082,-- Sk (28 217,55 Eur).

Termínovaný vklad bol automaticky ukončený a kreditné úroky vo výške 3 624 038,--Sk

(120 296,02 Eur) spolu s istinou 154 280 000,-- Sk (5 121 157,80 Eur) boli prevedené

na beţný účet úpadcu. Túto skutočnosť súd prvého stupňa zohľadnil, a preto pri stanovení

výšky škody od sumy 5 681 092,34 Sk odpočítal sumu 3 624 038,-- Sk a stanovil, ţe škoda,

ktorú ţalovaná 1/ ţalobcovi spôsobila predčasným ukončením ŠNTV, je vo výške

2 057 054,34,-- Sk (68 281,70Eur).

Návrh ţalobcu na náhradu ušlého zisku od 1. júna 2005 do 7. decembra 2005 vo výške

2 017 133,29 Sk (66 956,56 Eur) ako prírastok k istine 159 850 000,-- Sk, ak by ţalovaná 1/

uloţila predmetnú sumu na beţný termínovaný účet s dobou viazanosti 1 mesiac, súd

zamietol, nakoľko ţalobca tieto skutočnosti nepreukázal, napr. vývojom priemerných

úrokových mier z korunových vkladov.

Ţalobu, smerujúcu voči ţalovanému 2/ z titulu neplatnosti konfirmácii zo 6. júna 2005

a 7. decembra 2005, v časti zmluvne dohodnutej sankcie za predčasné ukončenie

termínovaného vkladu a vydanie bezdôvodného obohatenia, súd zamietol ţalobcov návrh voči

ţalovanému 2/ po preskúmaní námietky premlčania, ktorú vzniesol ţalovaný 2/.

Ţalobca podal ţalobu, došlú na súd prvého stupňa 18. septembra 2006, proti ţalovanej

1/.

Písomným podaním, doručeným súdu 4. decembra 2008, rozšíril ţalobca svoju ţalobu

aj na ţalovaného 2/. Prvostupňový súd uznesením sp. zn. 34 z 13. januára

2009 pripustil do konania na strane ţalovaného spoločnosť P., a. s., B., ako ţalovaného 2/,

ako aj zmenu ţaloby v zmysle návrhu ţalobcu zo 4. decembra 2008.

Súd posúdil premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107

(vzťah ţalovanej 1/ a ţalovaného 2/ neposudzoval ako vzťah medzi

podnikateľmi) a dospel k záveru, ţe uplatnená námietka premlčania je dôvodná, a preto

ţalobu, smerujúcu voči ţalovanému 2/, zamietol.

O trovách konania stanovil súd, ţe bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Ţalovaná 1/ podala proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie

a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu voči ţalovanej

1/ zamietne z týchto dôvodov:

Zmluvy o termínovanom vklade obsahovali sankciu - zmluvnú pokutu za predčasné

ukončenie vkladu. Na daný právny vzťah sa teda vzťahovalo ust. § 33 ods. 1 písm. d/ Zk,

podľa ktorého z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie, postihujúce

majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uloţené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

Ţalovaný 2/ si stiahol peňaţné prostriedky vo výške 188 577,72 Eur (5 681 092,34 Sk)

ako zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie vkladu v rozpore s § 33 ods. 1 písm. d/ ZKV,

čím sa bezdôvodne obohatil. Takéto konanie ţalovaného 2/ by mohlo mať aţ trestnoprávny

rozmer.

Odvolateľka má za to, ţe je neprípustné, aby prišlo ku kumulácii nárokov ţalobcu

jednak z titulu náhrady škody od ţalovanej 1/ a z titulu bezdôvodného obohatenia

od ţalovaného 2/. O náhrade škody moţno uvaţovať jedine v súvislosti s konaním bývalého

správcu konkurznej podstaty, ktorý včas neuplatnil na súde nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

Odvolateľka má za to, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil dĺţku

premlčacej doby, keď aplikoval a nie Obchodného

zákonníka. Súd sa preto mal meritórne zaoberať uplatneným nárokom voči ţalovanému 2/.

Ţalovaná ďalej uviedla, ţe ak súd povaţuje vznik povinnosti zaplatiť ţalovanému 2/

sankciu, ide z jeho strany o nesprávne právne posúdenie veci. Reálne nikdy nedošlo ku vzniku

škody na majetku konkurznej podstaty vo výške 5 681 092,34 Sk v dôsledku konania

ţalovanej 1/. Zato, ţe došlo k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, však

nemôţe zodpovedať ţalovaná 1/. Výška úroku z omeškania 6% p. a. od 7. decembra 2005

do zaplatenia, na ktorú bola ţalovaná zaviazaná napadnutým rozsudkom, je nesprávna,

pretoţe 7. decembra 2005 ţiadna škoda nevznikla a splatnosť nároku na náhradu škody – čas

plnenia nebol určený dohodou ani právnym predpisom. Ţalovaná 1/ by sa tak mohla dostať

do omeškania prvý deň po tom, čo ju ţalobca vyzval na plnenie.

V prípade, ţe by aj ţalovaná 1/ spôsobila škodu, uloţenie povinnosti nahradiť škodu

v plnom rozsahu je v rozpore s princípmi spravodlivosti a súd mal aplikovať , ktoré

ukladá súdu povinnosť primerane zníţiť náhradu škody z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. Dôvody osobitného zreteľa sú nevedomá nedbanlivosť, ţalovaná 1/ je dôchodkyňa,

ktorej majetkové pomery sú výrazne nepriaznivé, ţalobca je právnická osoba a konkurz

na neho bol uţ v roku 2010 zrušený a vzhľadom na celkové majetkové pomery poškodeného

sú následky pre ţalobcu minimálne, výška škody, na ktorú bola ţalovaná 1/ súdom zaviazaná,

má pre ňu fatálne a doţivotné majetkové následky.

Ďalej uviedla, ţe rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené. Súd sa nevysporiadal

s tvrdením ţalovanej 1/, ţe by nepristúpila k predčasnému zrušeniu termínovaného vkladu

so sankciou, pokiaľ by vedela, ţe nedôjde k pripísaniu variabilného úroku z dôvodu

prekročenia barierových hodnôt počas doby pozorovania. Teda ţalovaný 2/ neposkytol

ţalovanej 1/ informácie, majúce podstatný vplyv na jej rozhodnutie. Tieto okolnosti súd

nevyhodnotil pri moţnom vylúčení jej zavinenia. Taktieţ sa súd nedostatočne zaoberal

otázkou premlčania nárokov voči ţalovanému 2/.

Ţalovaný 2/ sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovanej 1/. Rozsudok súdu prvého

stupňa povaţuje za vecne správny v otázke vznesenej námietky premlčania a odmieta tvrdenie

ţalovanej 1/, ţe ţalovaný nebol oprávnený sankčný poplatok zraziť, ba dokonca, ţe svojvoľne

a nezákonne siahol na zverené prostriedky. Ţalovaný 2/ nemal povinnosť skúmať, či je alebo

nie je podľa ZKV oprávnený sankčný postih zraziť alebo nie, keďţe so ţalovanou 1/ platne

uzatvorili zmluvy a konfirmácie, ktoré ţalovaná 1/ riadne podpísala. Tieto skutočnosti

ţalovaná 1/ začala namietať aţ v odvolaní.

Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho časti týkajúcej sa ţalovaného 2/

potvrdil.

Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovanej 1/ uviedol, ţe ţalovaná

1/ bez uvedenia akýchkoľvek váţnych dôvodov 7. decembra 2005 zrušila ŠNTV predčasne,

za čo banka uplatnila sankciu. Išlo teda o konanie, ktoré moţno kvalifikovať ako hrubé

porušenie odbornej starostlivosti pri výkone funkcie osobitnej správkyne. Ţalovaná 1/ nemala

ani uvaţovať o realizácii takýchto finančných transakcií, pri ktorých by mohla byť za určitých

podmienok sankcionovaná. Ţalobca poukázal na výpoveď ţalovanej 1/, ţe ukončenie

a vybratie finančných prostriedkov uţ 7. decembra 2005 cca tri týţdne po zrušení konkurzu

krajským súdom, keď toto rozhodnutie súdu nebolo ešte právoplatné „to bola jediná chyba,

ktorú urobila“, teda sama uznala svoje pochybenie, ktoré viedlo k vzniku škody. Ţalobca sa

zhoduje s názorom ţalovanej 1/, ţe jeho nárok voči ţalovanému 2/ premlčaný nie je a je

názoru, ţe by odvolací súd mal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe ţalovaná 1/ podala

odvolanie v zákonom stanovenej lehote a toto odvolanie má náleţitosti vyţadované podľa

, prejednal odvolanie ţalovanej 1/ v zmysle , bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovanej 1/

nie je moţné vyhovieť.

Z obsahu odvolania ţalovanej 1/ vyplýva, ţe ţalovaná 1/ odvolaním napadla rozsudok

súdu prvého stupňa, ktorým bola zaviazaná zaplatiť ţalobcovi sumu 68 281,70 Eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 6% p. a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia, ako aj výrok

rozsudku, ktorým bola ţaloba voči ţalovanému 2/ zamietnutá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe na strane ţalobcu došlo ku zmene,

keďţe uznesením Okresného súdu B. sp. zn. zo dňa 4. júla 2013, zverejneného

v Obchodnom vestníku pod OV 132/2013 dňa 11. júla 2013 (právoplatné a vykonateľné dňa

12. júla 2013) bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka Investičný fond P., a. s. “v

likvidácii“, so sídlom R., IČO: X. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. L. K.,

J.. Správca konkurznej podstaty písomne oznámil odvolaciemu súdu, ţe ako správca

konkurznej podstaty súhlasí s pokračovaním v súdnom konaní a ţiadal, aby mu boli

doručované písomnosti súdu, ako aj rozsudok v danej právnej veci.

Z tohto dôvodu odvolací súd pokračoval v odvolacom konaní so správcom konkurznej

podstaty.

Najvyšší súd slovenskej republiky dôvody ţalovanej 1/, týkajúce sa rozhodnutia súdu

prvého stupňa voči ţalovanému 2/ (dôvodnosť, resp. nedôvodnosť posúdenia vznesenej

námietky premlčania ţalovaným 2/ a jej preskúmanie súdom prvého stupňa) nepreskúmal,

keďţe na podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým bola ţaloba proti

ţalovanému 2/ zamietnutá, je oprávnený ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím

súdu spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností účastníka konania,

pričom podstatné je porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným ţalobcom v ţalobe

a nie subjektívne presvedčenie ţalovanej 1/ o dôsledkoch vyplývajúcich pre ňu z rozhodnutia

súdu prvého stupňa. V danej veci teda mohol podať odvolanie do časti rozsudku

prvostupňového súdu, ktorým bola ţaloba voči ţalovanému 2/ zamietnutá ţalobca. Ţalobca

tak neurobil, napriek tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil, pričom poukázal na vyhodnotenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti vznesenej námietky

premlčania ţalovaným 2/ zo strany prvostupňového súdu, s ktorým nesúhlasil, ale odvolanie

nepodal.

Odvolací súd odvolanie ţalovanej 1/ smerujúce voči časti rozsudku, ktorou bola

ţaloba voči ţalovanému 2/ zamietnutá, vyhodnotil ako odvolanie podané niekým, kto

na odvolanie nie je oprávnený, a preto ho podľa ho odmietol.

Podstatou odvolania ţalovanej 1/ je výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola

zaviazaná na zaplatenie istiny vo výške 68 281,70 eur s príslušenstvom.

K námietke odvolateľky, ţe v zmysle § 33 ods. 1 písm. d/ ZKV sú z uspokojenia

vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok

na ne vznikol, boli uloţené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, odvolací súd zaujal toto

stanovisko:

Za mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu treba vo všeobecnej rovine

povaţovať najmä všetky zákonné sankcie, ktoré vznikli pred alebo i po vyhlásení konkurzu

a smerujú proti úpadcovi bez toho, aby ich úpadca na seba zmluvne (dobrovoľne) prevzal. Ide

o peňaţné tresty uloţené súdmi podľa Tr. Z., pokuty uloţené orgánmi verejnej správy

a správne sankcie ukladané správnymi orgánmi podľa osobitných zákonov.

Za zmluvné sankcie, ktoré sú vylúčené v konkurze z uspokojenia sú pod týmito

sankciami myslené akékoľvek zmluvné pokuty podľa a

(teda ide o právne prostriedky na zabezpečenie záväzkov) a § 300 aţ § 302 Obchodného

zákonníka (zmluvná pokuta).

Odvolací súd je názoru, ţe v danej veci nejde o zmluvné a mimozmluvné sankcie, tak

ako to má na mysli ustanovenie § 33 ods. 1 písm. d/ ZKV, ale ide o pohľadávku proti podstate

vzniknutú po vyhlásení konkurzu, ktorú treba subsumovať pod náklady spojené s udrţiavaním

a správou podstaty podľa § 31 ods. 2 ZKV. Za náklady spojené s udrţiavaním a správou

podstaty moţno povaţovať predovšetkým výdavky správcu konkurznej podstaty vzťahujúce

sa priamo ku konkurznej podstate, vrátane výdavkov vzťahujúcich sa k prevádzkovaniu

úpadcovho podniku. Ide najmä o výdavky za dodávku energií, opravy a údrţbu majetku

podstaty, náhrady za uvoľnenie bytu (odstupné), zaplatenie zmluvnej pokuty, úrokov

z omeškania, poplatkov z omeškania, penále a iné sankcie zo záväzkových vzťahov a pod.

Teda odvolací súd mal za to, ţe sankcia ţalovaného 2/ za predčasné ukončenie ŠNTV

ţalovanou 1/ súvisí s udrţiavaním a správou podstaty, ktorú správcovia konkurznej podstaty

vykonávajú pri výkone funkcie správcu a ktorá je charakterizovaná ako iná činnosť zameraná

na zhodnotenie získaných finančných prostriedkov, získaných predajom konkurznej podstaty

úpadcu. Takáto činnosť - zhodnocovanie výnosu z predaja konkurznej podstaty je závislá len

na správcovi konkurznej podstaty (v danej veci na ţalovanej 1/), pričom nie je povinnosťou

správcu zhodnocovať finančné prostriedky získané predajom majetku úpadcu takýmto

spôsobom. Platí, ako správne uviedol prvostupňový súd, ţe ak k takémuto kroku správca

pristúpi, musí postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú

porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloţil súd (§ 8 ods. 2 ZKV). Táto

povinnosť sa vzťahuje aj na osobitného správcu konkurznej podstaty.

Je nesporné, ţe ţalovaná 1/ ako osobitná správkyňa konkurznej podstaty (§ 9 ods. 1

ZKV) v zmysle opatrenia konkurzného súdu, dostala v predmetným opatrením také

právomoci v danom konkurze, ktoré jej umoţňovali konať ako správkyni konkurznej

podstaty, pričom správca konkurznej podstaty nemal ţiadne kompetencie. Bolo v právomoci

ţalovanej 1/, aby nakladala z finančnými prostriedkami získanými predajom konkurznej

podstaty, rozhodovala v rámci svojej činnosti o ich zhodnotení. Vzhľadom na jej ekonomické

vzdelanie mohla a mala vedieť, aké následky sú spojené s predčasným vypovedaním ŠNTV,

čo vo svojej výpovedi uznala ako jedinú chybu, ktorú urobila, keď predmetný ŠNTV

vypovedala predčasne, napriek tomu, ţe uznesenie o zrušení konkurzu sa nestalo

právoplatným a vykonateľným, a teda nebol dôvod na predčasné zrušenie ŠNTV.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov k námietke ţalovanej 1.neprihliadol.

Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď z vykonaného dokazovania vyvodil

vecne a právne správny názor, ţe konanie ţalovanej 1/ spôsobilo škodu na konkurznej

podstate úpadcu, pričom toto konanie bolo preukázané a napĺňalo všetky atribúty vyţadované

pre posúdenie zodpovednosti za škodu zo strany ţalovanej 1/ (porušenie právnej povinnosti-

ţalovaná 1/ nepostupovala pri vypovedaní ŠNTV s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to

ukladal § 8 ods. 2 ZKV, vznik škody je následok porušenia § 8 ods. 2 ZKV vo výške

5 681 092,34 Sk - sankcia za predčasné ukončenie ŠNTV, čo sa prejavilo v sume poukázanej

ţalovaným na účet beţného účtu úpadcu vo výške 154 276 180,29 Sk, teda konaním

ţalovanej 1/ došlo k zníţeniu vloţenej istiny 159 850 000,-- Sk na 154 276 180,29 Sk, pričom

medzi porušením právnej povinnosti ţalovanej 1/, aby vykonávala funkciu osobitnej

správkyne s odbornou starostlivosťou (§ 8 ods. 2 ZKV) a vznikom škody je príčinná súvislosť

a rovnako bolo súdom prvého stupňa preukázané zavinenie ţalovanej 1/, ktorá z nedbanlivosti

nezhodnotila všetky dôsledky svojho konania). Odvolací súd sa stotoţnil s postupom

prvostupňového súdu, ktorý zohľadnil pri stanovení výšky škody konanie ţalovanej 1/, keď

táto uzatvorila so ţalovaným 2/ dňa 7. decembra 2005 novú konfirmáciu, na základe ktorej

vloţila istinu vo výške 154 280 000,-- Sk pri úrokovej sadzbe 2,9% so splatnosťou vkladu

k 7. decembru 2006, pričom v deň splatnosti vkladu bola na účet úpadcu prevedená suma

157 908 000,-- Sk (istina 154 280 000,-- Sk + úroky 4 474 120,-- Sk - daň 19% = 850 082,--

Sk, teda úroky predstavovali sumu 3 624 038,-- Sk). Súd prvého stupňa preto postupoval

správne, keď od sumy 5 681 092,34 Sk odpočítal sumu 3 624 038,-- Sk a stanovil výšku

škody na 2 057 054,34 Sk (68 281,70 Sk).

Odvolací súd preto vyhodnotil námietku ţalovanej 1/, ţe nedošlo ku škode a ţe

následky sú pre ţalobcu vzhľadom na celkové majetkové pomery minimálne, ako nedôvodnú

a neprihliadol k nej.

Ţalovaná 1/ v odvolaní namietla, ţe súd prvého stupňa nevyuţil svoje moderačné

právo náhradu škody ţalovanej primerane nezníţil podľa

vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery.

Podľa ust. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd

náhradu škody primerane zníţi. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj

na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pritom aj

na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníţenie nemoţno vykonať, ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne.

Ţalovaná 1/ poukazuje na svoje osobné a majetkové pomery ako dôvod na primerane

zníţenie náhrady škody. Opomenula, ţe súd je povinný prihliadnuť aj na pomery poškodenej

osoby, v danom prípade úpadcu, ktorý bol a je dlţníkom mnohých veriteľov, pričom práve

finančné prostriedky získané predajom majetku z konkurznej podstaty mali a majú slúţiť

na uspokojenie konkurzných veriteľov. Odvolací súd pritom vychádzal s prihliadnutím

na pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojené v celom rozsahu, ale len pomerne, práve

na túto skupinu fyzických a právnických osôb - veriteľov, na ktorých ţalovaná 1/ pri správe

finančných prostriedkov nemyslela, pričom ŠNTV mohol byť aţ do dňa splatnosti vkladu

(1. júna 2007) vedený bez predčasnej výpovede. Rovnako odvolací súd prihliadol aj

na konanie ţalovanej 1/, keď po predčasnom ukončení ŠNTV (7. decembra 2005) uzatvorila

so ţalovaným 2/ nadlimitný termínovaný vklad s úrokovou sadzbou 2,9% a splatnosťou

7. decembra 2006. Ţalovaná nezodpovedala, prečo neuzatvorila uţ 6. júna 2005 nadlimitný

termínovaný vklad, ako to urobila 7. decembra 2005.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených skutočností dospel

k názoru, ţe v predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre zníţenie náhrady škody

pre ţalovanú 1/.

K ďalším námietkam ţalovanej 1/, uvedených v jej odvolaní, odvolací súd

neprihliadol, keďţe tieto produkovala po poučení o skončení dokazovania (č. l. 450)

a odvolací súd ich vyhodnotil pre posúdenie predmetnej veci ako nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţujúc rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti za vecne a právne správny, riadne odôvodnený, a preto ho podľa § 219

ods.1 potvrdil.

Keďţe súd prvého stupňa si vo svojom rozsudku vyhradil rozhodnúť o trovách

konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd s poukazom na ust. § 224

ods. 4 o trovách odvolacieho konania nerozhodol a bude preto úlohou súdu prvého

stupňa, aby o nich rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -508 zo dňa 28. júna

2013 rozhodol o návrhu ţalovanej 1/ na oslobodenie od súdneho poplatku tak, ţe priznal

ţalovanej 1/ oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalovaná 1/ podala

odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -453

z 18. februára 2013 a podala aj ţiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov,

súčasťou ktorej bolo aj vyplnené tlačivo pre dokladovanie majetkových pomerov. Súd prvého

stupňa po oboznámení sa s predloţeným tlačivom, ktorým ţalovaná 1/ dokladovala svoje

pomery, rozhodol podľa ust. , keď dospel k záveru, ţe ţalovaná 1/ spĺňa

toho času predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov tak, ako je uvedené

vo výroku uznesenia.

Ţalovaná 1/ podala v zákonom stanovenej lehote proti tomuto uzneseniu súdu prvého

stupňa odvolanie a navrhla, aby bolo uznesenie v zamietajúcej časti (nepriznanie oslobodenia

pre celé konanie a so spätnou účinnosťou) zmenené tak, ţe oslobodenie bude priznané nielen

pre odvolacie konanie, ale pre celé konanie so spätnou účinnosťou z týchto dôvodov:

Ţalovaná 1/ ţiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na celé konanie,

súd jej však priznal oslobodenie iba od poplatku za odvolanie, neuviedol, o ktoré odvolanie

má ísť, či naposledy podané, alebo aj všetky prípadne v budúcnosti podané odvolania.

Zo ţiadosti ţalovanej 1/ nevyplynulo, ţe by ju ţalovaná 1/ obmedzovala iba na časť

konania, čo vyplýva zo ţiadosti ţalovanej 1/.

Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo súd priznal

oslobodenie iba na časť konania, keď konštatuje, ţe ţalovaná spĺňa podmienky

pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Nárok ţalovaná 1/ uplatnený v značnej výške povaţuje za neoprávnený, pričom

platobným rozkazom bola zaviazaná k jeho zaplateniu bez moţnosti vyjadriť sa

k oprávnenosti nároku a predkladať dôkazy. Pokiaľ je bránenie sa nároku spojené s uvalením

veľkého finančného bremena spočívajúceho v súdnom poplatku za odpor, nastáva situácia

porušovania práva na spravodlivý proces garantovaný čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej 1/. V zmysle ust.

, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel

k názoru, ţe odvolaniu ţalovanej 1/ nie je moţné vyhovieť.

Ţalovaná 1/ namieta, ţe ţiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov pre celé konania

ţiadosťou z 11. júna 2013, pričom petit jej ţiadosti znel: „Odporkyňa 1/ ţiada o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov (č. l. 497).

Odvolací súd vychádzajúc z predmetnej ţiadosti ţalovanej 1/ nedospel k záveru, ţe

ţiada o oslobodenie od súdnych poplatkov pre celé konanie so spätnou platnosťou. Ak

ţalovaná poukazuje na platobný rozkaz č. k. -59 zo 16. marca 2007, vydaným

Okresným súdom v Banskej Bystrici, proti ktorému podala odpor, ţalovaná 1/ podala

na Krajský súd v Banskej Bystrici ţiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov 3. decembra

2007, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -135

dňa 12. februára 2008 tak, ţe ţalovanej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe

súd zistil, ţe ţalovanej ako osobitnej správkyni bol opatrením Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. 51-24K 83/00-137 dňa 19.januára 2005 daný súhlas na vyplácanie preddavkov

na hotové výdavky súvisiace s výkonom správy s účinnosťou od 1.januára 2005 vo výške

90 000.-Sk mesačne a opatrením toho istého súdu z 19.januára 2005 č. k. 51-24K 83/00-1702

bol daný súhlas na vyplatenie výdavkov súvisiacich s realizáciou rekonštrukcie účtovníctva

úpadcu vo výške 2 640 000,-- Sk bez DPH. V konaniach vedených pod č. k. 51-24K 11/94 bol

udelený súhlas na vyplácanie preddavkov na hotové výdavky vo výške 50 000,-- Sk mesačne

a v konaní sp. zn. bol opatrením daný súhlas na vyplatenie výdavkov

predpokladaných na rekonštrukciu účtovníctva do roku 2006 vo výške 651 168,-- Sk. Súd

preto konštatoval, ţe majetkové pomery nie sú dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov.

O odvolaní ţalovanej 1/ proti tomuto uzneseniu rozhodol odvolací súd uznesením sp.

zn. dňa 25. júna 2008 tak, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením priznal oslobodenie od súdnych poplatkov

ţalovanej 1/ za podané odvolanie.

Podľa ust. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo

sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Z napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa jasne vyplýva, ţe oslobodenie

od súdnych poplatkov pre ţalovanú 1/ sa vzťahuje za podané odvolanie. Tvrdenie

odvolateľky, ţe nie je v napadnutom uznesení uvedené, na ktoré odvolanie sa vzťahu,

povaţoval odvolací súd za právne vykonštruované, nemajúce oporu v napadnutom uznesení.

Predmetné uznesenie v záhlaví jasne definuje konanie účastníkov konania, ako aj predmet

sporu, ako aj návrh ţalovanej 1/ o oslobodenie od súdnych poplatkov. Taktieţ výrok presne

stanovuje, na aký úkon spoplatnený v , ktorého neoddeliteľnou

súčasťou je Sadzobník súdnych poplatkov, sa oslobodenie od súdnych poplatkov vzťahuje

na ţalovanú 1/, a to na odvolanie. Ţalovaná 1/ nepreukázala a v spise sa ani nenachádza

nejaké jej ďalšie odvolanie, ktoré by potvrdzovalo jej námietku o nejasnosti napadnutého

uznesenia.

Ak súd zistil, ţe boli splnené podmienky vyţadované v

na oslobodenie ţalovanej 1/ od súdnych poplatkov, neznamená to, ţe tieto boli splnené aj

v čase podania ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov 3. decembra 2007 (č. l. 118).

Odvolací súd poukazuje na predmetné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

34 NcCb/21/2007-135, ako aj výpis zo ţivnostenského registra ţalovanej 1/, podnikajúcej

pod obchodným menom Ing. O. N. E.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospejúc k záveru, ţe v predmetnej veci sa

ţalovanej 1/ rozhodnutím súdu prvého stupňa nesťaţil praktický a účinný prístup

na súd, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne

potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. marca 2014

JUDr. Darina Ličková , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová