Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bc9/435399.5d329a.pdf
PDF · 186.05 KB
No categories available
5Obo/32/2013
Najvyšší súd 5 Obo 32/2013
Slovenskej republiky 5 Obo 33/2013
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej
veci ţalobcu: Ing. L. K., J., správca úpadcu Investičný fond P., a. s. “v likvidácii“, so sídlom
R., IČO: X. (predtým Investičný fond P., a. s. “v likvidácii“, R., IČO: X.), proti ţalovaným: 1/
Ing. O. N., L., zast. Mgr. V. Š., advokátom, so sídlom Z., 2/ P., a. s., so sídlom E., IČO: X.,
o zaplatenie 255 534,28 Eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovanej 1/ proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. februára 2013, č. k. 34 Cbi/31/2009-453 a uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. júna 2013, č. k. 34 Cbi/31/200-508,takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k.:34 Cbi/31/2009-453 z 18. februára 2013 v časti, ktorou bola ţalovaná 1/ zaviazaná
zaplatiť ţalobcovi sumu 68 281,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% p. a.
od 7. decembra 2005 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku odvolanie ţalovanej 1/ o d m i e t a .
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 34 Cbi 31/2009-508 z 28. júna 2013 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 18. februára 2013, č. k.
34 Cbi/31/2009-453 zaviazal ţalovanú 1/ zaplatiť ţalobcovi sumu 68 281,70 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6% p. a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia, vo zvyšku voči
ţalovanej 1/ ţalobu zamietol a zamietol ţalobu voči ţalovanému 2/. Z odôvodnenia rozsudku
súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca (pôvodne označený JUDr. M. H., správca konkurznej
podstaty Investičný fond P., a. s. „v konkurze“, B., potom Investičný fond P., a. s. „v
likvidácii“, B.) sa ţalobou, doručenou súdu 18. septembra 2006, domáhal proti ţalovanej 1/
zaplatenia sumy 5 681 092,34 Sk (188 577,72 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 6%
p. a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia a sumy 2 017 133,29 Sk (66 956,56 Eur) spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6% p. a. za obdobie od 7. decembra 2005 do zaplatenia
a náhrady trov konania.
Písomným podaním, doručeným súdu 4. decembra 2008, rozšíril ţalobca ţalobu aj
o ţalovaného 2/ P., a. s., B. a poţiadal súd o jej pripustenie do konania podľa § 92 ods.1
Súd prvého stupňa uznesením č. k. 34 Nccb/21/2007 z 13. januára 2009 návrhu
ţalobcu vyhovel, ako aj vyhovel a pripustil zmenu ţaloby v zmysle návrhu ţalobcu
zo 4. decembra 2008.
Ţalobca v ţalobe uviedol, ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 14. apríla 2000, č. k. 51-24 K 83/00 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Investičný
fond P., a. s., B. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M. H.. Konkurzný
súd opatrením zo 16. septembra 2004, č. k. 51-24 K 83/00-1049 ustanovil ţalovanú 1/ Ing. O.
N. do funkcie osobitného správcu konkurznej podstaty, ktorá okrem iného dostala aj výlučné
dispozičné práva ku všetkým bankovým účtom úpadcu. Predmetné opatrenie bolo zrušené
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čím funkcia osobitnej správkyne
v danom konaní zanikla a vznikla jej povinnosť odovzdať správu konkurznej podstaty
ţalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty. Ţalovaná 1/ 27. mája 2005 ako osobitná
správkyňa konkurznej podstaty uzavrela v mene úpadcu s P., a. s., B., Rámcovú zmluvu
o zriaďovaní štruktúrovaných nadlimitných termínovaných vkladov. V nadväznosti na túto
rámcovú zmluvu ţalovaná 1/ zriadila štruktúrovaný nadlimitný termínovaný vklad, na ktorom
sústredila peňaţné prostriedky patriace do konkurznej podstaty úpadcu, čo dokazuje
konfirmácia zo 6. júna 2005. Z predmetnej konfirmácie je zrejmé, ţe ţalovaná 1/ vloţila 1.
júna 2005 na termínovaný vklad peňaţné prostriedky z konkurznej podstaty úpadcu vo výške
159 850 000,-- Sk (5 306 047,93 Eur), pričom deň splatnosti termínovaného vkladu bol
stanovený na 1. júna 2007 (viazanosť vkladu teda bola dohodnutá na 2 roky). Banka
garantovala ku dňu splatnosti vkladu len istinu vloţeného vkladu a úrokový výnos 0,16% p.
a., t. j. celková garantovaná suma v deň splatnosti mala predstavovať len sumu 160 361 520,--
Sk (5 323 027,28 Eur), a to za predpokladu, ţe počas trvania termínovaného vkladu nedôjde
k predčasnému ukončeniu termínovaného vkladu. Z konfirmácie vyplýva, ţe v prípade
predčasnej výpovede vkladu musí klient zaplatiť banke sankciu za predčasné ukončenie časti
vkladu a v takom prípade banka negarantuje ani minimálnu sumu 160 361 520,-- Sk
(5 323 027,28 Eur).
Z konfirmácie zo 7. decembra 2005 potvrdzujúcej predčasné ukončenie
štruktúrovaného nadlimitného termínovaného vkladu vyplýva, ţe ţalovaná 1/ termínovaný
vklad predčasne ukončila 7. decembra 2005 a musela banke zaplatiť sankciu za predčasné
ukončenie 5 681 092,34 Sk (188 577,72 Eur) a v prospech beţného účtu úpadcu bola
vyplatená suma 154 276 180,29 Sk (5 121 031,01 Eur), čo predstavuje priamy úbytok
peňaţných prostriedkov o sumu 5 573 819,71 Sk (185 016,91 Eur). Konanie ţalovanej 1/
preto moţno kvalifikovať ako hrubé porušenie odbornej starostlivosti pri výkone funkcie
osobitnej správkyne konkurznej podstaty úpadcu Investičný fond P., a. s. Ţalovaná 1/
zdôvodnila zrušenie termínovaného vkladu bez ohľadu na hroziacu pokutu v Správe o stave
konkurznej podstaty úpadcu zo 6. marca 2006 tým, ţe túto povinnosť jej uloţil údajne súd
uznesením č. k. 51-24 K 83/00-1704, a to tak, “aby výťaţok zo speňaţenia, pripadajúci
na uspokojenie veriteľov, bol uloţený na depozitnom účte v banke“. Ţalobca povaţuje
tvrdenie ţalovanej 1/ za zavádzajúce, pretoţe konkurzný súd vôbec nestanovil ţalovanej 1/
povinnosť zrušiť termínovaný vklad v banke a uţ vôbec nie s ohľadom na negatívne dôsledky
s tým spojené. Predmetné uznesenie uloţilo ţalovanej 1/ povinnosť zabezpečiť „úschovu
peňaţných prostriedkov“ a povinnosť odovzdať správu peňaţných prostriedkov za určených
podmienok likvidátorovi, ktorý však ustanovený nebol. Toto uznesenie sa nikdy nestalo
právoplatným a tým ani vykonateľným. Ţalovaná 1/ tak zanedbala aj prevenčnú povinnosť
podľa § 415 Občianskeho zákonníka a svojím konaním spôsobila úpadcovi škodu vo výške
minimálne 5 681 092,34 Sk (188 577,72 Eur), čo je priama škoda a ušlý zisk predstavuje ušlý
úrok od 1. júna 2005 do 7. decembra 2005.
Ţalobu ţalobca vo vzťahu na ţalovaného 2/ ţiadal, aby súd s poukazom na § 33 ods. 1 písm.
d/ ZKV, rozhodol ako predbeţnú otázku platnosti tej časti právnych úkonov uzatvorených
medzi ţalovanou 1/ a ţalovaným 2/, v ktorých bola dojednaná sankcia z dôvodu predčasného
ukončenia termínovaného vkladu. S poukazom na § 33 ZKV je moţné kvalifikovať zmluvne
dohodnuté sankcie ako sankcie v rozpore s týmto ustanovením a konfirmáciou v časti pre
prípad predčasného ukončenia termínovaného vkladu (6. júna 2005, 7. decembra 2006). V
tomto smere dal na rozhodnutie súdu ţalobca platnosť časti zmluvy - konfirmácie a jej
prípadný rozpor so zákonom.
Ţalobca poţiadal o pripustenie zmeny ţaloby tak, ţe ţalovaná 1/ je povinná zaplatiť
ţalobcovi náhradu škody sumy uvedené v ţalobe, alebo aby súd určil, ţe konfirmácia
uzatvorená 6. júna 2005 osobitnou správkyňou konkurznej podstaty a P., a. s., B., je v časti
dohodnutých zmluvných podmienok o sankciách pri predčasnej výpovedi vkladu neplatná.
Ďalej ţiadal určiť, ţe konfirmácia, uzatvorená 7. decembra 2005, je v časti zmluvne
dohodnutej sankcie za predčasné ukončenie termínovaného vkladu v celkovej výške sankcie
188 577,72 Eur neplatná a zaviazať ţalovaného 2/ zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia
ţalobcovi sumu 188 577,72 Eur s úrokom z omeškania 6% p. a. od 7. decembra 2005 do
zaplatenia, ţalovanú 1/ na náhradu škody v sume 66 956,56 Eur spolu s úrokom z omeškania
6% p. a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia a ţalovaným uloţiť povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť ţalobcovi trovy konania.
Ţalovaná 1/ uviedla, ţe v ţiadnom prípade neodborne alebo neúmyselne, resp.
úmyselne nespôsobila ţiadnu škodu. Za osobitnú správkyňu konkurznej podstaty bola
ustanovená, lebo SKP nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Mala záujem na ochrane
finančných prostriedkov v konkurze, konkurzný sudca jej neprikázal uloţiť predmetné
finančné prostriedky konkrétne do P., a. s. Urobila tak z vlastnej vôle, keďţe ani jedna
z oslovených bánk negarantovala po dobu vkladu celú vloţenú istinu. Čo sa týka doby, na
ktorú finančné prostriedky poskytla ţalovanému 2/,túto mala za primeranú, keďţe bola
presvedčená, ţe do tejto doby nebude konkurz skončený. Jedinou chybou, ktorú urobila, bolo,
ţe po doručení uznesenia o zrušení konkurzu (cca 3 týţdne) oznámila to ţalovanému 2/
a poţiadala ho, aby jej doporučil čo najmenej bolestivý krok tak, aby boli peniaze pripravené
pre všetkých veriteľov. Podľa konfirmácie zo 7. decembra 2005 ţalovaný 2/ potvrdil, ţe
realizuje navrhovaný postup v prospech úpadcu tak, ţe prevádza peňaţné prostriedky na účet
nazvaný Komfirmácia ako typ obchodu - prijaté depozitum. Výška úroku bola dohodnutá
v absolútnej hodnote 4 474 120,-- Sk (148 513,57 Eur). Táto operácia nasledovala po tom,
ako predčasne ukončila štruktúrovaný nadlimitný termínovaný vklad, a ţalovaný v 2. rade si
sám zrazil sankčný poplatok a pripísal dohodnutý úrok. Ďalej ţalovaná 1/ spochybnila aktívnu
legitimáciu ţalobcu.
Ţalovaný 2/ povaţoval tvrdenie ţalobcu za neopodstatnené a nemajúce oporu v zákone
a taktieţ vzniesol námietku premlčania.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval, ţe Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č. k. 51-24K 83/00 dňa 14. apríla 2000 vyhlásil konkurz na majetok
dlţníka Investičný fond P., a. s., B. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. M. H..
Opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K 83/00-1049 zo 16. septembra
2004 bola ustanovená Ing. O. N. za osobitnú správkyňu konkurznej podstaty pre odbory
správy - správa a vymáhanie pohľadávok proti podstate - evidencia a oceňovanie majetku
v konkurznej podstate - vedenie účtovníctva -zabezpečovanie financovania konkurznej
podstaty, úhrada pohľadávok proti podstate, výdavkov konkurznej podstaty a zabezpečovanie
a vyradenie registratúrnych záznamov vrátane archivačných sluţieb a správa archívu. Zároveň
súd vo výroku opatrenia určil, ţe osobitná správkyňa preberá výlučné dispozičné práva ku
všetkým účtom v bankách, na ktorých boli, sú alebo budú sústredené peňaţné prostriedky
zahrnuté do konkurznej podstaty, získané z jej speňaţenia alebo inou činnosťou, vrátane
všetkých oprávnení, ktoré sa týkajú určenia alebo zmien podpisového vzoru.
Vyššie uvedené opatrenie súdu prvého stupňa bolo rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6M Obdo 4/2005 dňa 22. februára 2006 zrušené.
Ţalovaná 1/ dňa 27. mája 2005 uzatvorila s B., a. s., B. (pôvodné obchodné meno
ţalovaného 2/) Rámcovú zmluvu o zriaďovaní štruktúrovaných nadlimitných termínovaných
vkladov, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriaďovaných štruktúrovaných
nadlimitných termínovaných vkladov v banke pre klienta na základe akceptácie bankou
navrhnutých podmienok vkladu, a to spôsobom ustanoveným v tejto zmluve.
Podľa čl. III bod 1 garantovaný úrokový výnos ŠNTV je fixný výnos, ktorý je
garantovaný bankou bez ohľadu na splnenie ďalších podmienok.
Bod 2 variabilný úrokový výnos je výnos, ktorý banka vyplatí klientovi po splnení
všetkých podmienok dohodnutých pri uzatváraní ŠNTV. Podmienky obsahuje konfirmácia
ŠNTV.
Dňa 6. júna 2005 ţalovaná 1/ zriadila Štruktúrovaný nadlimitný termínovaný vklad,
na ktorom sústredila peňaţné prostriedky patriace do konkurznej podstaty úpadcu, čo
potvrdila Konfirmácia zo 6. júna 2005 istina vkladu 159 850 000,-- Sk, valuta vkladu 1. júna
2005, deň splatnosti vkladu 1. júna 2007. Garancia vkladu: 100% istiny vkladu v Deň jeho
splatnosti, garantovaný úrokový výnos 0,16% p. a. vyplácaný jednorazovo v Deň splatnosti
vkladu alebo pri predčasnom ukončení vkladu alebo jeho časti. Celkovo garantovaná suma
v Deň splatnosti vkladu bola dohodnutá na sumu 160 361 520,-- Sk, ak nedôjde k predčasne
ukončenému vkladu alebo jeho časti. Variabilný úrokový výnos 6% z istiny vkladu, ak
Podkladové aktívum neprekročí Bariérové hodnoty počas doby pozorovania. Ak bude
prekročený, variabilný úrokový výnos nebude vyplatený, Doba pozorovania bola dohodnutá
od 6. júna 2005 do 6. septembra 2005.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 51-24 K 83/00-1704 zo 16. novembra
2005 zrušil konkurz vyhlásený na majetok Investičný fond P., a. s., B. a uloţil osobitnej
správkyni, aby dokončila fyzickú a dokladovú inventúru majetku a reštrukciu účtovníctva,
neodkladne vykonala rozvrh pohľadávok proti podstate a konkurzného veriteľa Sociálna
poisťovňa. Zároveň uviedol, ţe toto uznesenie je vykonateľné aţ po jeho právoplatnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné uznesenie zrušil uznesením sp. zn.
6 Obo 16/2006 dňa 6. februára 2006.
Ţalovaná 1/ predčasne ukončila so ţalovaným 2/ dňa 7. decembra 2005 Štruktúrovaný
nadlimitný termínovaný vklad a uzatvorila so ţalovaným 2/ novú konfirmáciu s vkladom
154 280 000,-- Sk pri úrokovej sadzbe 2,9% a so splatnosťou 7. decembra 2006. Dňa
7. decembra 2006 bola na beţný účet úpadcu prevedená suma 157 908 000,-- Sk (istina
154 280 000,-- Sk, úroky 3 624 038,-- Sk mínus daň 850 082,-- Sk).
Súd prvého stupňa posúdil predmetnú vec podľa ust. § 8 ods. 2, § 9 ods. 1 a § 33 ods.
1 písm. d/ ZKV, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 391
ods. 1 Obchodného zákonníka a dospel k názoru, ţe za porušenie právnej povinnosti, vznikom
škody a zavinením ţalovanej 1/ boli splnené všetky predpoklady vzniku občiansko-právnej
zodpovednosti za škodu, keď zriadila u ţalovaného 2/ taký termínovaný vklad, ktorého
predčasným ukončením hrozila vysoká sankcia uţ aj s poukazom na objem vloţených
finančných prostriedkov. Predčasným ukončením ŠNTV vznikla škoda na majetku patriaceho
do konkurznej podstaty úpadcu, a to vo výške 5 681 092,34 Sk (188 577,72 Eur), pričom
existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody je zriadenie
termínovaného vkladu s moţnosťou vysokej sankcie a jeho následné predčasné zrušenie, čoho
následok bola povinnosť zaplatiť ţalovanému 2/ sankciu, čím konkurznej podstate úpadcu
vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s takýmto chovaním ţalovanej 1/. Zavinenie
ţalovanej spočíva v tom, ţe sama takýto produkt vybrala a podpísala.
K tvrdeniu ţalovanej 1/, ţe predčasne ukončila predmetný vklad z dôvodu potreby
finančných prostriedkov na uspokojovanie veriteľov vzhľadom na rozhodnutie súdu o zrušení
konkurzu, súd prvého stupňa nemohol prihliadnuť. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 51-24 K 83/00-1704 zo 16. novembra 2005 takáto povinnosť pre ţalovanú 1/
nevyplýva a ţe ak by aj toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, v jeho výroku bolo jasne
uvedené, ţe nadobudne vykonateľnosť aţ po jeho právoplatnosti. Preto mal prvostupňový súd
za nesporné, ţe ţalovaná nemala dôvod predčasne ukončovať predmetný ŠNTV uzatvorený
so ţalovaným 2/, keďţe uznesenie o zrušení konkurzu nenadobudlo právoplatnosť a bolo
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušené. Súd prvého stupňa pritom
poukazuje na výpoveď ţalovanej 1/, ktorá ukončenie a vybratie finančných prostriedkov cca
3 týţdne po zrušení konkurzu krajským súdom označila ako jedinú chybu, ktorú spravila.
Prvostupňový súd pri posudzovaní predmetu sporu vzal do úvahy aj skutočnosť, ţe
ţalovaná 1/ pri zrušení predmetného termínovaného vkladu hneď 7. decembra 2005 uzatvorila
so ţalovaným nadlimitný termínovaný vklad, kde vloţila istinu vo výške 154 280 000,-- Sk
s úrokovou sadzbou 2,9% p. a. so splatnosťou 7. decembra 2006. V deň ukončenia
termínovaného vkladu boli pripísané úroky z tohto vkladu vo výške 4 474 120,--Sk
(148 513,57 Eur), z ktorých bola odpočítaná daň vo výške 850 082,-- Sk (28 217,55 Eur).
Termínovaný vklad bol automaticky ukončený a kreditné úroky vo výške 3 624 038,--Sk
(120 296,02 Eur) spolu s istinou 154 280 000,-- Sk (5 121 157,80 Eur) boli prevedené
na beţný účet úpadcu. Túto skutočnosť súd prvého stupňa zohľadnil, a preto pri stanovení
výšky škody od sumy 5 681 092,34 Sk odpočítal sumu 3 624 038,-- Sk a stanovil, ţe škoda,
ktorú ţalovaná 1/ ţalobcovi spôsobila predčasným ukončením ŠNTV, je vo výške
2 057 054,34,-- Sk (68 281,70Eur).
Návrh ţalobcu na náhradu ušlého zisku od 1. júna 2005 do 7. decembra 2005 vo výške
2 017 133,29 Sk (66 956,56 Eur) ako prírastok k istine 159 850 000,-- Sk, ak by ţalovaná 1/
uloţila predmetnú sumu na beţný termínovaný účet s dobou viazanosti 1 mesiac, súd
zamietol, nakoľko ţalobca tieto skutočnosti nepreukázal, napr. vývojom priemerných
úrokových mier z korunových vkladov.
Ţalobu, smerujúcu voči ţalovanému 2/ z titulu neplatnosti konfirmácii zo 6. júna 2005
a 7. decembra 2005, v časti zmluvne dohodnutej sankcie za predčasné ukončenie
termínovaného vkladu a vydanie bezdôvodného obohatenia, súd zamietol ţalobcov návrh voči
ţalovanému 2/ po preskúmaní námietky premlčania, ktorú vzniesol ţalovaný 2/.
Ţalobca podal ţalobu, došlú na súd prvého stupňa 18. septembra 2006, proti ţalovanej
1/.
Písomným podaním, doručeným súdu 4. decembra 2008, rozšíril ţalobca svoju ţalobu
aj na ţalovaného 2/. Prvostupňový súd uznesením sp. zn. 34 Nccb/21/2007 z 13. januára
2009 pripustil do konania na strane ţalovaného spoločnosť P., a. s., B., ako ţalovaného 2/,
ako aj zmenu ţaloby v zmysle návrhu ţalobcu zo 4. decembra 2008.
Súd posúdil premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107
Občianskeho zákonníka (vzťah ţalovanej 1/ a ţalovaného 2/ neposudzoval ako vzťah medzi
podnikateľmi) a dospel k záveru, ţe uplatnená námietka premlčania je dôvodná, a preto
ţalobu, smerujúcu voči ţalovanému 2/, zamietol.
O trovách konania stanovil súd, ţe bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.
Ţalovaná 1/ podala proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie
a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu voči ţalovanej
1/ zamietne z týchto dôvodov:
Zmluvy o termínovanom vklade obsahovali sankciu - zmluvnú pokutu za predčasné
ukončenie vkladu. Na daný právny vzťah sa teda vzťahovalo ust. § 33 ods. 1 písm. d/ Zk,
podľa ktorého z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie, postihujúce
majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uloţené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.
Ţalovaný 2/ si stiahol peňaţné prostriedky vo výške 188 577,72 Eur (5 681 092,34 Sk)
ako zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie vkladu v rozpore s § 33 ods. 1 písm. d/ ZKV,
čím sa bezdôvodne obohatil. Takéto konanie ţalovaného 2/ by mohlo mať aţ trestnoprávny
rozmer.
Odvolateľka má za to, ţe je neprípustné, aby prišlo ku kumulácii nárokov ţalobcu
jednak z titulu náhrady škody od ţalovanej 1/ a z titulu bezdôvodného obohatenia
od ţalovaného 2/. O náhrade škody moţno uvaţovať jedine v súvislosti s konaním bývalého
správcu konkurznej podstaty, ktorý včas neuplatnil na súde nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.
Odvolateľka má za to, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil dĺţku
premlčacej doby, keď aplikoval § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie § 397 Obchodného
zákonníka. Súd sa preto mal meritórne zaoberať uplatneným nárokom voči ţalovanému 2/.
Ţalovaná ďalej uviedla, ţe ak súd povaţuje vznik povinnosti zaplatiť ţalovanému 2/
sankciu, ide z jeho strany o nesprávne právne posúdenie veci. Reálne nikdy nedošlo ku vzniku
škody na majetku konkurznej podstaty vo výške 5 681 092,34 Sk v dôsledku konania
ţalovanej 1/. Zato, ţe došlo k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, však
nemôţe zodpovedať ţalovaná 1/. Výška úroku z omeškania 6% p. a. od 7. decembra 2005
do zaplatenia, na ktorú bola ţalovaná zaviazaná napadnutým rozsudkom, je nesprávna,
pretoţe 7. decembra 2005 ţiadna škoda nevznikla a splatnosť nároku na náhradu škody – čas
plnenia nebol určený dohodou ani právnym predpisom. Ţalovaná 1/ by sa tak mohla dostať
do omeškania prvý deň po tom, čo ju ţalobca vyzval na plnenie.
V prípade, ţe by aj ţalovaná 1/ spôsobila škodu, uloţenie povinnosti nahradiť škodu
v plnom rozsahu je v rozpore s princípmi spravodlivosti a súd mal aplikovať § 450 OZ, ktoré
ukladá súdu povinnosť primerane zníţiť náhradu škody z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Dôvody osobitného zreteľa sú nevedomá nedbanlivosť, ţalovaná 1/ je dôchodkyňa,
ktorej majetkové pomery sú výrazne nepriaznivé, ţalobca je právnická osoba a konkurz
na neho bol uţ v roku 2010 zrušený a vzhľadom na celkové majetkové pomery poškodeného
sú následky pre ţalobcu minimálne, výška škody, na ktorú bola ţalovaná 1/ súdom zaviazaná,
má pre ňu fatálne a doţivotné majetkové následky.
Ďalej uviedla, ţe rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené. Súd sa nevysporiadal
s tvrdením ţalovanej 1/, ţe by nepristúpila k predčasnému zrušeniu termínovaného vkladu
so sankciou, pokiaľ by vedela, ţe nedôjde k pripísaniu variabilného úroku z dôvodu
prekročenia barierových hodnôt počas doby pozorovania. Teda ţalovaný 2/ neposkytol
ţalovanej 1/ informácie, majúce podstatný vplyv na jej rozhodnutie. Tieto okolnosti súd
nevyhodnotil pri moţnom vylúčení jej zavinenia. Taktieţ sa súd nedostatočne zaoberal
otázkou premlčania nárokov voči ţalovanému 2/.
Ţalovaný 2/ sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovanej 1/. Rozsudok súdu prvého
stupňa povaţuje za vecne správny v otázke vznesenej námietky premlčania a odmieta tvrdenie
ţalovanej 1/, ţe ţalovaný nebol oprávnený sankčný poplatok zraziť, ba dokonca, ţe svojvoľne
a nezákonne siahol na zverené prostriedky. Ţalovaný 2/ nemal povinnosť skúmať, či je alebo
nie je podľa ZKV oprávnený sankčný postih zraziť alebo nie, keďţe so ţalovanou 1/ platne
uzatvorili zmluvy a konfirmácie, ktoré ţalovaná 1/ riadne podpísala. Tieto skutočnosti
ţalovaná 1/ začala namietať aţ v odvolaní.
Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho časti týkajúcej sa ţalovaného 2/
potvrdil.
Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovanej 1/ uviedol, ţe ţalovaná
1/ bez uvedenia akýchkoľvek váţnych dôvodov 7. decembra 2005 zrušila ŠNTV predčasne,
za čo banka uplatnila sankciu. Išlo teda o konanie, ktoré moţno kvalifikovať ako hrubé
porušenie odbornej starostlivosti pri výkone funkcie osobitnej správkyne. Ţalovaná 1/ nemala
ani uvaţovať o realizácii takýchto finančných transakcií, pri ktorých by mohla byť za určitých
podmienok sankcionovaná. Ţalobca poukázal na výpoveď ţalovanej 1/, ţe ukončenie
a vybratie finančných prostriedkov uţ 7. decembra 2005 cca tri týţdne po zrušení konkurzu
krajským súdom, keď toto rozhodnutie súdu nebolo ešte právoplatné „to bola jediná chyba,
ktorú urobila“, teda sama uznala svoje pochybenie, ktoré viedlo k vzniku škody. Ţalobca sa
zhoduje s názorom ţalovanej 1/, ţe jeho nárok voči ţalovanému 2/ premlčaný nie je a je
názoru, ţe by odvolací súd mal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe ţalovaná 1/ podala
odvolanie v zákonom stanovenej lehote a toto odvolanie má náleţitosti vyţadované podľa
§ 205 O. s. p., prejednal odvolanie ţalovanej 1/ v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovanej 1/
nie je moţné vyhovieť.
Z obsahu odvolania ţalovanej 1/ vyplýva, ţe ţalovaná 1/ odvolaním napadla rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým bola zaviazaná zaplatiť ţalobcovi sumu 68 281,70 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6% p. a. od 7. decembra 2005 do zaplatenia, ako aj výrok
rozsudku, ktorým bola ţaloba voči ţalovanému 2/ zamietnutá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, ţe na strane ţalobcu došlo ku zmene,
keďţe uznesením Okresného súdu B. sp. zn. 1K/6/2013 zo dňa 4. júla 2013, zverejneného
v Obchodnom vestníku pod OV 132/2013 dňa 11. júla 2013 (právoplatné a vykonateľné dňa
12. júla 2013) bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka Investičný fond P., a. s. “v
likvidácii“, so sídlom R., IČO: X. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. L. K.,
J.. Správca konkurznej podstaty písomne oznámil odvolaciemu súdu, ţe ako správca
konkurznej podstaty súhlasí s pokračovaním v súdnom konaní a ţiadal, aby mu boli
doručované písomnosti súdu, ako aj rozsudok v danej právnej veci.
Z tohto dôvodu odvolací súd pokračoval v odvolacom konaní so správcom konkurznej
podstaty.
Najvyšší súd slovenskej republiky dôvody ţalovanej 1/, týkajúce sa rozhodnutia súdu
prvého stupňa voči ţalovanému 2/ (dôvodnosť, resp. nedôvodnosť posúdenia vznesenej
námietky premlčania ţalovaným 2/ a jej preskúmanie súdom prvého stupňa) nepreskúmal,
keďţe na podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým bola ţaloba proti
ţalovanému 2/ zamietnutá, je oprávnený ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím
súdu spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností účastníka konania,
pričom podstatné je porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným ţalobcom v ţalobe
a nie subjektívne presvedčenie ţalovanej 1/ o dôsledkoch vyplývajúcich pre ňu z rozhodnutia
súdu prvého stupňa. V danej veci teda mohol podať odvolanie do časti rozsudku
prvostupňového súdu, ktorým bola ţaloba voči ţalovanému 2/ zamietnutá ţalobca. Ţalobca
tak neurobil, napriek tomu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil, pričom poukázal na vyhodnotenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti vznesenej námietky
premlčania ţalovaným 2/ zo strany prvostupňového súdu, s ktorým nesúhlasil, ale odvolanie
nepodal.
Odvolací súd odvolanie ţalovanej 1/ smerujúce voči časti rozsudku, ktorou bola
ţaloba voči ţalovanému 2/ zamietnutá, vyhodnotil ako odvolanie podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený, a preto ho podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ho odmietol.
Podstatou odvolania ţalovanej 1/ je výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola
zaviazaná na zaplatenie istiny vo výške 68 281,70 eur s príslušenstvom.
K námietke odvolateľky, ţe v zmysle § 33 ods. 1 písm. d/ ZKV sú z uspokojenia
vylúčené mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok
na ne vznikol, boli uloţené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, odvolací súd zaujal toto
stanovisko:
Za mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu treba vo všeobecnej rovine
povaţovať najmä všetky zákonné sankcie, ktoré vznikli pred alebo i po vyhlásení konkurzu
a smerujú proti úpadcovi bez toho, aby ich úpadca na seba zmluvne (dobrovoľne) prevzal. Ide
o peňaţné tresty uloţené súdmi podľa Tr. Z., pokuty uloţené orgánmi verejnej správy
a správne sankcie ukladané správnymi orgánmi podľa osobitných zákonov.
Za zmluvné sankcie, ktoré sú vylúčené v konkurze z uspokojenia sú pod týmito
sankciami myslené akékoľvek zmluvné pokuty podľa § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka
(teda ide o právne prostriedky na zabezpečenie záväzkov) a § 300 aţ § 302 Obchodného
zákonníka (zmluvná pokuta).
Odvolací súd je názoru, ţe v danej veci nejde o zmluvné a mimozmluvné sankcie, tak
ako to má na mysli ustanovenie § 33 ods. 1 písm. d/ ZKV, ale ide o pohľadávku proti podstate
vzniknutú po vyhlásení konkurzu, ktorú treba subsumovať pod náklady spojené s udrţiavaním
a správou podstaty podľa § 31 ods. 2 ZKV. Za náklady spojené s udrţiavaním a správou
podstaty moţno povaţovať predovšetkým výdavky správcu konkurznej podstaty vzťahujúce
sa priamo ku konkurznej podstate, vrátane výdavkov vzťahujúcich sa k prevádzkovaniu
úpadcovho podniku. Ide najmä o výdavky za dodávku energií, opravy a údrţbu majetku
podstaty, náhrady za uvoľnenie bytu (odstupné), zaplatenie zmluvnej pokuty, úrokov
z omeškania, poplatkov z omeškania, penále a iné sankcie zo záväzkových vzťahov a pod.
Teda odvolací súd mal za to, ţe sankcia ţalovaného 2/ za predčasné ukončenie ŠNTV
ţalovanou 1/ súvisí s udrţiavaním a správou podstaty, ktorú správcovia konkurznej podstaty
vykonávajú pri výkone funkcie správcu a ktorá je charakterizovaná ako iná činnosť zameraná
na zhodnotenie získaných finančných prostriedkov, získaných predajom konkurznej podstaty
úpadcu. Takáto činnosť - zhodnocovanie výnosu z predaja konkurznej podstaty je závislá len
na správcovi konkurznej podstaty (v danej veci na ţalovanej 1/), pričom nie je povinnosťou
správcu zhodnocovať finančné prostriedky získané predajom majetku úpadcu takýmto
spôsobom. Platí, ako správne uviedol prvostupňový súd, ţe ak k takémuto kroku správca
pristúpi, musí postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú
porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloţil súd (§ 8 ods. 2 ZKV). Táto
povinnosť sa vzťahuje aj na osobitného správcu konkurznej podstaty.
Je nesporné, ţe ţalovaná 1/ ako osobitná správkyňa konkurznej podstaty (§ 9 ods. 1
ZKV) v zmysle opatrenia konkurzného súdu, dostala v predmetným opatrením také
právomoci v danom konkurze, ktoré jej umoţňovali konať ako správkyni konkurznej
podstaty, pričom správca konkurznej podstaty nemal ţiadne kompetencie. Bolo v právomoci
ţalovanej 1/, aby nakladala z finančnými prostriedkami získanými predajom konkurznej
podstaty, rozhodovala v rámci svojej činnosti o ich zhodnotení. Vzhľadom na jej ekonomické
vzdelanie mohla a mala vedieť, aké následky sú spojené s predčasným vypovedaním ŠNTV,
čo vo svojej výpovedi uznala ako jedinú chybu, ktorú urobila, keď predmetný ŠNTV
vypovedala predčasne, napriek tomu, ţe uznesenie o zrušení konkurzu sa nestalo
právoplatným a vykonateľným, a teda nebol dôvod na predčasné zrušenie ŠNTV.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov k námietke ţalovanej 1.neprihliadol.
Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď z vykonaného dokazovania vyvodil
vecne a právne správny názor, ţe konanie ţalovanej 1/ spôsobilo škodu na konkurznej
podstate úpadcu, pričom toto konanie bolo preukázané a napĺňalo všetky atribúty vyţadované
pre posúdenie zodpovednosti za škodu zo strany ţalovanej 1/ (porušenie právnej povinnosti-
ţalovaná 1/ nepostupovala pri vypovedaní ŠNTV s odbornou starostlivosťou tak, ako jej to
ukladal § 8 ods. 2 ZKV, vznik škody je následok porušenia § 8 ods. 2 ZKV vo výške
5 681 092,34 Sk - sankcia za predčasné ukončenie ŠNTV, čo sa prejavilo v sume poukázanej
ţalovaným na účet beţného účtu úpadcu vo výške 154 276 180,29 Sk, teda konaním
ţalovanej 1/ došlo k zníţeniu vloţenej istiny 159 850 000,-- Sk na 154 276 180,29 Sk, pričom
medzi porušením právnej povinnosti ţalovanej 1/, aby vykonávala funkciu osobitnej
správkyne s odbornou starostlivosťou (§ 8 ods. 2 ZKV) a vznikom škody je príčinná súvislosť
a rovnako bolo súdom prvého stupňa preukázané zavinenie ţalovanej 1/, ktorá z nedbanlivosti
nezhodnotila všetky dôsledky svojho konania). Odvolací súd sa stotoţnil s postupom
prvostupňového súdu, ktorý zohľadnil pri stanovení výšky škody konanie ţalovanej 1/, keď
táto uzatvorila so ţalovaným 2/ dňa 7. decembra 2005 novú konfirmáciu, na základe ktorej
vloţila istinu vo výške 154 280 000,-- Sk pri úrokovej sadzbe 2,9% so splatnosťou vkladu
k 7. decembru 2006, pričom v deň splatnosti vkladu bola na účet úpadcu prevedená suma
157 908 000,-- Sk (istina 154 280 000,-- Sk + úroky 4 474 120,-- Sk - daň 19% = 850 082,--
Sk, teda úroky predstavovali sumu 3 624 038,-- Sk). Súd prvého stupňa preto postupoval
správne, keď od sumy 5 681 092,34 Sk odpočítal sumu 3 624 038,-- Sk a stanovil výšku
škody na 2 057 054,34 Sk (68 281,70 Sk).
Odvolací súd preto vyhodnotil námietku ţalovanej 1/, ţe nedošlo ku škode a ţe
následky sú pre ţalobcu vzhľadom na celkové majetkové pomery minimálne, ako nedôvodnú
a neprihliadol k nej.
Ţalovaná 1/ v odvolaní namietla, ţe súd prvého stupňa nevyuţil svoje moderačné
právo náhradu škody ţalovanej primerane nezníţil podľa § 450 Občianskeho zákonníka
vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery.
Podľa ust. § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
náhradu škody primerane zníţi. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj
na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pritom aj
na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníţenie nemoţno vykonať, ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne.
Ţalovaná 1/ poukazuje na svoje osobné a majetkové pomery ako dôvod na primerane
zníţenie náhrady škody. Opomenula, ţe súd je povinný prihliadnuť aj na pomery poškodenej
osoby, v danom prípade úpadcu, ktorý bol a je dlţníkom mnohých veriteľov, pričom práve
finančné prostriedky získané predajom majetku z konkurznej podstaty mali a majú slúţiť
na uspokojenie konkurzných veriteľov. Odvolací súd pritom vychádzal s prihliadnutím
na pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojené v celom rozsahu, ale len pomerne, práve
na túto skupinu fyzických a právnických osôb - veriteľov, na ktorých ţalovaná 1/ pri správe
finančných prostriedkov nemyslela, pričom ŠNTV mohol byť aţ do dňa splatnosti vkladu
(1. júna 2007) vedený bez predčasnej výpovede. Rovnako odvolací súd prihliadol aj
na konanie ţalovanej 1/, keď po predčasnom ukončení ŠNTV (7. decembra 2005) uzatvorila
so ţalovaným 2/ nadlimitný termínovaný vklad s úrokovou sadzbou 2,9% a splatnosťou
7. decembra 2006. Ţalovaná nezodpovedala, prečo neuzatvorila uţ 6. júna 2005 nadlimitný
termínovaný vklad, ako to urobila 7. decembra 2005.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených skutočností dospel
k názoru, ţe v predmetnej veci neboli splnené predpoklady pre zníţenie náhrady škody
pre ţalovanú 1/.
K ďalším námietkam ţalovanej 1/, uvedených v jej odvolaní, odvolací súd
neprihliadol, keďţe tieto produkovala po poučení o skončení dokazovania (č. l. 450)
a odvolací súd ich vyhodnotil pre posúdenie predmetnej veci ako nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţujúc rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti za vecne a právne správny, riadne odôvodnený, a preto ho podľa § 219
ods.1 O. s. p. potvrdil.
Keďţe súd prvého stupňa si vo svojom rozsudku vyhradil rozhodnúť o trovách
konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd s poukazom na ust. § 224
ods. 4 O. s. p. o trovách odvolacieho konania nerozhodol a bude preto úlohou súdu prvého
stupňa, aby o nich rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 34 Cbi/31/2009-508 zo dňa 28. júna
2013 rozhodol o návrhu ţalovanej 1/ na oslobodenie od súdneho poplatku tak, ţe priznal
ţalovanej 1/ oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalovaná 1/ podala
odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34 Cbi/31/2009-453
z 18. februára 2013 a podala aj ţiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov,
súčasťou ktorej bolo aj vyplnené tlačivo pre dokladovanie majetkových pomerov. Súd prvého
stupňa po oboznámení sa s predloţeným tlačivom, ktorým ţalovaná 1/ dokladovala svoje
pomery, rozhodol podľa ust. § 138 ods. 1 O. s. p., keď dospel k záveru, ţe ţalovaná 1/ spĺňa
toho času predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov tak, ako je uvedené
vo výroku uznesenia.
Ţalovaná 1/ podala v zákonom stanovenej lehote proti tomuto uzneseniu súdu prvého
stupňa odvolanie a navrhla, aby bolo uznesenie v zamietajúcej časti (nepriznanie oslobodenia
pre celé konanie a so spätnou účinnosťou) zmenené tak, ţe oslobodenie bude priznané nielen
pre odvolacie konanie, ale pre celé konanie so spätnou účinnosťou z týchto dôvodov:
Ţalovaná 1/ ţiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na celé konanie,
súd jej však priznal oslobodenie iba od poplatku za odvolanie, neuviedol, o ktoré odvolanie
má ísť, či naposledy podané, alebo aj všetky prípadne v budúcnosti podané odvolania.
Zo ţiadosti ţalovanej 1/ nevyplynulo, ţe by ju ţalovaná 1/ obmedzovala iba na časť
konania, čo vyplýva zo ţiadosti ţalovanej 1/.
Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo súd priznal
oslobodenie iba na časť konania, keď konštatuje, ţe ţalovaná spĺňa podmienky
pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Nárok ţalovaná 1/ uplatnený v značnej výške povaţuje za neoprávnený, pričom
platobným rozkazom bola zaviazaná k jeho zaplateniu bez moţnosti vyjadriť sa
k oprávnenosti nároku a predkladať dôkazy. Pokiaľ je bránenie sa nároku spojené s uvalením
veľkého finančného bremena spočívajúceho v súdnom poplatku za odpor, nastáva situácia
porušovania práva na spravodlivý proces garantovaný čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovanej 1/. V zmysle ust.
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k názoru, ţe odvolaniu ţalovanej 1/ nie je moţné vyhovieť.
Ţalovaná 1/ namieta, ţe ţiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov pre celé konania
ţiadosťou z 11. júna 2013, pričom petit jej ţiadosti znel: „Odporkyňa 1/ ţiada o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov (č. l. 497).
Odvolací súd vychádzajúc z predmetnej ţiadosti ţalovanej 1/ nedospel k záveru, ţe
ţiada o oslobodenie od súdnych poplatkov pre celé konanie so spätnou platnosťou. Ak
ţalovaná poukazuje na platobný rozkaz č. k. 1 Rob/133/2007-59 zo 16. marca 2007, vydaným
Okresným súdom v Banskej Bystrici, proti ktorému podala odpor, ţalovaná 1/ podala
na Krajský súd v Banskej Bystrici ţiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov 3. decembra
2007, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 34 NcCb/21/2007-135
dňa 12. februára 2008 tak, ţe ţalovanej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe
súd zistil, ţe ţalovanej ako osobitnej správkyni bol opatrením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 51-24K 83/00-137 dňa 19.januára 2005 daný súhlas na vyplácanie preddavkov
na hotové výdavky súvisiace s výkonom správy s účinnosťou od 1.januára 2005 vo výške
90 000.-Sk mesačne a opatrením toho istého súdu z 19.januára 2005 č. k. 51-24K 83/00-1702
bol daný súhlas na vyplatenie výdavkov súvisiacich s realizáciou rekonštrukcie účtovníctva
úpadcu vo výške 2 640 000,-- Sk bez DPH. V konaniach vedených pod č. k. 51-24K 11/94 bol
udelený súhlas na vyplácanie preddavkov na hotové výdavky vo výške 50 000,-- Sk mesačne
a v konaní sp. zn. 28K 218/02 bol opatrením daný súhlas na vyplatenie výdavkov
predpokladaných na rekonštrukciu účtovníctva do roku 2006 vo výške 651 168,-- Sk. Súd
preto konštatoval, ţe majetkové pomery nie sú dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov.
O odvolaní ţalovanej 1/ proti tomuto uzneseniu rozhodol odvolací súd uznesením sp.
zn. 2 Obo 57/2008 dňa 25. júna 2008 tak, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením priznal oslobodenie od súdnych poplatkov
ţalovanej 1/ za podané odvolanie.
Podľa ust. § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo
sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Z napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa jasne vyplýva, ţe oslobodenie
od súdnych poplatkov pre ţalovanú 1/ sa vzťahuje za podané odvolanie. Tvrdenie
odvolateľky, ţe nie je v napadnutom uznesení uvedené, na ktoré odvolanie sa vzťahu,
povaţoval odvolací súd za právne vykonštruované, nemajúce oporu v napadnutom uznesení.
Predmetné uznesenie v záhlaví jasne definuje konanie účastníkov konania, ako aj predmet
sporu, ako aj návrh ţalovanej 1/ o oslobodenie od súdnych poplatkov. Taktieţ výrok presne
stanovuje, na aký úkon spoplatnený v zákone o súdnych poplatkoch, ktorého neoddeliteľnou
súčasťou je Sadzobník súdnych poplatkov, sa oslobodenie od súdnych poplatkov vzťahuje
na ţalovanú 1/, a to na odvolanie. Ţalovaná 1/ nepreukázala a v spise sa ani nenachádza
nejaké jej ďalšie odvolanie, ktoré by potvrdzovalo jej námietku o nejasnosti napadnutého
uznesenia.
Ak súd zistil, ţe boli splnené podmienky vyţadované v § 138 ods. 1 O. s. p.
na oslobodenie ţalovanej 1/ od súdnych poplatkov, neznamená to, ţe tieto boli splnené aj
v čase podania ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov 3. decembra 2007 (č. l. 118).
Odvolací súd poukazuje na predmetné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
34 NcCb/21/2007-135, ako aj výpis zo ţivnostenského registra ţalovanej 1/, podnikajúcej
pod obchodným menom Ing. O. N. E.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospejúc k záveru, ţe v predmetnej veci sa
ţalovanej 1/ rozhodnutím súdu prvého stupňa nesťaţil praktický a účinný prístup
na súd, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. marca 2014
JUDr. Darina Ličková , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová