Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/37/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B., so sídlom K.,

zastúpený JUDr. J., PhD., advokátom, so sídlom K., proti odporcovi J., s miestom podnikania

K., zastúpený AK JUDr. J., so sídlom K., o zaplatenie 26.101,93 Eur a príslušenstvo,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. júla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Odporcovi nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobným návrhom podaným na Okresnom súde Košice II 2. novembra 2010

sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 26.101,93 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% z dlţnej sumy odo dňa doručenia ţaloby odporcovi aţ do zaplatenia a trov

konania. Uviedol, ţe navrhovateľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti správu

niekoľkých bytových domov na P.P.. V rámci výkonu správy zabezpečuje dodávku pitnej

vody do spravovaných domov na základe Zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu

a odvádzaní odpadových a zráţkových vôd verejnou kanalizáciou č. X. zo dňa 2. februára

2000 uzavretej s V.V.. Dňa 24. mája 2008 a následne v septembri došlo na P. k poškodeniu

vodovodného potrubia a následne k úniku vody do okolitého prostredia. K poškodeniu

vodovodného potrubia došlo v súvislosti so stavebnými prácami na rekonštrukcii kanalizácie.

Na základe listu prevádzkovateľa poškodeného vodovodného potrubia rekonštrukčné práce

vykonával odporca. Zároveň so ţalobným návrhom navrhovateľ podal návrh na prerušenie

konania podľa Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, ţe

V. si ţalobným návrhom voči navrhovateľovi v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II

2

sp. zn. uplatňuje nárok vo výške 33.277,61 Eur ako kúpnu cenu vody, ktorá

v dôsledku poruchy vodovou na P.P. vytiekla v roku 2008 do okolitého prostredia. Je toho

názoru, ţe výsledok uvedeného konania má význam pre posúdenie miery zodpovednosti

odporcu za vzniknutú škodu a pre posúdenie samotnej výšky škody uplatňovanej

v predmetnom konaní. Ţiadal konanie v predmetnej veci prerušiť aţ do právoplatného

skončenia konania sp. zn. vedeného pred Okresným súdom Košice II.

Okresný súd Košice II (ďalej ako „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

uznesením z 24. mája 2012 č.k. -50 v spojení s opravným uznesením

z 21. marca 2013 č.k. -67 návrhu navrhovateľa vyhovel a konanie prerušil

aţ do právoplatného skončenia veci Okresného súdu Košice II, vedenej pod sp. zn.

. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe dospel k záveru, ţe v konaní vedenom

na Okresnom súde Košice II sp. zn. sa rieši otázka, ktorá z hľadiska základu

i výšky navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody má význam pre toto konanie

a jeho výsledkom je priamo determinovaný.

Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie odporcu uznesením

24. júla 2013 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221

ods. 1 písm. i/ V odôvodnení konštatoval, ţe rozhodnutie vo veci vedenej

na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. medzi V. ako navrhovateľom a B. ako

odporcom bude záväzné iba pre účastníkov uvedeného konania. Odporca J. účastníkom

uvedeného konania nie je. Ak sa aj v uvedenom konaní vykonáva aj dokazovanie na okolnosti

vzniku škody, nebude moţné z právoplatného rozhodnutia o prípadnej povinnosti v tomto

konaní ţalovaného subjektu (B.) zaplatiť navrhovateľovi škodu v akejkoľvek výške, vyvodiť

záver o základe zodpovednosti tretej osoby voči subjektu, ktorý má škodu nahradiť. Pokiaľ

teda záväzným výsledkom iného konania bude rozhodnutie o výške škody, je pre

rešpektovanie zásady hospodárnosti konania v tejto prejednávanej veci dôleţité, aby konajúci

súd sám ako predbeţnú otázku skúmal minimálne existenciu základu uplatňovaného nároku,

ktorý odporca spochybňuje.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol

uznesenie odvolacieho súdu zmeniť tak, aby bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu

o prerušení konania. Vyčítali odvolaciemu súdu, ţe svojim rozhodnutím odňal moţnosť

navrhovateľovi konať pred súdom, pretoţe mu odňal moţnosť vyuţívať procesnoprávne

3

prostriedky na účinnú ochranu jeho nárokov v rámci moţnosti účastníka súdneho konania

disponovať s konaním, ktoré mu priznáva . Odvolací súd vystavil

navrhovateľa nebezpečenstvu neúspechu v spore z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej

legitimácie, pričom navrhovateľ nemá inú moţnosť, ako preukázať svoju aktívnu legitimáciu,

neţ autoritatívnym rozhodnutím toho istého súdu v inom konaní.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie

povaţuje za správne. Navrhovateľovi zatiaľ ţiadna škoda nevznikla a nič mu nebráni,

aby si eventuálne v budúcnosti vymáhal škodu od odporcu za podmienky, ţe mu táto

aj skutočne vznikne. Škoda mu vznikne aţ tým, ţe uhradí Východoslovenskej vodárenskej

spoločnosti, a. s. sumu, na úhradu ktorej ho prípadne svojim rozhodnutím zaviaţe súd

v konaní .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou

osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o uznesenie,

proti ktorému je prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie bez

nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie

nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ netvrdil existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

O .s. p. V dovolaní namietal, ţe postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu jeho moţnosti

pred súdom konať v zmysle

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená

také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr

urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a aţ keď tieto zlyhajú,

môţe konanie prerušiť. Výber resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie

veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbeţnej otázky) slúţiacich účelu racionálnej

organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť

aj zákonnej poţiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6

) a pouţiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania

rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto

prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Prerušenie konania v zmysle je procesný inštitút, ktorý

sa zvolí vtedy, ak je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. Všeobecným účinkom

prerušenia konania je, ţe sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty ( ) a účastníci

(dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak spojené s konaním. Tak, ako nedochádza

k vylúčeniu účastníka konania z realizácie jeho procesných oprávnení postupom súdu, ktorý

konanie prerušil (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

), nedochádza k odňatiu moţnosti pred súdom konať ani procesným postupom

súdu, ktorý konanie v zmysle neprerušil (aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Z uvedeného je zrejmé, ţe procesným následkom nevyhovenia návrhu, ktorým

sa účastník domáha prerušenia konania podľa je, ţe súd môţe

vo veci ďalej konať, t. j. vykonávať všetky úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu

sporu v jeho merite. Len samotným rozhodnutím o nevyhovení návrhu na prerušenie konania

nedochádza bez ďalšieho k vylúčeniu účastníka z realizácie jeho procesných práv.

Navrhovateľ preto neopodstatnene namietal, ţe zamietnutím jeho návrhu na prerušenie

konania podaného v zmysle , mu súd znemoţnil brániť svoje

práva a teda, ţe im odňal svojím postupom moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Navrhovateľ neopodstatnene tieţ namietal, ţe odvolací súd vystavil navrhovateľa

nebezpečenstvu neúspechu v spore z dôvodu nedostatku jeho aktívnej procesnej legitimácie

v spore, pričom navrhovateľ nemá inú moţnosť, ako preukázať svoju aktívnu legitimáciu,

neţ autoritatívnym rozhodnutím toho istého súdu v inom konaní a tým mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-

právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá ţalobu (v takom prípade sa stáva

ţalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná ţaloba (v takom prípade sa stáva ţalovaným).

Či však bude ţalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho

vzťahu, z ktorého vyvodzuje ţalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho

z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej

strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve

uţíva pojem vecná legitimácia.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho

sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-

právneho vzťahu, ale vţdy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie znamená, ţe ten, kto o sebe tvrdí, ţe je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (ţalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré

v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom

ţalobca tvrdí, ţe je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (ţalovaný), nie je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Pokiaľ preto v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, ţe neprebieha ţiadne

konanie, v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci

( ), nemoţno mu vytýkať, ţe dovolateľovi odňal moţnosť konať

pred súdom.

Odvolací súd dovolaním napadnuté uznesenie správne zaloţil na závere, ţe nie sú dané

podmienky pre prerušenie konania v zmysle Správne pri tom

vzal na zreteľ, ţe rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

medzi V. ako navrhovateľom a B. ako odporcom bude záväzné iba pre

účastníkov uvedeného konania, pričom J. (odporca v predmetnom konaní) účastníkom

uvedeného konania nie je. V uvedenom konaní nie je riešená otázka, či navrhovateľ je

nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré si uplatňuje v predmetnom konaní a či odporca

je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Správne zohľadnil aj

poţiadavku hospodárnosti konania.

V dovolacom konaní procesne úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová