Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7c3/391031.3eae7e.pdf
PDF · 146.14 KB
No categories available
7Cdo/37/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 37/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B., so sídlom K.,
zastúpený JUDr. J., PhD., advokátom, so sídlom K., proti odporcovi J., s miestom podnikania
K., zastúpený AK JUDr. J., so sídlom K., o zaplatenie 26.101,93 Eur a príslušenstvo,
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 28 C 169/2010, o dovolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 24. júla 2013 sp. zn. 3 Co 239/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Odporcovi nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobným návrhom podaným na Okresnom súde Košice II 2. novembra 2010
sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 26.101,93 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% z dlţnej sumy odo dňa doručenia ţaloby odporcovi aţ do zaplatenia a trov
konania. Uviedol, ţe navrhovateľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti správu
niekoľkých bytových domov na P.P.. V rámci výkonu správy zabezpečuje dodávku pitnej
vody do spravovaných domov na základe Zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu
a odvádzaní odpadových a zráţkových vôd verejnou kanalizáciou č. X. zo dňa 2. februára
2000 uzavretej s V.V.. Dňa 24. mája 2008 a následne v septembri došlo na P. k poškodeniu
vodovodného potrubia a následne k úniku vody do okolitého prostredia. K poškodeniu
vodovodného potrubia došlo v súvislosti so stavebnými prácami na rekonštrukcii kanalizácie.
Na základe listu prevádzkovateľa poškodeného vodovodného potrubia rekonštrukčné práce
vykonával odporca. Zároveň so ţalobným návrhom navrhovateľ podal návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, ţe
V. si ţalobným návrhom voči navrhovateľovi v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II
sp. zn. 34 Cb 40/2010 uplatňuje nárok vo výške 33.277,61 Eur ako kúpnu cenu vody, ktorá
v dôsledku poruchy vodovou na P.P. vytiekla v roku 2008 do okolitého prostredia. Je toho
názoru, ţe výsledok uvedeného konania má význam pre posúdenie miery zodpovednosti
odporcu za vzniknutú škodu a pre posúdenie samotnej výšky škody uplatňovanej
v predmetnom konaní. Ţiadal konanie v predmetnej veci prerušiť aţ do právoplatného
skončenia konania sp. zn. 34 Cb 40/2010 vedeného pred Okresným súdom Košice II.
Okresný súd Košice II (ďalej ako „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)
uznesením z 24. mája 2012 č.k. 28 C 169/2010-50 v spojení s opravným uznesením
z 21. marca 2013 č.k. 28 C 169/2010-67 návrhu navrhovateľa vyhovel a konanie prerušil
aţ do právoplatného skončenia veci Okresného súdu Košice II, vedenej pod sp. zn.
34 Cb 40/2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe dospel k záveru, ţe v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II sp. zn. 34 Cb 40/2010 sa rieši otázka, ktorá z hľadiska základu
i výšky navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody má význam pre toto konanie
a jeho výsledkom je priamo determinovaný.
Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie odporcu uznesením
24. júla 2013 sp. zn. 3 Co 239/2013 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. i/ O. s. p. V odôvodnení konštatoval, ţe rozhodnutie vo veci vedenej
na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 34 Cb 40/2010 medzi V. ako navrhovateľom a B. ako
odporcom bude záväzné iba pre účastníkov uvedeného konania. Odporca J. účastníkom
uvedeného konania nie je. Ak sa aj v uvedenom konaní vykonáva aj dokazovanie na okolnosti
vzniku škody, nebude moţné z právoplatného rozhodnutia o prípadnej povinnosti v tomto
konaní ţalovaného subjektu (B.) zaplatiť navrhovateľovi škodu v akejkoľvek výške, vyvodiť
záver o základe zodpovednosti tretej osoby voči subjektu, ktorý má škodu nahradiť. Pokiaľ
teda záväzným výsledkom iného konania bude rozhodnutie o výške škody, je pre
rešpektovanie zásady hospodárnosti konania v tejto prejednávanej veci dôleţité, aby konajúci
súd sám ako predbeţnú otázku skúmal minimálne existenciu základu uplatňovaného nároku,
ktorý odporca spochybňuje.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol
uznesenie odvolacieho súdu zmeniť tak, aby bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu
o prerušení konania. Vyčítali odvolaciemu súdu, ţe svojim rozhodnutím odňal moţnosť
navrhovateľovi konať pred súdom, pretoţe mu odňal moţnosť vyuţívať procesnoprávne
prostriedky na účinnú ochranu jeho nárokov v rámci moţnosti účastníka súdneho konania
disponovať s konaním, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd vystavil
navrhovateľa nebezpečenstvu neúspechu v spore z dôvodu nedostatku aktívnej procesnej
legitimácie, pričom navrhovateľ nemá inú moţnosť, ako preukázať svoju aktívnu legitimáciu,
neţ autoritatívnym rozhodnutím toho istého súdu v inom konaní.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie
povaţuje za správne. Navrhovateľovi zatiaľ ţiadna škoda nevznikla a nič mu nebráni,
aby si eventuálne v budúcnosti vymáhal škodu od odporcu za podmienky, ţe mu táto
aj skutočne vznikne. Škoda mu vznikne aţ tým, ţe uhradí Východoslovenskej vodárenskej
spoločnosti, a. s. sumu, na úhradu ktorej ho prípadne svojim rozhodnutím zaviaţe súd
v konaní 34 Cb 40/2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou
osobou (účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) a ţe ide o uznesenie,
proti ktorému je prípustné (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez
nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie
nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolateľ netvrdil existenciu procesnej vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/
O .s. p. V dovolaní namietal, ţe postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu jeho moţnosti
pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Vyššie citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená
také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr
urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a aţ keď tieto zlyhajú,
môţe konanie prerušiť. Výber resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie
veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbeţnej otázky) slúţiacich účelu racionálnej
organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť
aj zákonnej poţiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6
O. s. p.) a pouţiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania
rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.
Prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je procesný inštitút, ktorý
sa zvolí vtedy, ak je vhodné dočasne nepokračovať v konaní. Všeobecným účinkom
prerušenia konania je, ţe sa nekonajú pojednávania, neplynú lehoty (§ 111 O. s. p.) a účastníci
(dočasne) nevykonávajú procesné úkony inak spojené s konaním. Tak, ako nedochádza
k vylúčeniu účastníka konania z realizácie jeho procesných oprávnení postupom súdu, ktorý
konanie prerušil (viď napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5 Cdo 209/2009), nedochádza k odňatiu moţnosti pred súdom konať ani procesným postupom
súdu, ktorý konanie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. neprerušil (aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 185/2009).
Z uvedeného je zrejmé, ţe procesným následkom nevyhovenia návrhu, ktorým
sa účastník domáha prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. je, ţe súd môţe
vo veci ďalej konať, t. j. vykonávať všetky úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu
sporu v jeho merite. Len samotným rozhodnutím o nevyhovení návrhu na prerušenie konania
nedochádza bez ďalšieho k vylúčeniu účastníka z realizácie jeho procesných práv.
Navrhovateľ preto neopodstatnene namietal, ţe zamietnutím jeho návrhu na prerušenie
konania podaného v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., mu súd znemoţnil brániť svoje
práva a teda, ţe im odňal svojím postupom moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.).
Navrhovateľ neopodstatnene tieţ namietal, ţe odvolací súd vystavil navrhovateľa
nebezpečenstvu neúspechu v spore z dôvodu nedostatku jeho aktívnej procesnej legitimácie
v spore, pričom navrhovateľ nemá inú moţnosť, ako preukázať svoju aktívnu legitimáciu,
neţ autoritatívnym rozhodnutím toho istého súdu v inom konaní a tým mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom.
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-
právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá ţalobu (v takom prípade sa stáva
ţalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná ţaloba (v takom prípade sa stáva ţalovaným).
Či však bude ţalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje ţalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho
z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej
strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve
uţíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-
právneho vzťahu, ale vţdy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie znamená, ţe ten, kto o sebe tvrdí, ţe je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (ţalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré
v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom
ţalobca tvrdí, ţe je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (ţalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Pokiaľ preto v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, ţe neprebieha ţiadne
konanie, v ktorom by sa riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci
(§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), nemoţno mu vytýkať, ţe dovolateľovi odňal moţnosť konať
pred súdom.
Odvolací súd dovolaním napadnuté uznesenie správne zaloţil na závere, ţe nie sú dané
podmienky pre prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Správne pri tom
vzal na zreteľ, ţe rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
34 Cb 40/2010 medzi V. ako navrhovateľom a B. ako odporcom bude záväzné iba pre
účastníkov uvedeného konania, pričom J. (odporca v predmetnom konaní) účastníkom
uvedeného konania nie je. V uvedenom konaní nie je riešená otázka, či navrhovateľ je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré si uplatňuje v predmetnom konaní a či odporca
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Správne zohľadnil aj
poţiadavku hospodárnosti konania.
V dovolacom konaní procesne úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, lebo nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. marca 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová