Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/169/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne INFORAMA, a.s.,

so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 54, zastúpenej JUDr. Zuzanou Majcherovou,

advokátkou v Bratislave, Mlynské Nivy 54, proti ţalovanej Univerzitnej nemocnici

Bratislava, so sídlom v Bratislave, Paţítková 4, o 36 856,66 €, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 28. januára 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 28. júna 2011, č. k. 6 C 66/2008–902 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 22 023,68 € spolu s trovami konania vo výške

2 107,13 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.

V odôvodnení poukázal na citované zákonné ustanovenia (

Z. z., vete prvá, , a nariadenia vlády

č. ) a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru

o opodstatnenosti ţaloby. Mal za preukázané, ţe ţalobkyňa dodala ţalovanej – štátnej

príspevkovej organizácii zriadenej Ministerstvom zdravotníctva SR s cieľom poskytovania

zdravotnej starostlivosti a sluţieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

- objednané lieky a zdravotnícke pomôcky, za ktoré fakturované sumy riadne a včas

nezaplatila. Tým sa dostala do omeškania a vznikol jej dlh v celkovej sume 22 023,68 €. Preto

ţalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorých výšku treba posudzovať

podľa (v súlade s názorom vysloveným krajským súdom

v rozhodnutí sp. zn. , čl. 862). Teda napriek tomu, ţe v danej veci išlo

2

o záväzkovo-právny vzťah medzi verejnoprávnou inštitúciou (ţalovanou) na jednej strane

a podnikateľom (ţalobkyňou) na strane druhej, v tomto konkrétnom prípade zo strany

ţalovanej nejde o výkon jej podnikateľskej činnosti. Sama skutočnosť, ţe záväzok vznikol

pri podnikateľskej činnosti ţalobkyne neodôvodňuje aplikáciu ustanovení obchodného práva

na predmetný záväzkový vzťah, pokiaľ doň nevstúpila verejnoprávna inštitúcia pri svojej

podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, ţe ţalovaná je drţiteľom oprávnenia na poskytovanie

lekárenskej zdravotníckej starostlivosti v nemocničnej lekárni, ţiadny z dôkazov (v konaní

vykonaných) nepreukázal, ţe lieky dodané ţalobkyňou ţalovanej slúţili na ich ďalší predaj

a nie na konečnú spotrebu pacientmi odporkyne. Vzhľadom na to súd ţalobu vo zvyšku –

spočívajúceho v rozdiele medzi výškou úrokov uplatnených ţalobkyňou podľa obchodného

práva a výškou úrokov posudzovanou (a priznanou) podľa občianskeho práva zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 28. januára 2013,

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti ako

vecne správny potvrdil ( ) a ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Konštatoval, ţe prvostupňový súd

vykonal vo veci náleţité dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných

pre posúdenie dôvodnosti ţaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým záverom, ţe ţalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením

jednotlivých faktúr za dodávku liekov a zdravotníckeho materiálu. Vyvodil aj správne

právne závery, ţe záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania je občianskoprávnym

vzťahom (súd prvého stupňa bol pri svojom rozhodovaní viazaný právnym názorom

vysloveným krajským súdom v rozhodnutí sp. zn. –862). Poukázal na to, ţe

medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe ţalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením

ceny liekov a zdravotníckeho materiálu, ktorý jej dodal právny predchodca ţalobkyne

a nebola sporná ani celková doba, počas ktorej bola ţalovaná v omeškaní. Sporná bola len

výška úrokov z omeškania vzhľadom na jej rozdielnu úpravu v Občianskom a Obchodnom

zákonníku. Ţalobkyňa tvrdila, ţe medzi ňou a ţalovanou vznikol obchodnoprávny vzťah

a ţalovaná tvrdila, ţe medzi nimi vznikol občianskoprávny vzťah. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto (potvrdzujúcemu) rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa.

Navrhla, aby ho dovolací súd zmenil tak, ţe ţalovanej uloţí povinnosť zaplatiť jej

3

14 832,98 €. Alternatívne, aby ho (spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa) zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu tým, ţe

nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie z hľadiska charakteru vzťahu medzi účastníkmi

konania, a ţe porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, lebo išlo len formálne

o potvrdzujúci rozsudok, (svojim obsahom však o zmeňujúci rozsudok), jej odňal moţnosť

konať pred súdom ( ). Tieţ namietala nesprávne právne posúdenie veci

v otázke posúdenia vzťahu medzi štátnou príspevkovou organizáciou (fakultnou nemocnicou,

zriaďovateľom, ktorej je Ministerstvo zdravotníctva SR) a podnikateľom (akciovou

spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom činnosti je distribúcia liekov a iného

zdravotníckeho materiálu). Poukázala na dôvody uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. .

Ţalovaná navrhla dovolanie ako nedôvodné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ).

Podľa ustanovenia , dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (ako

nesprávne tvrdí v dovolaní), ale potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu (potvrdil ním

rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním, t. j. v jeho zamietajúcej časti),

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací

súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa

odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

ţe dovolanie nie je podľa prípustné.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p, ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vady konania v zmysle aţ e/ a dovolateľ nenamietal a ich existenciu

nezistil ani dovolací súd.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či

postupom odvolacieho súdu nebola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ O.s.p).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenie spravodlivej ochrany ich práv

a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen

činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím.

Prípustnosť dovolania podľa nie je daná uţ tým, ţe dovolateľ

tvrdí, ţe rozhodnutie je touto vadou postihnuté, ale len vtedy, ak rozhodnutie skutočne touto

vadou trpí, t. j. ţe nastali skutočnosti v dôsledku ktorých vada vznikla (prejavila sa), resp.

nebola odstránená v rozhodnutí – postupe odvolacieho súdu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotoţnil s jeho právnym názorom, návrhmi a hodnotením dôkazov.

Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý proces podľa citovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý

predkladá účastník konania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné

ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

6

, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti,

a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci

Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,

na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy

rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťaţnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginsova

a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťaţnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov

a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, ţe „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a ţe „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj

rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (pozri uznesenie z 3. júla 2003, sp. zn.

).

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil aj s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto sa v dôvodoch svojho rozhodnutia

obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa (uviedol,

ţe „súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej

stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil, na ktoré odôvodnenie

poukazuje i odvolací súd“) a na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov

o nedôvodnosti odvolacích námietok (vrátane nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

súdu prvého stupňa) doplnil a zdôraznil aj ďalšie dôvody (čo mu tieţ

umoţňuje).

Zo spisu pritom vyplýva, ţe prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a z ktorých

vyvodil aj právny záver o nedôvodnosti časti ţaloby, ktorým sa dovolací súd z hľadiska jeho

vecnej správnosti ani zaoberať nemohol. Teda odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa,

podrobne a jasne objasňujúce ( ) skutkový a právny základ rozhodnutia

(ako konštatoval aj odvolací súd), a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu, nie je

nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces

(pozri ). Preto postupom súdu prvého stupňa ako ani odvolacieho súdu

nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konania konať pred súdom ( ).

Ţalobkyňa v dovolaní namietala tieţ nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov (241 ods. 2 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené,

mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne) pouţil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo skutkových

záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné, ale v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Ani tzv. iné vady

konania ( ) prípustnosť dovolania nezakladajú. Teda pokiaľ nie sú

splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania (daný prípad) nemoţno napadnuté

rozhodnutie podrobiť preskúmaniu po vecnej a právnej stránke.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani

z ustanovenia , preto dovolanie ţalobkyne podľa v spojení

s , ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala. Najvyšší súd Slovenskej republiky jej trovy

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe jej ţiadne trovy tohto konania nevznikli (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2014

JUDr. Oľga Trnková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková