Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ECdo/201/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatská č. 18, proti povinnej E. G.,

bývajúcej v P., o vymoženie 1 611,66 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Košice – okolie pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 12. marca 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoţenie

sumy 1 611,66 € s príslušenstvom. Uviedla, ţe exekučným titulom je k návrhu pripojený

rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská

cesta 7, zo 4. apríla 2012 sp. zn. , ktorým bola ţalovanej E. G. uloţená

povinnosť zaplatiť ţalobkyni BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. 1 611,66 €

s príslušenstvom. Súdna exekútorka poţiadala Okresný súd Košice – okolie o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Košice – okolie uznesením z 12. novembra 2012 č.k. -13

ţiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 52 aţ § 54 Občianskeho

zákonníka, o rozhodcovskom konaní, , zákona

č. o spotrebiteľských úveroch, smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúru Súdneho dvora (ES).

Uviedol, ţe medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere.

Po preskúmaní rozhodcovskej doloţky exekučný súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doloţka, pretoţe spôsobuje

hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu.

Takto formulovaná doloţka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a preto je v zmysle neplatná.

Neprijateľná rozhodcovská doloţka sa prieči dobrým mravom. Ďalej súd prvého stupňa

poznamenal, ţe nekalú povahu rozhodcovskej doloţky má súd preskúmať v rozsahu, v akom

podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môţe takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Dojednanie rozhodcovskej doloţky

vo Všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo

v rozpore najmä s ustanovením a nasl. ako aj v rozpore

s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Takto dojednanou

rozhodcovskou doloţkou, podľa názoru súdu prvého stupňa, bola odopretá ochrana

spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené ustanovenia.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. marca 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Účastníkom

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolanie

oprávnenej nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219

ods. 1 , pretoţe je vo výroku vecne správne. Na zdôraznenie správnosti prvostupňového

rozhodnutia dodal, ţe sa stotoţnil so záverom exekučného súdu, ţe vyššie uvedeným

spôsobom dohodnutá rozhodcovská doloţka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť

rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky

z pohľadu ustanovení a nasledujúcich , aby bola súdom

hodnotená ako neprijateľná podmienka. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe zmluvná podmienka

dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doloţky spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania prihliadať, pričom

musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Keďţe

predmetná rozhodcovská doloţka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53

ods. 5 je neplatná. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol

predloţený ako exekučný titul, je právne neúčinný, neschopný vyvolať právne následky.

Exekučný titul je v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre

zamietnutie ţiadosti o vydanie poverenia.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby dovolací

súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie,

alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie súdu prvého

stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala

z , , , a jeho dôvodnosť z aţ c/

a v zmysle Poukázala na ustanovenie

o bankách, v zmysle ktorého bola právna predchodkyňa oprávnenej povinná ako banka

ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Ďalej

poukázala na to, ţe je neprijateľné, aby súd poprel prípustnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, pretoţe nebol podaný návrh na začatie konania o jeho zrušenie,

hoci podľa zákona bol potrebný a taktieţ boli splnené všetky podmienky pre právoplatnosť

vykonateľnosť rozsudku. Exekučný súd podľa názoru dovolateľky nie je oprávnený skúmať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu

na základe ktorej bol vydaný. Vo veci je daná prekáţka právoplatne rozhodnutej veci „res

iudicata“. Ďalej poukázala na to, ţe ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci

exekučného konania vstupovať do uţ ukončeného nachádzacieho konania, prestala by mať

zmysel úprava moţnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne

príslušný vo veci konať či uţ ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci

o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Konaním súdu jej bolo odňaté

právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní,

pretoţe súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané

v súlade so zákonom za nevykonateľné. Namietala, ţe slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1.

písm. q/ Smernice 93/13 EHS nie je správny. Dovolateľka ďalej tvrdila, ţe konanie súdu je

postihnuté vadou podľa , ktorej sa súd dopustil tým, ţe jej neumoţnil

podať kvalifikované odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku

nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími

dôvodmi oprávnenej, ktoré v podanom odvolaní uviedla. Poznamenala, ţe exekučný súd

v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doloţky

vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Oprávnená v dovolaní tvrdila, ţe osobitne povaţuje

dovolanie za procesne prípustné z dôvodu uvedeného v Dôvod

prípustnosti dovolania uvedený v ustanovení sa vzťahuje na prípady, keď

odvolací súd rozhodne rozsudkom. V danej veci odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil uznesením. Tvrdenie oprávnenej o prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia je preto mylné. Podmienky prípustnosti dovolania proti

uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

V zmysle je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ).

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo, preto prípustnosť jej dovolania

z týchto ustanovení nevyplýva.

Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe oprávnená namietala vadu v zmysle § 237

písm. a/

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy (okrem

iného) preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, ţe súd nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera.

Vyčíta im, ţe v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke,

na čo nemali právomoc. Dovolateľka tak namieta, ţe rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú

dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch

stupňov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch zaloţili svoje rozhodnutia

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn.

).

V prejednávanej veci je nepochybné, ţe súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci.

Dovolateľka ďalej prípustnosť dovolania vyvodzovala z , keď

poukázala na prekáţku rei iudicatae.

Podľa len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa

prejednávať znova.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným

podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.

Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.

O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého

skutku).

Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako

súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok)

bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide

o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní

vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného).

Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia

pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci exekúcie oprávnenej BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, proti povinnej E. G.,

bývajúcej v P., o vymoţenie 1 611,66 € s príslušenstvom, na základe rozhodcovského

rozsudku zo 4. mája 2012 sp. zn. , ktorý vydal Stály rozhodcovský súd

zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŢNA A MEDIAČNÁ, a.s., vedenej na

Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. , nepredchádzalo ţiadne iné

konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené dovolateľkou

vytýkaná vyššie uvedená vada konanie nezaťaţila.

Podľa názoru oprávnenej je konanie súdov postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. e/

, ktorej sa mali (ako to vyplýva z obsahu dovolania) dopustiť tým, ţe skúmali

podmienky vydania rozhodcovského rozsudku, hoci povinná nevyvinula ţiadnu aktivitu

na takýto prieskum. Oprávnená však túto vadu namieta neopodstatnene.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

jednej z neodstrániteľných podmienok konania, návrhu na začatie konania; ak konanie

prebieha napriek nedostatku návrhu a nejde o prípad, kedy súd môţe konať aj bez návrhu, je

treba konanie zastaviť.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe ţiadosti súdnej exekútorky

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho – obsahového –

hľadiska ( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu

na začatie konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza taktieţ vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu

a právnych záverov súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade zaloţili

svoje rozhodnutia.

Dovolateľka ďalej tvrdila, ţe konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/

, ktorej sa súd dopustil tým, ţe jej neumoţnil podať kvalifikované odvolanie proti

uzneseniu prvostupňového súdu v dôsledku nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia

a odvolací súd sa nezaoberal odvolacími dôvodmi oprávnenej, ktoré v podanom odvolaní

uviedla. Dovolateľka uviedla, ţe pred vydaním poverenia na výkon rozhodnutia súd nemá

skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe vyššie uvedená námietka

dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí

súdov oboch stupňov nie je dôvodná.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj

na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj uznesenia

s poukazom na ) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody

rozhodnutia. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom

na obsah a dôvodnosť odvolania oprávnenej). Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ/ka

sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ).

Oprávnená ďalej namietala vadu v zmysle , ktorú dovolateľka

videla v tom, ţe súdy oboch stupňov jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. Uviedla, ţe súdy nemôţu

preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Po podaní ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava ţiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náleţitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doloţkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle

Vzhľadom na to, ţe právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený

uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný

prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného

v rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, ţe uţ v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho

vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný

titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na uvedené je

treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý

v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, ţe „súdna exekúcia môţe byť nariadená len na

základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia

podľa titulu, ktorý tieto poţiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť

v kaţdom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej)

rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012

sp. zn. ).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doloţky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.

).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú z konkrétnych

faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia ţiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

K námietke dovolateľky, ţe právna predchodkyňa oprávnenej v danom prípade len

plnila zákonnú povinnosť, dovolací súd uvádza, ţe v zmysle § 93b ods. 1 zákona

č. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len

„“) banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim

klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, ţe ich prípadné

vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (osobitným zákonom sa tu

v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie (ako celok) a tieţ

ods. 1 o platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov –

ďalej len „“). Poznámka pod čiarou nemá síce normatívny charakter,

slúţi ale na spresnenie výkladu zákona (viď R 109/2011). Dovolací súd preto pri výklade

ustanovenia vzal na zreteľ právne predpisy, na ktoré sa

pri tomto ustanovení pod čiarou odkazuje. Zohľadnil, ţe je právny

predpis, ktorý obsahuje ustanovenia všeobecnej povahy charakterizujúce kaţdé rozhodcovské

konanie, zloţenie a činnosť všetkých rozhodcovských súdov, štandardný priebeh

rozhodcovského konania, náleţitosti rozhodcovského rozhodnutia, ako aj všeobecné

predpoklady jeho zrušenia, uznania a výkonu. Prihliadol tieţ na to, ţe ustanovenie § 67 ods. 1

má podstatne konkrétnejšiu povahu, zohľadňujúcu individuálne

postavenie banky a okolnosti prípadu, v ktorom dodávateľom je banka a v jej spotrebiteľskom

spore s klientom ide o plnenie z bankového obchodu. Podľa tohto ustanovenia sú banky

a pobočky zahraničných bánk povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového

zdruţenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom v Bratislave;

štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môţu zriadiť aj jeho pobočky. Podľa § 67

ods. 2 stály rozhodcovský súd podľa odseku 1 je príslušný

rozhodovať predovšetkým spory z platobného styku, ktoré vznikli medzi a) vykonávacími

inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní prevodov, b) vydavateľmi elektronických

platobných prostriedkov a oprávnenými drţiteľmi elektronických platobných prostriedkov pri

vydávaní a pouţívaní elektronických platobných prostriedkov. Citované zákonné ustanovenia

mali viesť právnu predchodkyňu oprávnenej (Poštovú banku, a.s.) k tomu, aby klientovi

(povinnej) ponúkla neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, ţe ich

prípadné spory zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a/ v rozhodcovskom konaní, b/ pred

stálym rozhodcovským súdom, c/ zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich

záujmového zdruţenia. V preskúmavanej veci spis nenasvedčuje tomu, ţe právna

predchodkyňa oprávnenej takto postupovala – nevyplýva z neho, ţe by sa rozhodcovská

doloţka, ktorá bola v danom prípade uzavretá, týkala rozhodcovského konania pred takým

rozhodcovským súdom, ktorý vykazuje vyššie uvedené znaky (viď a/ aţ c/). Predmetné

zmluvné dojednanie sa podľa všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

bankami alebo ich záujmovým zdruţením, ale iného stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol

ustanovený odlišným subjektom. Námietku oprávnenej, ţe jej právna predchodkyňa len plnila

svoju zákonnú povinnosť, plnenie ktorej nemohlo viesť k neprijateľnej podmienke

v spotrebiteľskej zmluve, preto dovolací súd povaţoval v danom prípade za nenáleţitú.

K námietke oprávnenej, ţe slovenský preklad čl. 3 ods. 3 bod 1. písm. q/ Smernice nie

je správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe aţ do nadobudnutia účinnosti

nariadenia Rady č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného

vestníka Európskej únie je právne záväznou jeho písomná podoba, ktorej vyhotovenia

v slovenskom jazyku zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 3

o úradnom vestníku Európskej únie).

Oprávnená v dovolaní ďalej tvrdila, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, ţe právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd úspešnej povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe

jej ţiadne nevznikli ( v spojení s , ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu Jarmila Uhlířová