Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/37/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., zastúpenej

advokátskou kanceláriou F., proti povinnej: M., o vymoženie 1 108,68 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -89 z 31. októbra 2012

v spojení s opravným uznesením č. k. -102 z 30. novembra 2012, takto

rozhodol:

I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

III. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len Exekučný poriadok) na základe

rozhodcovského rozsudku z 1. augusta 2008 sp. zn. SR 06882/08 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila S. R. a. s. (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Okresný

súd Revúca uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

2

Následne Okresný súd Revúca uznesením č. k. -57 zo 7. júna 2012

exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie vo výške 75,05 eur a povinnej nepriznal právo na náhradu trov konania. Zastavenie

exekúcie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného

poriadku. Uviedol, že predmetná exekúcia bola vedená na základe exekučného titulu, ktorým

je tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný z titulu zmluvy

o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa .

Preskúmaním veci dospel exekučný súd k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná

individuálne. Navyše takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou

podmienkou, keďže nebola s povinnou dohodnutá individuálne a núti povinnú riešiť spory

výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd.

Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie zmluvy o úvere zo zákona neplatné. Keďže

exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia nie je vykonateľným, súd exekúciu

zastavil z úradnej moci.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením

č. k. -89 z 31. októbra 2012 v spojení s opravným uznesením

č. k. -102 z 30. novembra 2012 návrhy oprávnenej na prerušenie konania

zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd po prejednaní námietok

oprávnenej súhlasil s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku uvedenú

vo všeobecných obchodných podmienkach je potrebné považovať za neprijateľnú.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je v zmysle neplatná.

Uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky

v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny

a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, avšak na základe nesprávneho

zákonného ustanovenia, pretože v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre neprípustnosť, keďže exekučný titul

bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je

možné vykonať. Na margo návrhu na prerušenie konania uviedol, že v predmetnom konaní

nenastal žiaden z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len ) pre prerušenie konania podľa osobitného zákona.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 5. decembra 2012.

3

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala oprávnená (ďalej

aj dovolateľka) dovolanie (č. l. 104), v ktorom uviedla, že súdy rozhodli „nad rámec zverenej

právomoci“ ( ), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo

( ), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, rozhodovali napriek tomu,

že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/

), oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom ( )

tým, že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej

právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu,

súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie a súdy nevytýčili pojednávanie hoci tak

boli povinné urobiť, v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), pretože nesprávne zistili skutkový stav

a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Dovolateľka žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie

konanie prerušené podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie

boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) ako súd dovolací

( ) po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom konaní v súlade s § 241 ods. 1 vetou

druhou skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania

podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad

je možné uviesť rozhodnutia z 21. marca 2013 sp. zn. , z 31. mája 2013

sp. zn. , sp. zn. , z 24. júna 2013 sp. zn. ,

z 31. júla 2013 sp. zn. a sp. zn. , na ktoré Najvyšší súd SR

4

v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje

aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má

právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv;

b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie.

Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania

podľa má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny

dôvod pre prerušenie konania. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých

rozhodnutiach spomína aj smernica 93/13/EHS z určujúceho hľadiska však zo strany súdov

nižších stupňov išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov.

S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

II. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho

zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené v a

Dovolateľkou napadnuté uznesenie však nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie

oprávnenej preto podľa a nie je prípustné.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci sa už Najvyšší súd SR

vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých

tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

Najvyšší súd SR rozhodnutia z 31. mája 2013 sp. zn. , z 24. júna 2013

5

sp. zn. , z 31. júla 2013 sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , z 22. augusta 2013 sp. zn. , z 21. januára 2014

sp. zn. a sp. zn. s konštatovaním, že právne závery,

ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba vtedy, ak súd rozhodol o veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie súdov

v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,

preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

3. Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu. V danom

prípade však bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

4. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení

oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo

je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávnenej a povinnej; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej môže exekučný súd dospieť k tomuto

6

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu,

ktorý nemal právomoc ho vydať, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a oprávnenému sa neznemožňuje konať pred súdom ( ).

Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok

(R 46/2012).

7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2

v spojení s ). Za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní.

Tieto právne závery (viď body 1. až 7.) zastáva Najvyšší súd SR aj v preskúmavanej

veci a stotožňuje sa s názorom, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok – z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je vykonateľný exekučný titul. Stotožnil sa

s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok,

ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, Najvyšší súd SR konštatuje, že tak

ako správne poznamenala oprávnená, účinným od 9. augusta 2012

(do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57

7

Exekučného poriadku doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak

rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že

súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom

prípade exekúciu zastavil uznesením zo 7. júna 2012, teda ešte pred účinnosťou uvedenej

novely. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 214 ods. 2

, ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. Dovolací súd ďalej

dodáva, že súdy oprávnenej tiež neodňali možnosť konať pred súdom tým, že jej neumožnili

viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú

rozhodujúce skutočnosti osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho

založených listín a príloh.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v ,

pričom prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z , Najvyšší súd SR

odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení

s

III. V dovolacom konaní procesne úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti oprávnenej, ktorá úspech v konaní nemala (

v spojení s a ). Keďže jej však trovy v dovolacom konaní

nevznikli, dovolací súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3: 0.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. marca 2014

JUDr. Viera Pepelová , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová