Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/127/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., so sídlom v K., proti

žalovanej H. S., naposledy bývajúcej v K., o zaplatenie 2 405,68 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2012

sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Košice II zo 14. júna 2012

č.k. -20 a vec vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou z 30. januára 2012 o náhradu škody spôsobenej trestným činom sa žalobca

domáhal vydania platobného rozkazu voči žalovanej vo výške 2 405,68 € s príslušenstvom.

Uviedol, že si nárok uplatňuje z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že

žalovaná užívala byt žalobcu č. X. bez platnej nájomnej zmluvy. Žalobca k návrhu pripojil aj

rozsudok Okresného súdu Košice II z 23. novembra 2011, sp. zn. , ktorým bola

žalovaná okrem iného uznaná za vinnú zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva

k domu alebo nebytovému priestoru podľa ust. § 218 ods. 1 a ods. 3 písm. a/ Trestného

zákona, ktorého sa dopustila tým, že od 14. novembra 2007 protiprávne užívala vyššie

uvedený byt žalobcu, čím takto svojím konaním spôsobila žalobcovi škodu vo výške 5 930,25

€. Predmetným rozsudkom bol tiež žalobca odkázaný, aby si náhradu škody spôsobenej

trestným činom uplatnil v občianskom súdnom konaní.

Okresný súd Košice II výzvou z 5. marca 2012, ktorá bola žalobcovi doručená

6. marca 2012, v súlade s ust. o súdnych poplatkoch

v znení neskorších predpisov v spojení s položkou 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške

144 € v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca bol zároveň poučený o následku

nezaplatenia súdneho poplatku - zastavení konania podľa ust.

Na vyššie uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním z 8. marca 2012, v ktorom

uviedol, že súdny poplatok nezaplatil preto, lebo podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona

č. je oslobodený od súdneho poplatku, keďže si uplatňuje právo na náhradu

škody spôsobenej trestným činom. Žalobca pritom poukázal na vyššie uvedený rozsudok

Okresného súdu Košice II z 23. novembra 2011 sp. zn. .

Okresný súd Košice II uznesením zo 14. júna 2012 č.k. -20 konanie

zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 prvá a druhá veta

o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov, lebo

žalobca napriek výzve súdu z 5. marca 2012, ktorá mu bola doručená 6. marca 2012, súdny

poplatok za návrh na začatie konania vo výške 144 € v určenej lehote 10 dní odo dňa

doručenia výzvy nezaplatil a o následkoch nezaplatenia poplatku – zastavení konania podľa

ustanovenia § 10 citovaného zákona, bol poučený. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca v podaní

doručenom súdu 9. marca 2012 namietal, že podľa jeho názoru je v konaní od platenia

súdnych poplatkov oslobodený podľa ustanovenia ,

keďže si uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom uzavrel, že uvedené

oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje len na nárok na náhradu škody, resp.

nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, nevzťahuje sa, ale na nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia o čo v prejednávanej veci ide.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. novembra 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že postup súdu prvého

stupňa, keď následne pre nesplnenie si poplatkovej povinnosti žalobcom konanie zastavil,

zodpovedá zákonu. Žalobca nesplnil podmienku stanovenú zákonom (ustanovenie § 4 ods. 2

písm. i/ v znení neskorších predpisov) na osobné oslobodenie

od súdneho poplatku, a bol preto povinný súdny poplatok zaplatiť. V skutkovom odôvodnení

žaloby uvedené neoprávnené užívanie bytu žalovanou a neplatenie za toto užívanie zakladá

totiž, ako správne uzavrel súd prvého stupňa, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

(majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu), ktoré je v platnej právnej

úprave konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým,

na úkor koho sa niekto obohatil. Ďalej uviedol, že na správnosti tohto záveru nemôže nič

zmeniť, ani tá skutočnosť, že žalobca si nárok na vydanie žalovanou získaného majetkového

prospechu uplatnil ako poškodený v rámci adhézneho konania, resp. že bol rozsudkom

v trestnej veci žalovanej so svojím nárokom odkázaný na konanie vo veciach

občianskoprávnych. Pokiaľ totiž zákonodarca v ust.

osobné oslobodenie koncipoval len pre navrhovateľa v konaní o náhradu škody alebo

nemajetkovej ujmy, t.j. nie aj o vydanie bezdôvodného obohatenia, nemožno takto upravené

osobné oslobodenie rozšíriť aj na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to aj napriek tomu, že

bolo získané trestnou činnosťou. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne ( ).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom namietal,

že mu postupom odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( ) Uviedol, že súdy svojím konaním znemožnili žalobcovi

pokračovať v konaní a vec žalobcu nebola súdom vôbec prejednaná. Mal za to, že nie je

možné konanie zastaviť len z dôvodu, že súd bez ďalšieho posúdil sumu, ktorej zaplatenia sa

žalobca domáha ako bezdôvodné obohatenie bez toho, aby vec prejednal, umožnil žalobcovi

konať pred súdom a uplatniť jeho nárok na náhradu škody s ktorým bol odkázaný

na občianske súdne konanie. Bol toho názoru, že takýmto postupom, keď súd bez ďalšieho

posúdil nárok ako bezdôvodné obohatenie, v podstate predčasne rozhodoval vo veci samej

a účastníkovi svojím postupom tak odňal možnosť konať pred súdom. Uviedol, že trvá

na tom, že správne žiada, aby súd rozhodol o náhrade škody spôsobenej trestným činom

a v tomto konaní je od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Vzhľadom na uvedené

navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesenia súdov nižšieho

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas žalobca v súlade s veta druhá , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa Podľa

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V citovaných ustanoveniach sú – ako prípustný predmet dovolania – uvedené

aj niektoré potvrdzujúce uznesenia odvolacieho súdu; uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zastavujúce konanie z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku, ale medzi nimi uvedené nie je. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z § 239

ods. 1 a 2 nevyplýva.

Dovolanie, ktoré podal žalobca, by v danom prípade bolo procesne prípustné, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Vzhľadom

na dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo

k takej vade. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ vady konania uvedené v až e/ a netvrdil a ich

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobca v dovolaní namieta, že v danom prípade mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom ( ). Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa

písm. f/ O.s.p, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia možnosti pred súdom konať ide

tiež vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1

, hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (viď R 50/1997). Dovolací

súd dospel k záveru, že v danom prípade, z dôvodov ďalej uvedených, došlo k procesnej vade

takejto povahy.

Od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej

ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom ( ).

Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti

na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5

ods. 1 písm. a/ ). Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu

na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil

v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve

poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 veta prvá zákona

č. ).

Podkladom pre záver súdu, či sa na určité občianske súdne konanie alebo jeho

účastníkov vzťahuje oslobodenie v zmysle a , je spravidla

obsah návrhu na začatie konania. Zákon ukladá navrhovateľovi povinnosť uviesť vždy

už v návrhu rozhodujúce skutočnosti ( ). Tie majú súdu umožniť, aby daný

právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov,

významných z hľadiska poplatkového, procesnoprávneho, ako aj z hľadiska rozhodnutia

vo veci samej. Navrhovateľ je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne

vyhodnotiť a zdôvodniť, lebo je vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu.

V danom prípade žalobca vo svojom návrhu na začatie konania, ako aj neskôr

v priebehu odvolacieho a dovolacieho konania žiadal, aby súd rozhodol o náhrade škody

spôsobenej trestným činom. Poukazoval na znenie rozsudku Okresného súdu Košice II

z 23. novembra 2011 sp. zn. , v ktorom súd skonštatoval, že žalovaná svojím

konaním spôsobila žalobcovi škodu vo výške 5 930,25 €. V predmetnom rozsudku bol

žalobca odkázaný na uplatnenie si náhrady škody v občianskom súdnom konaní.

K zastaveniu konania došlo zo strany súdov nižšieho stupňa s odôvodnením, že

ustanovenie sa vzťahuje len na žalobcu v konaní

o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, t. j. nie aj o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Podľa názoru súdov nižšieho stupňa nemožno takto upravené osobné oslobodenie rozšíriť aj

na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to aj napriek tomu, že bolo získané trestnou

činnosťou. Súdy nižšieho stupňa teda vec právne posúdili ako návrh na vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle , bez toho, aby vo veci

konali, riadne vec prejednali a rozhodli.

V súdnej teórii a praxi je zaužívaná zásada „iura novit curia“, podľa ktorej je to súd,

ktorý je povolaný na to, aby právo interpretoval, a preto musí pri svojom rozhodovaní vždy

vec právne zhodnotiť sám. Uvedenú zásadu však nie je možné extenzívnym spôsobom

vykladať tak, že súd v jej duchu môže naoktrojovať (vnútiť) žalobcovi aj proti jeho výslovnej

vôli jeho výklad hmotnoprávnych ustanovení, podľa ktorých samotnú vec posúdi a tomuto

prístupu aj podriadi súvisiacu procesnú situáciu, napr. že vyzve žalobcu na zaplatenie súdneho

poplatku, ktorý by sa inak (podľa toho, čoho sa domáha žalobca) platiť nemal (por. nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2013 sp. zn. a aj rozhodnutie

č. 43/2013 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR).

Ako bolo uvedené vyššie žalobca počas celého konania trval na tom, aby súdy

nižšieho stupňa o jeho žalobe rozhodli ako o návrhu na náhradu škody spôsobenej trestným

činom, a v tomto konaní je od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Riziko, že takto

formulovanej žalobe nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu žalobca. V tomto ohľade sa

možno inšpirovať ústavne konformným postupom súdu pri posudzovaní procesného úkonu.

Pri jeho posudzovaní podľa obsahu súd nemôže určitému a zrozumiteľnému úkonu prikladať

iný ako účastníkom sledovaný zmysel; nemôže teda „domýšľať“ obsah úkonu alebo z úkonu

robiť závery, ktoré z neho v skutočnosti nevyplývajú. Totiž každý procesný úkon je potrebné

posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa toho, ako bol navonok prejavený. Aj žaloba je

úkonom urobeným podľa a ako taká musí byť posudzovaná.

Nie je však vylúčené, že môže mať aj následky hmotnoprávne. Tým, že súdy nižšieho stupňa

návrh žalobcu posúdili podľa obsahu ako žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia

(napriek výslovnej skutkovej a právnej kvalifikácii návrhu žalobcom) a následne

po nezaplatení súdneho poplatku konanie zastavili, v konečnom dôsledku predčasne rozhodli

vo veci samej. V uvedenom zmysle mu odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

), keďže žalobcov návrh na náhradu škody spôsobenej trestným činom nebol súdmi

riadne prejednaný a nebolo o ňom rozhodnuté.

Dovolací súd na tomto základe dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je opodstatnené.

So zreteľom na to zrušil tak uznesenie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním, ako aj ním

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie

konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová