Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/119/2013

Najvyšší súd 4 Oboer/119/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zast.

advokátskou kanceláriou F., konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta D., proti

povinnej: J., o vymoženie pohľadávky 764,78 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. , na odvolanie a dovolanie oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -38 zo dňa 30. 10.

2012, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávneného z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

IV. Povinnej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

2

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor J. žiadosťou zo dňa 10. 11. 2005 Okresnému súdu Rimavská Sobota

ako súdu prvého stupňa doručenou dňa 21. 11. 2005 (č. l. 1) na základe návrhu oprávneného

(č. l. 2) požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky

oprávneného podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „EP“). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie je notárska zápisnica

sp. zn. N 2602/2005, NZ 25378/2005 napísaná dňa 05. 06. 2005 na Notárskom úrade J.

Okresný súd dňa 23. 01. 2006 v zmysle § 45 ods. 1 EP vydal poverenie číslo: 5609 027090 *

na vykonanie exekúcie proti povinnej (č. l. 10). Následne Okresný súd Revúca uznesením

č. k. -24 zo dňa 07. 03. 2012 exekúciu zastavil a súčasne rozhodol o náhrade

trov tak, že túto súdnemu exekútorovi nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa (ďalej tiež ako „exekučný súd“)

vyplýva, že predložená notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom,

nakoľko nebolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy

mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. V predmetnej veci teda absentovalo uzavretie

dohody o plnomocenstve medzi povinnou a M., na základe ktorého tento konal, čím mal

vzniknúť exekučný titul. Povinnej bola tiež odňatá možnosť slobodnej voľby pri výbere

svojho zástupcu. Vzhľadom na zistené skutočnosti exekučný súd dospel k záveru

o nevykonateľnosti exekučného titulu, preto exekúciu z úradnej moci zastavil. O náhrade trov

exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 EP.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie oprávnený a z dôvodu, že

napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca nemienil odvolaniu vyhovieť

(č. l. 36) bolo odvolanie podľa vety prvá a druhá

(ďalej len „“) predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu.

Tento prejednajúc vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa

3

ods. 2 svojím uznesením č. k. -38 zo dňa 30. 10. 2012 odvolaním

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Vo vzťahu k vecnej správnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia odvolací súd

poukázal na exekučný titul - notársku zápisnicu sp. zn. N 2602/2005, NZ 25378/2005

zo dňa 05. 06. 2005 ako aj zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že povinná splnomocnila

advokáta M. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu tiež, aby v jej mene uznal

záväzok z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluva o úvere bola

uzatvorená podľa a nasl. . Notárska zápisnica bola spísaná

na žiadosť M., ktorý za povinnú uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 27 273 Sk

(905,30 eur) vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 22. 03. 2005 do zaplatenia.

Povinná tento dlh mala splatiť v lehote do 04. 07. 2005 oprávnenej osobe s tým, že

v opačnom prípade súhlasí s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Odvolací súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 31 ods. 1, 4 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) a majúc v konaní za preukázaný rozpor záujmov

povinnej a zástupcu. Uviedol, že zmluva o úvere bola predtlačená, pričom za zástupcu už bol

ustanovený M., čo znamená, že pri uzatváraní zmluvy povinná nemala možnosť voľby výberu

zástupcu. Ak oprávnený takto postupoval a určil dopredu osobu, ktorá bude oprávnená konať

za povinnú, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to, že

splnomocnenec bude konať v záujme povinnej. V konkrétnom prípade ide o osobu, ktorá už

pri vypĺňaní predtlače zmluvy bola v kontakte s oprávneným, čo má za následok obhajovanie

záujmov oprávneného v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávok. Na základe uvedených

skutočností aj odvolací súd konštatoval, že v dôsledku neplatného plnomocenstva je neplatné

aj vyhlásenie M. (resp. jeho substituenta) pred notárom o uznaní dlhu povinnou v prospech

oprávneného. Odvolací súd zdôraznil, že povinnosťou súdu je v rámci § 44 ods. 2 EP

prihliadať na túto skutočnosť ex offo a konštatoval, že na základe exekučného titulu, ktorý

vznikol z absolútne neplatného právneho úkonu bolo potrebné exekúciu pre absenciu

relevantného exekučného titulu zastaviť.

K ďalším dôvodom odvolateľa, pre ktoré má byť exekúcia prípustná odvolací súd

zastal názor, že sa jedná o bližšie odôvodnenie tých istých námietok, ktoré už boli predmetom

posudzovania súdov. Uviedol, že záver súdov o neprípustnosti vedenia exekúcie v obdobných

4

veciach nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia mala byť prípustná,

pretože čo i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že exekúciu vykonať

nemožno. Odvolací súd poukázaním na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(Georgidias vs Grécko z 29. 05. 1997, Higgins vs Francúzsko z 19. 02. 1998) konštatoval, že

za podstatné pre svoje rozhodnutie považoval len tie argumenty, ktoré už boli predmetom

posudzovania súdov a výsledkom ktorého bolo konštatovanie o neprípustnosti exekúcie a jej

zastavení. Stotožňujúc sa s týmto záverom odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

všetkým odvolacím argumentom podrobnejšie nevenoval.

Odvolací súd súčasne ako nedôvodný zamietol návrh oprávneného na prerušenie

konania podľa pre nesúlad ust. vety prvá a druhá EP

s veta prvá a tiež podľa

a č1. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Poukázal na § 36 ods. 5 EP a uviedol, že

v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v citovaných ustanoveniach

pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a nie je potrebné sa ani obrátiť

s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny dvor EÚ.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 12. 2012.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania podal oprávnený odvolanie (č. l. 54 – 55) argumentujúc, že súd mu

svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom ( v spojení

s § 221 ods. 1 písm. d/ - správne malo znieť „písm. f/“ O. s. p) ďalej, že napadnuté

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ust. a

Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s ust. § 36 ods. 5 EP súčasne, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietol, že Krajský súd v Banskej

Bystrici ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania odvolaním. Má za to, že za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie svojvoľné,

arbitrárne, porušujúce jeho ústavné právo vyplývajúce z článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Na základe uvedeného oprávnený navrhol uznesenie odvolacieho súdu

v označenom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5

Proti uzneseniu odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti podal oprávnený (ďalej

tiež ako „dovolateľ“) aj dovolanie argumentujúc tým, že:

a/ súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( v spojení

s ),

b/ v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo ( v spojení s

písm. d/ ), pretože vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora vykonaním excekúcie,

c/ vo veci konajúce súdy svojím postupom odňali oprávnenému možnosť konať pred súdom

( v spojení s ) tým, že nezohľadnili jeho

námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania

a nerešpektovali jeho právo na to, aby jeho právna vec bola vnútroštátnym súdom

rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva

Európskej únie,

e/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie

( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože

nesprávne interpretoval a aplikoval a EP, ,

ods. 2 o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanovenia Smernice Rady

93/13/EHS ( ).

Dovolateľ svoju argumentáciu v dovolaní podrobne a rozsiahlo rozvinul (č. l. 44 – 47).

Na základe tvrdení uvedených v dovolaní dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho

konania. Súčasne navrhol konanie prerušiť podľa a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikoval v podanom dovolaní. Navrhol tiež, aby

dovolací súd postupoval podľa ust. a rozhodol o odložení vykonateľnosti

uznesenia odvolacieho súdu.

Povinná ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

6

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd SR“ alebo

„najvyšší súd“) skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže

konať o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici v časti jeho

výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci bol

účastníkom konania už v mnohých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade podal odvolanie proti

rozhodnutiam odvolacích súdov, ktorými zamietli jeho návrhy na prerušenie konania.

Najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. z 09. 07. 2013, sp. zn. zo 06. 08. 2013, sp. zn.

z 22. 08. 2013, sp. zn. z 11. 09. 2013, sp. zn.

z 13. 08. 2013, sp. zn. z 31. 10. 2013, sp. zn. z 30. 12. 2013,

sp. zn. z 31. 01. 2014 a ďalšie) zdôrazniac skutočnosť, že odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa s právnymi závermi v nich vyjadrenými

stotožňuje v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR

na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v časti

výroku, ktorým zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania zastavil (§ 103 a 104

ods. 1 ).

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal oprávnený

včas zastúpený v dovolacom konaní v súlade s vetou druhou skúmal, či je

dôvodný jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

7

Aj k tomuto návrhu oprávneného sa Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných,

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval

v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad najvyšší súd uvádza rozhodnutia sp. zn.

zo dňa 21. 08. 2013, sp. zn. a obdive zo dňa

22. 08. 2013, a obidve zo dňa 30. 09. 2013, na ktoré

Najvyšší súd Slovenskej republiky v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi

v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny

dvor Európskej únie síce má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré

sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov

alebo agentúr Európskej únie, pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje

prerušenie konania podľa má podklad v aplikácii vnútroštátneho

práva nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. S poukazom na uvedené dovolací súd návrh

oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné sú uvedené v a Dovolateľom napadnuté uznesenie však

nevykazuje znaky žiadneho z nich, preto dovolanie oprávneného podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , a netvrdil

a existencia týchto vád v dovolacom konaní najavo nevyšla, preto prípustnosť jeho dovolania

nevyplýva ani z týchto ustanovení

K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť svojho dovolania podaného v preskúmavanej veci sa najvyšší súd vyjadril

vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý

8

oprávnený vystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd už

skôr spomenuté rozhodnutia sp. zn. zo dňa 21. 08. 2013, sp. zn.

a obdive zo dňa 22. 08. 2013,

a obidve zo dňa 30. 09. 2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval,

že:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( ) je

daná iba, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov

v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona (napr. ust. § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 EP).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle (viď aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01. 02.

2012 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. 06.

2012).

3. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je exekučný

titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 EP) vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie

exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu

osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo je postačujúce, ak sú

rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

4. Exekúciu možno vykonať len na podklade notárskej zápisnice, ktorá má náležitosti

uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP; ak tieto náležitosti nemá, nejde o vykonateľný

exekučný titul. Ak je za exekučný titul označená notárska zápisnica je exekučný súd

povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne

R 58/1997). Pokiaľ notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul je exekúcia

neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania ( a I. ÚS

155/2011). Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak niekto ako zástupca

9

vysloví za povinnú osobu takýto súhlas napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať,

nejde o súhlas povinnej osoby. Zastupovať iného nemôže ten, záujmy, ktorého sú

v rozpore so záujmami zastúpeného ( ); o taký prípad ide tiež vtedy, keď

určitý nebankový subjekt má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany,

následné úkony, ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy

nebankového subjektu. Dohoda o zastúpení je v tomto prípade neplatná ( ), preto je

absolútne neplatný aj M. udelený „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, v

dôsledku čoho chýba podstatná náležitosť jej materiálnej vykonateľnosti (§ 41 ods. 2 písm.

c/ EP).

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie s obsahom

listín (ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný) nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného môže exekučný súd dospieť

k tomuto záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu)

v neskorších štádiách exekučného konania.

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade notárskej zápisnice, ktorá nemá náležitosti

vykonateľného exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ EP) ide o dôvod so zreteľom,

na ktorý treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuť (prípadne, ak táto okolnosť vyjde najavo až po poverení súdneho exekútora,

exekučné konanie zastaviť).

Tieto právne závery (viď body 1. až 6.) zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade označená notárska zápisnica

z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov nie je vykonateľný exekučný titul.

Dovolací súd osobitne k námietke oprávneného, že súdy oboch stupňov (tak

prvostupňový ako aj súd odvolací) nevytýčili vo veci ústne pojednávanie aj keď podľa zákona

tak boli povinné urobiť, poukazuje na skutočnosť, na ktorú správne poukázal aj samotný

oprávnený, a to, že účinným od 09. 08. 2012 bol novelizovaný

Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie §-u 57 EP doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd

nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ namietal, že súd

10

prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, preto

mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však nie je dôvodné.

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 58 ods. 1 EP

nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP, naviac tak urobil uznesením zo dňa 07. 03. 2012, a teda

ešte pred účinnosťou novely EP. Vzhľadom na uvedené, nariadenie pojednávania podľa § 57

ods. 5 EP potrebné nebolo. Pokiaľ ide o postup odvolacieho súdu, tento postupoval v súlade

s ust. , keď o odvolaní oprávneného rozhodol tiež bez nariadenia

pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle

a rovnako nebol splnený ani jeden z ďalších dvoch dôvodov

(podľa písm. b/ a c/ ), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy nariadiť

pojednávanie. Z uvedeného dôvodu bolo nariadenie pojednávania na úvahe odvolacieho súdu.

V súvislosti s námietkou dovolateľa, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže v danom prípade dovolanie

oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady

uvedené v , a (ani žiadne iné procesné vady v zmysle citovaného

ustanovenia) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie

oprávneného podľa veta prvá v spojení s

ako neprípustné odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

IV. Oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že konanie o jeho odvolaní muselo byť

zastavené, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy tohto konania povinnej (§ 224 ods. 1

v spojení s ). V konaní o jeho dovolaní vzniklo procesne úspešnej

povinnej právo na náhradu trov konania proti oprávnenému, ktorý úspech v dovolacom

konaní nemal ( veta prvá v spojení s a

). Najvyšší súd SR však povinnej náhradu trov týchto konaní nepriznal, pretože jej

v odvolacom ani dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 31. marca 2014

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová