Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)781/391168.7fd0fd.pdf
PDF · 183.36 KB
No categories available
3Cdo/253/2013
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci ţalobkyne H. K., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou so
sídlom v B., proti ţalovanej S., a.s., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou
JUDr. R. K., advokát, s.r.o., so sídlom v P., IČO: X., o zaplatenie 466,68 € s príslušenstvom
a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19 C 94/2010, o dovolaní
ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. februára 2013 sp. zn.
6 Co 73/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 25. februára 2013 sp. zn. 6 Co 73/2012 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v časti uloţenia povinnosti ţalovanej platiť ţalobkyni mesačne sumu 116,60 € tak, ţe
ţalobu v tejto časti zamietol a v súvisiacom vo výroku o trovách konania; vec v rozsahu
zrušenia vracia Krajského súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti dovolanie z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 8. decembra 2011 č.k. 19 C 94/2010-142
určil, ţe 1/ výpoveď ţalovanej z 26. októbra 2009 zo Zmluvy o poskytovaní plnenia
z „Podporného dôchodkového fondu S., a.s.“, uzatvorenej medzi ţalobkyňou a ţalovanou
11. septembra 1995 (ďalej len „výpoveď“) je neplatná, 2/ zmluva o poskytovaní plnenia
z „Podporného dôchodkového fondu S., a.s.“ (ďalej len „zmluva o dôchodku“) uzatvorená
medzi ţalobkyňou a ţalovanou 11. septembra 1995 je platná, 3/ ţalovanej uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobkyni 466,68 €, 4/ ţalovanej uloţil povinnosť počnúc dňom 1. septembra 2010
vyplácať ţalobkyni k jej rukám mesačne sumu 116,60 € splatných vţdy k 15. dňu toho
ktorého mesiaca, 5/ ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 2 907,35 €.
Rozhodnutie v časti určenia neplatnosti výpovede zmluvy a platnosti zmluvy o dôchodku
odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na poţadovanom určení
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Vyhovením ţalobe v týchto častiach sa zmení právne postavenie
ţalobkyne, ktoré je t.č. ohrozené jednostrannou výpoveďou ţalovanej, ktorá vyvolala zánik
jej zmluvných povinností poskytovať ţalobkyni plnenie v dojednanej výške v zmysle platnej
zmluvy o dôchodku. Určením neplatnosti výpovede sa obnoví záväzkovo-právny vzťah medzi
účastníčkami s povinnosťou ţalovanej poskytovať ţalobkyni dôchodok, pretoţe dôvod
absolútnej neplatnosti zmluvy o dôchodku namietaný ţalovanou pre nedostatok formy
poţadovanej zákonom, súd vyhodnotil ako neopodstatnený. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj
obranu ţalovanej, ţe z predmetnej zmluvy nebude v budúcnosti poskytovať plnenia
ţalobkyni, pretoţe určením neplatnosti výpovede v tomto konaní sa právne postavenie
ţalobkyne stáva právne istým aj pre vynútiteľnosť práva na peňaţné plnenie. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, ţe účastníčky 11. septembra 1995 uzavreli
v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka zmluvu o dôchodku, ktorej predmetom bolo
doţivotné plnenie ţalovanej ako povinnej v prospech ţalobkyne vo výške 3 515 Sk mesačne
na základe ţiadosti ţalobkyne z toho istého dňa; na základe tejto zmluvy odo dňa jej
účinnosti ţalovaná v prospech ţalobkyne do októbra 2009 plnila. Dňa 26. októbra 2009
ţalovaná podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnila voči ţalobkyni výpoveď
predmetnej zmluvy s odôvodnením, ţe zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona
ani zo zmluvy nevyplýva spôsob jej skončenia. Zmluvou o dôchodku sa v prospech ţalobkyne
zaloţilo právo na vyplácanie dôchodku doţivotne, t.j. na dobu neurčitého trvania, kedy je
presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu,
a to smrťou, ktorá skutočnosť je nezávislá od ľudskej vôle. Z dikcie ustanovenia § 842
Občianskeho zákonníka je zjavný charakter predmetného právneho vzťahu – zmluvy
o dôchodku, z ktorého vyplýva, ţe takýto typ zmluvy nie je moţné dohodnúť na čas určitý,
ale buď doţivotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého
trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom – lehotou, ktorý má svoj počiatok aj
koniec, t.j. napr. počas štúdií, vdovstva a pod. V zmluve je špecifikovaný začiatok
vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi a tieţ jeho trvanie. Ide teda o presne určenú
dobu s jednoznačne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité, tak ako to
predpokladá § 842 Občianskeho zákonníka; trvanie právneho vzťahu bolo dohodnuté do
okamihu úmrtia ţalobkyne, t.j. do doby, keď nastane skutočnosť nezávislá od vôle
účastníkov. Keďţe v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka výpoveďou moţno ukončiť
iba zmluvu uzavretú na dobu neurčitú (akou predmetná zmluva o dôchodku nepochybne nie
je), nebolo moţné zo strany ţalovanej podľa tohto ustanovenia vypovedať zmluvu
o dôchodku, preto súd určil výpoveď zmluvy za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor so zákonom; ţalovaná je preto povinná naďalej plniť ţalobkyni podľa zmluvy,
ktorá je platná a účinná. Námietku ţalovanej o rozpore medzi obsahom čl. II. a čl. III. zmluvy,
v ktorých sú uvedené dva rôzne časové úseky trvania práva na vyplácanie dôchodku,
spôsobujúce absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, súd nepovaţoval
za dôvodnú, nakoľko čl. III len bliţšie špecifikuje, dopĺňa a upresňuje čl. II., čo nemá
za následok absolútnu neplatnosť zmluvy v dôsledku ţalobkyňou namietanou neurčitosťou
doby trvania vyplácania dôchodku. Súd nepovaţoval za dôvodnú tieţ námietku ţalovanej, ţe
jej záväzok voči ţalobkyni zanikol z dôvodu nemoţnosti plnenia (§ 575 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Ţalovanou citovaný § 27 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách (ďalej len
„zákon o bankách“) podľa názoru súdu sa vôbec netýka vzťahov upravených predmetnou
zmluvou, t.j. interných vecí banky ako zamestnávateľa a jej zamestnanca, ale upravuje vzťahy
banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientami, či inými bankami vzhľadom na predmet
jej činnosti. Uvedený záver vyplýva z existencie interných predpisov banky – konkrétne
zo Štatútu Podporného dôchodkového fondu (ďalej len „Štatút“), ktorý v čl. I. uvádza, ţe
Podporný dôchodkový fond slúţi na podporu zabezpečenia ţivotnej úrovne, ktorú pracovníci
SŠTSP dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti k SŠTSP, kvality
ich práce a na podporu stabilizácie pracovníkov, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede
Ing. A. O.. Zo všetkých uvedených dôvodov súd ţalobe v celom rozsahu vyhovel, t.j. určil, ţe
výpoveď zmluvy o dôchodku je neplatným právnym úkonom a zmluva o dôchodku platným
právnym úkonom, ďalej zaviazal ţalovanú na zaplatenie 466,68 €, ktorá suma prestavuje
plnenie za obdobie od apríla 2010 do podania návrhu na súde 28. júla 2010 (t.j. za štyri
mesiace) a zároveň na vyplácanie sumy 116,67 € mesačne, splatných vţdy k 15. dňu toho
ktorého mesiaca, od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov konania celkom v sume
2 907,35 €.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. februára 2013
sp. zn. 6 Co 73/2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola
ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni 466,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok 3/ rozsudku súdu prvého stupňa), vo zvyšnej časti (vo výrokoch 1/, 2/, 4/ rozsudku
súdu prvého stupňa) napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zmeňujúci výrok v časti určenia
neplatnosti výpovede zmluvy a platnosti zmluvy o dôchodku odvolací súd odôvodnil
nedostatkom naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na poţadovanom určení v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p. Pokiaľ ide o určenie platnosti zmluvy o dôchodku uviedol, ţe ţalovaná
netvrdila, ţe zmluva je neplatným právnym úkonom, pretoţe ak by zmluva bola neplatná,
ţalovaná by ju nemohla vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe podľa
tohto ustanovenia a aj vo všeobecnosti totiţ moţno vypovedať iba platnú zmluvu. Samotná
výpoveď predmetnej zmluvy zo strany ţalovanej iba dokazuje, ţe ţalovaná túto zmluvu
povaţovala za platný právny úkon. Z tohto hľadiska a tieţ aj vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa
mohla ţalovať a aj ţalovala priamo na splnenie povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy
o dôchodku (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nie je u nej daný naliehavý právny záujem
na poţadovanom určení platnosti tohto právneho úkonu. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti
výpovede, medzi účastníkmi konania síce bolo sporné, či je predmetná výpoveď zmluvy
(ne)platným právnym úkonom, ale túto otázku súd prvého stupňa mohol riešiť ako predbeţnú
otázku vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie zo zmluvy; z týchto dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie platnosti zmluvy o dôchodku
ako aj v časti o určenie neplatnosti výpovede tejto zmluvy pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti, ktorou bola
ţalovanej uloţená povinnosť vyplácať ţalobkyni mesačne 116,68 € tak, ţe ţalobu v tejto časti
zamietol. Na odôvodnenie uviedol, ţe povinnosť ţalovanej poskytovať ţalobkyni plnenie
na základe zmluvy o dôchodku mesačne 116,68 € závisí od ďalšej skutočnosti, ktorou je to, ţe
ţalobkyňa sa doţije v budúcnosti splatného plnenia, preto plnenie na základe zmluvy
o dôchodku nemá charakter opakujúceho sa plnenia v zmysle § 154 ods. 2 O.s.p.
V časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych
dôvodov potvrdil, odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 25. apríla 2012 sp. zn. II. ÚS 26/2012-33 v obdobnej právnej veci a v ňom vyslovený
právny názor, podľa ktorého je zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového
fondu S., a s.“ zmluvou na dobu určitú a ako takú ju ţalovaná nebola oprávnená vypovedať
v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si osvojil. Odvolací súd sa stotoţnil aj
s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe na prejednávanú vec sa zákona o bankách
nevzťahuje. Tento zákon sa vzťahuje iba na podnikateľské – bankové činnosti bánk (§ 2 ods.
9 zákona o bankách); interné veci medzi bankou a jej zamestnancami, resp. bývalými
zamestnancami nespadajú do okruhu pôsobnosti tohto zákona. Preto plnenie z Podporného
dôchodkového fondu nie je činnosťou, ktorá by bola v rozpore so zákonom o bankách (§ 119
ods. 3 prvá veta za bodkočiarkou). V dôsledku toho ani nemoţno uvaţovať o nemoţnosti
plnenia z predmetnej zmluvy v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka, ako tvrdila ţalovaná.
Vzhľadom na to nárok ţalobkyne na peňaţné plnenie na základe predmetnej zmluvy
o dôchodku povaţoval za opodstatnený a rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne
správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa
§ 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe vo zvyšku ţalobu zamietol (t.j. vo výrokoch 1/, 2/, a 4/
rozsudku súdu prvého stupňa) a vo výroku o trovách konania. V tejto časti ţiadala „zmeniť
napadnutý rozsudok tak, ţe dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdí“. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. Za nesprávny povaţovala záver odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určovacích návrhoch (určenie platnosti zmluvy o dôchodku a určenie
neplatnosti výpovede tejto zmluvy). Trvala na tom, ţe má naliehavý právny záujem
na určení (ne)platnosti označených právnych úkonov, pretoţe je vysoká pravdepodobnosť, ţe
ţalovaná naďalej bude spochybňovať platnosť zmluvy o dôchodku a nebude podľa nej
dobrovoľne plniť. Poukázala aj na nesprávny právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého
sa vytvoril stav, ţe ak sa chce domôcť jej patriacich plnení zo zmluvy, tak musí vţdy za kaţdé
splatné plnenie podať samostatnú ţalobu na súd, a to z dôvodu, ţe súd jej odmietol prisúdiť
plnenia splatné do budúcnosti. Nesprávne právne posúdil dôchodok ako plnenie, ktoré nemá
povahu opakujúceho sa plnenia s odôvodnením, ţe na vznik nároku musí v kaţdom
jednotlivom prípade pristúpiť to, ţe sa ţalobkyňa plnenia doţije, z ktorého dôvodu nie
je moţné takéto plnenie priznať do budúcnosti. Dovolateľka zastávala názor, ţe plnenie
zo zmluvy má charakter opakujúceho sa plnenia, s čím sa stotoţnila aj ţalovaná vo svojom
podaní z 13. mája 2011, preto trvala na dôvodnosti uplatneného nároku vyplývajúceho
zo zmluvy o dôchodku.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť. Rozsudok
odvolacieho súdu je v dovolaním napadnutej časti vecne správny, pretoţe na vyhovenie
ţiadnemu z určovacích ţalobných petitov nebol daný ani preukázaný naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Za nesprávny povaţovala výklad § 842 Občianskeho
zákonníka odvolacím súdom, podľa ktorého je moţné uzavrieť zmluvu o dôchodku na dobu
určitú. Zdôraznila, ţe ţalovaná zo zmluvy o dôchodku nedostáva ţiadne protiplnenie
(dôkazom je text zmluvy), plnenie dôchodku nie je hospodársky odôvodnené, pričom banka
má priamo podľa § 119 ods. 3 zákona o bankách zákaz plnenia podľa zmluvy o dôchodku
poskytovať. V ďalšej časti vyjadrenia k dovolaniu ţalovaná podala podrobný základ § 842
Občianskeho zákonníka a zotrvala na názore, ţe zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou
na neurčitý čas, ako i ţe doba „doţivotne“ alebo „inak určená doba neurčitého trvania“ nie
je doba určitá, ale naopak doba neurčitá. Pojem „na doţivotne“ v zmluve o dôchodku nie
je stanovením času, počas ktorého má zmluva trvať, ale len vyjadrením toho, ţe plnenie
je obmedzené na osobu veriteľa. Kaţdú zmluvu o dôchodku, v ktorej bolo dohodnuté
„doţivotné“ poskytovanie dôchodku, treba povaţovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Aj v prípade, ak by zmluva o dôchodku mohla byť uzatvorená na dobu určitú, plnenie,
ktorého sa ţalobkyňa domáha, je v rozpore s hmotným právom; ak aj v minulosti právo
ţalobkyne (prípadne) existovalo, došlo k jeho zániku, lebo toto plnenie sa stalo nemoţným
(§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorého dôvodu súd nemôţe neexistujúcemu právu
poskytnúť právnu ochranu. Ak by zmluva o dôchodku bola platnou a právo na plnenie
by ţalobkyni nezaniklo podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvu o dôchodku
ţalovaná vypovedala platne podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe sú splnené
všetky zákonom vyţadované predpoklady výpovede zmluvy uzavretej na dobu neurčitú,
pričom predmetom zmluvy bol záväzok na opakujúce sa plnenie (činnosť).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa, zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalobkyne je čiastočne dôvodné.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie tieţ prípustné proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy,
ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Výroková časť rozsudku odvolacieho súdu pozostáva v danom prípade z dvoch
výrokov: I. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola ţalovanej
uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni 466,68 € do 3 dní (výrok 3/ rozsudku súdu prvého
stupňa), II. vo zvyšku napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol (výroky 1/, 2/ a 4/
rozsudku súdu prvého stupňa). Dovolaním ţalobkyne je napadnutý zmeňujúci výrok
II. rozsudku odvolacieho súdu; v nadväznosti na vyššie uvedené vychádzal dovolací súd
z toho, ţe dovolanie je v tejto napadnutej časti procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný
tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového
vymedzenia. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal,
či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. a k tzv. inej vade konania majúcej
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Procesné vady tejto
povahy dovolateľka nenamietala; ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
V dovolaní sa namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku II.
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci podľa názoru dovolateľky spočíva v nesprávnom
právnom závere odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na uplatnených
určovacích návrhoch (určení platnosti zmluvy o dôchodku a určení neplatnosti výpovede
uvedenej zmluvy), ktoré odvolací súd riešil ako otázky prejudiciálne so zreteľom na súčasne
uplatnený nárok na plnenie. Ţalobkyňa trvala na tom, ţe má naďalej naliehavý právny záujem
na poţadovanom určení, ktorý je daný tým, ţe len určením (ne)platnosti týchto právnych
úkonov môţe dosiahnuť realizáciu svojho práva na doţivotný dôchodok na základe platnej
a účinnej zmluvy o dôchodku.
Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nemôţe
mať naliehavý právny záujem na poţadovanom určení z dôvodu, ţe mohla ţalovať
(a aj ţalovala) priamo na splnenie povinnosti zo zmluvy podľa § 80 písm. b/ O.s.p., nakoľko
tieto otázky súd prvého stupňa mohol riešiť ako predbeţné otázky vo vzťahu k nároku
na plnenie zo zmluvy uplatnené súčasne v ţalobe. Pokiaľ ide o určenie platnosti zmluvy
o dôchodku dodal, ţe ţalovaná netvrdila, ţe zmluva je neplatným právnym úkonom, pretoţe
ak by zmluva bola neplatná, ţalovaná by ju nemohla vypovedať v zmysle § 582 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Samotná výpoveď predmetnej zmluvy zo strany ţalovanej iba
dokazuje, ţe ţalovaná túto zmluvu povaţovala za platný právny úkon. Z tohto hľadiska a tieţ
aj vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa mohla ţalovať a aj ţalovala priamo na splnenie povinnosti
zo zmluvy o dôchodku podľa § 80 písm. b/ O.s.p., nie je u nej daný naliehavý právny záujem
na poţadovanom určení platnosti tohto právneho úkonu.
Dovolací súd uvedený záver odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho
záujmu na poţadovanom určení povaţuje za správny a v celom rozsahu sa s ním stotoţňuje.
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení,
či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne
úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.
Za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. povaţuje súdna prax aj (ţalobkyňou
v prejednávanej veci podanú) ţalobu o určenie (ne)platnosti právnych úkonov. Aj naliehavý
právny záujem ţalobkyne na určení (ne)platnosti označených právnych úkonov bolo potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým ale so zreteľom na cieľ
sledovaný podaním určovacích ţalôb a konečný zmysel ţalobkyňou navrhovaného
rozhodnutia.
V posudzovanej veci ţalobkyňa sa ţalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede,
určenia platnosti zmluvy o dôchodku (§ 80 písm. c/ O.s.p), ďalej peňaţného plnenia
(splatného) zo zmluvy o dôchodku a zároveň priznania opakujúcich sa dávok splatných
v budúcnosti (tzv. renty) v zmysle § 80 písm. b/. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi § 80
písm. b/ O.s.p. a § 80 písm. c/ O.s.p. (resp. o vzťah medzi ţalobou o splnenie povinnosti
a ţalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je), treba uviesť, ţe určovacia
ţaloba má preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu právu ţalobcu
predovšetkým skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovacia ţaloba
preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde uţ právny vzťah alebo právo boli porušené
a kde je namieste ţaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. V prípade moţnosti
ţalovať priamo splnenie povinnosti, treba preto vţdy povaţovať za neprípustnú určovaciu
ţalobu, ktorá neslúţi potrebám praktického ţivota, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Keďţe ţalobkyňa sa ţalobou domáhala okrem určovacích návrhov na určenie
(ne)platnosti označených právnych úkonov zároveň aj plnenia zo zmluvy o dôchodku,
správny je záver odvolacieho súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu ţalobkyne
na poţadovanom určení (ne)platnosti označených právnych úkonov, z dôvodu, ţe tieto otázky
mohol riešiť súd prvého stupňa ako predbeţné pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného
nároku na splnenie povinnosti zo zmluvy v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. Vzhľadom
na uplatnený nárok na plnenie, by podané určovacie návrhy neboli procesne prípustným
nástrojom ochrany práva ţalobkyne So zreteľom na individuálne okolnosti prípadu samotným
určovacím petitom by sa nedosiahlo odstránenie spornosti práva ţalobkyne, ak sa môţe
domáhať splnenia povinnosti, ktorej sa aj v skutočnosti predmetnou ţalobou domáhala.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudkoch napr. sp. zn. 3 Cdo 98/2004
aj sp. zn. 1 Cdo 91/2006 uviedol, ţe určovacia ţaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy,
ak ňou poţadované určenie má povahu (len) predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,
či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbeţnej otázky
ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva.
Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu
predbeţnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníctva), nie
je spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbeţnej otázky,
ak sa ţalobca môţe domáhať priamo určenia existencie práva alebo právneho vzťahu. Tieto
právne závery sú plne akceptovateľné aj v preskúmavanej veci. So zreteľom na uvedené
dospel dovolací súd záveru, ţe predmetná námietka dovolateľky o existencii jej naliehavého
právneho záujmu na poţadovanom určení (ne)platnosti právnych úkonov je nedôvodná.
Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, preto najvyšší súd dovolanie ţalobkyne
v napadnutej časti v zmeňujúcom výroku rozsudku odvolacieho súdu ohľadne nároku
ţalobkyne na určenie (ne)platnosti zmluvy o dôchodku a výpovede tejto zmluvy zamietol
podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd zmenu rozsudku súdu prvého stupňa a zamietnutie nároku ţalobkyne
na priznanie opakujúceho sa mesačného plnenia splatného v budúcnosti odôvodnil tým, ţe
povinnosť plnenia ţalovanej závisí na tom, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorou je to, ţe
sa ţalobkyňa doţije v budúcnosti splatného plnenia, ktoré je predpokladom vzniku
priznávaného nároku, pričom poukázal na R 7/77. Preto plnenie na základe zmluvy
o dôchodku nemá charakter opakujúceho sa plnenia v zmysle § 154 ods. 2 O.s.p.
Dovolací súd po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu v tomto dovolaním
napadnutom výroku dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne v tejto časti je opodstatnené.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Ak ide o opakujúce sa dávky, moţno uloţiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú
zročnými iba v budúcnosti (§ 154 ods. 2 O.s.p.).
Z ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe zmluvou o dôchodku
sa zakladá niekomu na doţivotne alebo inak určenú dobu neurčitého trvania právo
na vyplácanie určitého dôchodku. Občiansky zákonník neurčuje výslovne, čo sa rozumie
dôchodkom. Z obsahu tohto pojmu však plynie, ţe sa jedná o opakujúce sa peňaţné plnenie
(rentu). Ďalej z pojmu dôchodok moţno vyvodiť, ţe sa predpokladajú pravidelné splátky
(§ 844 veta druhá Občianskeho zákonníka); periodicita týchto splátok závisí na dojednaní
v zmluve. Všetky opakujúce sa dávky súd prizná do budúcna len vtedy, ak nastala pred
vyhlásením rozsudku splatnosť aspoň jednej dávky a ak nebol nárok do vyhlásenia celkom
uspokojený (splnený).
Vychádzajúc z obsahu zmluvy o dôchodku (čl. III. zmluvy „plnenie vo výške sumy
podľa čl. II. (3 515 Sk) bude povinný vyplácať mesačne vţdy k 15. dňu kaţdého mesiaca
aţ do doţitia príjemcu na jeho účet..... počnúc mesiacom, nasledujúcim po mesiaci, v ktorom
začal príjemca poberať starobný alebo plný invalidný dôchodok“....) dovolací súd dospel
k záveru, ţe peňaţné plnenie vyplývajúce zo zmluvy o dôchodku má povahu pravidelného
opakujúceho sa plnenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), ktoré plnenie bolo dohodnuté „doţivotne“
a v nezmenenej výške po dobu trvania zmluvy, k splatnosti ktorého sa nevyţaduje ďalšia
právna skutočnosť vzhľadom na vymedzenie doby trvania tohto plnenia (renty), preto
podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia pre priznanie opakujúceho sa plnenia zo zmluvy
o dôchodku (doţivotnej renty) sú v danom prípade splnené. Názor odvolacieho súdu, ţe pre
priznanie v budúcnosti splatných mesačných splátok sa vyţaduje splnenie ďalšie právnej
skutočnosti, ktorou je „doţitie“ ţalobkyne, preto nemoţno povaţovať za správny. Poukaz
odvolacieho súdu na R 7/77 dovolací súd povaţuje za nenáleţitý pre pouţitie v danej veci,
pretoţe uvedené rozhodnutie rieši odlišnú situáciu (príspevok rozvedeného manţela
po zrušení práva spoločného uţívania bytu na úhradu za uţívanie tohto bytu bývalému
manţelovi určenému za uţívateľa tohto bytu).
Keďţe rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku ohľadom zamietnutia ţaloby
v časti uloţenia povinnosti ţalovanej vyplácať ţalobkyni plnenia splatné v budúcnosti
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), najvyšší súd
rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie (§ 243b O.s.p.); zároveň zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková