Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/253/2013

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci ţalobkyne H. K., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou so

sídlom v B., proti ţalovanej S., a.s., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou

JUDr. R. K., advokát, s.r.o., so sídlom v P., IČO: X., o zaplatenie 466,68 € s príslušenstvom

a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní

ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. februára 2013 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 25. februára 2013 sp. zn. vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa v časti uloţenia povinnosti ţalovanej platiť ţalobkyni mesačne sumu 116,60 € tak, ţe

ţalobu v tejto časti zamietol a v súvisiacom vo výroku o trovách konania; vec v rozsahu

zrušenia vracia Krajského súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti dovolanie z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 8. decembra 2011 č.k. -142

určil, ţe 1/ výpoveď ţalovanej z 26. októbra 2009 zo Zmluvy o poskytovaní plnenia

z „Podporného dôchodkového fondu S., a.s.“, uzatvorenej medzi ţalobkyňou a ţalovanou

11. septembra 1995 (ďalej len „výpoveď“) je neplatná, 2/ zmluva o poskytovaní plnenia

2

z „Podporného dôchodkového fondu S., a.s.“ (ďalej len „zmluva o dôchodku“) uzatvorená

medzi ţalobkyňou a ţalovanou 11. septembra 1995 je platná, 3/ ţalovanej uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobkyni 466,68 €, 4/ ţalovanej uloţil povinnosť počnúc dňom 1. septembra 2010

vyplácať ţalobkyni k jej rukám mesačne sumu 116,60 € splatných vţdy k 15. dňu toho

ktorého mesiaca, 5/ ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 2 907,35 €.

Rozhodnutie v časti určenia neplatnosti výpovede zmluvy a platnosti zmluvy o dôchodku

odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na poţadovanom určení

v zmysle Vyhovením ţalobe v týchto častiach sa zmení právne postavenie

ţalobkyne, ktoré je t.č. ohrozené jednostrannou výpoveďou ţalovanej, ktorá vyvolala zánik

jej zmluvných povinností poskytovať ţalobkyni plnenie v dojednanej výške v zmysle platnej

zmluvy o dôchodku. Určením neplatnosti výpovede sa obnoví záväzkovo-právny vzťah medzi

účastníčkami s povinnosťou ţalovanej poskytovať ţalobkyni dôchodok, pretoţe dôvod

absolútnej neplatnosti zmluvy o dôchodku namietaný ţalovanou pre nedostatok formy

poţadovanej zákonom, súd vyhodnotil ako neopodstatnený. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj

obranu ţalovanej, ţe z predmetnej zmluvy nebude v budúcnosti poskytovať plnenia

ţalobkyni, pretoţe určením neplatnosti výpovede v tomto konaní sa právne postavenie

ţalobkyne stáva právne istým aj pre vynútiteľnosť práva na peňaţné plnenie. Na základe

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, ţe účastníčky 11. septembra 1995 uzavreli

v zmysle zmluvu o dôchodku, ktorej predmetom bolo

doţivotné plnenie ţalovanej ako povinnej v prospech ţalobkyne vo výške 3 515 Sk mesačne

na základe ţiadosti ţalobkyne z toho istého dňa; na základe tejto zmluvy odo dňa jej

účinnosti ţalovaná v prospech ţalobkyne do októbra 2009 plnila. Dňa 26. októbra 2009

ţalovaná podľa uplatnila voči ţalobkyni výpoveď

predmetnej zmluvy s odôvodnením, ţe zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona

ani zo zmluvy nevyplýva spôsob jej skončenia. Zmluvou o dôchodku sa v prospech ţalobkyne

zaloţilo právo na vyplácanie dôchodku doţivotne, t.j. na dobu neurčitého trvania, kedy je

presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu,

a to smrťou, ktorá skutočnosť je nezávislá od ľudskej vôle. Z dikcie ustanovenia § 842

je zjavný charakter predmetného právneho vzťahu – zmluvy

o dôchodku, z ktorého vyplýva, ţe takýto typ zmluvy nie je moţné dohodnúť na čas určitý,

ale buď doţivotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého

trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom – lehotou, ktorý má svoj počiatok aj

koniec, t.j. napr. počas štúdií, vdovstva a pod. V zmluve je špecifikovaný začiatok

vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi a tieţ jeho trvanie. Ide teda o presne určenú

3

dobu s jednoznačne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité, tak ako to

predpokladá ; trvanie právneho vzťahu bolo dohodnuté do

okamihu úmrtia ţalobkyne, t.j. do doby, keď nastane skutočnosť nezávislá od vôle

účastníkov. Keďţe v zmysle výpoveďou moţno ukončiť

iba zmluvu uzavretú na dobu neurčitú (akou predmetná zmluva o dôchodku nepochybne nie

je), nebolo moţné zo strany ţalovanej podľa tohto ustanovenia vypovedať zmluvu

o dôchodku, preto súd určil výpoveď zmluvy za neplatnú podľa

pre rozpor so zákonom; ţalovaná je preto povinná naďalej plniť ţalobkyni podľa zmluvy,

ktorá je platná a účinná. Námietku ţalovanej o rozpore medzi obsahom čl. II. a čl. III. zmluvy,

v ktorých sú uvedené dva rôzne časové úseky trvania práva na vyplácanie dôchodku,

spôsobujúce absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, súd nepovaţoval

za dôvodnú, nakoľko čl. III len bliţšie špecifikuje, dopĺňa a upresňuje čl. II., čo nemá

za následok absolútnu neplatnosť zmluvy v dôsledku ţalobkyňou namietanou neurčitosťou

doby trvania vyplácania dôchodku. Súd nepovaţoval za dôvodnú tieţ námietku ţalovanej, ţe

jej záväzok voči ţalobkyni zanikol z dôvodu nemoţnosti plnenia (§ 575 a nasl. Občianskeho

zákonníka). Ţalovanou citovaný o bankách (ďalej len

„zákon o bankách“) podľa názoru súdu sa vôbec netýka vzťahov upravených predmetnou

zmluvou, t.j. interných vecí banky ako zamestnávateľa a jej zamestnanca, ale upravuje vzťahy

banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientami, či inými bankami vzhľadom na predmet

jej činnosti. Uvedený záver vyplýva z existencie interných predpisov banky – konkrétne

zo Štatútu Podporného dôchodkového fondu (ďalej len „Štatút“), ktorý v čl. I. uvádza, ţe

Podporný dôchodkový fond slúţi na podporu zabezpečenia ţivotnej úrovne, ktorú pracovníci

SŠTSP dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti k SŠTSP, kvality

ich práce a na podporu stabilizácie pracovníkov, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede

Ing. A. O.. Zo všetkých uvedených dôvodov súd ţalobe v celom rozsahu vyhovel, t.j. určil, ţe

výpoveď zmluvy o dôchodku je neplatným právnym úkonom a zmluva o dôchodku platným

právnym úkonom, ďalej zaviazal ţalovanú na zaplatenie 466,68 €, ktorá suma prestavuje

plnenie za obdobie od apríla 2010 do podania návrhu na súde 28. júla 2010 (t.j. za štyri

mesiace) a zároveň na vyplácanie sumy 116,67 € mesačne, splatných vţdy k 15. dňu toho

ktorého mesiaca, od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa

, úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov konania celkom v sume

2 907,35 €.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. februára 2013

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola

ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni 466,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

(výrok 3/ rozsudku súdu prvého stupňa), vo zvyšnej časti (vo výrokoch 1/, 2/, 4/ rozsudku

súdu prvého stupňa) napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zmeňujúci výrok v časti určenia

neplatnosti výpovede zmluvy a platnosti zmluvy o dôchodku odvolací súd odôvodnil

nedostatkom naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na poţadovanom určení v zmysle § 80

písm. c/ Pokiaľ ide o určenie platnosti zmluvy o dôchodku uviedol, ţe ţalovaná

netvrdila, ţe zmluva je neplatným právnym úkonom, pretoţe ak by zmluva bola neplatná,

ţalovaná by ju nemohla vypovedať podľa , pretoţe podľa

tohto ustanovenia a aj vo všeobecnosti totiţ moţno vypovedať iba platnú zmluvu. Samotná

výpoveď predmetnej zmluvy zo strany ţalovanej iba dokazuje, ţe ţalovaná túto zmluvu

povaţovala za platný právny úkon. Z tohto hľadiska a tieţ aj vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa

mohla ţalovať a aj ţalovala priamo na splnenie povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy

o dôchodku ( ), nie je u nej daný naliehavý právny záujem

na poţadovanom určení platnosti tohto právneho úkonu. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti

výpovede, medzi účastníkmi konania síce bolo sporné, či je predmetná výpoveď zmluvy

(ne)platným právnym úkonom, ale túto otázku súd prvého stupňa mohol riešiť ako predbeţnú

otázku vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie zo zmluvy; z týchto dôvodov odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie platnosti zmluvy o dôchodku

ako aj v časti o určenie neplatnosti výpovede tejto zmluvy pre nedostatok naliehavého

právneho záujmu podľa zmenil a ţalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti, ktorou bola

ţalovanej uloţená povinnosť vyplácať ţalobkyni mesačne 116,68 € tak, ţe ţalobu v tejto časti

zamietol. Na odôvodnenie uviedol, ţe povinnosť ţalovanej poskytovať ţalobkyni plnenie

na základe zmluvy o dôchodku mesačne 116,68 € závisí od ďalšej skutočnosti, ktorou je to, ţe

ţalobkyňa sa doţije v budúcnosti splatného plnenia, preto plnenie na základe zmluvy

o dôchodku nemá charakter opakujúceho sa plnenia v zmysle

V časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych

dôvodov potvrdil, odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 25. apríla 2012 sp. zn. -33 v obdobnej právnej veci a v ňom vyslovený

právny názor, podľa ktorého je zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového

fondu S., a s.“ zmluvou na dobu určitú a ako takú ju ţalovaná nebola oprávnená vypovedať

v zmysle , si osvojil. Odvolací súd sa stotoţnil aj

s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe na prejednávanú vec sa zákona o bankách

nevzťahuje. Tento zákon sa vzťahuje iba na podnikateľské – bankové činnosti bánk (§ 2 ods.

9 zákona o bankách); interné veci medzi bankou a jej zamestnancami, resp. bývalými

zamestnancami nespadajú do okruhu pôsobnosti tohto zákona. Preto plnenie z Podporného

dôchodkového fondu nie je činnosťou, ktorá by bola v rozpore so zákonom o bankách (§ 119

ods. 3 prvá veta za bodkočiarkou). V dôsledku toho ani nemoţno uvaţovať o nemoţnosti

plnenia z predmetnej zmluvy v zmysle , ako tvrdila ţalovaná.

Vzhľadom na to nárok ţalobkyne na peňaţné plnenie na základe predmetnej zmluvy

o dôchodku povaţoval za opodstatnený a rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne

správny potvrdil ( ). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa

v spojení s

Ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe vo zvyšku ţalobu zamietol (t.j. vo výrokoch 1/, 2/, a 4/

rozsudku súdu prvého stupňa) a vo výroku o trovách konania. V tejto časti ţiadala „zmeniť

napadnutý rozsudok tak, ţe dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu

potvrdí“. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/ Za nesprávny povaţovala záver odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého

právneho záujmu na určovacích návrhoch (určenie platnosti zmluvy o dôchodku a určenie

neplatnosti výpovede tejto zmluvy). Trvala na tom, ţe má naliehavý právny záujem

na určení (ne)platnosti označených právnych úkonov, pretoţe je vysoká pravdepodobnosť, ţe

ţalovaná naďalej bude spochybňovať platnosť zmluvy o dôchodku a nebude podľa nej

dobrovoľne plniť. Poukázala aj na nesprávny právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého

sa vytvoril stav, ţe ak sa chce domôcť jej patriacich plnení zo zmluvy, tak musí vţdy za kaţdé

splatné plnenie podať samostatnú ţalobu na súd, a to z dôvodu, ţe súd jej odmietol prisúdiť

plnenia splatné do budúcnosti. Nesprávne právne posúdil dôchodok ako plnenie, ktoré nemá

povahu opakujúceho sa plnenia s odôvodnením, ţe na vznik nároku musí v kaţdom

jednotlivom prípade pristúpiť to, ţe sa ţalobkyňa plnenia doţije, z ktorého dôvodu nie

je moţné takéto plnenie priznať do budúcnosti. Dovolateľka zastávala názor, ţe plnenie

zo zmluvy má charakter opakujúceho sa plnenia, s čím sa stotoţnila aj ţalovaná vo svojom

podaní z 13. mája 2011, preto trvala na dôvodnosti uplatneného nároku vyplývajúceho

zo zmluvy o dôchodku.

6

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť. Rozsudok

odvolacieho súdu je v dovolaním napadnutej časti vecne správny, pretoţe na vyhovenie

ţiadnemu z určovacích ţalobných petitov nebol daný ani preukázaný naliehavý právny

záujem v zmysle Za nesprávny povaţovala výklad Občianskeho

zákonníka odvolacím súdom, podľa ktorého je moţné uzavrieť zmluvu o dôchodku na dobu

určitú. Zdôraznila, ţe ţalovaná zo zmluvy o dôchodku nedostáva ţiadne protiplnenie

(dôkazom je text zmluvy), plnenie dôchodku nie je hospodársky odôvodnené, pričom banka

má priamo podľa § 119 ods. 3 zákona o bankách zákaz plnenia podľa zmluvy o dôchodku

poskytovať. V ďalšej časti vyjadrenia k dovolaniu ţalovaná podala podrobný základ § 842

a zotrvala na názore, ţe zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou

na neurčitý čas, ako i ţe doba „doţivotne“ alebo „inak určená doba neurčitého trvania“ nie

je doba určitá, ale naopak doba neurčitá. Pojem „na doţivotne“ v zmluve o dôchodku nie

je stanovením času, počas ktorého má zmluva trvať, ale len vyjadrením toho, ţe plnenie

je obmedzené na osobu veriteľa. Kaţdú zmluvu o dôchodku, v ktorej bolo dohodnuté

„doţivotné“ poskytovanie dôchodku, treba povaţovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Aj v prípade, ak by zmluva o dôchodku mohla byť uzatvorená na dobu určitú, plnenie,

ktorého sa ţalobkyňa domáha, je v rozpore s hmotným právom; ak aj v minulosti právo

ţalobkyne (prípadne) existovalo, došlo k jeho zániku, lebo toto plnenie sa stalo nemoţným

( ), z ktorého dôvodu súd nemôţe neexistujúcemu právu

poskytnúť právnu ochranu. Ak by zmluva o dôchodku bola platnou a právo na plnenie

by ţalobkyni nezaniklo podľa , zmluvu o dôchodku

ţalovaná vypovedala platne podľa , pretoţe sú splnené

všetky zákonom vyţadované predpoklady výpovede zmluvy uzavretej na dobu neurčitú,

pričom predmetom zmluvy bol záväzok na opakujúce sa plnenie (činnosť).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa, zastúpená advokátkou ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalobkyne je čiastočne dôvodné.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie tieţ prípustné proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

7

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tieţ vtedy,

ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Výroková časť rozsudku odvolacieho súdu pozostáva v danom prípade z dvoch

výrokov: I. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola ţalovanej

uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni 466,68 € do 3 dní (výrok 3/ rozsudku súdu prvého

stupňa), II. vo zvyšku napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol (výroky 1/, 2/ a 4/

rozsudku súdu prvého stupňa). Dovolaním ţalobkyne je napadnutý zmeňujúci výrok

II. rozsudku odvolacieho súdu; v nadväznosti na vyššie uvedené vychádzal dovolací súd

z toho, ţe dovolanie je v tejto napadnutej časti procesne prípustné ( ).

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný

tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového

vymedzenia. So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací súd skúmal,

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle a k tzv. inej vade konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Procesné vady tejto

povahy dovolateľka nenamietala; ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.

V dovolaní sa namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku II.

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa názoru dovolateľky spočíva v nesprávnom

právnom závere odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na uplatnených

8

určovacích návrhoch (určení platnosti zmluvy o dôchodku a určení neplatnosti výpovede

uvedenej zmluvy), ktoré odvolací súd riešil ako otázky prejudiciálne so zreteľom na súčasne

uplatnený nárok na plnenie. Ţalobkyňa trvala na tom, ţe má naďalej naliehavý právny záujem

na poţadovanom určení, ktorý je daný tým, ţe len určením (ne)platnosti týchto právnych

úkonov môţe dosiahnuť realizáciu svojho práva na doţivotný dôchodok na základe platnej

a účinnej zmluvy o dôchodku.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nemôţe

mať naliehavý právny záujem na poţadovanom určení z dôvodu, ţe mohla ţalovať

(a aj ţalovala) priamo na splnenie povinnosti zo zmluvy podľa , nakoľko

tieto otázky súd prvého stupňa mohol riešiť ako predbeţné otázky vo vzťahu k nároku

na plnenie zo zmluvy uplatnené súčasne v ţalobe. Pokiaľ ide o určenie platnosti zmluvy

o dôchodku dodal, ţe ţalovaná netvrdila, ţe zmluva je neplatným právnym úkonom, pretoţe

ak by zmluva bola neplatná, ţalovaná by ju nemohla vypovedať v zmysle § 582 ods. 1

. Samotná výpoveď predmetnej zmluvy zo strany ţalovanej iba

dokazuje, ţe ţalovaná túto zmluvu povaţovala za platný právny úkon. Z tohto hľadiska a tieţ

aj vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa mohla ţalovať a aj ţalovala priamo na splnenie povinnosti

zo zmluvy o dôchodku podľa , nie je u nej daný naliehavý právny záujem

na poţadovanom určení platnosti tohto právneho úkonu.

Dovolací súd uvedený záver odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení povaţuje za správny a v celom rozsahu sa s ním stotoţňuje.

V zmysle návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení,

či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne

úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho

vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem.

Za určovaciu ţalobu v zmysle povaţuje súdna prax aj (ţalobkyňou

v prejednávanej veci podanú) ţalobu o určenie (ne)platnosti právnych úkonov. Aj naliehavý

právny záujem ţalobkyne na určení (ne)platnosti označených právnych úkonov bolo potrebné

skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým ale so zreteľom na cieľ

9

sledovaný podaním určovacích ţalôb a konečný zmysel ţalobkyňou navrhovaného

rozhodnutia.

V posudzovanej veci ţalobkyňa sa ţalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede,

určenia platnosti zmluvy o dôchodku (§ 80 písm. c/ O.s.p), ďalej peňaţného plnenia

(splatného) zo zmluvy o dôchodku a zároveň priznania opakujúcich sa dávok splatných

v budúcnosti (tzv. renty) v zmysle § 80 písm. b/. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi § 80

písm. b/ a (resp. o vzťah medzi ţalobou o splnenie povinnosti

a ţalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je), treba uviesť, ţe určovacia

ţaloba má preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu právu ţalobcu

predovšetkým skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovacia ţaloba

preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde uţ právny vzťah alebo právo boli porušené

a kde je namieste ţaloba o splnenie povinnosti ( )]. V prípade moţnosti

ţalovať priamo splnenie povinnosti, treba preto vţdy povaţovať za neprípustnú určovaciu

ţalobu, ktorá neslúţi potrebám praktického ţivota, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len

zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Keďţe ţalobkyňa sa ţalobou domáhala okrem určovacích návrhov na určenie

(ne)platnosti označených právnych úkonov zároveň aj plnenia zo zmluvy o dôchodku,

správny je záver odvolacieho súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu ţalobkyne

na poţadovanom určení (ne)platnosti označených právnych úkonov, z dôvodu, ţe tieto otázky

mohol riešiť súd prvého stupňa ako predbeţné pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného

nároku na splnenie povinnosti zo zmluvy v zmysle Vzhľadom

na uplatnený nárok na plnenie, by podané určovacie návrhy neboli procesne prípustným

nástrojom ochrany práva ţalobkyne So zreteľom na individuálne okolnosti prípadu samotným

určovacím petitom by sa nedosiahlo odstránenie spornosti práva ţalobkyne, ak sa môţe

domáhať splnenia povinnosti, ktorej sa aj v skutočnosti predmetnou ţalobou domáhala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudkoch napr. sp. zn.

aj sp. zn. uviedol, ţe určovacia ţaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy,

ak ňou poţadované určenie má povahu (len) predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,

či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbeţnej otázky

ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva.

Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu

predbeţnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníctva), nie

10

je spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbeţnej otázky,

ak sa ţalobca môţe domáhať priamo určenia existencie práva alebo právneho vzťahu. Tieto

právne závery sú plne akceptovateľné aj v preskúmavanej veci. So zreteľom na uvedené

dospel dovolací súd záveru, ţe predmetná námietka dovolateľky o existencii jej naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom určení (ne)platnosti právnych úkonov je nedôvodná.

Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, preto najvyšší súd dovolanie ţalobkyne

v napadnutej časti v zmeňujúcom výroku rozsudku odvolacieho súdu ohľadne nároku

ţalobkyne na určenie (ne)platnosti zmluvy o dôchodku a výpovede tejto zmluvy zamietol

podľa

Odvolací súd zmenu rozsudku súdu prvého stupňa a zamietnutie nároku ţalobkyne

na priznanie opakujúceho sa mesačného plnenia splatného v budúcnosti odôvodnil tým, ţe

povinnosť plnenia ţalovanej závisí na tom, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorou je to, ţe

sa ţalobkyňa doţije v budúcnosti splatného plnenia, ktoré je predpokladom vzniku

priznávaného nároku, pričom poukázal na R 7/77. Preto plnenie na základe zmluvy

o dôchodku nemá charakter opakujúceho sa plnenia v zmysle

Dovolací súd po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu v tomto dovolaním

napadnutom výroku dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne v tejto časti je opodstatnené.

Podľa je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Ak ide o opakujúce sa dávky, moţno uloţiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú

zročnými iba v budúcnosti ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe zmluvou o dôchodku

sa zakladá niekomu na doţivotne alebo inak určenú dobu neurčitého trvania právo

na vyplácanie určitého dôchodku. neurčuje výslovne, čo sa rozumie

dôchodkom. Z obsahu tohto pojmu však plynie, ţe sa jedná o opakujúce sa peňaţné plnenie

(rentu). Ďalej z pojmu dôchodok moţno vyvodiť, ţe sa predpokladajú pravidelné splátky

( veta druhá ); periodicita týchto splátok závisí na dojednaní

v zmluve. Všetky opakujúce sa dávky súd prizná do budúcna len vtedy, ak nastala pred

vyhlásením rozsudku splatnosť aspoň jednej dávky a ak nebol nárok do vyhlásenia celkom

uspokojený (splnený).

Vychádzajúc z obsahu zmluvy o dôchodku (čl. III. zmluvy „plnenie vo výške sumy

podľa čl. II. (3 515 Sk) bude povinný vyplácať mesačne vţdy k 15. dňu kaţdého mesiaca

11

aţ do doţitia príjemcu na jeho účet..... počnúc mesiacom, nasledujúcim po mesiaci, v ktorom

začal príjemca poberať starobný alebo plný invalidný dôchodok“....) dovolací súd dospel

k záveru, ţe peňaţné plnenie vyplývajúce zo zmluvy o dôchodku má povahu pravidelného

opakujúceho sa plnenia ( ), ktoré plnenie bolo dohodnuté „doţivotne“

a v nezmenenej výške po dobu trvania zmluvy, k splatnosti ktorého sa nevyţaduje ďalšia

právna skutočnosť vzhľadom na vymedzenie doby trvania tohto plnenia (renty), preto

podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia pre priznanie opakujúceho sa plnenia zo zmluvy

o dôchodku (doţivotnej renty) sú v danom prípade splnené. Názor odvolacieho súdu, ţe pre

priznanie v budúcnosti splatných mesačných splátok sa vyţaduje splnenie ďalšie právnej

skutočnosti, ktorou je „doţitie“ ţalobkyne, preto nemoţno povaţovať za správny. Poukaz

odvolacieho súdu na R 7/77 dovolací súd povaţuje za nenáleţitý pre pouţitie v danej veci,

pretoţe uvedené rozhodnutie rieši odlišnú situáciu (príspevok rozvedeného manţela

po zrušení práva spoločného uţívania bytu na úhradu za uţívanie tohto bytu bývalému

manţelovi určenému za uţívateľa tohto bytu).

Keďţe rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku ohľadom zamietnutia ţaloby

v časti uloţenia povinnosti ţalovanej vyplácať ţalobkyni plnenia splatné v budúcnosti

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), najvyšší súd

rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie ( ); zároveň zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková