Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/73/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: G. D., I. G. Q.. Č.. X, S., zast. advokátkou JUDr. Dagmar Kubovičovou, Nám. Biely kríž č. 3, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova ul. č. 48, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, o 466,68 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 8. decembra 2011 č. k. - 142, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 466,68 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď žalovanej z 26. 10. 2009 zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“, ktorú účastníci uzavreli dňa 11. 9. 1995, je neplatná, a že Zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ z 11. 9. 1995 je platná. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 466,68 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť počnúc dňom 1. 9. 2010 vyplácať žalobkyni sumu 116,60 eur mesačne, splatnú vždy k 15. dňu toho - ktorého mesiaca, od právoplatnosti rozsudku. Napokon súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 2 907,35 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej a od 1. 8. 1995 je v starobnom dôchodku. Dňa 11. 9. 1995 uzavreli účastníci konania Zmluvu o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ Touto zmluvou sa žalovaná zaviazala vyplácať žalobkyni doživotne sumu 3 515 Sk mesačne vždy k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia žalobkyne počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom žalobkyňa začala poberať starobný dôchodok. Žalovaná listom z 26. 10. 2009 v zmysle § 582 Obč. zák. vypovedala Zmluvu o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ s tým, že po uplynutí 3 - mesačnej výpovednej lehoty plynúcej od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy sa skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka, t. j. dňom 31. 3. 2010. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Podľa súdu prvého stupňa žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného

dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ a na určení platnosti tejto zmluvy v zmysle určením neplatnosti výpovede a platnosti uvedenej zmluvy sa totiž zmení právne postavenie žalobkyne, ktoré je t. č. ohrozené. Určením neplatnosti výpovede sa obnoví záväzkovo - právny vzťah medzi účastníkmi konania s povinnosťou žalovanej platiť žalobkyni dôchodok. Určením neplatnosti výpovede sa právne postavenie žalobkyne stáva právne istým aj pre vynútiteľnosť práva na peňažné plnenie. Zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ je podľa súdu prvého stupňa zmluvou na dobu určitú, pretože v nej bolo dojednané, že právny vzťah medzi účastníkmi bude trvať doživotne, t. j. k zániku právneho vzťahu dôjde okamihom smrti žalobkyne. Ide teda o presne určenú dobu s jednoznačne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité, ako to predpokladá ust. Obč. zák. Keďže v zmysle Obč. zák. možno vypovedať iba zmluvu dojednanú na dobu neurčitú, akou predmetná zmluva ako zmluva o dôchodku nebola, je výpoveď zo zmluvy neplatným právnym úkonom a predmetná zmluva je platná. Súd prvého stupňa nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovanej, že predmetný záväzok zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle a nasl. Obč. zák. v súvislosti s o bankách. Toto ustanovenie totiž upravuje vzťahy banky navonok a netýka sa interných vzťahov banky ako zamestnávateľa a zamestnanca. Skutočnosti, ktoré sú predmetom sporu, nie je možné podradiť pod pojem podnikanie banky, ktoré upravuje zákon o bankách. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobe vyhovel, určil, že predmetná výpoveď je neplatným právnym úkonom a predmetná zmluva je platným právnym úkonom. Súčasne súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 466,68 eur, ktorá predstavuje plnenie z Podporného dôchodkového fondu za obdobie od apríla 2010 do podania žaloby, t. j. do 28. 7. 2010 (4 mesiace x 3 515 Sk = 14 060 Sk = 466,68 eur). Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť platiť mesačne žalobkyni sumu 116,67 eur (3 515 Sk = 116,67 eur) ako plnenie si povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Súčasne navrhla, aby v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku odvolací súd pripustil dovolanie proti svojmu rozhodnutiu na posúdenie otázky, či zmluva o dôchodku uzavretá podľa Obč. Uviedla, že predmetná zmluva je zmluvou uzavretou na dobu neurčitú a preto ju mohla vypovedať v zmysle Obč. zák. Je podľa žalovanej právne neprípustný záver súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva bola uzavretá na „presne určenú dobu, ktorej trvanie je neurčité.“ Ďalej vytkla súdu prvého stupňa, že hoci je bankou, súd prvého stupňa na vec neaplikoval veta za bodkočiarkou, a Súd prvého stupňa sa takto nevysporiadal s tým, že veta za bodkočiarkou banke zakazuje pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa neobmedzuje iba na bankové činnosti, ale na všetky činnosti banky, ktoré sa dostali do rozporu so Záväzok na plnenie zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ zanikol podľa Obč. zák., pretože plnenie z tejto zmluvy sa stalo nemožným vzhľadom na , a veta za bodkočiarkou Výrok napadnutého rozsudku, ktorým jej bola uložená povinnosť platiť žalobkyni mesačne sumu 116,60 eur počnúc dňom 1. 9. 2010, je v rozpore s Ďalej žalovaná v odvolaní poukázala na to, že žalobkyni chýba naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede a platnosti predmetnej zmluvy v zmysle

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby ( ), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná tým, že je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý

nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, existuje potreba odstránenia tejto neistoty. Určovacia žaloba nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti.

V prejednávanej veci žalovaná netvrdila, že Zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ je neplatným právnym úkonom. Ak by totiž táto zmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom, žalovaná by ju nemohla vypovedať v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák.; podľa tohto ustanovenia (a aj vo všeobecnosti) totiž možno vypovedať iba platnú zmluvu. Právne účinky, t. j. subjektívne občianske práva a povinnosti, z absolútne neplatnej zmluvy nevzniknú. Inými slovami, výpoveď predmetnej zmluvy zo strany žalovanej je sama osebe dôkazom toho, že žalovaná túto zmluvu považovala za platný právny úkon. Z tohto hľadiska a tiež vzhľadom na to, že žalobkyňa mohla žalovať (a aj žalovala) na splnenie povinnosti podľa , neexistuje naliehavý právny záujem na určení, že predmetná zmluva je platným právnym úkonom.

Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem v zmysle ani na určení neplatnosti výpovede z predmetnej zmluvy. Medzi účastníkmi konania síce bolo sporné, či je predmetná výpoveď platným právnym úkonom, ale túto otázku súd prvého stupňa mohol riešiť ako predbežnú otázku vo vzťahu k nároku žalobkyne na zaplatenie plnenia zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia platnosti vyššie uvedenej zmluvy a určenia neplatnosti výpovede z tejto zmluvy, tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

Ust. súdu umožňuje uložiť povinnosť i na plnenie opakujúcich sa dávok, ktoré sa stanú splatné až v budúcnosti. Predpokladom je, že splatnosť aspoň jednej dávky nastala pred vyhlásením rozsudku. Pre základ nároku a jeho výšku sú rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré existovali v okamihu vyhlásenia rozsudku. Ak sa budúcnosti zmenia okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok, je možné takýto rozsudok zmeniť ( ). Opakujúcimi sa dávkami sú najmä všetky druhy výživného podľa Zákona o rodine, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity), náhrada za stratu na dôchodku a náhrada nákladov na výživu pozostalých. Plnenie v budúcnosti splatného opakujúceho sa plnenia nemôže súd uložiť, ak je táto povinnosť závislá na tom, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorá je predpokladom vzniku priznávaného nároku (R 7/77).

V prejednávanej veci povinnosť žalovanej platiť žalobkyni plnenie na základe Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu“ závisí na ďalšej skutočnosti, ktorou je to, že žalobkyňa sa dožije v budúcnosti splatného plnenia. Preto plnenie na základe vyššie spomenutej zmluvy nemá charakter opakujúceho sa plnenia v zmysle (rovnako ako takýto charakter nemajú napr. plnenia nájomného).

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť platiť žalobkyni od právoplatnosti rozsudku sumu 116,60 eur, tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

V obdobnej právnej veci Ústavný súd SR v odôvodnení nálezu z 25. 4. 2012 sp. zn. II. ÚS 26/2012- 33 uviedol: „Bolo by v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy zmluvy o dôchodku pripustiť, aby istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe bola (v takýchto prípadoch) narušená možnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť. Preto je v takýchto prípadoch vylúčené tento zmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. Pre úplnosť ústavný súd uvádza i to, že dojednanie zmluvy o dôchodku „na doživotne“ je navyše nepochybne potrebné považovať z hľadiska povahy tohto dojednania za dojednanie zmluvy na dobu určitú.“

Odvolací súd síce nie je v prejednávanej veci viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v inej (i keď obdobnej) veci. Vzhľadom na požiadavku právnej istoty si však odvolací súd osvojil vyššie citovaný právny názor ústavného súdu, podľa ktorého je Zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ zmluvou na dobu určitú a ako takú ju žalovaná nebola oprávnená vypovedať v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. (vypovedať podľa tohto ustanovenia možno iba zmluvu na dobu neurčitú).

Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovanej, že predmetná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a že ju preto bol oprávnený vypovedať podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. Keďže ide o zmluvu na dobu určitú, ktorá je platným právnym úkonom, a žalovaná ju nebola oprávnená vypovedať podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., je výpoveď neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to žalobkyni vznikol nárok na plnenie na základe predmetnej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že na prejednávanú vec sa nevzťahuje. Tento zákon sa vzťahuje iba na podnikateľské - bankové činnosti bánk ( ). Interné veci medzi bankou a jej zamestnancami, resp. bývalými zamestnancami nespadajú do okruhu pôsobnosti tohto zákona.

Odvolací súd je tiež toho názoru, že obrana žalovanej neobstojí, aj keby sa na prejednávanú vec vzťahoval. Plnenie žalovanej na základe Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“ nemožno považovať za hospodársky neodôvodnené plnenie alebo za plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Toto plnenie totiž je výrazom realizácie politiky žalovanej v oblasti starostlivosti o bývalých zamestnancov. V kolektívnej zmluve na rok 1993 (čl. 11 bod 14) sa žalovaná zaviazala vytvoriť podmienky pre realizáciu doplnkového dôchodkového pripoistenia svojich zamestnancov a na základe tohto ustanovenia kolektívnej zmluvy bol následne vytvorený Podporný dôchodkový fond. Za tohto stavu nemožno urobiť záver o tom, že by predmetná zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok pre žalovanú ( ). Preto plnenie z Podporného dôchodkového fondu nie je činnosťou, ktorá by bola v rozpore so ( prvá veta za bodkočiarkou ). V dôsledku toho ani nemožno uvažovať o nemožnosti plnenia z predmetnej zmluvy v zmysle Obč. zák., ako to tvrdila žalovaná.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa potvrdil napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 466,68 eur.

O trovách konania odvolací súd rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech oboch sporových strán podľa v spojení s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.