Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/55/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., s. r. o., so sídlom

P., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G., IČO: X., proti

povinnému: Ľ. K., nar. X., bytom M., o vymoženie 934,08 eur s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. , o odvolaní a dovolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. -100 z 19. decembra 2012,

takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e .

II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a .

IV. Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona č.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len Exekučný poriadok) na základe

rozhodcovského rozsudku z 28. novembra 2006, sp. zn. SR 6129/06 vydaného Stálym

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila S., a. s. (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Okresný

súd Stará Ľubovňa uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril vykonaním

exekúcie.

Následne Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. -83 z 5. júna 2012

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň uviedol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi

nepriznal. Zastavenie exekúcie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 a § 57 ods.

1 písm. g/ Exekučného poriadku, pričom uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá mala

2

založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom je upravená iba

vo všeobecných podmienkach zmluvy o úvere a splýva s ostatnými dojednaniami.

Rozhodcovská doložka tak nebola osobitne dojednaná a nedošlo tak k platnej dohode

o rozhodcovskej zmluve. Ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci rozhodoval orgán,

ktorý nebol oprávnený vo veci konať a z uvedeného dôvodu oprávnená nemá exekučný titul

v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, a to vykonateľné rozhodnutie pravomocného

rozhodcovského súdu.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k.

-100 z 19. decembra 2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, návrh

na prerušenie konania zamietol a zároveň nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania. V odôvodnení rozhodnutia na margo návrhu na prerušenie konania poukázal

na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej.

Ďalej poukázal na skutočnosť, že exekučný súd správne prioritne riešil otázku platnosti

rozhodcovskej doložky a ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 29. januára 2013.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove v časti výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej

bola odňatá možnosť konať pred súdom ( v spojení s ods.

1 písm. d/ - správne malo znieť „písm. f/" O. s. p) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď

súd nesprávne interpretoval a aplikoval a Zmluvy

o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 EP a súčasne, že napadnuté rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného oprávnená navrhla, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu

v Prešove na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podala oprávnená (ďalej aj dovolateľka)

tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli „nad rámec zverenej právomoci" (§ 237

písm. a/ ), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo ( ),

3

lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho

exekútora, aby vykonal exekúciu, rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ), oprávnenej odňali možnosť

konať pred súdom ( ) tým, že nezohľadnili jej námietky, konali

bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola

rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva

Európskej únie, v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), pretože nesprávne zistili skutkový stav

a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Dovolateľka žiadala, aby dovolací súd zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie

konanie prerušené podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie boli

predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

Povinný, ani súdny exekútor, sa k opravným prostriedkom oprávnenej nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) skúmal najskôr, či sú

dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola

už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podala odvolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto veciach

zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2013 sp. zn.

a sp. zn. , zo 6. augusta 2013 sp. zn. ,

z 13. augusta 2013 sp. zn. , z 31. októbra 2013 sp. zn. , sp. zn.

, z 31. decembra 2013 sp. zn. ), pretože odvolaním možno

napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa a Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní

smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2

a a ). Najvyšší súd SR na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach

4

poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich

vyjadrenými.

Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie

odvolania oprávnenej nie je daná, Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove zastavil ( a ).

II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podala včas oprávnená, zastúpená v dovolacom

konaní v súlade s vetou druhou , skúmal ďalej, či je dôvodný jej návrh

na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je

možné uviesť rozhodnutia z 21. marca 2013 sp. zn. , z 31. mája 2013 sp. zn.

, sp. zn. , z 24. júna 2013 sp. zn. , z 31. júla

2013 sp. zn. a sp. zn. , na ktoré Najvyšší súd SR

v podrobnostiach poukazuje s tým, že správnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj

v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc

vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti

a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale

procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod

pre prerušenie konania. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach

spomína aj smernica 93/13/EHS, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov

išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov. S poukazom na uvedené

dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.

3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

5

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v a

Dovolateľkou napadnuté uznesenie však nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie

oprávnenej preto podľa a nie je prípustné.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

K obsahovo rovnakým námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje prípustnosť

a opodstatnenosť jej dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už Najvyšší súd SR

vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá

oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza Najvyšší súd

SR rozhodnutia z 31. mája 2013 sp. zn. , z 24. júna 2013 sp. zn.

, z 31. júla 2013 sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, z 22. augusta 2013 sp. zn. , z 21. januára 2014 sp. zn.

a sp. zn. s konštatovaním, že právne závery, ku ktorým

dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku Najvyšší súd SR konštatoval:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/

) je daná iba vtedy, ak súd rozhodol o veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie

súdov v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3

a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, preto

nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v (viď aj

6

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012 sp. zn. a tiež Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. ).

3. Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu. V danom

prípade však bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

4. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní, či je

exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení

oprávnenej v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), lebo

je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu.

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávnenej a povinného; obdobne - teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu,

ktorý nemal právomoc ho vydať, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a oprávnenej sa neznemožňuje konať pred súdom ( ). Pokiaľ

v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok

(R 46/2012).

7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade v zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a , a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2

7

v spojení s ), za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní.

Tieto právne závery (viď body 1. až 7.) zastáva Najvyšší súd SR aj v preskúmavanej

veci a stotožňuje sa s názorom, že v danom prípade rozhodcovský rozsudok - z dôvodov

vysvetlených už súdmi nižších stupňov - nie je vykonateľný exekučný titul. Stotožnil sa

s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka

spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla

založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý

vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, Najvyšší súd SR konštatuje, že

tak, ako správne poznamenala oprávnená, účinným od 9. augusta

2012 (do 31. decembra 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57

Exekučného poriadku doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak

rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že

súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom

prípade exekúciu zastavil uznesením z 5. júna 2012, teda ešte pred nadobudnutím účinnosti

uvedenej novely. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením § 214

ods. 2 , ak o odvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. Dovolací súd

ďalej dodáva, že súdy oprávnenej tiež neodňali možnosť konať pred súdom tým, že jej

neumožnili viesť kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom na predložené listinné dôkazy

postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu,

vrátane do neho založených listín a príloh.

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

8

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí aj

o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania, tvrdených dovolateľkou a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v ,

pričom prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z , Najvyšší súd SR

odmietol procesné neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení

s

IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému

povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní

nemala ( v spojení s a ). Najvyšší súd SR

nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo povinný nepodal návrh na ich

priznanie ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2014

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová