Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d36/397625.19984c.pdf
PDF · 110.66 KB
No categories available
2Ndob/7/2014
Najvyšší súd 2 Ndob/7/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C., právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou V., proti odporcovi 1/: P., odporcovi 2/: V., právne
zastúpenému V., o návrhu na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči
účastníkovi plánu, o návrhu navrhovateľa na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave
JUDr. Blaženy Hirnerovej z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Blažena Hirnerová n i e j e
v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 2CoKR/55/2014.
O d ô v o d n e n i e :
V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2CoKR/55/2014
vzniesol navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu 24. 03. 2014 námietku zaujatosti
proti sudkyni JUDr. Blažene Hirnerovej. Námietku odôvodnil tým, že jedným z konateľov
odporcu (a súčasne generálnym riaditeľom spoločnosti ZIPP) je I.
2 2 Ndob/7/2014
Podľa navrhovateľa existuje dôvodné podozrenie, že medzi JUDr. Blaženou Hirnerovou a I.
existuje príbuzenský vzťah, v ktorého dôsledku by menovaná sudkyňa so zreteľom na svoj
pomer k účastníkovi konania bola vylúčená z prejednania veci.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že JUDr. Blažena Hirnerová rozhodovala v odvolacom
konaní na základe odvolania reštrukturalizačného správcu o schválení reštrukturalizačného
plánu, pričom uznesením z 27. 12. 2010 sp. zn. 2CoKR/74/2010 Krajský súd v Bratislave
tento plán schválil. Vzhľadom na túto skutočnosť ako aj vzhľadom na to, že predmetom
konania 2Cbi/3/2011 je určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu (a s ním súvisiace
nariadenie predbežného opatrenia) zastáva navrhovateľ názor, že JUDr. Blažena Hirnerová je
vylúčená z rozhodovania veci aj pre pomer k tejto veci. Navrhovateľ má za to, že prejednanie
veci menovanou sudkyňou a prípadné rozhodnutie vo veci by vzbudzovalo pochybnosti
o zaručení práva navrhovateľa na spravodlivý proces v zmysle článku 46 Ústavy SR a článku
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhuje, aby sudkyňa Krajského súdu
v Bratislave JUDr. Blažena Hirnerová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2CoKR/55/2014.
JUDr. Blažena Hirnerová vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že vec
vedená pod sp. zn. 2CoKR/55/2014 bola pomocou technických prostriedkov pridelená senátu
2CoKR stabilne pôsobiacom v zložení: JUDr. Blažena Hirnerová, JUDr. Elena Kúšová
a JUDr. Tatiana Pastieriková s tým, že všetky tri členky senátu sú predsedníčky senátu.
Predmetná vec bola s ohľadom na ustanovené pravidlo delenia vecí v senáte pridelená
predsedníčke senátu JUDr. Tatiane Pastierikovej. V decembri 2010, teda v čase rozhodovania
veci sp. zn. 2CoKR/74/2010, bola JUDr. Blažena Hirnerová jedinou predsedníčkou senátu
a referujúcou členkou senátu bola JUDr. Tatiana Pastieriková.
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Blažena Hirnerová ďalej uviedla, že
k účastníkovi konania V. (ani k spoločnosti Z., ktorá je spoločníkom účastníka konania a ani
k I., ktorý je jej generálnym riaditeľom) nemá žiadny príbuzenský ani iný blízky pomer.
JUDr. Blažena Hirnerová zdôraznila, že I. nie je príbuzným ani jej manžela v zmysle § 116
Občianskeho zákonníka, nebol príbuzným manželovho otca a ani starého otca, preto sa necíti
byť zaujatá z dôvodu pomeru k účastníkovi konania. JUDr. Blažena Hirnerová dodala, že
3 2 Ndob/7/2014
v konaní vedenom pod sp. zn. 2CoKR/74/2010 tieto skutočnosti oznámila predsedníčke
krajského súdu s tým, že súhlasila s pridelením veci inému sudcovi. V nadväznosti
na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. 12. 2010 sp. zn.
1Ndob/65/2010 rozhodol, že JUDr. Blažena Hirnerová nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania v uvedenej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či vznesená námietka zaujatosti bola
podaná v súlade s ust. § 15a ods. 2 O. s. p.
Podľa ust. § 15a ods. 2 O. s. p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa
odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide alebo
do 15 dní odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
Navrhovateľ v námietke zaujatosti voči namietanej sudkyni uviedol, že o dôvode,
pre ktorý má byť sudkyňa podľa jeho názoru vylúčená sa dozvedel 20. 03. 2014, kedy bol
informovaný z informačného centra Krajského súdu v Bratislave, že odvolanie bolo
Okresným súdom Bratislava I predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave a vec
bola pridelená sudkyni JUDr. Blažene Hirnerovej.
Navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti písomným podaním z 24. 03. 2014, teda
v zákonom stanovenej lehote.
V danom prípade navrhovateľ vyvodzuje zaujatosť sudkyne z toho, že existuje
dôvodné podozrenie, že medzi JUDr. Blaženou Hirnerovou a I. (konateľom odporcu) existuje
príbuzenský vzťah, čo zakladá pomer sudkyne k účastníkovi konania s tým, že JUDr. Blažena
Hirnerová rozhodovala v konaní vedenom pod sp. zn. 2CoKR/74/2010, ktoré súvisí s týmto
konaním, čím je v danom prípade dôvodom vylúčenia aj jej pomer k prejednávanej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto pristúpil k preskúmaniu námietky zaujatosti,
t. j. okolností uvádzaných v námietke zaujatosti ako aj vyjadrenia namietanej sudkyne
Krajského súdu v Bratislave a o vznesenej námietke zaujatosti rozhodol podľa ust. § 16 ods. 1
4 2 Ndob/7/2014
Podľa ust. § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti
neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu
buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo k účastníkom konania (o ktorý ide
napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania) alebo
k zástupcovi účastníka konania.
Pod pojmom „pomer sudcu k účastníkom konania alebo k ich zástupcom“ treba
rozumieť akýkoľvek vzťah, ktorý môže vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti. O zaujatosti
je možné hovoriť aj pri existencii vzťahu sudcu k prejednávanej veci, t. j., ak výsledok sporu
môže ovplyvniť vzťahy konajúceho sudcu.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky)
súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola
odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov
(čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí
rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu určený rozvrhom
práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal
meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút
vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných
dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.
Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu
spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie
nestranný – sudca.
5 2 Ndob/7/2014
Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti
býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho
funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou
a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby
voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne
posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O. s. p.) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O. s. p.). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci
nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej
osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť
a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti
sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie
aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj
pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné
z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa
vychádza z prezumpcie nestrannosti až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie
nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti
(napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu,
ale existencia objektívnych skutočností so zreteľom, na ktoré môžu vznikať pochybnosti
o nestrannosti sudcu.
6 2 Ndob/7/2014
Z vyjadrenia namietanej sudkyne vyplýva, že sa vo veci necíti byť zaujatá, keďže
nemá pomer k účastníkom konania a ani k prejednávanej veci. Ide o subjektívne hodnotenie
pocitu sudkyne.
Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale
podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti
[spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná
(„Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je
subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).
Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných
a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania,
resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení
subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či
možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke
rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka
konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha
a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému
kráľovstvu), teda, či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká
obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne
závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo
môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu ho automaticky vylučuje ako
sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený
dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať
zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať
objektívne za oprávnenú.
Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,
že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu
objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to ako sa nestrannosť sudcu
7 2 Ndob/7/2014
len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré
by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým
vzťahom k veci disponuje.
V predmetnej veci námietkový senát dospel k záveru, že v danej veci nie je daná
zaujatosť JUDr. Blaženy Hirnerovej z dôvodu jej pomeru k účastníkovi konania I., nakoľko
ide len o zhodu priezvisk. Takto nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo
vyjadrení namietanej sudkyne Krajského súdu v Bratislave, že sa necíti byť zaujatá, ale aj
z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú
dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho
rozhodovania za účasti navrhovateľom spochybňovanej sudkyne Krajského súdu v Bratislave.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zdôrazňuje, že námietka navrhovateľa
týkajúca sa konania vedeného pod sp. zn. 2CoKR/74/2010 smeruje k rozhodovaniu sudkyne
v inom konaní, čo nie je podľa ust. § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu. Preto sa
touto námietkou navrhovateľa námietkový senát nezaoberal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3 : 0 .
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 8. apríla 2014
JUDr. Beáta Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová