Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndob/7/2014

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: C., právne

zastúpeného advokátskou kanceláriou V., proti odporcovi 1/: P., odporcovi 2/: V., právne

zastúpenému V., o návrhu na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči

účastníkovi plánu, o návrhu navrhovateľa na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave

JUDr. Blaženy Hirnerovej z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Blažena Hirnerová n i e j e

v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

vzniesol navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu 24. 03. 2014 námietku zaujatosti

proti sudkyni JUDr. Blažene Hirnerovej. Námietku odôvodnil tým, že jedným z konateľov

odporcu (a súčasne generálnym riaditeľom spoločnosti ZIPP) je I.

2 2

Podľa navrhovateľa existuje dôvodné podozrenie, že medzi JUDr. Blaženou Hirnerovou a I.

existuje príbuzenský vzťah, v ktorého dôsledku by menovaná sudkyňa so zreteľom na svoj

pomer k účastníkovi konania bola vylúčená z prejednania veci.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že JUDr. Blažena Hirnerová rozhodovala v odvolacom

konaní na základe odvolania reštrukturalizačného správcu o schválení reštrukturalizačného

plánu, pričom uznesením z 27. 12. 2010 sp. zn. Krajský súd v Bratislave

tento plán schválil. Vzhľadom na túto skutočnosť ako aj vzhľadom na to, že predmetom

konania je určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu (a s ním súvisiace

nariadenie predbežného opatrenia) zastáva navrhovateľ názor, že JUDr. Blažena Hirnerová je

vylúčená z rozhodovania veci aj pre pomer k tejto veci. Navrhovateľ má za to, že prejednanie

veci menovanou sudkyňou a prípadné rozhodnutie vo veci by vzbudzovalo pochybnosti

o zaručení práva navrhovateľa na spravodlivý proces v zmysle článku 46 SR a článku

6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhuje, aby sudkyňa Krajského súdu

v Bratislave JUDr. Blažena Hirnerová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

JUDr. Blažena Hirnerová vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že vec

vedená pod sp. zn. bola pomocou technických prostriedkov pridelená senátu

2CoKR stabilne pôsobiacom v zložení: JUDr. Blažena Hirnerová, JUDr. Elena Kúšová

a JUDr. Tatiana Pastieriková s tým, že všetky tri členky senátu sú predsedníčky senátu.

Predmetná vec bola s ohľadom na ustanovené pravidlo delenia vecí v senáte pridelená

predsedníčke senátu JUDr. Tatiane Pastierikovej. V decembri 2010, teda v čase rozhodovania

veci sp. zn. , bola JUDr. Blažena Hirnerová jedinou predsedníčkou senátu

a referujúcou členkou senátu bola JUDr. Tatiana Pastieriková.

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Blažena Hirnerová ďalej uviedla, že

k účastníkovi konania V. (ani k spoločnosti Z., ktorá je spoločníkom účastníka konania a ani

k I., ktorý je jej generálnym riaditeľom) nemá žiadny príbuzenský ani iný blízky pomer.

JUDr. Blažena Hirnerová zdôraznila, že I. nie je príbuzným ani jej manžela v zmysle § 116

, nebol príbuzným manželovho otca a ani starého otca, preto sa necíti

byť zaujatá z dôvodu pomeru k účastníkovi konania. JUDr. Blažena Hirnerová dodala, že

3 2

v konaní vedenom pod sp. zn. tieto skutočnosti oznámila predsedníčke

krajského súdu s tým, že súhlasila s pridelením veci inému sudcovi. V nadväznosti

na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 14. 12. 2010 sp. zn.

rozhodol, že JUDr. Blažena Hirnerová nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania v uvedenej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či vznesená námietka zaujatosti bola

podaná v súlade s ust.

Podľa ust. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa

odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide alebo

do 15 dní odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Navrhovateľ v námietke zaujatosti voči namietanej sudkyni uviedol, že o dôvode,

pre ktorý má byť sudkyňa podľa jeho názoru vylúčená sa dozvedel 20. 03. 2014, kedy bol

informovaný z informačného centra Krajského súdu v Bratislave, že odvolanie bolo

Okresným súdom Bratislava I predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave a vec

bola pridelená sudkyni JUDr. Blažene Hirnerovej.

Navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti písomným podaním z 24. 03. 2014, teda

v zákonom stanovenej lehote.

V danom prípade navrhovateľ vyvodzuje zaujatosť sudkyne z toho, že existuje

dôvodné podozrenie, že medzi JUDr. Blaženou Hirnerovou a I. (konateľom odporcu) existuje

príbuzenský vzťah, čo zakladá pomer sudkyne k účastníkovi konania s tým, že JUDr. Blažena

Hirnerová rozhodovala v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré súvisí s týmto

konaním, čím je v danom prípade dôvodom vylúčenia aj jej pomer k prejednávanej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto pristúpil k preskúmaniu námietky zaujatosti,

t. j. okolností uvádzaných v námietke zaujatosti ako aj vyjadrenia namietanej sudkyne

Krajského súdu v Bratislave a o vznesenej námietke zaujatosti rozhodol podľa ust. § 16 ods. 1

4 2

Podľa ust. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo k účastníkom konania (o ktorý ide

napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania) alebo

k zástupcovi účastníka konania.

Pod pojmom „pomer sudcu k účastníkom konania alebo k ich zástupcom“ treba

rozumieť akýkoľvek vzťah, ktorý môže vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti. O zaujatosti

je možné hovoriť aj pri existencii vzťahu sudcu k prejednávanej veci, t. j., ak výsledok sporu

môže ovplyvniť vzťahy konajúceho sudcu.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných

dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.

Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu

spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie

nestranný – sudca.

5 2

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou

a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci

nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej

osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť

a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj

pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu,

ale existencia objektívnych skutočností so zreteľom, na ktoré môžu vznikať pochybnosti

o nestrannosti sudcu.

6 2

Z vyjadrenia namietanej sudkyne vyplýva, že sa vo veci necíti byť zaujatá, keďže

nemá pomer k účastníkom konania a ani k prejednávanej veci. Ide o subjektívne hodnotenie

pocitu sudkyne.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale

podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti

[spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná

(„Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).

Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných

a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania,

resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení

subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či

možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka

konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha

a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému

kráľovstvu), teda, či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká

obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne

závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo

môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu ho automaticky vylučuje ako

sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený

dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať

zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať

objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to ako sa nestrannosť sudcu

7 2

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

V predmetnej veci námietkový senát dospel k záveru, že v danej veci nie je daná

zaujatosť JUDr. Blaženy Hirnerovej z dôvodu jej pomeru k účastníkovi konania I., nakoľko

ide len o zhodu priezvisk. Takto nielen so zreteľom na subjektívne hľadisko prezentované vo

vyjadrení namietanej sudkyne Krajského súdu v Bratislave, že sa necíti byť zaujatá, ale aj

z objektívneho pohľadu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že nejestvujú

dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho

rozhodovania za účasti navrhovateľom spochybňovanej sudkyne Krajského súdu v Bratislave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zdôrazňuje, že námietka navrhovateľa

týkajúca sa konania vedeného pod sp. zn. smeruje k rozhodovaniu sudkyne

v inom konaní, čo nie je podľa ust. dôvodom na vylúčenie sudcu. Preto sa

touto námietkou navrhovateľa námietkový senát nezaoberal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 8. apríla 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová