Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-80-2020.pdf
PDF · 122.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu SPRAVBYTKOMFORT, a. s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, Prešov, IČO: 31 718 523, právne zastúpeného PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmame zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. decembra 2017 Číslo: SK/XXXX/XX/XXXX na základe podanej správnej žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 6. decembra 2017 Číslo: SK/XXXX/XX/XXXX a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 27. marca 2017 č.: P/XXXX/XX/XX a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov kasačného konania.
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj (ďalej „prvostupňový správny orgán“ alebo "SOI") č.P/XXXX/XX/XX zo dňa 27.3.2017 potvrdil. Prvostupňový správny orgán predmetný rozhodnutím uložil žalobcovi peňažnú pokutu podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 1000,- Eur pre porušenie zákazu podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách - podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že v článku VI. v bode 6.2.1. zmluvy o výkone správy č. 2011/300 zo dňa 25.5.2011 zakotvil neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku.
2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že inšpektormi SOI bola v dňoch 11.8.2016 a 22.11.2016 vykonaná kontrola v prevádzkami účastníka SPRAVBYTKOMFORT energetický, bytový a objektový manažment a.s., Volgogradská 88, Prešov na základe podnetu
spotrebiteľa, pri ktorej bolo zistené, že účastník konania porušil zákaz upierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a to tým, že v zmluve o výkone správy č.XXXX/XXX zo dňa 25.5.2011 je v článku VI. v bode 6.2.1. uvedená neprijateľná zmluvná podmienka v znení: "V prípade porušenia povinností špecifikovaných v čl. IV. body 4.1.1., 4.2.8, 4.2.9, 4.3.2. je zmluvná strana, ktorá je v omeškaní s plnením povinností povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane úrok z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania a náklady spojené s vymáhaním. Úrok z omeškania sa počíta až odo dňa splatnosti ročného vyúčtovania v zmysle lehôt uvedených v čl. IV. bod 4.2.8. a 4.2.9. tejto zmluvy”. Uvedenú podmienku správny orgán považoval za neprijateľnú, pretože zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa v prípade nesplnenia peňažného plnenia, neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto peňažného záväzku v porovnaní s výškou, ktorá je upravená v § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. V zmysle uvedenej zmluvnej podmienky je spotrebiteľ povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 18,25% ročne z dlžnej sumy, čo je o 13,25% viac ako upravuje vyššie uvedené nariadenie. Správny orgán poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 517 ods. 2 OZ v spojení s §3 ods. 1 nariadenia vlády č.87/1995 Zb. kogentne upravuje hornú hranicu úrokov z omeškania a jej prekročenie je nedovolené a neprípustné, a preto sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Uvedeným konaním sa žalobca dopustil konania podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré zodpovedá v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc nesprávne pochopený význam sankčných ustanovení v zmluvy o výkone správy č. XXXX/XXX ako aj nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko vytýkané zmluvné podmienky sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, pričom tieto boli vyjadrené určite, jasne, zrozumiteľné a zároveň boli individuálne dojednané v rámci negociačného procesu. Poukázal na skutočnosť, že vlastníci bytov mali možnosť sa pred podpisom zmluvy oboznámiť so zmluvnými ustanoveniami a mali možnosť ovplyvniť ich obsah. Taktiež žalobca namietal, že nedošlo k poškodeniu žiadneho spoločenského záujmu, keďže nikdy nedošlo k vymáhaniu dohodnutej sankcie, pričom zároveň poznamenal, že ak by došlo k jej vymoženiu, išlo by o plnenie v prospech fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, teda nie o príjem správcu. Namietal zmätočnosť rozhodnutia správneho orgánu, keďže SOI sa nevysporiadala s jeho námietkami a taktiež ani v odôvodnení rozhodnutia neuviedla, v čom má spočívať údajná nerovnováha v právach a povinnostiach. Zároveň mal žalobca za to, že výška pokuty nie je neprimeraná, keďže nedošlo k ohrozeniu záujmu spoločnosti a v konaní žalobcu tak absentuje naplnenie materiálnej stránky deliktu. Poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. 2Sžf/44/2011 zo dňa 19.10.2011, sp. zn. 8Sžo/147/2008 zo dňa 12.3.2009 ako aj na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že konanie, ktoré napĺňa formálne znaky správneho deliktu ale nedochádza ním k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu spoločnosti nie je správnym deliktom.
4. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil dôvod na jeho zrušenie. Uviedol, že žalobca ako podnikateľ je povinný počas celej doby vykonávania svojej podnikateľskej činnosti dodržiavať podmienky podnikania uvedené v príslušných právnych predpisov vrátane zákona o ochrane spotrebiteľa. Čo sa týka odvolacej námietky individuálneho dojednania zmluvy o výkone správy, žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že by došlo k individuálnemu vyjednaniu zmluvných podmienok. Poukázal na skutočnosť, že na platnosť uzavretia zmluvy sa nevyžaduje súhlas všetkých vlastníkov bytov, a taktiež na to, že aj za predpokladu, že vlastníci mali možnosť sa oboznámiť s obsahom zmluvy, z mechanizmu uzatvárania zmlúv je všeobecne zrejmé, že vlastníci nemajú možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, teda ju iba ako celok príjmu alebo odmietnu. Žalovaný taktiež uviedol, že zo zmluvy nevyplýva žalobcom tvrdená skutočnosť, a to že príjem z vymoženej sankcie je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu a nie správcu, práve naopak zo zmluvy je zrejmé, že úrok je spotrebiteľ povinný zaplatiť druhej zmluvnej strane. Čo sa týka neskúmania ohrozenia spoločenského záujmu, žalovaný uviedol, že zo zákona o ochrane spotrebiteľa mu uvedená povinnosť nevyplýva, postačuje ak zo strany dodávateľa dôjde k porušeniu zákonnej povinnosti. Opätovne poukázal na skutočnosť, že zmluvná podmienky v bode 6.2.1 je neprijateľná podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ a to z dôvodu, že úrok z omeškania prevyšuje zákonný úrok o 13,25% a zároveň okrem úroku je spotrebiteľ sankcionovaný aj zmluvnou pokutou v zmysle článku 6.2.2. zmluvy o výkone správy. Čo sa týka rozhodnutí NS SR, na ktoré žalobca poukázal, tieto sa tykali skutkovo odlišných vecí. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého má povinnosť uložiť pokutu v prípade, ak došlo k porušeniu povinností uvedených v zákone o ochrane spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že žalovanému uložil pokutu
v zákonnej sadzbe a na dolnej hranici, keďže prihliadol na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
II.
Žalobné dôvody
5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, nedostatočné zistenie skutkového stavu, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom, porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej moci, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami žalobcu v administratívnom konaní, nedostatočné uplatnenie základných zásad trestného konania a absenciu zákonných náležitosti vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
6. V žalobe citoval ustanovenia § 24 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 53 Občianskeho zákonníka. S poukázaním na túto citovanú právnu úpravu uviedol, že v zmysle zmluvy o výkone správy uzatvorenej s vlastníkmi bytov je správcom bytového domu. V predmetnej zmluve sú jasne dohodnuté práva a povinností jednotlivých účastníkov zmluvy. Uvedená zmluva bola schválená a podpísaná väčšinou hlasov a je výsledkom individuálneho procesu prebiehajúceho podľa zákonných zásad na uzavretie zmluvy a prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, teda jednotlivé jej ustanovenia je nevyhnutné považovať za individuálne dojednané. Hlavným záväzkom je pravidelné platenie do fondu prevádzky, údržby a opráv, platenie preddavkov na plnenie spojené s užívaním bytu, pričom tieto prostriedky sa platia na účet vlastníkov bytov a nie na účet správcu podľa § 8 ods.3 zákona o vlastníctve bytov (bod 4.1.1. písm. a) zmluvy o výkone správy). V bode 6.2.1. a 6.2.2. zmluvy o výkone správy je upravený aj vedľajší záväzok vo forme sankcie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Účelom predmetného ustanovenia je udržať a zlepšovať komfort bývania v bytovom dome, najmä zabezpečením kvalitných a dochvíľnych služieb spojených s užívaním bytu správcom bytového domu. Žalobca teda uvedené iba vymáha v mene vlastníkov bytov, avšak plnenie patrí vlastníkom bytov. Zároveň žalobca uviedol, že ustanovenie § 6.2.1. zmluvy o výkone správy je potrebné vykladať ako ustanovenie o zmluvnej pokute a nie ako úrok z omeškania, pričom poznamenal, že súbežné uplatňovanie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania sa nevylučuje a zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy je všeobecne akceptovaná aj v spotrebiteľských vzťahoch. Za dôvod zmätočnosti žalobca považoval skutočnosť, že pri výkone kontroly u žalobcu malo byť zistené, že ustanovenia zmluvy o výkone správy 6.2.1. a 6.2.2. sú neprijateľné. Na preukázanie individuálneho dojednania zmluvnej podmienky v bode 6.2.1. žalobca navrhol výsluch svedkov.
7. Žalobca taktiež namietal tú skutočnosť, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v administratívnom konaní nevysporiadal a zároveň, že sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal podmienkami, ktorých splnenie je nevyhnutné na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu. Žalobca uviedol, že v napadnutých rozhodnutiach úplne absentujú dôkazy nad rámec tvrdení žalobcu, ich hodnotenia a akákoľvek správna úvaha a žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa obmedzili iba na konštatovanie, že žalobca dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepreukázal. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne a nepreskúmateľné. Poukázal zároveň na skutočnosť, že správne orgány bez odôvodnenia nevykonali dôkazy, ktoré žalobca označil na podporu svojich tvrdení, teda nedošlo k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o uložení peňažnej pokuty.
8. Žalobca namietal, že správne orgány sa neriadili zásadami platnými v trestnom práve, medzi ktoré patria: zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, zásada prezumpcie neviny, vyhľadávacia zásada, zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Taktiež mal za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný a nespĺňa zákonné náležitosti výroku vo veci správneho trestania, najmä preto, že v ňom absentuje popis konkrétneho skutku s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania, prípadne iných skutočností, ktoré sú potrebné
k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným výrokom. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. Sžo/28/2007 publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2015, v zmysle ktorého výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení. Z dôvodu právnej istoty žalobca namietal výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neprimeranú vzhľadom na to, že nedošlo k vzniku škody. Na základe uvedeného navrhol rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalobcu a žalovaného na pojednávaní
9. Na pojednávaní nariadenom dňa 28.02.2019 žalobca uviedol, že celá podstata žaloby spočíva vo výklade jedného ustanovenia zmluvy o výkone správy. Poukázal na skutočnosť, že v sporné ustanovenie zabezpečuje povinnosť vlastníkov bytov platiť riadne a včas príspevky do fondu údržby, prevádzky a opráv, teda sa jedná o povinnosť vlastníkov voči ostatným vlastníkom, v dôsledku čoho sa jedná o príjem spoločenstva vlastníkom bytov a nie žalobcu. Žalobca uviedol, že pri vyhotovení zmluvy došlo k chybe, keď správne mala byť sankcia za vyššie uvedené porušenie povinností označená ako zmluvná pokuta, nakoľko však došlo k chybe, vlastníci v podstate pri omeškaní s platbami by boli povinní zaplatiť menej ako keby bolo v zmluve správne uvedené, že majú nárok na zákonný úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Opätovne poukázal na skutočnosť, že ide o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, nakoľko vlastníci bytov mali možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, keďže žalobca pri uzatvorení zmluvy postupuje tak, že sa zmluva najskôr pošle všetkým vlastníkom, následne sa žalobca stretne s vlastníkmi, ktorí môžu zmluvu pripomienkovať. Uvedenú skutočnosť mali preukázať svedkovia, ktorých žalobca navrhol v administratívnom konaní, pričom žalovaný ani prvostupňový správny orgán tieto dôkazy nevykonali a ani v odôvodnení rozhodnutí nevysvetlili dôvody, pre ktoré navrhované dôkazy nevykonali.
10. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 28.2.2019 uviedol, že predmetom konania je sankcia za uloženie povinnosti spotrebiteľovi platiť úrok z omeškania, ktorého výška porušuje ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a tým spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného ide o absolútne neplatné ustanovenie zmluvy. Čo sa týka individuálneho dojednania zmluvnej podmienky žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, avšak z dôvodu, že sa jedná o kogentne stanovenú hranicu výšky úroku, nemožno neprijateľnosť zhojiť ani individuálnym dojednaním. Žalovaný uviedol, že skutkový stav v predmetnej veci je nesporný a daný obsahom zmluvnej podmienky, ktorá je uvedená v zmluve a preto je predmetom posúdenia v znení v akom je uvedená v zmluve. K tvrdeniu žalobcu, že v bode 6.2.1. zmluvy bola upravená zmluvná pokuta, žalovaný poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý podáva výklad pravidiel prejavu vôle.
IV.
Závery správneho súdu
11. Na základe uvedených okolností správny súd dňa 28.02.2019 rozhodol rozsudkom 2S/12/2018-48 tak, že rozhodnutie žalovaného zo 6. decembra 2017 Číslo: SK/XXXX/XX/XXXX a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 27.03.2017 č.: P/XXXX/XX/XX zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Voči rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný z dôvodu, že správny súd sa pri svojom rozhodovaní opomenul zaoberať jeho vyjadrením k správnej žalobe, ktoré riadne a včas doručil správnemu súdu na jeho výzvu a nevysporiadal sa s jednotlivými námietkami uvedenými v jeho vyjadrení k správnej žalobe. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 20. augusta 2020 sp. zn.: 8Asan/5/2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.02.2019 č. k.: 2S/12/2018-48 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že
správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Správny súd po právoplatnosti zrušujúceho rozsudku NS SR doručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 21. decembra 2020 právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.04.2021, aby sa k nemu vyjadril. Pôvodne doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.02.2018, ktoré malo byť Krajskému súdu v Prešove podľa žalovaného doručené dňa 24.04.2018 sa v súdnom spise 2S/18/2018 nenachádza. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2020 zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach správnych orgánov a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa vyjadril k jednotlivým bodom žaloby. Na základe toho, že sa účastníci vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúcu zlú pandemickú situáciu, ako aj vzhľadom k tomu, že k veci sa vyjadrili na pojednávaní dňa 28.02.2019, správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 20.1.2022.
13. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
16. Podľa § 194 ods. 1 a 2 S.s.p., správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 197 S.s.p., správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.
19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.
20. Podľa § 3 ods. 3 zákona citovaného zákona, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( § 52 až 54 Občianskeho zákonníka).
21. Podľa § 2 písm. b) bod. 1) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
22. Podľa § 2 písm. i) citovaného zákona, službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19.
23. Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona, dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.
24. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“) tento zákon upravuje štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu (ďalej len „kontrola vnútorného trhu“), štátny dozor a kontrolu nad podnikaním v energetike podľa osobitných predpisov a dohľad nad trhom podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.
26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“)- To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
27. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa o uložení peňažnej pokuty vo výške 1 000 Eur za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a administratívneho spisu zistil, že zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal správny orgán bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci. Žalobca v rámci administratívneho konania, ako aj konania pred súdom namietal tú skutočnosť, že ustanovenie 6.2.1 zmluvy, ktoré prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný posúdili ako neprijateľné zmluvné ustanovenie bolo individuálne vyjednané práve vlastníkmi bytov, v prospech ktorých by boli takéto sankcie prijaté. Teda z toho dôvodu bez ohľadu na samotný obsah, takéto ustanovenie nemôže spĺňať zákonnú podmienku na to, aby ho bolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
29. Správny súd poukázal na to, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Nemožno teda poskytovať ochranu slabšej zmluvnej strane za predpokladu, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli dodávateľom síce vopred pripravené a dohodnuté, avšak spotrebiteľ bol oprávnený ich obsah meniť.
30. Žalobca vo svojich podaniach opakovane poukazoval na fakt, že zmluva o výkone správy bola vlastníkom bytov zaslaná vopred na jej preštudovanie a následne bol dohodnutý termín rokovania o jednotlivých zmluvných podmienkach, na ktorom bolo možné obsah jednotlivých zmluvných podmienok meniť podľa návrhov vlastníkov bytov. Žalobca uviedol, že určenie výšky predmetnej sankcie nebolo v jeho záujme, nakoľko tento príjem je príjmom samotného spoločenstva a nie žalobcu. Podľa vyjadrení žalobcu práve jednotliví vlastníci mali záujem na určení výšky úroku z omeškania, preto táto podmienka okrem skutočnosti, že bola individuálne dojednaná nemôže spĺňať ani podmienku, že spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže dodávateľovi žiadne práva z nej nevyplývajú.
31. V zmysle § 32 ods. l Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Správny súd na základe uvedeného mal za to, že prvostupňový správny orgán a rovnako aj žalovaný dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok bez toho, aby sa vysporiadali s námietkou žalobcu týkajúcou sa individuálneho dojednania zmluvných podmienok.
32. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. l nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. je kogentné, preto sa od neho nemožno odkloniť a stanoviť inú výšku úroku z omeškania ako vyplýva zo zákona, správny súd sa s uvedeným tvrdením stotožnil, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 8/2010 z 18.8.2010, z ktorého vyplýva, že dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Zároveň však poukázal na skutočnosť, že nie každé neplatné ustanovenie je zároveň aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 Občianskeho zákonníka. V oboch zákonných ustanoveniach je síce stanovená sankcia neplatnosti zmluvnej podmienky, avšak podmienky vyžadované zákonom pre naplnenie dispozície právnej normy sú odlišné. Na základe uvedeného nemožno konštatovať, že z dôvodu neplatného dojednania výšky úroku z omeškania podľa § 39 Občianskeho zákonníka, sú naplnené aj zákonné podmienky upravené v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Preto bude úlohou správnych orgánov doplniť dokazovania podľa návrhov žalobcu na preukázanie spôsobu uzatvorenia zmluvy o výkone správy zo dňa 25.5.2011, pretože uvedená okolnosť je podstatná pre posúdenie tej skutočnosti, či zmluvné dojednanie v bode 6.2.1 zmluvy o výkone správy napĺňa zákonnom stanovené predpoklady pre jeho posúdenie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a následne bude prvostupňový správny orgán povinný sa s uvedenou skutočnosťou zistenou na základe doplneného dokazovania v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať.
33. Správny súd zároveň poukázal na možnosť začatia konania podľa § 301 a nasledujúcich ustanovení C.s.p. o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, v zmysle ktorých je Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená podať žalobu voči žalobcovi ako dodávateľovi, na základe ktorej príslušný súd preskúma, či zmluva o výkone správy zo dňa 25.5.2011 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, čím by došlo k vyriešeniu predbežnej otázky príslušným orgánom, pričom prvostupňový správny orgán by podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil konanie o uložení pokuty za správny delikt podľa § 24 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa do rozhodnutia súdu.
34. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok žalobcu, tie správny súd posúdil ako právne irelevantné, pričom k nim uviedol nasledovné; Vo vzťahu ku charakteru zmluvy o výkone správy zo dňa 25.5.2011, správny súd argumentoval tým, že v zmysle § 8 zákona č. 182/1993 Z.z. je správcom právnická alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorý má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. V zmysle § 8a v spojení s § 14b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov hlasujú o uzatvorení zmluvy o správe nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uzatvorená zmluva je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov. Podľa § 6 ods. 1 druhá veta v spojení s § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom, pričom pod pojmom správa domu je potrebné rozumieť obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vymáhanie škody nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nemožno polemizovať o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy, ako ani sporného zmluvného ustanovenia v bode 6.2.1, nakoľko je zrejmé, že žalobca vystupoval ako dodávateľ (ten, ktorý koná pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a vlastníci bytov ako spotrebitelia (osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Na základe uvedeného správny súd konštatoval, že zmluva o výkone správy má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, teda žalobca ako dodávateľ bol povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami vyššie uvedených zákonov.
35. Čo sa týka oprávnenia SOI ukladať sankcie za porušenie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, správny súd poukazuje na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
36. V súvislosti s uvedeným pokynom bol v slovenskom právnom poriadku zavedený inštitút orgánov dozoru, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním povinnosti ustanovených zákonnom č.250/2007 Z.z., pričom v prejednávanom prípade je to práve Slovenská obchodná inšpekcia (správny orgán prvého stupňa), ktorá zabezpečuje dozor nad dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov pri poskytovaní služieb v rámci kontroly vnútorného trhu.
37. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že v prípade vymoženia uvedenej sankcie, táto by bola príjmom účtu patriaceho vlastníkom bytov a nie žalobcu, správny súd predmetnú námietku považuje za právne irelevantnú, nakoľko na naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 24 ods. l zákona č. 250/2007 Z.z. postačí, ak dodávateľ poruší povinnosti ustanovené zákonnom č. 250/2007 Z.z., teda sa nevyžaduje spôsobenie škody ani obohatenie dodávateľa. Dodávateľ v prípade, ak nedôjde k individuálnemu dojednaniu zmluvných podmienok, zodpovedá za obsah ním predloženej zmluvy bez ohľadu na to, či došlo k spôsobeniu škody, prípadne inej ujmy. V dôsledku uvedeného neobstojí ani žalobná námietka, že konaním žalobcu nedošlo k poškodeniu záujmu spoločností, keďže uvedené sankcie od vlastníkov bytov nevymáhal. Ak správne orgány na základe doplneného dokazovania dospejú k názoru, že zmluvná podmienka je neprijateľná, správny súd argumentuje, že k poškodeniu záujmu spoločnosti dôjde už tým, že žalobca ako dodávateľ vo vopred pripravenej zmluve, ktorú vlastníci bytov nemohli ovplyvniť, upravil povinnosti spotrebiteľa tak, že tieto je možné kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky.
38. Čo sa týka námietky žalobcu, že úrok z omeškania dohodnutý v bode 6.2.1. zmluvy o výkone správy je nevyhnutné posúdiť ako zmluvnú pokutu, pričom zmluvná pokuta v uvedenej výške nie je neprijateľná, správny súd sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožnil, nakoľko v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, zmluvné strany v prípade dojednania zmluvnej pokuty si ju musia dojednať písomne a zároveň musí byť zrejmá jej výška alebo spôsob jej určenia, pričom v bode 6.2.1. zmluvy o výkone správy je jasne určené, že v prípade porušenia povinností špecifikovaných v čl. IV., body 4.1.1., 4.2.8., 4.2.9., 4.3.2. je zmluvná strana, ktorá je v omeškaní s plnením povinností, povinná zaplatiť druhej zmluvnej strane úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania a náklady spojené s vymáhaním. Na základe uvedeného nemožno dospieť k záveru, že sa jedná o zmluvné dojednanie zmluvnej pokuty, nakoľko z predmetného ustanovenia jasne vyplýva, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o výške úroku z omeškania a nie zmluvnej pokuty. Správny súd zároveň poznamenáva, že zmluvná pokuta vo výške 5% z výšky mesačného preddavku za každý nezaplatený mesiac bola medzi účastníkmi zmluvy dojednaná v bode 6.2.2. zmluvy o výkone správy a to za totožné porušenie zmluvných podmienok, teda tvrdenie žalobcu, že aj v bode 6.2.1. bola dojednaná zmluvná pokuta, správny súd posúdil ako účelové.
39. Na základe vyššie uvedených skutočností, správny súd rozhodnutie žalovaného a podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p. aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., keďže zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v súvislosti s uvedeným zrušil napadnuté rozhodnutia aj z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., pretože tieto sú nepreskúmateľné kvôli nevysporiadaniu sa s podstatnou námietkou žalobcu vznesenou už v administratívnom konaní, týkajúcou sa individuálneho dojednania zmluvnej podmienky, ktorú správne orgány posúdili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
40. Ostatné žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, ani prvostupňového správneho orgánu, resp. správnosť ich záverov, na základe ktorých boli vydané napadnuté rozhodnutia.
41. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 167 S.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď procesné úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, ako aj o trovách kasačného konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§175 ods. 2 S.s.p.).
42. Predmetné rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.