Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4ECdo/122/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej C., so sídlom v B.,

zastúpenej JUDr. M., advokátom v B., proti povinnému E., bývajúcemu v B., o vymoženie

490,96 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2 Er

1649/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16.

decembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 490,96 Eur s príslušenstvom. Uviedla, že exekučným titulom je k návrhu pripojený

rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri K. v Č. z 24. júna 2010 sp.

zn. X., ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej 490,96 Eur

s príslušenstvom ako aj trovy konania.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 27. septembra 2010 č.k. -9

zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Z. z 20. septembra 2010 o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dojednanie v predmetnej zmluve o úvere

uzavretej medzi oprávnenou a povinným v rozhodcovskej doložke je potrebné považovať za

neprijateľnú podmienku. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak,

ako je formulovaná v bode V.13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že

spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom

v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky

2

neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho

zákonníka, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané

nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Ustanovenie bodu V.13 zmluvy o úvere

je v rozpore so znením , čo má za následok

absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného ustanovenia, na čo musí súd prihliadať

z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného, súd žiadosť súdnej exekútorky na vydanie

poverenia zamietol.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením

zo 16. decembra 2010 sp. zn. uznesenie okresného súdu potvrdil (§ 219

). Uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne

posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a dostatočne odôvodnil. V celom rozsahu sa stotožnil

s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení obmedzil

len na skonštatovanie ich správnosti. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu

doplnil, že rozhodcovskú doložku bolo potrebné uzatvoriť tak, aby bola v súlade s § 53

ods. 1 písm. r/ . Keďže rozhodcovská doložka bola neplatná,

rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Preto rozsudok vydaný

na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže byť exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Navrhla

uznesenie odvolacieho súdu a aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Uviedla, že súdy oboch stupňov jej odňali možnosť konať pred súdom

( ), keď odopreli vykonateľnosť právoplatného a vykonateľného

exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. V momente, keď sa oprávnená dovoláva

svojho práva voči povinnému na rozhodcovskom súde na základe dohodnutej rozhodcovskej

doložky nie je možné, aby sa povinný súčasne domáhal svojho práva, resp. bránil svoje práva

na všeobecnom súde. Poukázal na prekážku začatého konania ( ).

Dohoda o rozhodcovskej doložke nie je dohodou v prospech, či v neprospech jednej

zo strán, keďže nemá žiadny hmotnoprávny rozmer. Podľa dovolateľky súdy nesprávne

vykladajú znenie ustanovenia . Oprávnená je toho

názoru, že z právnej úpravy nevyplýva oprávnenie exekučného súdu nevydať poverenie

na vykonanie exekúcie a to ani v prípade, ak podľa subjektívneho názoru súdu bol vydaný

na základe neprijateľnej podmienky. Neobstojí ani argument, že judikatúra Súdneho dvora

EÚ vedie k nevyhnutnosti preskúmavať exekučný titul a osobitne rozhodcovský rozsudok,

3

hoci tento nebol napadnutý povinným. Súd nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neumožňuje exekučnému súdu materiálny

prieskum exekučného titulu. Len žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predstavuje

zákonom normovanú výnimku z pravidla účinkov právoplatného rozsudku s presne

vymedzenými podmienkami, procesnými pravidlami a osobitným právnym následkom.

Poukázala aj na nemožnosť exekučným súdom preskúmavať právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd nemá právomoc na opätovné vecné preskúmanie

úverovej zmluvy ( ).

Povinný navrhol dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie

je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 ).

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovení a prípustné nie je.

4

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle , , , nenamietala

a tieto nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že oprávnená namietala vadu v zmysle § 237

písm. a/

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v občianskom súdnom konaní súdy (okrem iného)

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní,

len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá

má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľka právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta

im, že v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke,

na čo nemali právomoc. Dovolateľka tak namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú

na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú

dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch

stupňov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch založili svoje rozhodnutia

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn.

).

V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí

do ich právomoci.

Oprávnená ďalej namietala vadu v zmysle , ktorú dovolateľka

videla v tom, že súdy oboch stupňov jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. Uviedla, že súdy nemôžu

preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle

Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený

6

uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný

prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného

v rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre

nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou

na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide

o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.

V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn.

publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia

môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu

nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej)

rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012

sp. zn. ).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,

ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.

).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú z konkrétnych

faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

Záverom dovolací súd pre úplnosť k námietkam dovolateľky ohľadne právneho

posúdenia veci dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd úspešnému povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretože mu žiadne nevznikli ( v spojení s ,

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová