Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9c4/392140.8928e7.pdf
PDF · 114.32 KB
No categories available
4ECdo/122/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 ECdo 122/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávnenej C., so sídlom v B.,
zastúpenej JUDr. M., advokátom v B., proti povinnému E., bývajúcemu v B., o vymoženie
490,96 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2 Er
1649/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16.
decembra 2010 sp. zn. 16 CoE 361/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnená podala súdnej exekútorke návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
sumy 490,96 Eur s príslušenstvom. Uviedla, že exekučným titulom je k návrhu pripojený
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pri K. v Č. z 24. júna 2010 sp.
zn. X., ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej 490,96 Eur
s príslušenstvom ako aj trovy konania.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 27. septembra 2010 č.k. 2 Er 1649/2010-9
zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Z. z 20. septembra 2010 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dojednanie v predmetnej zmluve o úvere
uzavretej medzi oprávnenou a povinným v rozhodcovskej doložke je potrebné považovať za
neprijateľnú podmienku. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak,
ako je formulovaná v bode V.13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že
spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom
v prípade, ak oprávnená podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky
neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané
nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Ustanovenie bodu V.13 zmluvy o úvere
je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, čo má za následok
absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného ustanovenia, na čo musí súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného, súd žiadosť súdnej exekútorky na vydanie
poverenia zamietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávnenej uznesením
zo 16. decembra 2010 sp. zn. 16 CoE 361/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil (§ 219
O.s.p.). Uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne
posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a dostatočne odôvodnil. V celom rozsahu sa stotožnil
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení obmedzil
len na skonštatovanie ich správnosti. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu
doplnil, že rozhodcovskú doložku bolo potrebné uzatvoriť tak, aby bola v súlade s § 53
ods. 1 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Keďže rozhodcovská doložka bola neplatná,
rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Preto rozsudok vydaný
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže byť exekučným titulom.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Navrhla
uznesenie odvolacieho súdu a aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Uviedla, že súdy oboch stupňov jej odňali možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď odopreli vykonateľnosť právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. V momente, keď sa oprávnená dovoláva
svojho práva voči povinnému na rozhodcovskom súde na základe dohodnutej rozhodcovskej
doložky nie je možné, aby sa povinný súčasne domáhal svojho práva, resp. bránil svoje práva
na všeobecnom súde. Poukázal na prekážku začatého konania (§ 237 písm. d/ O.s.p.).
Dohoda o rozhodcovskej doložke nie je dohodou v prospech, či v neprospech jednej
zo strán, keďže nemá žiadny hmotnoprávny rozmer. Podľa dovolateľky súdy nesprávne
vykladajú znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Oprávnená je toho
názoru, že z právnej úpravy nevyplýva oprávnenie exekučného súdu nevydať poverenie
na vykonanie exekúcie a to ani v prípade, ak podľa subjektívneho názoru súdu bol vydaný
na základe neprijateľnej podmienky. Neobstojí ani argument, že judikatúra Súdneho dvora
EÚ vedie k nevyhnutnosti preskúmavať exekučný titul a osobitne rozhodcovský rozsudok,
hoci tento nebol napadnutý povinným. Súd nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neumožňuje exekučnému súdu materiálny
prieskum exekučného titulu. Len žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predstavuje
zákonom normovanú výnimku z pravidla účinkov právoplatného rozsudku s presne
vymedzenými podmienkami, procesnými pravidlami a osobitným právnym následkom.
Poukázala aj na nemožnosť exekučným súdom preskúmavať právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd nemá právomoc na opätovné vecné preskúmanie
úverovej zmluvy (§ 237 písm. a/ O.s.p.).
Povinný navrhol dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
dovolaním.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie
je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,
že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo
o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.).
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,
preto dovolanie oprávnenej podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté
rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa § 237 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/, g/ O.s.p. nenamietala
a tieto nezistil ani dovolací súd.
Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že oprávnená namietala vadu v zmysle § 237
písm. a/ O.s.p.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v občianskom súdnom konaní súdy (okrem iného)
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní,
len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).
Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá
má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť
a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu
je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.
V danom prípade dovolateľka právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta
im, že v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke,
na čo nemali právomoc. Dovolateľka tak namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú
na nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú
dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch
stupňov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch založili svoje rozhodnutia
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn.
V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí
do ich právomoci.
Oprávnená ďalej namietala vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú dovolateľka
videla v tom, že súdy oboch stupňov jej odopreli vykonateľnosť právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom. Uviedla, že súdy nemôžu
preskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne
nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť
pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho
súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul
z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie
má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)
o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný
osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania
Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu
rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený
uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný
prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
v rozhodcovskom konaní.
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre
nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide
o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej.
V nadväznosti na uvedené je treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. 3 Cdo 164/1996
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.
Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej)
rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012
sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy
v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku,
ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.
V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia
podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú z konkrétnych
faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo
o prípad zamietnutia žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.
Záverom dovolací súd pre úplnosť k námietkam dovolateľky ohľadne právneho
posúdenia veci dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd úspešnému povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
pretože mu žiadne nevznikli (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142
ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2014
JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová