Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e39/390901.5ca104.pdf
PDF · 108.77 KB
No categories available
4Cdo/232/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 232/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. J. F., bývajúceho vo V.,
zastúpeného Mgr. J. M., advokátom so sídlom v L., T., proti ţalovanej Sociálnej poisťovni,
so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o návrhu na povolenie obnovy konania,
vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 17 C 119/2011, o dovolaní ţalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2012, sp. zn. 14 Co 36/2012
v spojení s opravným uznesením z 31. júla 2012, sp. zn. 14 Co 36/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Lučenec uznesením z 10. novembra 2011, č. k. 17 C 119/2011-13
v spojení s opravným uznesením z 26. júna 2012, č. k. 17 C 119/2011-58 návrh ţalobcu
na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 C 111/2005 (ďalej
len „návrh na obnovu konania“) povolil s tým, ţe v novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd
aj o náhrade trov konania. Právne vec posúdil podľa § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 228 ods. 3 O.s.p., § 230 ods. 1 a 3 O.s.p., § 232
ods. 1 a 2 O.s.p., § 234 ods. 1 O.s.p. a § 235 ods. 1 a 3 O.s.p. Okresný súd konštatoval,
ţe rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, ktoré sú podkladom
pre podanie návrhu na obnovu konania, nadobudli právoplatnosť 28. apríla 2011 a ţalobca
sa o dôvode obnovy konania dozvedel potom, ako mu bol rozsudok odvolacieho súdu
28. apríla 2011 doručený. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania tak podľa
jeho názoru začala plynúť aţ nasledujúcim dňom po doručení predmetného rozsudku
odvolacieho súdu, t. j. 29. apríla 2011. Na základe uvedených skutkových záverov mal
okresný súd za to, ţe návrh na obnovu konania bol podaný v objektívnej trojročnej a zároveň
aj v subjektívnej trojmesačnej lehote. Pretoţe podľa názoru okresného súdu boli splnené
aj všetky ostatné podmienky pre povolenie obnovy konania, túto povolil a zároveň rozhodol,
ţe v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd aj o náhrade trov pôvodného konania
i konania o obnove.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. januára 2012, sp. zn. 14 Co 36/2012
v spojení s opravným uznesením z 31. júla 2012, sp. zn. 14 Co 36/2012 uznesenie okresného
súdu zmenil tak, ţe návrh ţalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 12 C 111/2005 zamietol. Právne vec posúdil podľa § 230 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe podľa týchto ustanovení návrh na obnovu
konania treba podať v subjektívnej trojmesačnej lehote počítanej odo dňa, keď sa ten,
kto návrh na obnovu podáva, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol
uplatniť. Od právoplatnosti rozsudku začína podľa jeho názoru plynúť len objektívna
trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu. Uviedol, ţe zákonodarca nemal v úmysle
plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty počítať tieţ od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré
je podkladom pre podanie návrhu na obnovu, ale práve od subjektívneho momentu, teda
dozvedenia sa o tomto dôvode. Takýmto momentom je podľa jeho názoru nepochybne
uţ samotné vyhlásenie rozhodnutia na pojednávaní za predpokladu, ţe sa ho účastník
zúčastnil. Pretoţe ţalobca sa pojednávania Krajského súdu v Banskej Bystrici, konaného
16. marca 2011 zúčastnil, vypočul si na tomto pojednávaní rozsudok, od tohto dňa mu potom
začala plynúť subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania.
Keď ţalobca návrh na obnovu konania podal aţ 28. júla 2011, podal ho po uplynutí tejto
prekluzívnej lehoty. Z dôvodu oneskoreného podania návrhu na obnovu konania
a neprípustnosti navrátenia tejto lehoty, bolo rozhodnutie okresného súdu podľa názoru
odvolacieho súdu nesprávne a odvolací súd ho zmenil tak, ţe návrh ţalobcu na povolenie
obnovy konania zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca podľa § 236 O.s.p.
v spojení s § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol uznesenie
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolateľ uviedol, ţe ak je dôvodom
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. rozhodnutie súdu, ktoré účastník konania
nemohol bez svojej viny v pôvodnom konaní pouţiť, môţe ním byť iba právoplatné
rozhodnutie. Iba takéto rozhodnutie je pre súd ako štátny orgán záväzné podľa § 159 ods. 2
O.s.p. Len také rozhodnutie môţe byť spôsobilým rozhodnutím na jeho uplatnenie
ako dôvodu obnovy konania a nie neprávoplatné rozhodnutie. Subjektívna lehota na podanie
návrhu na obnovu konania začína podľa jeho názoru plynúť účastníkovi, ktorý bol zároveň
aj účastníkom konania, v ktorom bolo vydané nové rozhodnutie odvolacieho súdu, najskôr
od doručenia nového rozhodnutia. Aţ z doručeného rozhodnutia sa totiţ môţe dozvedieť
nielen výrok, ale aj úplné dôvody nového rozhodnutia, ktoré je podkladom návrhu na obnovu
konania.
Ţalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnila s rozhodnutím odvolacieho súdu
a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239
ods. 1 písm. a/ O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p.
a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp
nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním
moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, preto prípustnosť dovolania
proti tomuto rozhodnutiu bolo potrebné skúmať podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p., dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa.
Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania
i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,
je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/
tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať
pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád nebola dovolacím súdom v konaní
zistená, ani dovolateľom namietaná.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie
je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Existencia ani tejto vady nebola dovolateľom namietaná, ani nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Dovolateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa dovolací
súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd pouţil iný právnym predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.
Predmetom konania v danej veci bol návrh na obnovu konania. Sporným bol okamih
začatia plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie tohto návrhu.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., právoplatný rozsudok môţe účastník napadnúť
návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej
viny nemohol pouţiť v pôvodnom konaní, ak môţu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch
mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo
od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku moţno návrh
podať len z dôvodu uvedeného v písm. a/ aţ e/ O.s.p.
Podľa § 230 ods. 3 O.s.p., navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
V danej veci ţalobca napadol návrhom na obnovu konania právoplatný rozsudok
z dôvodu, ţe je tu rozhodnutie, ktoré bez svojej viny nemohol pouţiť v pôvodnom konaní
a ktoré môţe privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Jednou z podmienok
povolenia obnovy konania je včasné podanie návrhu na obnovu konania. Súdy preto správne
v danej veci skúmali dodrţanie subjektívnej trojmesačnej lehoty (§ 230 ods. 1 O.s.p.), ktorej
navrátenie nie je prípustné (§ 230 ods. 3 O.s.p.). Začiatok plynutia tejto lehoty posúdili
rozdielne. Okresný súd mal za to, ţe subjektívna lehota začína plynúť prvým dňom
nasledujúcim po doručení písomného vyhotovenia rozhodnutia (29. apríla 2011), zatiaľ
čo odvolací súd bol toho názoru, ţe začína plynúť uţ od vyhlásenia rozhodnutia
na pojednávaní odvolacieho súdu (16. marca 2011), na ktorom sa ţalobca zúčastnil, a teda
aj dozvedel o dôvode obnovy konania.
V preskúmavanej veci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňuje so záverom
odvolacieho súdu a na doplnenie uvádza. Ak je ako dôvod obnovy konania uplatňované súdne
rozhodnutie v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p., je potrebné návrh podať do troch mesiacov
od doby, kedy sa o tomto dôvode účastník dozvedel. Táto trojmesačná lehota je lehotou
subjektívnou, to znamená, ţe začína plynúť od subjektívneho momentu, inak povedané
od okamihu, resp. dňa, keď sa účastník dozvedel o súdnom rozhodnutí. Pretoţe v danej veci
je týmto rozhodnutím uznesenie odvolacieho súdu, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní
odvolacieho súdu 16. marca 2011, mohlo sa tak stať najskôr 16. marca 2011 za predpokladu,
ţe sa účastník pojednávania zúčastnil a dozvedel sa tak uţ v tento deň na pojednávaní
o rozhodnutí odvolacieho súdu (porovnaj rozsudok NS ČSR z 29. novembra 1984, sp. zn.
6 Cz 56/84). V konaní bolo preukázané, ţe ţalobca sa pojednávania pred odvolacím súdom
zúčastnil, je teda nepochybné, ţe sa o dôvode obnovy dozvedel uţ na tomto pojednávaní
16. marca 2011. Od tohto dňa mu preto začala plynúť subjektívna trojmesačná lehota
na podanie návrhu na obnovu konania. Keď návrh na obnovu konania podal aţ 28. júla 2011,
podal ho oneskorene. Odvolací súd z tohto dôvodu preto správne návrh na obnovu konania
zamietol.
So zreteľom na vyššie uvedené, keď dovolateľ napadol dovolaním vecne správne
uznesenie odvolacieho súdu, v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie
nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie
ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnej ţalovanej náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.), pretoţe jej ţiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2014
JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová