Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/232/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. J. F., bývajúceho vo V.,

zastúpeného Mgr. J. M., advokátom so sídlom v L., T., proti ţalovanej Sociálnej poisťovni,

so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o návrhu na povolenie obnovy konania,

vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2012, sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 31. júla 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec uznesením z 10. novembra 2011, č. k. -13

v spojení s opravným uznesením z 26. júna 2012, č. k. -58 návrh ţalobcu

na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. (ďalej

len „návrh na obnovu konania“) povolil s tým, ţe v novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd

aj o náhrade trov konania. Právne vec posúdil podľa § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), , a ,

ods. 1 a 2 , a a Okresný súd konštatoval,

ţe rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, ktoré sú podkladom

pre podanie návrhu na obnovu konania, nadobudli právoplatnosť 28. apríla 2011 a ţalobca

sa o dôvode obnovy konania dozvedel potom, ako mu bol rozsudok odvolacieho súdu

28. apríla 2011 doručený. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania tak podľa

jeho názoru začala plynúť aţ nasledujúcim dňom po doručení predmetného rozsudku

odvolacieho súdu, t. j. 29. apríla 2011. Na základe uvedených skutkových záverov mal

okresný súd za to, ţe návrh na obnovu konania bol podaný v objektívnej trojročnej a zároveň

2

aj v subjektívnej trojmesačnej lehote. Pretoţe podľa názoru okresného súdu boli splnené

aj všetky ostatné podmienky pre povolenie obnovy konania, túto povolil a zároveň rozhodol,

ţe v novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd aj o náhrade trov pôvodného konania

i konania o obnove.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. januára 2012, sp. zn.

v spojení s opravným uznesením z 31. júla 2012, sp. zn. uznesenie okresného

súdu zmenil tak, ţe návrh ţalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Lučenec

pod sp. zn. zamietol. Právne vec posúdil podľa , a

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe podľa týchto ustanovení návrh na obnovu

konania treba podať v subjektívnej trojmesačnej lehote počítanej odo dňa, keď sa ten,

kto návrh na obnovu podáva, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol

uplatniť. Od právoplatnosti rozsudku začína podľa jeho názoru plynúť len objektívna

trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu. Uviedol, ţe zákonodarca nemal v úmysle

plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty počítať tieţ od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré

je podkladom pre podanie návrhu na obnovu, ale práve od subjektívneho momentu, teda

dozvedenia sa o tomto dôvode. Takýmto momentom je podľa jeho názoru nepochybne

uţ samotné vyhlásenie rozhodnutia na pojednávaní za predpokladu, ţe sa ho účastník

zúčastnil. Pretoţe ţalobca sa pojednávania Krajského súdu v Banskej Bystrici, konaného

16. marca 2011 zúčastnil, vypočul si na tomto pojednávaní rozsudok, od tohto dňa mu potom

začala plynúť subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania.

Keď ţalobca návrh na obnovu konania podal aţ 28. júla 2011, podal ho po uplynutí tejto

prekluzívnej lehoty. Z dôvodu oneskoreného podania návrhu na obnovu konania

a neprípustnosti navrátenia tejto lehoty, bolo rozhodnutie okresného súdu podľa názoru

odvolacieho súdu nesprávne a odvolací súd ho zmenil tak, ţe návrh ţalobcu na povolenie

obnovy konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca podľa

v spojení s , z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

( ). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol uznesenie

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolateľ uviedol, ţe ak je dôvodom

obnovy konania podľa rozhodnutie súdu, ktoré účastník konania

nemohol bez svojej viny v pôvodnom konaní pouţiť, môţe ním byť iba právoplatné

rozhodnutie. Iba takéto rozhodnutie je pre súd ako štátny orgán záväzné podľa § 159 ods. 2

3

Len také rozhodnutie môţe byť spôsobilým rozhodnutím na jeho uplatnenie

ako dôvodu obnovy konania a nie neprávoplatné rozhodnutie. Subjektívna lehota na podanie

návrhu na obnovu konania začína podľa jeho názoru plynúť účastníkovi, ktorý bol zároveň

aj účastníkom konania, v ktorom bolo vydané nové rozhodnutie odvolacieho súdu, najskôr

od doručenia nového rozhodnutia. Aţ z doručeného rozhodnutia sa totiţ môţe dozvedieť

nielen výrok, ale aj úplné dôvody nového rozhodnutia, ktoré je podkladom návrhu na obnovu

konania.

Ţalovaná sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnila s rozhodnutím odvolacieho súdu

a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 písm. a/ ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a

a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp

nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním

moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 ).

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením, preto prípustnosť dovolania

proti tomuto rozhodnutiu bolo potrebné skúmať podľa a

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa.

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom dovolania

i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád nebola dovolacím súdom v konaní

zistená, ani dovolateľom namietaná.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie

je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Existencia ani tejto vady nebola dovolateľom namietaná, ani nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ namietal, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V ďalšom sa dovolací

súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd pouţil iný právnym predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Predmetom konania v danej veci bol návrh na obnovu konania. Sporným bol okamih

začatia plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie tohto návrhu.

Podľa , právoplatný rozsudok môţe účastník napadnúť

návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej

viny nemohol pouţiť v pôvodnom konaní, ak môţu privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie vo veci.

Podľa , návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch

mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo

od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa , po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku moţno návrh

podať len z dôvodu uvedeného v písm. a/ aţ e/

Podľa , navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

V danej veci ţalobca napadol návrhom na obnovu konania právoplatný rozsudok

z dôvodu, ţe je tu rozhodnutie, ktoré bez svojej viny nemohol pouţiť v pôvodnom konaní

a ktoré môţe privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Jednou z podmienok

povolenia obnovy konania je včasné podanie návrhu na obnovu konania. Súdy preto správne

v danej veci skúmali dodrţanie subjektívnej trojmesačnej lehoty ( ), ktorej

navrátenie nie je prípustné ( ). Začiatok plynutia tejto lehoty posúdili

rozdielne. Okresný súd mal za to, ţe subjektívna lehota začína plynúť prvým dňom

nasledujúcim po doručení písomného vyhotovenia rozhodnutia (29. apríla 2011), zatiaľ

čo odvolací súd bol toho názoru, ţe začína plynúť uţ od vyhlásenia rozhodnutia

na pojednávaní odvolacieho súdu (16. marca 2011), na ktorom sa ţalobca zúčastnil, a teda

aj dozvedel o dôvode obnovy konania.

V preskúmavanej veci sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňuje so záverom

odvolacieho súdu a na doplnenie uvádza. Ak je ako dôvod obnovy konania uplatňované súdne

rozhodnutie v zmysle , je potrebné návrh podať do troch mesiacov

od doby, kedy sa o tomto dôvode účastník dozvedel. Táto trojmesačná lehota je lehotou

subjektívnou, to znamená, ţe začína plynúť od subjektívneho momentu, inak povedané

od okamihu, resp. dňa, keď sa účastník dozvedel o súdnom rozhodnutí. Pretoţe v danej veci

je týmto rozhodnutím uznesenie odvolacieho súdu, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní

6

odvolacieho súdu 16. marca 2011, mohlo sa tak stať najskôr 16. marca 2011 za predpokladu,

ţe sa účastník pojednávania zúčastnil a dozvedel sa tak uţ v tento deň na pojednávaní

o rozhodnutí odvolacieho súdu (porovnaj rozsudok NS ČSR z 29. novembra 1984, sp. zn.

). V konaní bolo preukázané, ţe ţalobca sa pojednávania pred odvolacím súdom

zúčastnil, je teda nepochybné, ţe sa o dôvode obnovy dozvedel uţ na tomto pojednávaní

16. marca 2011. Od tohto dňa mu preto začala plynúť subjektívna trojmesačná lehota

na podanie návrhu na obnovu konania. Keď návrh na obnovu konania podal aţ 28. júla 2011,

podal ho oneskorene. Odvolací súd z tohto dôvodu preto správne návrh na obnovu konania

zamietol.

So zreteľom na vyššie uvedené, keď dovolateľ napadol dovolaním vecne správne

uznesenie odvolacieho súdu, v konaní neboli zistené vady uvedené v a konanie

nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej ( ), Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie

ako nedôvodné zamietol ( ).

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnej ţalovanej náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s , ), pretoţe jej ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2014

JUDr. Ľubor Š e b o, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová