Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Oboer/159/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného B., s. r. o., so

sídlom v B., IČO: X., zastúpený A. s. r. o., K., IČO: X. proti povinnému E. F., nar. X.,

bytom V., o vymoženie pohľadávky 1 659,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Dunajská Streda pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 13. februára 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie oprávneného o d m i e t a .

Povinnému trovy dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

1 659,70 € s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval

rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri R., a. s., sp. zn. B1208178 zo

dňa 12. 10. 2010. Súdny exekútor JUDr. V. S. následne v zmysle Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Dunajská Streda

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Dunajská Streda uznesením

z 25. 07. 2011 č. k. -57 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Zamietnutie žiadosti odôvodnil vyslovením záveru

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v úverovej zmluve z 19. 01. 2006.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je

tomu v predmetnej zmluve (rozhodcovská doložka sa nachádza v prechodných a záverečných

ustanoveniach obchodných podmienok pre úver, podpisom zmluvy povinný súčasne vyslovil

2

súhlas so všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať,

rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne, v prípade sporu núti rozhodcovská

doložka spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu), ktorú súd posúdil ako

spotrebiteľskú, je v rozpore s vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi režim spotrebiteľských

zmlúv a ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné

a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného

ustanovenia zmluvy bol vtedy vydaný v rozpore so zákonom. Prvostupňový súd preto žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave uznesením z 13. februára 2013 sp.

zn. napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení skonštatoval, že zmluvná

podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné

budúce spory prejedná výlučne určený rozhodcovský súd, čím núti spotrebiteľa podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom,

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd

v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby

spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Keďže predmetná

rozhodcovská doložka, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je neplatná a medzi

zmluvnými stranami teda nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať

a rozhodnúť. Exekučný titul je teda v rozpore zo zákonom, v dôsledku čoho boli splnené

podmienky § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený, ktorý žiadal,

aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie, alternatívne, aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a druhého stupňa a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením

, , t. j., že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej

istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

3

bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ako

dovolací dôvod uvádzal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( až c/ ). Uviedol, že

rozhodcovská doložka bola uzavretá platne a v súlade so zákonom. Súd nebol oprávnený

ex offo skúmať platnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky. Skutočnosť, že podmienky

v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne dojednané, sama osebe nezakladá ich

neprijateľnosť v zmysle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. To,

že rozhodcovské konanie iniciovala oprávnený (dodávateľ) z titulu neplnenia si povinností

riadne a včas zo strany povinného (spotrebiteľa), nemôže mať za následok neplatnosť

rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že oprávnený si predložením návrhu na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy súčasne s úverovou zmluvou len plnil povinnosť, ktorá jej vyplývala

z § 93b ods. 1 zákona o bankách. Oba rozhodujúce súdy jednak nesprávne právne posúdili

danú vec a jednak zaťažili svoje konanie takými inými vadami, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku res iudicata

a je záväzný aj pre exekučný súd. Rozsudok je nezmeniteľný a záväzný. Prvostupňový

a odvolací súd tak rozhodli o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo, napriek tomu, že

exekučnému súdu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie rozhodovať

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z úradnej povinnosti. Exekučný súd je povinný

skúmať ex offo iba súlad exekučného titulu so zákonom, tzn. formálnu a materiálnu stránku

vykonateľnosti tohto titulu, nie vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného

titulu. Všeobecné súdy sú povinné rozhodnúť o nekalosti rozhodcovskej doložky v rámci

žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak sa jej spotrebiteľ nedomáhal v rámci

rozhodcovského konania. Exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo

skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, a vzhľadom na nedostatok právomoci. Zákon o rozhodcovskom

konaní umožňuje povinnému podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského

rozsudku žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný však nevyvinul žiadnu

aktivitu za účelom ochrany svojich práv. Súd nemôže nahradzovať pasivitu povinného.

Povinný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

veta prvá je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodol vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( )

na zaujatie stanoviska. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré oprávnený napadol dovolaním, nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému v až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa

ustanovení a nie je prípustné.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmanej veci prichádzalo do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku

aj uzneseniu) a z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád uvedených v ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak procesne neprípustné.

5

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, ale rozhodujúce je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že oprávnený namietal vadu v zmysle § 237

písm. a/

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy (okrem

iného) preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou podmienkou konania, ktorá má

za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec

postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná,

ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danom prípade dovolateľ právomoc súdov v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta

im, že v rozpore so zákonom preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke, na čo

nemali právomoc. Dovolateľ tak namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnej

aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Ide tak o námietku, ktorú dovolateľ uvádza

vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti záverov súdov oboch stupňov (ich

právneho posúdenia veci), na ktorých záveroch založili svoje rozhodnutia (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2012 sp. zn. ).

6

V prejednávanej veci je nepochybné, že súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich

právomoci.

Dovolateľ namieta vadu podľa , t. j., že sa v tej istej veci už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednať znova.

Podľa súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá platí, že ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej

existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. V zmysle tejto prekážky

nemôže sa o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Pojem „tá istá vec“

treba vykladať v tom zmysle, že musí ísť o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania,

t. j., že ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi.

Z obsahu spisu vyplýva, že konaniu vo veci exekúcie oprávneného B., s. r. o., so

sídlom v B., IČO: X., proti povinnému E. F., nar. X., bytom V., o vymoženie pohľadávky

1 659,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

, nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým

rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou

( ).

Z obsahu dovolania oprávneného ďalej vyplýva, že namieta vadu podľa § 237 písm. e/

a túto vyvodzuje zo skutočnosti, že súdy skúmali splnenie podmienky pre vydanie

rozhodcovského rozsudku, hoci povinný skúmanie splnenia týchto podmienok nežiadal.

Exekučný súd ale v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie

7

poverenia na vykonanie exekúcie. V tomto prípade z určujúceho – obsahového – hľadiska

( ) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku návrhu na začatie

konania v zmysle ustanovenia , ale o námietku inú, ktorú oprávnený

uvádza taktiež vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti postupu a právnych záverov

súdov (ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.

Oprávnený ďalej namietal vadu v zmysle , ktorú dovolateľ videl

v tom, že súdy oboch stupňov mu odopreli vykonateľnosť právoplatného a vykonateľného

exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho

súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle

Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako

rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu

rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený

uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný

prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného

v rozhodcovskom konaní.

8

Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom

pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora

na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul)

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho

vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný

titul) vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V nadväznosti na uvedené je

treba poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý

v rozsudku z 27. januára 2007 sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk

a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len

na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia

podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť

v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. v tomto prípade platnej)

rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012

sp. zn. ).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy

v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore

so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 sp. zn.

).

V danej veci súdy konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy vychádzajú z konkrétnych

faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne.

9

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo

o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné predpoklady.

Ustanovenie zakladá prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku jednej

z neodstrániteľných podmienok konania návrhu na začatie konania. Táto vada však zistená

nebola.

Oprávnený v dovolaní ďalej uvádza, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania

je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto dovolanie oprávnenej odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

10

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b v spojení s ust. § 142

ods. 1 tak, že ich náhradu povinnému nepriznal, pretože si náhradu trov dovolacieho

konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2014

JUDr. Katarína Pramuková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová