Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Nc/16/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. M. H., PhD.,

bývajúcemu v P., zastúpeného JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou, so sídlom v Ţiline,

A. Kmeťa č. 12, proti ţalovanej Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka, so sídlom

v Trenčíne, Študentská č. 2, IČO: 31 118 259, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.

Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667, o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. ,

v konaní o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania

a rozhodovania tejto veci, takto

rozhodol:

Sudkyne Krajského súdu v Trenčíne predsedníčka senátu 6 Co JUDr. Stanislava

Marková a členky senátu 6 Co JUDr. Iveta Martináková a Mgr. Martina Trnavská n i e s ú

v y l ú č e n é z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

O d ô v o d n e n i e

JUDr. Stanislava Marková, ako predsedníčka senátu, určená na prerokovanie

a rozhodnutie veci v odvolacom konaní vedenej pod sp. zn. na Krajskom súde

v Trenčíne, predloţila Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec na rozhodnutie o námietke

zaujatosti, ktorú voči členom senátu 6 Co vzniesla ţalovaná a to spolu s písomnými

vyjadreniami sudcov k tejto námietke.

Ţalovaná v námietke zaujatosti z 28. apríla 2014 (č. l. 872 - 874 spisu) uviedla, ţe má

dôvodné pochybnosti o nezaujatosti odvolacieho senátu, ktorému predsedá JUDr. Stanislava

Marková z dôvodu, ţe tento senát jednomyseľne rozhodol predbeţným opatrením, ţe

ţalovaná nesmie uzatvoriť pracovný pomer na dobu neurčitú na funkciu kvestora univerzity

(vec Okresného súdu Trenčín, č. k. -239 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

2

), s čím sa ţalovaná nestotoţňuje a navyše týmto spôsobom senát uţ vyjadril

svoj postoj a názor na vec. Ţalovaná pochybuje o rozhodnutí senátu v merite veci aj z dôvodu,

ţe doposiaľ nedostala odpoveď na svoje oznámenie z 21. mája 2013, ktorým Krajskému súdu

v Trenčíne oznámila výhrady proti rozhodnutiu o nariadení predbeţného opatrenia v tejto

veci.

JUDr. Stanislava Marková, predsedníčka odvolacieho senátu 6 Co uviedla, ţe nemá

ţiaden vzťah k účastníkom konania, k ich zástupcom ani k prejednávanej veci.

JUDr. Iveta Martináková a Mgr. Martina Trnavská, členky odvolacieho senátu 6 Co

zhodne uviedli, ţe nemajú ţiaden vzťah k účastníkom konania, k ich zástupcom ani

k prejednávanej veci. Neboli členkami senátu odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval vo veci

vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu

v Trenčíne ( ) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti vznesenej

ţalovanou ( ) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tieţ vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manţelského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky zaujatosti označených sudcov o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

3

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.

Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( ) zároveň

na druhej strane zaručuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému

sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (

Slovenskej republiky). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci by mal rozhodovať

nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce

príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom

predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho

rozhodovania. Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného

sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie

nestranný sudca. Nestrannosť sa spravidla chápe ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane).

Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať kaţdý návrh oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj

4

pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu

a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt

proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, alebo presvedčenie

subjektu uplatňujúceho námietku zaujatosti ale existencia objektívnych skutočností,

so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť

sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, či subjektu (spravidla účastníka)

uplatňujúceho námietku zaujatosti ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná,

ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen

to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne

javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších

inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len

v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej

úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je teda to, či obava účastníka

konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha

a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému

kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je však len

taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a

dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe

čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky

vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

5

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

Pokiaľ ide o subjektívne i objektívne aspekty nestrannosti namietaných sudkýň je

treba konštatovať, ţe sudkyne sa necítia byť zaujaté, pretoţe podľa ich tvrdení tu neexistuje

ţiaden vzťah (k veci, k účastníkom ani k ich zástupcom), pre ktorý by bolo moţné

pochybovať o ich nezaujatosti. Ţalovaná v námietke zaujatostí tvrdí, ţe uvedené sudkyne

rozhodovali vo veci Okresného súdu Trenčín pod č. k. -239 v spojení

s rozhodnutím a konaním na Krajskom súde Trenčín sp. zn. (č. l. 251 spisu),

čo sudkyne JUDr. Iveta Martináková a Mgr. Martina Trnavská výslovne vylúčili. Vyjadrenie

uvedených sudkýň neindikujú v tejto rovine odôvodnené pochybnosti ţalovanej. Z uznesenia

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , ktorým bolo potvrdené uznesenie

Okresného súdu Trenčín pod č. k. -239 o nariadení predbeţného opatrenia

moţno zistiť, ţe vo veci rozhodoval odvolací senát 6 Co, ktorému predsedal JUDr. Roman

Hargaš.

Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia ţalovanej (ohľadom spolurozhodovania sudkýň

o nariadení predbeţného opatrenia v tomto konaní) boli preukázané, nemôţu byť

bez ďalšieho, dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, pretoţe

tomu bráni platná právna úprava ( ) v zmysle ktorej, dôvodom na vylúčenie

sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v jeho rozhodovaní v iných veciach. Pretoţe nedošlo

k preukázaniu iných skutočností, nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti namietaných sudkýň

ani zo širšieho objektívneho hľadiska.

6

Ţalovaná spochybňuje nestrannosť sudkýň z dôvodu, ţe nedostala odpoveď na svoje

oznámenie z 21. mája 2013, ktoré adresovala Krajskému súdu v Trenčíne na adresu JUDr.

Romana Hargaša.

Vyslovenie nespokojnosti ţalovanej s rozhodnutím súdu a jej oznámenie, ţe podnikne

právne kroky v zmysle legislatívy EÚ, vo vzťahu k namietaným sudkyniam nepredstavuje

relevantnú obavu z ich nestrannosti. Sudca je totiţ pri výkone svojej funkcie nezávislý

a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle o sudcoch

a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca

(v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom

konania a k ich zástupcom vţdy vecný a profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu

zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo

súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej

pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. Bez významu pri rozhodovaní o vylúčení sudcov

v zmysle je i to, či a prípadne ako krajský súd na oznámenie ţalovanej (ne)mal

reagovať.

Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti prezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu

(z objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti

vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie citovanej judikatúry ESĽP, ktorá

vyţaduje, aby sa obava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a

dostatočne závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe

čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky

vylučuje ako sudcu nestranného. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa

subjektívneho postoja účastníka, ale podľa objektívnych symptómov - rozhodujúca je

existencia objektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať.

Vychádzajúc z oboch uvedených hľadísk (objektívnej a subjektívnej stránky

sudcovskej nezávislosti), Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil naplnenie predpokladov

v zmysle zakladajúcich pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Stanislavy

Markovej, JUDr. Ivety Martinákovej a Mgr. Martiny Trnavskej. Preto rozhodol, ţe ich

nevylučuje z prerokovania a rozhodovania tejto veci.

7

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková