Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/4/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Henčekovej, PhD. a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. v právnej veci navrhovateľa: JUDr. L. P., nar. X.X., bytom Ľ., proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia

č. X. zo dňa 15. apríla 2013 v konaní o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -20 zo dňa 2. októbra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/51/2013-

20 zo dňa 2. októbra 2013, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I

Predmet konania

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

potvrdil rozhodnutie zo dňa 15. apríla 2013, č. X. v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 19.

júna 2013, č. X., ktorým odporkyňa podľa a o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľovi od

X.. O. 2012 starobný dôchodok v sume 417,40 eur mesačne.

2

Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie

odporkyne v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k záveru, že odporkyňa

postupovala správne a v súlade so zákonom z dôvodov, ktoré odporkyňa podrobne uviedla

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zmenového rozhodnutia.

K odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa nepripočítanej doby za obdobie

od 10. marca 2004 do 4. novembra 2004, kedy navrhovateľ bol vo väzbe, krajský súd poukázal

na to, že odporkyňa v odôvodnení zmenového rozhodnutia č. X. zo dňa 19. júna 2013 a následne i

vo svojom vyjadrení zo dňa 15. júla 2013, poukázala na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení, v zmysle ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu

odňatia slobody. Z toho dôvodu predmetné obdobie väzby odporkyňa nehodnotila pre dôchodkové

účely. Krajský súd preto považoval odvolaciu námietku navrhovateľa o nezapočítaní doby väzby

pre dôchodkové účely za neopodstatnenú. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 15. apríla 2013 i

v zmenovom rozhodnutí zo dňa 19. júna 2013 sa zaoberala touto odvolacou námietkou

navrhovateľa a preto krajský súd považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne v

spojitosti so zmenovým rozhodnutím, v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom

poistení a odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne, za

nedôvodnú.

Krajský súd uviedol, že odporkyňa v uvedenom zmenovom rozhodnutí uviedla právnu

úpravu vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 01.01.2004 až po zmeny ustanovenia § 138

od 1. januára 2011. Vymeriavací základ a obdobie, kedy bol navrhovateľ poistený ako samostatne

zárobkovo činná osoba, boli hodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového poistenia

vystaveného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne. Obdobie dôchodkového poistenia,

rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného

na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené

v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Podľa krajského

súdu nie je úlohou súdu riešiť odsúhlasenie evidenčných listov dôchodkového poistenia, ani otázku

vývoja dôchodkovej politiky.

3

Navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 23. mája 2013 v podstate namietal nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne z hľadiska jeho odvolacích dôvodov. Krajský súd

poukázal na to, že odporkyňa v zmenovom rozhodnutí č. X. zo dňa 19. júna 2013 v odôvodnení

tohto rozhodnutia sa zaoberala týmito odvolacími námietkami navrhovateľa. Navrhovateľ v

odvolaní a v stanovisku k následnému zmenovému rozhodnutiu odporkyne uviedol, že on nenapáda

výšku priznaného dôchodku. Krajský súd k tomu dodal, že v zmysle § 202 ods. 4 odvolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Krajský súd však rozhodol v merite veci na základe

navrhovateľom upresneného návrhu na pojednávaní krajského súdu, v zmysle ktorého navrhol

zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne pre zmätočnosť a nejasnosť v odôvodnení rozhodnutia

odporkyne. Pokiaľ poukázal na ustanovenie , krajský súd k tomu dodal, že toto

ustanovenie sa vzťahuje na odôvodnenie rozsudku súdu a nie na odôvodnenie rozhodnutia

správneho orgánu. Správny orgán sa v tomto smere riadi ustanovením § 209 ods. 1-7 zákona o

sociálnom poistení č. V tohto zákona je uvedené, že v odôvodnení

rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na

rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,

na ktorých základe rozhodovala.

Krajský súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že doba

zamestnania (ako i obdobia dôchodkového poistenia) a osobné vymeriavacie základy navrhovateľa

boli odporkyňou zhodnotené na základe spisového a evidenčného materiálu, nachádzajúceho sa

v ústrednej evidencii odporkyne. Osobný list tvorí prílohu rozhodnutí a je ich neoddeliteľnou

súčasťou. Navrhovateľ nenamietal skutočnosti v ňom uvedené, okrem nezapočítania doby väzby,

ktorej existenciu, ani dĺžku trvania nespochybňoval v spojitosti s prerušením povinného

dôchodkového poistenia a dobou prerušenia tohto poistenia. Navrhovateľ však predovšetkým

nenapádal výšku starobného dôchodku, priznanú vo výroku napadnutého rozhodnutia odporkyne

v spojitosti s jej zmenovým rozhodnutím, v sume 428,60 eur mesačne.

Podľa názoru krajského súdu odporkyňa postupovala správne a v súlade so zákonom

z dôvodov, ktoré odporkyňa podrobne uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zmenového

rozhodnutia.

4

Z uvedených dôvodov preto krajský súd v zmysle ustanovenia

preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 15. apríla 2013 v spojení so zmenovým

rozhodnutím zo dňa 19. júla 2013, č. X. ako vecne správne potvrdil.

II

Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie v ktorom namietal, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2

písm. d/ ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, keďže sa nevysporiadal s dôležitými a rozhodujúcimi zákonnými a navrhnutými

skutočnosťami a ustanoveniami.

Podľa navrhovateľa podstatou tohto konania a sporu sú dve rozhodujúce skutočnosti, ktoré

vyplývajú z jeho podaní ako aj z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Prvou jeho námietkou bolo, že v odôvodnení rozhodnutia odporkyne chýba vysporiadanie,

resp. nepripočítaná doba za obdobie 10. marca 2004 do 4. novembra 2004. Z odôvodnenia vôbec

nevyplýva ako sa vysporiadala odporkyňa vychádzajúc z ustanovení zákona za obdobie obmedzenia

osobnej slobody poistenca (doba vyšetrovacej väzby), kedy sa povinné dôchodkové poistenie

zo zákona prerušuje a kedy z objektívnych dôvodov nemôže vykonávať svoje zamestnanie,

resp. samostatne zárobkovú činnosť najmä v profesií, ktorá nie je nahraditeľná, keďže táto činnosť

je viazaná na osobu a licenciu atď., pričom zákon v roku 2004 nepripustil dobrovoľné dôchodkové

poistenie. Podľa navrhovateľa terajšia úprava zákona už pripúšťa dobrovoľné dôchodkové poistenie

aj v takýchto prípadoch, naviac aj súbežne s povinným dôchodkovým poistením. V období

roku 2004 existovalo buď povinné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Ak zákonodarca v tomto období neriešil, resp. si zákon takéto udalosti a v neskoršom období

riešil inak, tak takáto úprava je diskriminačná, keďže určitú skupinu občanov za rovnakých

podmienok uprednostňuje oproti druhej skupine. Takáto úprava podľa navrhovateľa je v rozpore aj

so zásadou rovnosti.

5

V tejto časti napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, keďže týmito

otázkami sa súd prvého stupňa ako ani odporkyňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadali.

Poukázal na ustanovenie o Sociálnom poistení v roku

2004, ktorý znel: Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia

slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d/ platí rovnako.

Časť vety za bodkočiarkou odseku 1 písm. d) to platí vo vzťahu k činností, z ktorej je

povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do

výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody.

V tejto súvislosti je podľa navrhovateľa dôležité ešte aj ustanovenie odseku 5 citovaného

ustanovenia, podľa ktorého vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného

dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4

sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového

poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení

sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

Aj z citovaného ustanovenia podľa navrhovateľa vyplýva, že povinné dôchodkové poistenie

síce nezaniká, ale sa posudzuje rovnako ako zánik povinného dôchodkového poistenia. Ďalší osud

týchto osôb však zákon neriešil a nepripustil ani dobrovoľné dôchodkové poistenie pre takéto

situácie. V prípade zdravotného poistenia počas obdobia väzobného stíhania platiteľom zdravotného

poistenia je štát.

Podľa navrhovateľa vzniká otázka, či prerušenie povinného dôchodkového poistenia

sa vzťahuje iba na tie činnosti s ktorým súvisí vzatie do väzby alebo všeobecne. Keďže výkon jeho

povolania nebol v tomto období prerušený a nebol obvinený z trestného činu, ktorý súvisí

s výkonom povolania advokáta, tak poistné na dôchodkové poistenie malo byť považované

za zaplatené. Podľa navrhovateľa bolo by tvrdé vylúčiť z dôchodkového poistenia obdobie, kedy

osoba síce bola vzatá do väzby ale nebola odsúdená a inak jej výkon povolania nebol rozhodnutím

6

na to príslušným orgánom pozastavený. Skutočnosť väzby je iba vykonaním vyšetrovacieho úkonu,

čo nemôže ísť na vrub poistenca na ktorého sa vzťahuje princíp prezumpcie neviny.

Výklad k tomuto ustanoveniu zákona neexistuje a odporca na to nedáva jasnú odpoveď, ale

túto otázku obchádza a časť vety za bodkočiarou ani necituje, teda viac zahmlieva. Prerušenie

povinného dôchodkového poistenia vzniká buď na základe rozhodnutia alebo zo zákona, ale

nevniká podľa informačného systému sociálnej poisťovne ako to odôvodňuje odporca vo svojom

rozhodnutí.

Podľa navrhovateľa za toto obdobie poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie malo

byť považované za zaplatené ako to bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy a ako to implicitne

a logicky vyplýva aj z citovaného ustanovenia zákona.

Druhá námietka podľa navrhovateľa úzko súvisí s prvou otázkou. Podľa zákona účinného

od 1. januára 2004 osobný vymeriavací základ od 1. januára 2004 je úhrn vymeriavacích základov

poistenca za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých

sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené. Toto ustanovenie zákon bližšie

nevykladá. Vzniká otázka, že takáto objektívna nemožnosť výkonu povolania ide na vrub poistenca

alebo sa započítava do doby zamestnania. O týchto skutočnostiach príslušnej pobočke navrhovateľ

uvádza, že predložil potrebné doklady.

Osobný vymeriavací základ v roku 2004 citovaný zákon upravil v ust. § 61 takto:

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých

sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie

podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

Druhá veta § 60 ods. 1 druhej vety znel takto:

Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie,

podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.

Navrhovateľ má za to, že podľa príslušného ustanovenia zákona bolo potrebné vychádzať aj

v prípade, kedy zamestnávateľ, resp. samostatne zárobkovo činná osoba nemohol splniť povinnosť

platiť aj odvádzať poistné z dôvodu väzobného stíhania vychádzajúc zo zákona.

7

Podľa navrhovateľa je rozdiel medzi osobou, ktorá je vo väzbe, na ktorého sa vzťahuje

princíp prezumpcie neviny a osobou odsúdenou.

Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv osoba na ktorého sa vzťahuje princíp prezumpcie

neviny nemôže mať negatívne následky z trestného stíhania, kým nedošlo k jeho zákonnému

odsúdeniu. V danom prípade rovnaké zaobchádzanie s osobou neodsúdenou ako a osobou

odsúdenou je porušením ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv.

S uvedenými otázkami správny orgán ako ani súd prvého stupňa sa nevysporiadal.

Navrhol preto, aby odvolací súd vzhľadom na horeuvedené v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/

prerušil toto konanie a postúpil návrh ústavnému súdu o zaujatie stanoviska vo veci

nesúladu o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení r. 2004

s , s medzinárodnými zmluvami a dohovorom s ktorými je Slovenská republika viazaná.

Úprava, na ktorú sa odvoláva a ktorú vytýkal vo svojich podaniach a v tomto odvolaní podľa

jeho názoru je v rozpore s SR, a medzinárodnými dohovormi,

a to konkrétne Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Poukázal na to, že podľa čl. 1 Charty všetci

ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach.

Podľa všetci sú pred rovní a majú právo na rovnakú základnú ochranu bez

akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii,

ktorá porušuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek podnecovaniu k tejto diskriminácii.

Navrhovateľ ďalej poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

najmä na čl. 14 Zákaz diskriminácie, čl. 17 Zákaz zneužitia práv a čl. 18 Hranice použitia

obmedzení výkonu práv.

Rovnako poukázal na Chartu základných práv európskej únie ktorá zakazuje akákoľvek

diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu,

genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania,

8

príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku

alebo sexuálnej orientácie.

Poukázal tiež na ust. čl. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej iba „Listina“)

k posúdeniu namietaného vzťahu.

Navrhovateľ uviedol, že má za to, že úprava, ktorou väzobné stíhaná osoba sa vylučuje

z povinného aj dobrovoľného dôchodkového poistenia na čas väzby je porušením zásady rovnosti,

prezumpcie neviny. Preukázal aj na skutočnosť, že dnešná úprava v tomto smere je trochu iná

aj keď nerešpektuje princíp prezumpcie neviny ale aspoň pripúšťa možnosť dobrovoľného

dôchodkového poistenia. V prípade väzobného stíhania poistné by mal znášať štát alebo by mala

byť úprava, ktorá pre osobu vo väzbe rešpektujúc princíp prezumpcie neviny ho neobmedzuje na

právach, resp. aby nemal negatívne dôsledky z tohto postavenia. Inak sa porušuje zásada

nediskriminácie.

Vychádzajúc z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu rozsudok

krajského súdu po zaujatí stanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky zrušiť a vrátiť mu na

ďalšie konanie.

III

Vyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľa

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody, ktoré uvádza

navrhovateľ v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené.

Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe

ktorého náležité právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia

odporkyne. Poukázala na ustanovenie o sociálnom poistení,

podľa ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie

a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia

slobody.

9

S poukazom na vyššie uvedené obdobie od 10. marca 2004 do 3. novembra 2004 Sociálna

poisťovňa navrhovateľovi pre dôchodkové účely nehodnotila, nakoľko mal v tomto období

prerušené povinné dôchodkové poistenie, čo bolo podrobne odôvodnené v zmenovom rozhodnutí

č. X. zo dňa 19. júna 2013.

Odporkyňa uviedla, že trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia č. X. zo dňa 15.

apríla 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. X zo dňa 19. júna 2013, a preto navrhla aby

odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého podľa ustanovenia ako vecne správne

potvrdil.

IV

Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne

( ) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. mája 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Podľa ustanovenia o sociálnom poistení poistenec má

nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový

vek.

Podľa ustanovenia citovaného dôchodkový vek je 62 rokov veku

poistenca, ak tento v odsekoch 4 až 8, a 274 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia citovaného suma starobného dôchodku sa určí ako

súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu

vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta

a štvrtá veta platia rovnako.

10

Podľa ustanovenia citovaného samostatne zárobkovo činnej osobe sa

prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má

pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť

a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou

v odseku 1 písm. d/ platí rovnako, t.j. to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky

poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo

nastúpil výkon trestu odňatia slobody.

Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku namietal, že krajský súd ani správny orgán sa

dostatočne nezaoberali jeho námietkou týkajúcou sa nepripočítanej doby za obdobie od 10. marca

2004 do 4. novembra 2004, kedy navrhovateľ bol vo väzbe a z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne

podľa navrhovateľa vôbec nevyplýva, ako sa vysporiada odporkyňa s touto námietkou.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že napadnutým rozhodnutím č. X.

zo dňa 15. apríla 2013 podľa a o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odporkyňa priznala navrhovateľovi

od X.. O. 2012 starobný dôchodok v sume 417,40 eur mesačne.

Podľa a o sociálnom poistení a Opatrenia Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia

dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, navrhovateľovi od 1. januára 2013 zvýšila

starobný dôchodok na sumu 428,60 eur mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala na ustanovenie

o sociálnom poistení v znení , podľa ktorého nárok na starobný dôchodok

vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku,

u navrhovateľa dovŕšením 62 rokov veku ku dňu X.. O. 2012, ku ktorému získal 16 128 dní obdobia

dôchodkového poistenia v zmysle rozpisu v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia.

Navrhovateľ teda získal 44 rokov a 68 dní obdobia dôchodkového poistenia.

11

Odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnila sumu starobného dôchodku,

určenú podľa o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového

bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok

a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, pričom v rozhodnutí uviedla ich výpočty. Po aplikácii

ustanovenia o sociálnom poistení a tohto bola suma starobného

dôchodku zvýšená na 428,60 eur mesačne.

V dôsledku opravného prostriedku navrhovateľa odporkyňa vydala zmenové

rozhodnutie č. X. zo dňa 19. júna 2013, s nezmeneným výrokom a stanovenou

sumou starobného dôchodku na sumu 428,60 eur mesačne. V odôvodnení svojho rozhodnutia

odporkyňa reagovala na odvolacie námietky navrhovateľa. Okrem podmienok vzniku nároku

na starobný dôchodok sa zaoberala aj výpočtom sumy starobného dôchodku, tak ako je to uvedené

v a o sociálnom poistení a ako to bolo uvedené aj v napadnutom

rozhodnutí.

Odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenie

o sociálnom poistení, v zmysle ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné

nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe, alebo vo

výkone trestu odňatia slobody. Z tohto dôvodu odporkyňa obdobie od 10. marca 2004

do 3. novembra 2004 na dôchodkové účely nehodnotila, nakoľko podľa informačného systému

Sociálnej poisťovne mal navrhovateľ prerušené povinné dôchodkové poistenie.

Nebolo sporným, že navrhovateľ bol od 10. marca 2004 do 3. novembra 2004 vo väzbe.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4. apríla 2012, sp. zn.

vyplýva, že vec – (oslobodzujúci rozsudok Špecializovaného súdu v Pezinku vo veci obžalovaných

JUDr. E. Č., V. K. a navrhovateľa) vrátil Špecializovanému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V predmetnej veci teda nebolo s konečnou platnosťou

rozhodnuté o vine, či nevine navrhovateľa, táto otázka však nie je rozhodujúca pre výpočet sumy

starobného dôchodku z hľadiska plynutia, resp. prerušenia povinného nemocenského poistenia.

Z ustanovenia o sociálnom poistení totiž jednoznačne vyplýva,

že samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné

12

dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody bez

ohľadu na to, či takáto osoba bola následne v trestnom konaní právoplatne odsúdená, resp.

oslobodená. Na námietku navrhovateľa, že v prípade väzobného stíhania poistné by mal znášať štát

alebo by mala byť úprava, ktorá pre osobu vo väzbe rešpektujúc princíp prezumpcie neviny ho

neobmedzuje na právach, resp. aby nemal negatívne dôsledky z tohto postavenia, odvolací súd

nemohol prihliadnuť, pretože odporkyňa rovnako aj súdy preskúmavajúci rozhodnutie správneho

orgánu sú v zmysle SR („Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví ) viazané , ktorý otázku prerušenia

povinného nemocenského poistenia riešia spôsobom uvedeným v o sociálnom

poistení.

Úpravou sa ustanovuje jeden zo základných princípov materiálneho

právneho štátu „Čo nie je dovolené, je zakázané“ a tento princíp sa adresuje orgánom štátu.

Pokiaľ teda odporkyňa uvedené obdobie od 10. marca 2004 do 3. novembra 2004, kedy bol

navrhovateľ vo väzbe navrhovateľovi pre dôchodkové účely nehodnotila, nakoľko mal v tomto

období prerušené povinné dôchodkové poistenie, rozhodla v súlade so (

o sociálnom poistení).

Námietka navrhovateľa, že odporkyňa sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nevysporiadala s otázkou odôvodnenia nezapočítania doby, kedy bol navrhovateľ vo väzbe (obdobie

10. marca 2004 do 4. novembra 2004) podľa odvolacieho súdu nebola dôvodná, pretože ako

vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, uvedenou námietkou sa zaoberala. Odporkyňa

v odôvodnení zmenového rozhodnutia č. X. zo dňa 19. júna 2013 poukázala na ustanovenie § 26

ods. 2 o sociálnom poistení, v zmysle ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe sa

prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo

väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Z toho dôvodu predmetné obdobie väzby odporkyňa

nehodnotila pre dôchodkové účely.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že krajský súd sa uvedenou námietkou nezoberal.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd považoval uvedenú odvolaciu

námietku navrhovateľa o nezapočítaní doby väzby pre dôchodkové účely za neopodstatnenú,

pričom poukázal na to, že odporkyňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 15. apríla 2013 i v zmenovom

rozhodnutí zo dňa 19. júna 2013 sa touto odvolacou námietkou navrhovateľa zaoberala.

13

Napokon pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že navrhovateľ nenapádal výšku starobného

dôchodku priznanú vo výroku napadnutého rozhodnutia odporkyne, ale je zrejmé, že sa neuspokojil

s odôvodnením rozhodnutia odporkyne, ktoré bolo možné podľa jeho námietok zo dňa 27. mája

2013 odstrániť doplnením odôvodnenia o žiadané údaje, najmä pokiaľ ide o obdobie núteného

znemožnenia vykonávania činnosti a o spôsobe výpočtu nie iba úhrnu osobného bodu ale aj

osobného vymeriavacieho základu za namietané obdobie.

Zmenovým rozhodnutím č. X. zo dňa 19. júna 2013 bolo odporkyňou doplnené odôvodnenie

o žiadané údaje a odporkyňa k námietkam navrhovateľa uviedla, že s poukazom na ustanovenie §

26 ods. 2 o sociálnom poistení obdobie od 10. marca 2004 do 3. novembra 2004 nebolo na

dôchodkové účely hodnotené, pretože v tomto období mal navrhovateľ prerušené povinné

dôchodkové poistenie. Obdobie, kedy bolo povinné dôchodkové poistenie zo prerušené, nie

je obdobím dôchodkového poistenia, a teda ani nie je možné v tomto období možné získať

vymeriavací základ na účely dôchodkového poistenia.

Skutočnosť, že navrhovateľ nenapádal výšku starobného dôchodku, priznanú vo výroku

napadnutého rozhodnutia odporkyne v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne vyplýva aj

z vyjadrenia navrhovateľa (zo zápisnice o pojednávaní pred krajským súdom zo dňa 2. októbra

2013), keď pred súdom uviedol: „Ako to už vyplýva z mojich podaní, ja som skôr napádal

odôvodnenie rozhodnutie odporkyne, ktoré je stereotypom, no sú aj isté špecifické prípady, kedy

v súlade so skutkovým stavom je to potrebné náležite odôvodniť.“ Zo zápisnice z pojednávania

ďalej vyplynulo, že navrhovateľ uvádzal, že netrval na zmenovom rozhodnutí a proti tomuto

nepodal ani námietky. Vo väzbe platí prezumpcia neviny, keď nie je odsudzujúci rozsudok

a plátcom teda bude štát. Jeho námietky smerovali k tomu, že odporkyňa mala v rámci svojho

odôvodnenia uviesť, ktoré prípady sú to, keď je niekto vo väzbe, kedy sa považuje poistné

za zaplatené, aby to znášal štát. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že nemal k dispozícii evidenčný

list, aby mohol porovnať potrebné údaje v danom roku s jeho účtovníctvom (aký mal vymeriavací

základ). Navrhovateľ napokon uviedol, že trestné konanie doposiaľ nebolo skončené.

14

Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo sporné, že odporkyňa postupovala správne a v súlade

so z dôvodov, ktoré odporkyňa podrobne uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

a zmenového rozhodnutia.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne.

Odvolací súd dospel k záveru zhodným so záverom krajského súdu, že doba zamestnania

(ako i doba dôchodkového poistenia) a osobné vymeriavacie základy navrhovateľa boli odporkyňou

zhodnotené na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii

odporkyne. Osobný list tvorí prílohu rozhodnutí a je ich neoddeliteľnou súčasťou.

Navrhovateľ nenamietal skutočnosti v ňom uvedené ani výšku starobného dôchodku

priznanú rozhodnutím odporkyne v spojitosti s jej zmenovým rozhodnutím. Jeho námietka týkajúca

sa nezapočítania doby väzby v spojitosti s prerušením povinného dôchodkového poistenia nebola

spôsobilá spochybniť zákonnosť rozhodnutia odporkyne ani vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia krajského súdu. Odporkyňa postupovala v súlade s o sociálnom

poistení, keď obdobie väzby navrhovateľa nehodnotila pre dôchodkové účely, nakoľko

z ustanovenia o sociálnom poistení vyplýva, že samostatne zárobkovo činnej

osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období,

v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Námietku navrhovateľa, že zákonná úprava je diskriminačná, keď zákonodarca niektoré

udalosti v určitom tomto období neriešil a v neskoršom období riešil inak, resp. keďže určitú

skupinu občanov za rovnakých podmienok uprednostňuje oproti druhej skupine, je v rozpore

so zásadou rovnosti, a je teda diskriminačná, považuje odvolací súd za nedôvodnú.

Navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle prerušil

konanie pred ním prebiehajúce a postúpil návrh ústavnému súdu o zaujatie stanoviska vo veci

nesúladu o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení r. 2004

s , s medzinárodnými zmluvami a dohovorom, s ktorými je Slovenská republika viazaná.

15

Úprava, na ktorú sa odvolával je podľa jeho názoru v rozpore s SR,

SR a medzinárodnými dohovormi, a to konkrétne Všeobecnou deklaráciou ľudských

práv. Poukázal na to, že podľa článku 1 Charty všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti

i právach.

Odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel z nasledujúcich dôvodov:

Navrhovateľ videl diskrimináciu a nerovnaké zaobchádzanie v podstate v tom, že zákonná

úprava platná v roku 2004 nepripúšťala dobrovoľné dôchodkové poistenie, kým terajšia úprava

už pripúšťa dobrovoľné dôchodkové poistenie aj v prípadoch, ako u navrhovateľa, naviac

aj súbežne s povinným dôchodkovým poistením.

Podľa navrhovateľa takáto úprava je diskriminačná, keď zákonodarca niektoré udalosti

v určitom tomto období neriešil a v neskoršom období riešil inak, resp. keďže určitú skupinu

občanov za rovnakých podmienok uprednostňuje oproti druhej skupine.

Túto námietku, ako aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania s požiadavkou postúpenia

návrhu ústavnému súdu o zaujatie stanoviska vo veci nesúladu o sociálnom

postení v znení z roku 2004 s vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

Podľa názoru odvolacieho súdu je vecou sociálnej (dôchodkovej politiky štátu), ako nastaví

podmienky, ktoré musí poistenec spĺňať, aby vznikol nárok na dôchodok.

Tieto podmienky nie sú nemenné, podstatné je, aby takáto úprava bola nastavená tak, aby

v rovnakom období, po splnení zákonných podmienok štát zabezpečil vyplácanie starobného

dôchodku každému, kto tieto zákonné podmienky splnil. Nie je možné očakávať, že nastavenie

podmienok, ktoré musí poistenec spĺňať (aby mu vznikol nárok na dôchodok) bude nemenné, teda,

že zákonná úprava bude od počiatku existencie tohto inštitútu nemenná.

Teoreticky (podľa námietky navrhovateľa), potom by nesmeli existovať medzi určitými

skupinami občanov pri rovnakých podmienkach v rôznych časových obdobiach žiadne rozdiely

nielen pri porovnaní ním uvedených dvoch období, ale aj pri porovnaní ktorýchkoľvek období, a to

od počiatku existencie tohto inštitútu.

Cieľom antidiskriminačného je, aby ak dôjde k porušeniu povinnosti dodržiavať

zásadu rovnakého zaobchádzania súd takéto porušenie vyriekol a uložil povinnosť nápravy

(v rozsahu podľa § 9 ods. 2 a 3). Vysloviť porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, teda

16

umožňuje antidiskriminačný len súdu a v riadnom konaní, kde je porušenie tejto zásady

predmetom dokazovania. antidiskriminačného zveruje bez akýchkoľvek kritérií

a neznámemu adresátovi oprávnenie prejudikovať alebo rozhodnúť, že by mohlo dôjsť alebo došlo

k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, čím zasahuje do právomoci súdu a do režimu, ktorý

predpokladá, ako režim ,,nápravy a sankcií“, ak k porušeniu tejto zásady dôjde.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že antidiskriminačný sa dotýka viacerých

základných práv a slobôd podľa druhej hlavy . Základné práva a slobody sa podľa

ods. 2 SR zaručujú všetkým, bez ohľadu na to, o.i. aj rasu alebo príslušnosť k etnickej

skupine. Nikoho, teda nie je možné v súvislosti s prístupom a realizáciou základných práv a slobôd

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať z dôvodu rasy alebo etnickej príslušnosti. čl. 12

ods. 2 SR, teda zakazuje z dôvodov tam uvedených nielen negatívnu diskrimináciu

(znevýhodňovanie a poškodzovanie), ale aj tzv. ,,pozitívnu“ diskrimináciu (zvýhodňovanie). (...)

Podmienkou však je, že v platnom právnom predpise je zakotvené odlišné zaobchádzanie

s odlišnými jednotlivcami. Navrhovateľ takúto odlišnosť nenamietal, namietal, že v rôznych

časových obdobiach (pri porovnaní zákonnej úpravy z roku 2004 a súčasnej) zákonodarca niektoré

udalosti v určitom tomto období neriešil a v neskoršom období riešil inak.

Odlišnosť spočívajúca v tom, že pre určitú skupinu občanov v určitom období platili určité

podmienky, ktoré museli spĺňať na priznanie nároku na starobný dôchodok a v inom období platili

iné podmienky, ktoré museli spĺňať, aby im mohol byť priznaný starobný dôchodok, podľa

odvolacieho súdu neznamená, že takáto úprava je v rozpore so zásadou rovnosti a je diskriminačná.

Právnu úpravu z roku 2004 v porovnaní s platnou právnou úpravou nemožno

považovať za diskriminačnú, prípadne rozpornú s princípom právnej istoty, t.j. s čl. 1 ods. 1

SR len z toho dôvodu, že išlo o právnu úpravu odlišnú, keď pôvodná právna úprava

bola „tvrdšia“ z hľadiska ustanovených podmienok (v danom prípade podmienok týkajúcich

sa vzniku nároku na starobný dôchodok). Iný prístup by vylúčil do budúcnosti akúkoľvek

zmenu právnej úpravy dosiaľ právne upravených otázok.

17

Krajský súd nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval

rozhodnutie odporkyne za zákonné a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. Navrhovateľ nepredložil

v odvolacom konaní dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval. Prvostupňový súd sa podľa názoru

odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým námietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu odporkyne dostatočne, odvolací súd sa stotožňuje a súhlasí s odôvodnením

obsiahnutom v rozsudku prvostupňového súdu a v podrobnostiach na neho odkazuje. Odvolací súd

sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu a napadnutý rozsudok

podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s a tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal,

pretože v odvolacom konaní nebol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27.mája 2014

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská