Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sd/51/2013

Potvrdené rozhodnutím 1So/1/2014, 1So/4/2014
„Identifikačné číslo spisu: 7013201030 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7013201030.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: D.. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. R. XXX/XX, XXX XX P. B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. apríla 2013 v konaní o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/51/2013-20 zo dňa 2. októbra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/51/2013-20 zo dňa 2. októbra 2013, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."
„Najvyšší súd 1So/1/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: JUDr. L. P., nar. X.X., bytom Ľ., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. X. zo dňa 15. apríla 2013 v konaní o starobnom dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/51/2013-20 zo dňa 2. októbra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8Sd/51/2013- 20 zo dňa 2. októbra 2013, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: D.. A. H., F. XX.XX.XXXX, T. Ľ. Š. XXX/XX, XXX XX P. B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2013 v konaní o starobnom dôchodku, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 15.04.2013 č. XXX XXX XXXX X v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 19.07.2013 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2013 podľa ustanovení a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznala navrhovateľovi od 23.10.2012 starobný dôchodok v sume 417,40 eur mesačne.

Podľa a zákona o sociálnom poistení a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, navrhovateľovi od 01.01.2013 zvýšila starobný dôchodok na sumu 428,60 eur mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa poukázala na ustanovenie , podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku, u navrhovateľa dovŕšením 62 rokov veku ku dňu 23.10.2012, ku ktorému získal 16 128 dní obdobia dôchodkového poistenia v zmysle rozpisu v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Navrhovateľ teda získal 44 rokov a 68 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnila sumu starobného dôchodku, určenú podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, pričom v rozhodnutí uviedla ich výpočty. Po aplikácii ustanovenia § 82 zákona o sociálnom poistení a § 293ce tohto zákona bola suma starobného dôchodku zvýšená na 428,60 eur mesačne.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 23.05.2013, odoslaným na poštovú prepravu dňa 23.05.2013, sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 15.04.2013. Namietal, že rozhodnutie bolo až na niektoré, podľa neho podstatné časti, náležite odôvodnené. Z odôvodnenia chýba vysporiadanie, respektíve nepripočítaná doba za obdobie 10.03.2004 do 04.11.2004. Z odôvodnenia nevyplýva vôbec ako sa vysporiada za obdobie zásahu občana poistenca, za obdobie obmedzenia osobnej slobody (doba vyšetrovacej väzby), kedy z objektívnych dôvodov nemôže vykonávať svoje zamestnanie, respektíve samostatne zárobkovú činnosť najmä v profesii, ktorá nie je nahraditeľná, keďže táto činnosť je viazaná na osobu a licenciu. Navrhovateľ nepredpokladal že zákonodarca by neriešil, respektíve si zákon nepamätal na takéto udalosti. V tejto časti preto navrhovateľ považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné.

Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že podľa zákona účinného od 01.01.2004 osobný vymeriavací základ od 01.01.2004 je úhrn vymeriavacích základov poistenca za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené. Keďže toto ustanovenie zákon bližšie nevykladá, vzniká otázka, že takáto objektívna nemožnosť výkonu povolania ide na vrub poistenca alebo sa započítava do doby zamestnania, pričom o týchto skutočnostiach príslušnej pobočke „anno“ predložil potrebné doklady. Žiadal preto doplnenie odôvodnenia rozhodnutia v tomto smere.

Ďalej v opravnom prostriedku navrhovateľ namietal časté zmeny definície pojmu osobného vymeriavacieho základu a v prípade samostatne zárobkovo činných osôb najmä od obdobia, kedy nie sami podávajú výpisy z daňového priznania, považoval za obtiažné porovnať úhrn skutočného osobného vymeriavacieho základu s vymeriavacím základom, uvedeným v osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom poukázal na právnu úpravu do 31.12.2003 a od 01.01.2004. Navrhovateľ považoval za mimoriadne nízke osobné vymeriavacie základy, vrátane osobných bodov, za roky 2006 až 2011, kedy odvádzal poistné nie zo sumy minimálnej mzdy, ale z čiastkového základu dane, na základe daňového priznania (napríklad čiastkový základ dane za rok 2006 bol 352 837,- Sk, za rok 2007 bol 302 955,- Sk, za rok 2008 bol 361 071,- Sk, ale napríklad osobný vymeriavací základ za rok 2006 je nižší ako za rok 2005, pričom za tento rok sa čiastočne započítava OVZ za obdobie roku 2004, vzhľadom na nezapočítané mesiace je poznačené s najnižším vymeriavacím základom. S poukazom na dnešnú dôchodkovú politiku a neúmerné štatistické zvyšovanie všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý značne ovplyvňujú vysoké príjmy nie strednej vrstvy obyvateľstva, sa oddiaľuje možnosť získať poistencovi SZČO osobný mzdový bod nad 1,00 a tým ako tak iba na pomery SR slušný dôchodok. Podľa názoru navrhovateľa vývoj dôchodkovej politiky je v (ne) prospech občana - poistenca. Podľa názoru navrhovateľa je možné jeho námietky odstrániť doplnením odôvodnenia o žiadané údaje, najmä pokiaľ ide o obdobie núteného znemožnenia vykonávania činnosti a o spôsobe výpočtu nie iba úhrnu osobného bodu, ale aj osobného vymeriavacieho základu za namietané obdobie, aby tie mohol porovnať so svojimi údajmi podľa účtovníctva.

V dôsledku opravného prostriedku navrhovateľa odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2013, s nezmeneným výrokom a stanovenou sumou starobného dôchodku na sumu 428,60 eur mesačne. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa reagovala na odvolacie námietky navrhovateľa. Okrem podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok sa zaoberala aj výpočtom sumy starobného dôchodku, tak ako je to uvedené v § 65 ods. 1 a § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a ako to bolo uvedené aj v napadnutom rozhodnutí.

Odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe, alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Z tohto dôvodu odporkyňa obdobie od 10.03.2004 do 03.11.2004 na dôchodkové účely nehodnotila, nakoľko podľa informačného systému Sociálnej poisťovne mal navrhovateľ prerušené povinné dôchodkové poistenie.

V odôvodnení svojho zmenového rozhodnutia sa odporkyňa zaoberala otázkou vymeriavacieho základu u samostatne zárobkovo činnej osoby. Uviedla právnu úpravu vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.01.2004 do 31.12.2004 podľa o sociálnom poistení, jej

zmenu s účinnosťou od 01.01.2005 v znení , ďalej v znení v znení účinnom od 01.08.2006, so zmenou tohto ustanovenia z odseku 7 na odsek 6 s účinnosťou od 01.01.2008 a s určením vymeriavacieho základu podľa v platnom znení od 01.01.2011. Vymeriavací základ a obdobie poistenia navrhovateľa ako samostatne zárobkovo činnej osoby boli hodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového poistenia, vystaveného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku (zvýraznené tučným písmom), sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 15.07.2013, doručenom krajskému súdu dňa 18.07.2013, žiadala s poukazom na skutkové a právne dôvody napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2013 ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na spôsob výpočtu starobného dôchodku a poukázala tiež na spôsob určenia vymeriavacích základov v období roku 2006 do roku 2011 v zmysle § 138 zákona v jeho jednotlivých zneniach, ako je to uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

K námietke navrhovateľa ohľadom nezapočítania mesiacov väzby za obdobie 10.03.2004 do 04.11.2004 odporkyňa vo svojom vyjadrení s poukazom na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona uviedla, že uvedené obdobie nebolo na dôchodkové účely hodnotené, pretože v tomto období mal navrhovateľ prerušené povinné dôchodkové poistenie a preto toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia a teda ani nie je možné v tomto období získať vymeriavací základ na účely dôchodkového poistenia.

Navrhovateľ následne zaslal súdu stanovisko k veci, doručené krajskému súdu 19.08.2013. Uviedol, že z jeho podania vôbec nevyplýva, že by namietal matematický výpočet (výšku) dôchodku, ale podnet podal najmä z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Požiadal o doplnenie dôvodov nehodnotenia obdobia od 10.03.2004 do 04.11.2004, kedy proti svojej vôli bol vo vyšetrovacej väzbe za účelom zabezpečovania dokazovania. Požiadal ďalej o doplnenie spôsobu určenia vymeriavacích základov najmä za obdobie od roku 2006 do roku 2011, kedy tiež vykonával samostatnú zárobkovú činnosť a odvádzal odvody do fondov nie z minimálnej mzdy a dokonca v roku 2009 za príjem obdobia roku 2008 sa stal aj platcom DPH. Uviedol, že uvedené vyplýva aj z vyjadrenia odporcu zo dňa 15.07.2013. Poukázal na neúplnú citáciu § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keďže podľa necitovanej časti „to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jeho vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody“. Keďže výkon jeho povolania nebol v tomto období prerušený a nebol obvinený z trestného činu, ktorý súvisí s výkonom povolania advokáta, tak poistné na dôchodkové poistenie malo byť považované za zaplatené, nebol odsúdený a inak mu výkon povolania nebol rozhodnutím na to príslušného orgánu pozastavený a vzťahuje sa na neho princíp prezumpcie neviny. Navrhovateľ teda namietal otázku vyloženia logického výkladu príslušného ustanovenia v kontexte s ostatnými ustanoveniami o osobnom vymeriavacom základe.

Otázku evidenčných listov dôchodkového poistenia považoval za možné vyriešiť zdokumentovaním, keďže tieto nie sú vzájomne odsúhlasené k tomu, aby mohol porovnať správnosť v nich uvedených údajov s jeho údajmi a bolo by potrebné za vyžiadané roky, najmä za pochybné obdobie, ich uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ich kópie predložiť k rozhodnutiu. Podľa názoru navrhovateľa tieto otázky je možné vyriešiť v rámci autoremedúry, bez preskúmania rozhodnutia súdom, doplnením odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aby účastník konania mohol posúdiť, či trvá na preskúmaní rozhodnutia alebo nie a z akých dôvodov.

Odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 24.09.2013 trvala na písomnom vyjadrení z 15.07.2013 s tým, že v prípade predloženia dokladov navrhovateľom, na základe ktorých je možné preukázať vyšší vymeriavací základ za obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, odporkyňa opätovne rozhodne o sume starobného dôchodku.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení a nasledujúcich (ďalej len „“) a na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa a výsluchom splnomocnenej zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového spisu odporkyne, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2012 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 19.07.2013 č. XXX XXX XXXX X bolo v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa krajský súd v plnej miere stotožnil.

Na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 02.10.2013, navrhovateľ v podstate zotrval na písomných dôvodoch opravného prostriedku a svojho stanoviska zo dňa 15.08.2013. Uviedol, že skôr napádal odôvodnenie rozhodnutia odporkyne ako stereotypné, netrval na zmenovom rozhodnutí a proti tomuto nepodal námietky. Trval na námietkach v súvislosti s obdobím väzby, pre ktoré platí prezumpcia neviny s tým, že v rámci odôvodnenia bolo možné uviesť, kedy sa považuje v prípade väzby poistné za zaplatené, aby to znášal štát. Ohľadom trestného konania voči jeho osobe uviedol, že doposiaľ nebolo skončené. Trval tiež na odvolacom dôvode, že nemal k dispozícii evidenčný list na porovnanie údajov v danom roku s jeho účtovníctvom, na zistenie vymeriavacieho základu. Uviedol, že on nenapádal výšku starobného dôchodku, lebo podľa záznamov odporkyňa mohla dospieť iba k takej výške vzhľadom na počítačový program. Nedostal však odpovede na svoje otázky v odôvodnení rozhodnutia. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne ako nepreskúmateľné podľa pre zmätočnom a nejasnosť v odôvodnení rozhodnutia odporkyne.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne s poukazom na písomné vyjadrenie vo veci navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že okrem vymeriavacieho základu a hrubého zárobku je potrebné prihliadnuť pri výpočte starobného dôchodku na ďalšiu skutočnosť, či je poistné zaplatené alebo nezaplatené, pričom podkladom je evidenčný list, z ktorého u navrhovateľa vyplýva, že podniká od 01.12.1992. Hrubý zárobok je to, z čoho bolo zaplatené poistné, a to aj od roku 2004. U samostatne zárobkovo činných osôb bolo povinnosťou predložiť daňové priznania od ktorých sa odvíja vymeriavací základ a z podkladov doručených Sociálnej poisťovni si mal navrhovateľ vypočítať vymeriavací základ. U navrhovateľa bolo zhodnotené celé obdobie, okrem doby väzby, s prihliadnutím na práceneschopnosť. Evidenčný list je podstatný pre zohľadnenie dní poistenia a tieto sú uvedené v prílohe rozhodnutia, v samotnom rozhodnutí je vysvetlený spôsob výpočtu dôchodkov. Navrhovateľ nenapádal výšku dôchodku, no k správnej výške dôchodku vedie jeho správny výpočet.

Podľa ustanovenia o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa ustanovenia § 65 odsek 2 citovaného zákona dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 66 odsek 1 citovaného zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa ustanovenia § 26 odsek 2 citovaného zákona samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako, t.j. to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

K odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa nepripočítanej doby za obdobie od 10.03.2004 do 04.11.2004, kedy navrhovateľ bol vo väzbe, odporkyňa v odôvodnení zmenového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2013 a následne i vo svojom vyjadrení zo dňa 15.07.2013, poukázala na ustanovenie § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Z toho dôvodu predmetné obdobie väzby odporkyňa nehodnotila pre dôchodkové účely. Krajský súd preto považoval odvolaciu námietku navrhovateľa o nezapočítaní doby väzby pre dôchodkové účely za neopodstatnenú. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.04.2013 i v zmenovom rozhodnutí zo dňa 19.06.2013 sa zaoberala touto odvolacou námietkou navrhovateľa a preto krajský súd považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne v spojitosti so zmenovým rozhodnutím, v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a odvolaciu námietku o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne, za nedôvodnú.

Odporkyňa v uvedenom zmenovom rozhodnutí uviedla právnu úpravu vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 01.01.2004 až po zmeny ustanovenia § 138 od 01.01.2011. Vymeriavací základ a obdobie, kedy bol navrhovateľ poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba, boli hodnotené na základe evidenčného listu dôchodkového poistenia vystaveného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Nie je úlohou súdu riešiť odsúhlasenie evidenčných listov dôchodkového poistenia, ani otázku vývoja dôchodkovej politiky.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 23.05.2013 v podstate namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne z hľadiska jeho odvolacích dôvodov. Odporkyňa v zmenovom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2013 v odôvodnení tohto rozhodnutia sa zaoberala týmito odvolacími námietkami navrhovateľa. Navrhovateľ v odvolaní a v stanovisku k následnému zmenovému rozhodnutiu odporkyne uviedol, že on nenapáda výšku priznaného dôchodku. Krajský súd k tomu dodáva, že v zmysle § 202 ods. 4 odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Krajský súd však rozhodol v merite veci na základe navrhovateľom upresneného návrhu na pojednávaní krajského súdu, v zmysle ktorého navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne pre zmätočnosť a nejasnosť v odôvodnení rozhodnutia odporkyne. Pokiaľ poukázal na ustanovenie , krajský súd k tomu dodáva, že toto ustanovenie sa vzťahuje na odôvodnenie rozsudku súdu a nie na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán sa v tomto smere riadi ustanovením - 7 . V tohto zákona je uvedené, že v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že doba zamestnania (ako i obdobia dôchodkového poistenia) a osobné vymeriavacie základy navrhovateľa boli odporkyňou zhodnotené na základe spisového a evidenčného materiálu, nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii odporkyne. Osobný list tvorí prílohu rozhodnutí a je ich neoddeliteľnou súčasťou. Odporca nenamietal skutočnosti v ňom uvedené, okrem nezapočítania doby väzby, ktorej existenciu, ani dĺžku trvania nespochybňoval v spojitosti s prerušením povinného dôchodkového poistenia a dobou prerušenia tohto poistenia. Odporca však predovšetkým nenapádal výšku starobného dôchodku, priznanú vo výroku napadnutého rozhodnutia odporkyne v spojitosti s jej zmenovým rozhodnutím, v sume 428,60 eur mesačne.

Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa postupovala správne a v súlade so zákonom z dôvodov, ktoré odporkyňa podrobne uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zmenového rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.04.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 19.07.2013 č. XXX XXX XXXX X ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.