Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/9/2011

N a j v y š š í s ú d sp. zn.

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému

JUDr. E. Č. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2012 v Bratislave o odvolaní

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 13. mája 2011,

sp. zn. PK – , rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 z r u š u j e s a

napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa účinného do 1. januára 2006 vec sa vracia

Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

podal 15. decembra 2005 na bývalý Špeciálny súd v Pezinku obţalobu na v tom čase

obvinených JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. pre trestný čin prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody spolupáchateľstvom podľa§ 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), ktoréhosa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ţe

obvinení JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.

v presne nezistenej dobe v priebehu mesiacov september 2002 aţ november 2002

v Košiciach po predchádzajúcej dohode poţiadali Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu firmy

KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. Popradská č. 68, Košice o poskytnutie úplatku v sume

18.000.000,- Sk pre doposiaľ nestotoţnené osoby za to, ţe boli príslušnými orgánmi

v Bratislave schválené ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov

a Mestskej časti Košice – Barca o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu

rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume cca 181.000.000,-

Sk na výstavbu obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom sa stala firma

KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. Košice, na základe čoho v presne nezistenom čase

v mesiaci november 2002 v Košiciach na ulici Mäsiarskej č. 34 v byte obývanom V. K.

odovzdal Ing. M. M.. JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. sumu spolu 9.000.000,- Sk, čo

predstavovalo sumu zodpovedajúcu jednej polovici z poţadovaného úplatku, ktorí túto sumu

9.000.000,- Sk odovzdali v presne nezistenom čase na nezistenom mieste v Bratislave

doposiaľ nezisteným osobám, ktoré mali zariadiť, aby uvedené ţiadosti mestských častí boli

schválené, následne v presne nezistenom čase v priebehu mesiacov november 2002 aţ

december 2002 v Košiciach na ulici Popradskej v kancelárii firmy KAME – SLOVAKIA

GROUP, a. s. po predchádzajúcej dohode ţiadali od Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu

uvedenej firmy druhú polovicu úplatku, t. j. sumu 9.000.000,- Sk, čo tento odmietol;

obvinení JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.

opätovne dňa 6. februára 2004 v presne nezistenom čase v Košiciach na ulici

Popradskej v kancelárii firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. po predchádzajúcej

dohode za tým istým účelom poţiadali od Ing. M. M. zabezpečiť ako úplatok sumu aspoň

1 milión Sk, ktorú majú následne odovzdať v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám, pričom

dňa 10. marca 2004 v čase okolo 17.00 hod. po predchádzajúcej dohode

sa dostavili do kancelárie firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. v Košiciach na ulici

Popradskej č. 66, kde tento úplatok v sume 1.000.000,- Sk obvinení JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.

prevzali od Ing. M. M..

Bývalý Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom z 19. januára 2009,

sp. zn. PK – , uznal obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. za vinných

z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,

§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu

podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom

základe, ţe

po predchádzajúcej dohode všetkých troch obţalovaných v presne nezistenej dobe

v priebehu mesiacov september 2002 aţ november 2002 v Košiciach ţiadali od Ing. M. M.

ako štatutárneho zástupcu firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s., Popradská č. 68,

Košice, sumu 18.000.000,- Sk (597.490.- Eur) pod zámienkou, ţe sa jedná o úplatok

pre doposiaľ nestotoţnené osoby za to, ţe boli príslušnými orgánmi v Bratislave schválené

ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov a Mestskej časti Košice – Barca

o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva

výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume cca 181.000.000,- Sk (6.008.099,- Eur)

na výstavbu obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom sa stala firma

KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. Košice, ktorá suma predstavovala 10 % z pridelených

finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB)

a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR,

v presne nezistený deň v mesiaci november 2002 v Košiciach na ulici Mäsiarskej č. 34

v byte V. K. došlo k prevzatiu P. časti peňazí v sume 9.000.000,- Sk

(298.745.- Eur), ktoré od Ing. M. M. prevzali JUDr. E. Č.,

JUDr. L. P. a V. K.,

dňa 10. marca 2004 v čase okolo 17.00 hod. v kancelárii firmy

KAME – SLOVAKIA GROUP a.s. v Košiciach na ulici Popradskej č. 68 po tom,

čo im Ing. M. M.. odmietol doplatiť druhú časť peňazí v sume 9.000.000,- Sk (298.745,- Eur),

na naliehanie obţalovaných im vyplatil sumu 1.000.000,- Sk

(chybne uvedené 298.745,- Eur, správne malo byť 33.194,- Eur), ktorú prevzali

JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. a k doplateniu zvyšnej časti v sume

8.000.000,- Sk (261.551,- Eur) nedošlo v dôsledku zadrţania obţalovaných príslušníkmi PZ,

čím všetci obţalovaní spôsobili firme KAME – SLOVAKIA, a. s., Popradská č. 68,

Košice, škodu vo výške 9.000.000,- Sk (298.745,- Eur).

Špeciálny súd ich za to odsúdil podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. k trestom odňatia slobody

vo výmere 6 (šesť) rokov pre kaţdého z nich osobitne, pričom na výkon uloţených trestov

odňatia slobody ich podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do I. (P.) nápravnovýchovnej skupiny.

Ďalej kaţdému z nich osobitne podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uloţil peňaţný trest

vo výmere 602.520,- Sk (20.000,- Eur) a pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu

podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Nakoniec všetkým obţalovaným podľa účinného do 1. januára 2006

uloţil povinnosť, aby spoločne a nerozdielne uhradili poškodenej spoločnosti

KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s., Popradská 68, Košice, škodu vo výške 9.000.000,- Sk

(298.745,- Eur).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obţalovaní

JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2009,

sp. zn. , podľa , , účinného do 1. januára 2006

(ďalej len ) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa

vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len špecializovaný trestný súd)

rozsudkom z 13. mája 2011, sp. zn. , oslobodil

obžalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.

podľa

spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005, sp. zn. VII Gv 8/04, pre skutok obţalobou

kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, ţe

obvinení JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. v presne nezistenej dobe v priebehu

mesiacov september 2002 aţ november 2002 v Košiciach

po predchádzajúcej dohode poţiadali Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu firmy KAME –

SLOVAKIA GROUP, a. s. Popradská č. 68, Košice o poskytnutie úplatku v sume

18.000.000,- Sk pre doposiaľ nestotoţnené osoby za to, ţe boli príslušnými orgánmi

v Bratislave schválené ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov a Mestskej

časti Košice – Barca o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania

a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume cca 181.000.000,- Sk na výstavbu

obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom sa stala firma

KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. Košice, na základe čoho v presne nezistenom čase

v mesiaci november 2002 v Košiciach na ulici Mäsiarskej č. 34 v byte obývanom

V. K. odovzdal Ing. M. M.. JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. sumu spolu 9.000.000,- Sk,

čo predstavovalo sumu zodpovedajúcu jednej polovici z poţadovaného úplatku, ktorí

túto sumu 9.000.000,- Sk odovzdali v presne nezistenom čase na nezistenom mieste

v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám, ktoré mali zariadiť, aby uvedené ţiadosti

Mestských častí boli schválené, následne v presne nezistenom čase v priebehu mesiacov

november 2002 aţ december 2002 v Košiciach na ulici Popradskej v kancelárii firmy

KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. po predchádzajúcej dohode ţiadali

od Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu uvedenej firmy druhú polovicu úplatku, t. j. sumu

9.000.000,- Sk, čo tento odmietol,

pretože nebolo dokázané, že sa tento skutok stal;

a obžalovaných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.

podľa

spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005, sp. zn. VII Gv 8/04, pre skutok obţalobou

kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, ţe

opätovne dňa 6. februára 2004 v presne nezistenom čase v Košiciach na ulici

Popradskej v kancelárii firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. po predchádzajúcej

dohode za tým istým účelom poţiadali od Ing. M. M. zabezpečiť ako úplatok sumu aspoň 1

milión Sk, ktorú majú následne odovzdať v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám, pričom

dňa 10. marca 2004 v čase okolo 17.00 hod. po predchádzajúcej dohode

sa dostavili do kancelárie firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. v Košiciach na ulici

Popradskej č. 66, kde tento úplatok v sume 1.000.000,- Sk obvinení JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.

prevzali od Ing. M. M.,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

Špecializovaný trestný súd potom, čo na pätnástich stranách písomného vyhotovenia

rozsudku poukázal na obhajobnú argumentáciu obţalovaných, jednotlivé svedecké výpovede,

znalecké posudky a časť listinných dôkazov, oslobodzujúci výrok vo vzťahu k P. skutku

(pomyselne rozdeleného) odôvodnil na necelej jednej strane jeho písomného vyhotovenia

(str. 18-19) v podstate na tom základe, ţe výsledky dokazovania (najmä s poukazom

na „gradujúce“ výpovede svedka Ing. M. M. ako jediného priameho dôkazu, ktoré vzhľadom

k tomu vyhodnotil ako nevierohodné) vykonaného pred súdom prvého stupňa nevyzneli

jednoznačne, keďţe sa nepodarilo zabezpečiť úplnú reťaz priamych

alebo aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo moţné vyvodiť bezpečný záver o tom,

ţe sa tento P. skutok stal. Vzhľadom k tomu obţalovaných JUDr. E. Č.,

JUDr. L. P. a V. K. s poukazom na zásadu v pochybnostiach

v ich prospech v prvej časti skutku oslobodil, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok,

pre ktorý boli trestne stíhaní.

Aké iné ďalšie dôkazy však špecializovaný trestný súd vyhodnotil jednotlivo

i v ich súhrne vo vzťahu k prvej časti skutku (s výnimkou ešte listinného dôkazu

svedčiaceho o výbere hotovosti vo výške 25.000.000,- Sk dňa 26. novembra 2002

z regionálnej pobočky PKB, a.s., Košice svedkom Ing. M. M.) však

z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku už nie je možné zistiť.

Špecializovaný trestný súd, pokiaľ ide o druhú časť pomyselne rozdeleného skutku

(odovzdávanie sumy 1 mil. Sk), svoj oslobodzujúci výrok rovnako na jednej strane

písomného vyhotovenia rozsudku zaloţil na argumentácii, ţe k stretnutiam medzi svedkom

Ing. M. M. na jednej strane a obţalovanými JUDr. E. Č.

a JUDr. L. P. na strane druhej došlo v dňoch 23. februára,

3., 5. a 10. marca 2004 pod dohľadom polície za aktívnej účasti svedka

Ing. M. M. majúceho na sebe kameru a odpočúvacie zariadenie a odovzdávajúceho sumu

1 mil. Sk (veci boli zabezpečené prostredníctvom polície),

ktorý vykonával činnosť agenta provokatéra, o čom svedčia tieto vyhotovené obrazovo-

zvukové záznamy z priestorov obchodnej spoločnosti KAME – Slovakia Group, a. s.

Na základe akých skutočností zistených z obrazovo-zvukových záznamov

z priestorov obchodnej spoločnosti KAME – Slovakia Group, a. s. v dňoch 23. februára,

3., 5. a 10. marca 2004 dospel k tomuto záveru, však z odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozsudku rovnako už nie je možné zistiť.

Špecializovaný trestný súd ďalej dospel k záveru, ţe svedok Ing. M. M.. v dobe od 6.

februára do 10. marca 2004 pravdepodobne nevystupoval dobrovoľne,

pretoţe po podaní trestného oznámenia nad ním visela hrozba trestného stíhania, ktoré bolo

dočasne odloţené.

Podľa názoru špecializovaného trestného súdu provokácia v zmysle vzbudenia

predtým neexistujúceho rozhodnutia inej osoby spáchať trestný čin je neprípustná;

objektívne totiž vyvoláva následok, ktorý je fiktívnym, nie skutočným ohrozením

alebo porušením spoločenského záujmu, chráneného príslušným ustanovením osobitnej

časti a definovaného ako objekt trestného činu.

Špecializovaný trestný súd mal teda za to, ţe pre pouţitie agenta nebola splnená

podmienka v tom zmysle, že „neboli získané poznatky o úmysle JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.

spáchať trestnú činnosť korupcie, čím sa pôsobenie Ing. M. M. dostalo do rozporu

s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože štátny orgán použil

agenta v rozpore s ustanovením , s ustanovením

Slovenskej republiky, článkom 13 Listiny základných práv a slobôd a článkom 8 ods. 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Vzhľadom na vyššie uvedené špecializovaný trestný súd potom dospel k záveru,

ţe skutok dňa 10. marca 2004 sa stal a dopustili sa ho obţalovaní JUDr. E. Č.

a JUDr. L. P., avšak „skutok mal umelo vytvorený dej a vznikol na základe činnosti

orgánov činných v trestnom konaní prezentovanej konaním

Ing. M. M., ktorý vytvoril situáciu, pri ktorej odovzdal obžalovaným peniaze, ktoré

prezentoval ako úplatok, ale toto konanie nevykazovalo znaky trestného činu“.

Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

prokurátor), ktoré smerovalo čo do výroku o vine v neprospech všetkých troch obţalovaných.

Prokurátor v písomnom odôvodnení podaného odvolania „povaţoval napadnutý

rozsudok za nezákonný, nakoľko špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom

pojednávaní dokazovanie v súlade s , avšak nesprávne vyhodnotil

vykonané dôkazy, keď tieto hodnotil výlučne v prospech obţalovaných, ktorých

spod obţaloby oslobodil“.

V prvom rade prokurátor namietal, ţe špecializovaný trestný súd nesprávne vyhodnotil

výpoveď jediného priameho svedka Ing. M. M., ktorý bol v tejto trestnej veci vypočutý

opakovane, pričom v skutkovo podstatných okolnostiach vypovedal zhodne, zotrval na

svojich tvrdeniach, a to aj pri vzájomných konfrontáciách usvedčoval všetkých troch

obţalovaných zo spáchania ţalovaných skutkov. Existenciu drobných odchýlok, či zmien

vo výpovedi tohto svedka odôvodnil značným časovým odstupom od spáchania skutkov,

navyše podľa názoru prokurátora tieto ani nie sú podstatné z hľadiska popisu priebehu

ţalovaných skutkov a ich právneho posúdenia.

Podľa názoru prokurátora vierohodnosť výpovedí svedka Ing. M. M. potvrdzuje celý

rad ďalších nepriamych dôkazov, a síce:

- potvrdenie o ubytovaní obţalovaných a svedka L. B. v dňoch

14. - 15. januára 2003 v hoteli Nivy v Bratislave ako aj potvrdenie o tom, ţe v tomto

termíne mala Národná rada Slovenskej republiky zasadnutie, na ktorom bol v tom čase

poslanec PhDr. L. N. prítomný;

- znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava, ktorého závery na hlavnom pojednávaní

predniesol znalec Ing. J. P. a z ktorých vyplýva, ţe dokument s názvom

„rozpis dlhov.doc“ z 21. novembra 2002, ktorý bol zaistený v počítači obţalovaného

V. K. a v ktorom je aj poloţka „Blava 10% 18 200 000 Sk – preberie

E. – Laci“, je autentický;

- výpovede svedkov Ing. J. B. a Ing. V. K. potvrdzujúce korupčné pozadie pridelenia

finančných prostriedkov na výstavbu obecných nájomných bytov s tým, ţe na tomto

mali participovať okrem V. K.

aj JUDr. E. Č. ako funkcionár SDKÚ a JUDr. L. P. ako osoba majúca vzťah

k „maďarskej koalícii“;

- výpovede svedkov JUDr. I. H., Ing. I. R.

a Ing. Š. V. naopak potvrdzujúce skutočnosť, ţe pre uvedenú výstavbu obecných

nájomných bytov nemalo byť pre nevyriešené vlastnícke vzťahy nikdy vydané

stavebné povolenie a tým ani poskytnuté jednak úver zo ŠFRB a jednak dotácia

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja;

- neštandardný mechanizmus zmluvných vzťahov v súvislosti s výstavbou obecných

nájomných bytov a iniciácia vzniku týchto vzťahov;

- obrazovo-zvukové záznamy a odposluchy telefonických hovorov medzi svedkom

Ing. M. M. a obţalovanými;

- doklady zaistené 10. marca 2004 po zadrţaní obţalovaných

JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., ktorých úlohou bola snaha

o legalizáciu prevzatej sumy 1 milión Sk a ktoré z tohto hľadiska treba jednoznačne

povaţovať za fiktívne;

- ţe nešlo o provokáciu zo strany svedka Ing. M. M. a príslušníkov polície svedčí obsah

rozhovorov zachytených na obrazovo-zvukovom zázname medzi týmto svedkom

a obţalovaným JUDr. E. Č., ktorý jednoznačne svedčí o opaku, a to ţe iniciatíva,

model a spôsob prevzatia tejto sumy nevyšla od svedka

Ing. M. M., ale od obţalovaných JUDr. E. Č.

a JUDr. L. P.;

- svedecké výpovede Ing. F. Z. a Ing. D. V. potvrdzujúce sponzorskú podporu Ing. M.

M. a spoločnosti KAME – Slovakia Group, a.s. Košice pre kandidátov strany SDKÚ

v rámci K. volieb v roku 2002, ktorú sprostredkoval obţalovaný JUDr. E. Č.;

- výpovede svedkov Ing. J. K. a Doc. Ing. J. K. v súvislosti s podielom spoločnosti

KAME – Slovakia Group, a.s. Košice na výstavbe rodinného domu pre PhDr. L. N.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného prokurátor dospel k záveru, ţe napriek tomu,

ţe svedok Ing. M. M. má v iných trestných veciach procesné postavenie

obvineného a bol dokonca aj právoplatne odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť k trestu

odňatia slobody, ktorý momentálne vykonáva, jeho svedecké výpovede v tejto trestnej veci

nie je moţné a priori hodnotiť ako nevierohodné, zvlášť v prípade, keď sú tieto výpovede

doplnené resp. podporené celou radou ďalších nepriamych dôkazov ako sú výpovede vyššie

uvedených svedkov, znalecký posudok, listinné dôkazy, odposluchy a obrazovo-zvukové

záznamy.

Z týchto dôvodov prokurátor preto navrhol, aby na podklade ním podaného odvolania

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa , zrušil napadnutý

rozsudok a podľa vec vrátil špecializovanému trestnému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K dôvodom odvolania podaného prokurátorom sa písomne vyjadril len obţalovaný

JUDr. L. P., pričom v rámci toho predloţil aj štyri listinné dôkazy.

Z jeho písomného vyjadrenia v podstate vyplývalo, ţe vykonaným dokazovaním

sa skutková verzia produkovaná svedkom Ing. M. M. ako ani iná skutková verzia nepotvrdila

a vzhľadom k tomu napadnutý rozsudok špecializovaného trestného súdu povaţoval za

zákonný a spravodlivý a preto navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ho potvrdiť.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa ,

preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe

odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,

prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,

ţe odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana

na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote

ustanovenej v zákone, pričom podané odvolanie prokurátora je v plnom rozsahu dôvodné,

i keď aj pre dôvody, ktoré v podanom odvolaní neboli uvedené a ktoré odvolací súd zistil

aţ v rámci svojej prieskumnej povinnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto vykonaného prieskumu zistil,

ţe záver špecializovaného trestného súdu o nevine obţalovaných JUDr. E. Č.,

JUDr. L. P. a V. K. je nezákonný pre prítomné chyby rozsudku v dôsledku toho, ţe

špecializovaný trestný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre

rozhodnutie ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací všeobecne povaţuje za potrebné

uviesť, ţe v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne

podľa , tzn. že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd

podľa napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám

na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim

výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu

chybu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v posudzovanej veci zistil,

ţe špecializovaný trestný súd ako súd prvého stupňa jednak nevyhodnotil všetky doposiaľ

známe okolnosti prípadu a jednak neurobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia.

Úvodom Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť

skutočnosť, ktorá mala zásadný význam pre ďalší procesný vývoj v tejto trestnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako uţ bolo skôr spomenuté, uznesením

z 19. novembra 2009, sp. zn. , podľa , , zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa vec vrátil

Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Rozhodol tak preto, že bývalý špeciálny súd sa k pôvodnému odsudzujúcemu

rozsudku dopracoval procesným postupom, ktorý nemožno nazvať inak ako diletantský,

keďže v tomto odsudzujúcom rozsudku uznal za vinného aj obžalovaného

JUDr. L. P., ktorý takmer po celú dobu trestného konania pred bývalým špeciálnym

súdom vystupoval v procesnom postavení svedka. Uvedené flagrantné procesné

pochybenie malo ten následok, že odvolací súd musel napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť už špecializovanému trestnému súdu, aby ju úplne od začiatku opäť prejednal

a rozhodol. Vzhľadom k tomu nemohol ani vyhodnotiť dovtedy vykonané dôkazy každý

jednotlivo i v ich súhrne, keďže väčšina z nich v dôsledku vyššie uvedeného procesného

postupu bývalého špeciálneho súdu sa stala nezákonnými. Z tohto dôvodu vznikol potom

logicky vo veci prieťah, pretože nebyť tohto procesného pochybenia bývalého

špeciálneho súdu, mohla byť trestná vec obžalovaného

JUDr. E. Č. a spol. už dávno právoplatne skončená.

Na tomto mieste je potrebné ešte vysvetliť, že do úvahy prichádzalo aj zrušenie

rozsudku len v časti týkajúcej sa obžalovaného JUDr. L. P. s tým,

že v prípade ďalších obžalovaných JUDr. E. Č. a V. K.

by Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na nesprávnu právnu kvalifikáciu

ich konania rozhodol postupom podľa sám. Uvedený procesný

postup by však mal za následok, že opakovaný proces proti obžalovanému

JUDr. L. P. by bol len formálnou záležitosťou, keďže o jeho vine

by sa de facto rozhodlo už v tomto odvolacom konaní. Vzhľadom k tomu sa odvolací súd

priklonil k alternatíve zrušiť pôvodný odsudzujúci rozsudok v celom rozsahu a vrátiť

vec na nové prejednanie a rozhodnutie, aby tak o vine týchto obžalovaných

bolo rozhodnuté v jednom konaní.

Toto bolo skutočné pozadie rozhodnutia odvolacieho súdu a žiadne iné.

Treba ešte pripomenúť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky napriek tomu,

že v odôvodnení prvého zrušujúceho uznesenia veľmi opatrne naznačil, ktorým smerom

sa má špecializovaný trestný súd v tejto trestnej veci uberať, a to aj vo vzťahu do úvahy

prichádzajúcej právnej kvalifikácii konania obžalovaných (pozri stranu 24 uznesenia

NS SR z 19. novembra 2009, sp. zn. ), špecializovaný trestný súd tento

náznak vôbec nepochopil a namiesto toho rozhodnutie odvolacieho súdu v novom

konaní neustále parafrázoval a spochybňoval, pričom nakoniec v otázke viny

obžalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.

sa opäť dopracoval k rozhodnutiu, ktorým „takpovediac obetoval spravodlivosť“

a ktoré nemožno nazvať inak ako „z jedného extrému do druhého extrému“.

Treba povedať, ţe odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(aţ na jedného člena zloţený zo sudcov bývalého senátu 1 Toš ) v trestnej veci obţalovaných

JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. len kontinuálne nadväzuje na svoje právne názory

aplikované v predchádzajúcich korupčných kauzách, a to či uţ išlo o prípad bývalého

prednostu Krajského pozemkového úradu v Trnave (uznesenie NS SR

z 13. decembra 2006, sp. zn. ), o prípad bývalého primátora v Čadci

(uznesenie NS SR z 5. júna 2008, sp. zn. ) alebo o prípad bývalého sudcu

Okresného súdu v Čadci (uznesenie NS SR z 15. apríla 2010, sp. zn. ).

Pre všetky tieto právoplatne skončené trestné veci je charakteristické, ţe výrok o vine

vychádzal predovšetkým z lege artis zabezpečených obrazovo-zvukových záznamov,

ktoré veľmi objektívne dokumentovali korupčné správanie vyššie uvedených osôb nielen

v momente prevzatia úplatku, ale aj do minulosti, pokiaľ k takému konaniu došlo.

Rovnako uvedené obrazovo-zvukové záznamy objektívne dokumentovali spôsob,

akým jednotlivé osoby kryli prevzatie úplatkov, či uţ v podobe sponzorského daru

pre miestny futbalový klub alebo ako zálohy za predaj rodinného domu, a to aj v písomnej

podobe.

A napokon uvedené obrazovo-zvukové záznamy objektívne dokazovali aj to,

ţe v posudzovaných prípadoch nešlo zo strany polície o činnosť smerujúcu k vyprovokovaniu

korupčnej trestnej činnosti, ale len o činnosť polície smerujúcej k jej zadokumentovaniu.

A naopak chýbajúci obrazovo-zvukový záznam, ktorý nebyť úniku informácií

a tým predčasného prezradenia akcie polície, zabezpečený mohol byť, bol v rozhodujúcej

miere dôvodom pre záver bývalého odvolacieho senátu 1 Toš o nevine bývalého starostu

Rače, keďţe absencia tohto dôkazu zapríčinila stav dôkaznej núdze (uznesenie NS SR

z 26. novembra 2009, sp. zn. ).

V posudzovanej veci sa začalo trestné stíhanie vo veci uznesením vyšetrovateľa

Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Východ, Košice,

zo 7. februára 2004, ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004 pre trestné činy podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

podľa § 160a ods. 1 Tr. zák.

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave na základe návrhov prokurátora Úradu

špeciálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť

bola určená rozhodnutím generálneho prokurátora z 10. februára 2004,

podľa , , vydali v dňoch 19. a 27. februára 2004 písomné

príkazy na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov z kancelárskych priestorov firmy

KAME – Slovakia Group a.s., Košice so sídlom Košice, Popradská č.66, na obdobie

od 19. do 27. februára a od 27. februára do 31. marca 2004.

Na tomto základe boli následne zabezpečené príslušnou súčasťou polície

obrazovo-zvukové záznamy zo stretnutí svedka Ing. M. M. jednak s obţalovaným JUDr. E. Č.

v dňoch 23. februára, 3. a 5. marca 2004 a jednak

zo stretnutia svedka Ing. M. M. s obţalovanými JUDr. E. Č.

a JUDr. L. P. zo dňa 10. marca 2004, na ktorom došlo k odovzdaniu a prevzatiu sumy

1.000.000,- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky tieto obrazovo-zvukové záznamy vyhodnotil

ako legálne, legitímne a proporcionálne a vzhľadom k tomu, ţe doposiaľ ţiaden

z obţalovaných, či uţ sám alebo prostredníctvom svojich obhajcov, nenamietal

ich zákonnosť, nepovaţoval za potrebné sa bliţšie k tejto otázke vyjadriť.

Z obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia medzi svedkom

Ing. M. M. a obţalovaným JUDr. E. Č.

z 23. februára 2004 boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zistené tieto skutočnosti:

- obţalovaný JUDr. E. Č. iniciatívne predstavil model: 1+8 s tým, ţe jeden

to zoberie, druhý dá a tretí odovzdá – inak to musí ísť cez dvoch, on, Laco a tak on;

- ďalej hovoril o tom, ţe v súčasnosti brať cash (hotovosť) je absurdné a musia

vymyslieť nejaké zmluvy, ktoré vyhotoví Laco, ale ktoré následne nepôjdu

do účtovníctva;

- potom rozoberal prepojenie medzi obţalovaným JUDr. L. P.

a v tom čase poslancom PhDr. L. N. a následne vzťah medzi

PhDr. L. N. a v tom čase riaditeľom ŠFRB Ing. Z. K., pričom tento vzťah gestikuláciou

rúk označil za veľmi tesný;

- vrátil sa k obdobiu na začiatku roka 2003, keď čerpanie finančných prostriedkov

bolo uţ preverované políciou s upozornením, ţe nič sa nedá robiť cez telefón

(gestikulácia rukou), pretoţe napriek tomu, ţe sa nič odvtedy nestalo, polícia má stále

podozrenie (obţalovaný JUDr. E. Č. - „vedia a tušia“);

- v tejto časti sa ešte navyše obţalovaný JUDr. E. Č. konkludentne stotoţnil

aj s informáciou, ţe nebyť jeho aktivity a toho úplatku pre policajtov z roku 2003,

tak by celá vec uţ mohla skôr prasknúť;

- opätovne zdôraznil, ţe „zvyšok treba priebeţne dotiahnuť“, pričom zdôraznil,

ţe sa preferujú radšej menšie balíky ako väčšie;

- napokon vysvetlil časovú os realizácie, mechanizmus a charakter krycích dokladov

s tým, ţe on odovzdá ďalšie inštrukcie obţalovanému JUDr. L. P.

Z obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia medzi svedkom

Ing. M. M. a obţalovaným JUDr. E. Č. z 3. marca 2004 (streda)

boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zistené zas tieto skutočnosti:

- svedok Ing. M. M.. oboznámil obţalovaného JUDr. E. Č. s tým,

ţe vedúci právneho oddelenia zo ŠFRB vykonáva vo firme kontrolu;

- obţalovaný JUDr. E. Č. sa vyjadril, ţe bol „dole“ a všetko je v poriadku,

len alfa omega je dobehnúť veci tak, aby „bolo všetko v aţurite - jednička teraz a noty

dá Laco“ s tým, ţe mechanizmus uţ určuje starý – „delia sa“ (z kontextu vyplýva,

ţe hovorí o bývalom poslancovi PhDr. Lászlóvi Nagyovi a o bývalom riaditeľovi

ŠFRB Ing. Z.);

- následne upozornil svedka Ing. M. M., ţe na stavbe

(výstavba nájomných obecných bytov) sa musí priebeţne robiť, hlavne „treba robiť

veci, ktoré sú viditeľné“ (z kontextu vyplýva, ţe majú sa zamerať na exteriér

a nie interiér);

- následne obţalovaný JUDr. E. Č. sa dotkol záleţitosti ich pohľadávok,

ktoré sú splatné, najmä vo vzťahu k obţalovanému JUDr. L. P., pričom práve v tejto

časti rozhovoru veľmi detailne rozlišuje sumu určenú

do Bratislavy a ich pohľadávku (obţalovaného JUDr. E. Č. a obţalovaného

JUDr. L. P.) vyplývajúcu zo zmluvy o spolupráci;

- v ďalšej časti rozhovoru sa opäť zaoberal sumou 1.000.000,- Sk určenou do Bratislavy

– „jednička bude stačiť a potom zvyšok – on to tam drţí, kým sa to dá, podmienka však

je, aby to bolo v aţurite – ide o dlhodobý vzťah – dohoda je, ţe sa v piatok stretnú,

dotyčný sa s K. zatiaľ nestretol, čo sa nemusí komplikovať,

nech sa nekomplikuje“;

- následne sa obţalovaný JUDr. E. Č. plynulo opäť vracia k svojej pohľadávke slovami „

ako stoja naše veci, kedy budú uspokojené, aspoň 100 do konca marca“;

- na konci tohto rozhovoru opäť predniesol časový plán realizácie prevzatia

a odovzdania sumy určenej do Bratislavy „teoreticky v piatok alebo v pondelok

jednička – starý je hráč, on je hráč, ktorý drţí karty a robí čo chce – bude to kryť,

kým sa to dá, keď sa nedá, tak starý povie veľmi rýchlo – zatiaľ starý povedal, robte,

aby ste boli v aţurite“;

- svedok Ing. M. M.. záverom vyjadril obavu, aby si „jedničku nenechal N. a bude z toho

cirkus“, načo obţalovaný JUDr. E. Č. reagoval vyjadrením

„ta čo si, ta čo si – poznám ich vzťah, ţe vrátia starému – to je iné kafe“.

Z obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia medzi svedkom

Ing. M. M. a obţalovaným JUDr. E. Č. z 5. marca 2004 (piatok)

boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zistené pre zmenu tieto skutočnosti:

- úvodom rozhovoru obţalovaný JUDr. E. Č. oboznamuje s termínom stretnutia

v Bratislave, ktorý bol determinovaný jeho programom, ale aj programom

na ich strane – „no a vieš i parlament“;

- na otázku svedka Ing. M. M., či idú za N. alebo K. obţalovaný JUDr. E. Č. odpovedal

„ aj, aj – keď on dohodne so starým stretnutie, asi vyzerá tak, ţe dohodne stretnutie s K. –

o týchto veciach sa nehovorí – starý je starý“.

Z obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia medzi svedkom

Ing. M. M. a obţalovanými JUDr. E. Č.

a JUDr. L. P. z 10. marca 2004 (streda) boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zistené

napokon tieto skutočnosti:

- po úvodných formalitách sa začali vymieňať doklady, ktoré pripravil obţalovaný

JUDr. L. P. tak, ţe v jednom prípade išlo o splatenie úrokov, ktoré určil

na 13% a v druhom prípade zas o pôţičku s tým, ţe hneď sa podpisovalo aj vrátenie

pôţičky s antidatovaním („ tu je to potvrdenie, čiţe ty poţičiavaš, zároveň

vraciaš – hej, lebo preto som písal na 26. februára, aby bolo moţné čerpanie uţ skôr,

nie v ten deň“), pričom obţalovaný JUDr. E. Č. tak podpisoval doklady vystavené na

meno jeho manţelky;

- peniaze v sume 1.000.000,- Sk po ich prepočítaní obidvomi obţalovanými zobral

do kufríka iba obţalovaný Ing. E. Č., pričom podpísané doklady si uschoval kaţdý

z nich osobitne;

- v ďalšej časti vzájomného rozhovoru sa vracajú k odovzdaniu P. polovice určenej

sumy počas osláv narodenín v novembri, pričom obţalovaný JUDr. E. Č.

na margo pochybností vyjadrených obţalovaným V. K. uviedol

„to snáď nemyslí váţne - bol pri tom“;

- na záver, potom čo svedok Ing. M. M.. vyslovil pochybnosť, či sa tá suma dostane

k Nagyovi a či sa podelí s riaditeľom obţalovaný JUDr. E. Č. opakovane uviedol „to

uţ je ich problém“;

- treba ešte zdôrazniť, ţe z tohto posledného obrazovo-zvukového záznamu vidieť,

ţe obidvaja obţalovaní si uţ pri tomto stretnutí dávali veľký pozor na to, čo ktorý

z nich povedal, hlavne obţalovaný JUDr. E. Č., ktorý oproti predchádzajúcim

stretnutiam bol menej „zhovorčivý“, zvlášť podozrievavo pôsobil obţalovaný

JUDr. L. P., čo bolo vidieť uţ pri jeho vstupe do miestnosti, pri počítaní peňazí (mal

podozrenie, ţe sú napustené látkou – lepom atď.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyššie uvedené skutočnosti povaţuje za preukázané

bez akejkoľvek pochybnosti, keďţe v danom prípade ide o dôkaz (argumentum ad veritatem –

objektívny), ktorý tak povediac „vis-á-vis – zoči-voči“ sprostredkováva slovné prejavy

a gestikulácie obţalovaných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., na podklade ktorých potom moţno

veľmi precízne posúdiť jednak objektívnu a subjektívnu stránku

ich konania a jednak mieru participácie ďalších osôb na tomto ich protiprávnom konaní.

Po prehratí týchto obrazovo-zvukových záznamov obrazne povedané to nemôže

vidieť len slepý a nemôže počuť len hluchý.

Prisudzovať iný význam ich slovným prejavom a gestikuláciám v týchto

obrazovo-zvukových záznamoch aj v kontexte iných nepriamych dôkazov na seba

nadväzujúcich a vzájomne sa dopĺňajúcich môžu len samotní obžalovaní majúci právo

brániť sa spôsobom, ktorí uznajú za vhodný a samozrejme ich zvolení obhajcovia,

ale nikto iný, pokiaľ by nechcel prísť do rozporu s pravidlami logického úsudku

a vyvodzovania.

S poukazom na tento objektívny dôkaz je potom potrebné hodnotiť v neprospech

obţalovaných aj celú skupinu nepriamych dôkazov na seba nadväzujúcich a vzájomne

sa dopĺňajúcich, na ktoré správne poukázal prokurátor vo svojom písomne odôvodnenom

odvolaní a ktoré uţ odvolací súd podrobne rozviedol v predchádzajúcej časti tohto uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si túto argumentáciu prokurátora, aţ na niektoré

výnimky rozvedené v ďalšej časti tohto odôvodnenia, osvojil.

Rovnako podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v posudzovanej trestnej

veci, pokiaľ ide o skutkové závery vychádzajúce z hodnotenia doposiaľ vykonaných

dôkazov, kaţdého jednotlivo i v ich súhrne, špecializovaný trestný súd sa dôsledne

nevyrovnal so všetkými týmito nepriamymi dôkazmi a z nich vyplývajúcimi skutočnosťami.

Ide o tieto nepriame dôkazy a skutočnosti :

- zmluvy o obstaraní záleţitostí medzi obstarávateľom V. K. a objednávateľom KAME –

Slovakia Group, a. s., Košice zo 16. júna 2001 súvisiace s výstavbou bytových domov

mestských častí Košice – Dargovských hrdinov a Barca financovaných z fondov

rozvoja bývania;

- zmluvy o obstaraní záleţitostí medzi obstarávateľmi JUDr. E. Č.,

X – realitná kancelária a JUDr. L. P., komerčným právnikom, a objednávateľom

KAME – Slovakia Group, a.s., Košice zo 16. júna 2001 súvisiace s výstavbou

bytových domov mestských častí Košice – Dargovských hrdinov a Barca

financovaných z fondov rozvoja bývania;

- výpis obchodného registra preukazujúci skutočnosť, ţe uskutočňovanie jednoduchých

stavieb, drobných stavieb a ich zmien a činnosť stavebného dozoru pre pozemné stavby

mal objednávateľ zapísaný ako predmet činnosti aţ od 17. apríla 2002;

- zmluva o dielo na zhotovenie stavby uzavretá medzi objednávateľom Mestskou časťou

Košice – Dargovských hrdinov a zhotoviteľom KAME – Slovakia Group, a.s., Košice

z 27. mája 2002;

- zmluva o dielo na zhotovenie stavby uzavretá medzi objednávateľom Mestskou časťou

Košice – Barca a zhotoviteľom KAME – Slovakia Group, a.s., Košice z 12. júna 2002;

- ţiadosti príslušných mestských častí o poskytnutie podpory z 9. júla 2002

(m. č. Barca) a z 18. júla 2002 (m. č. Dargovských hrdinov);

- zmluvy o poskytnutí podpory uzavreté Štátnym fondom rozvoja bývania a mestskými

časťami Dargovských hrdinov a Barca 5. septembra 2002 a zmluvy o poskytnutí

dotácií uzavreté medzi Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky a mestskými časťami Dargovských hrdinov a Barca 10. októbra 2002;

- výpovede svedkov JUDr. I. H., Ing. I. R.

a Ing. Š. V. naopak potvrdzujúce skutočnosť, ţe pre uvedenú výstavbu obecných

nájomných bytov nemalo byť pre nevyriešené vlastnícke vzťahy nikdy vydané

stavebné povolenie a tým ani poskytnutá štátna podpora v podobe jednak úveru zo

ŠFRB a jednak dotácie z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR;

- skutočnosť, ţe svedok Ing. M. M. ako štatutárny zástupca 15. novembra 2002

v Košiciach na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27. mája 2002

medzi Mestskou časťou Košice – Dargovských hrdinov ako objednávateľom

a KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice ako zhotoviteľom vyhotovil a zároveň

podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2002-0022 so súpisom

ocenených prác a dodávok pre odberateľa Mestská časť Košice – Dargovských hrdinov

za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE, 150 byt. jednotiek“ na celkovú

sumu 58.301.191,70,- Sk, ktorú predloţil svedkovi Ing. L. L.,

ktorý túto faktúru ako starosta Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov

dňa 21.11.2002 v Košiciach podpísal a odsúhlasil jej preplatenie, pričom táto následne

bola predloţená do P. K. B., a.s. pobočka Košice, kde bol vedený účet Štátneho fondu

rozvoja bývania otvorený v prospech Mestskej časti

Košice – Dargovských hrdinov, z ktorého bola táto suma 21. novembra 2002

poukázaná na účet spoločnosti KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s. vedený v tej istej

banke z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania vo forme úveru na základe

vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí podpory, pričom neskôr bolo zistené,

ţe v tom čase z celkovej fakturovanej sumy práce a dodávky v sume

54.257.919,70,- Sk vykonané a dodané neboli;

- dokument s názvom „rozpis dlhov.doc“ odoslaný z počítača obţalovaného

V. K. 21. novembra 2002 pre Kame – Slovakia Group, a.s., Košice, v ktorom je okrem

iného uvedené: „Blava 10% 18.200.000, - preberie E. – Laci“; a na to nadväzujúci

znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava, ktorého závery na hlavnom pojednávaní

predniesol znalec Ing. J. P. a z ktorých vyplýva, ţe dokument s názvom „rozpis

dlhov.doc“ z 21. novembra 2002, ktorý bol zaistený v počítači obţalovaného V. K. a

v ktorom je aj poloţka „Blava 10% 18 200 000 Sk – preberie E. – Laci“, je autentický;

- tento tzv. rozpis dlhov dokumentuje okrem iného aj korupčné pozadie schvaľovacieho

procesu na miestnom zastupiteľstve mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov

a stavebnom úrade (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

obţalovaného Ing. M. M. z 26. marca 2009, sp. zn. ),

čo napokon vyplývalo aj z vyjadrení obţalovaného JUDr. E. Č.,

ktorý to vo vyššie spomenutých obrazovo-zvukových záznamoch naznačoval;

- napokon aj tento tzv. rozpis dlhov rovnako dôsledne rozlišuje medzi tzv. dlhom

„do Bratislavy“ a „dlhom“ voči obţalovaným JUDr. E. Č.

a JUDr. L. P. vyplývajúcim zo zmluvy,

- výpis z účtu P. K. B., a.s. Košice, č. ú. X.

z 26. novembra 2002, z ktorého vyplýva, ţe svedok Ing. M. M.. v ten deň vybral

v hotovosti sumu 25.000.000,- Sk;

- výpoveď svedka B. K. z G. I. s.r.o. a s tým súvisiace listinné dôkazy svedčiace

o úmysle svedka Ing. M. M. vytvoriť fiktívnymi daňovými dokladmi v období od 25.

novembra do 30. decembra 2002 tzv. „čierny fond“ vo výške 18.533.000,- Sk;

- potvrdenie o ubytovaní obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. a svedka L. B.

v dňoch 14. - 15. januára 2003 v hoteli Nivy v Bratislave ako aj potvrdenie o tom, ţe

v tomto termíne mala Národná rada Slovenskej republiky zasadnutie, na ktorom bol

prítomný aj v tom čase ešte poslanec PhDr. L. N.;

- prvotné výpovede svedkov Ing. J. B. a Ing. V. K. potvrdzujúce korupčné pozadie

pridelenia finančných prostriedkov na výstavbu obecných nájomných bytov s tým, ţe

na tomto mali participovať okrem V. K. aj JUDr. E. Č. ako funkcionár SDKÚ a JUDr.

L. P. ako osoba majúca vzťah k „maďarskej koalícii“;

- prvotné svedecké výpovede Ing. F. Z. a Ing. D. V. potvrdzujúce sponzorskú podporu

Ing. M. M. a spoločnosti KAME – Slovakia Group, a.s. Košice pre kandidátov strany

SDKÚ v rámci komunálnych volieb v roku 2002, ktorú sprostredkoval obţalovaný

JUDr. E. Č.;

- listinné dôkazy, ktoré boli zaistené u obţalovaného JUDr. E. Č. bezprostredne po jeho

zadrţaní, a to uznanie dlhu z 5. marca 2004, vyúčtovanie úrokov z omeškania z

8. marca 2004, zmluva o pôţičke uzatvorená 26. februára 2004 medzi

KAME – Slovakia Group, a.s. Košice ako veriteľom a Ing. D. Č.

ako dlţníčkou, príjmový pokladničný doklad bez čísla z 26. februára 2004, na základe

ktorého Ing. D. Č. prijala od firmy KAME – Slovakia Group, a.s. Košice 250.000,- Sk,

výdavkový pokladničný doklad bez čísla z 10. marca 2004, na základe ktorého bola

firmou KAME – Slovakia Group, a.s. Košice vyplatená

Ing. D. Č. suma 250.000,- Sk, príjmový pokladničný doklad bez čísla

z 10. marca 2004, na základe ktorého Ing. D. Č. prijala od firmy

KAME – Slovakia Group, a.s. Košice 250.000,- Sk, výdavkový pokladničný doklad

bez čísla z 10. marca 2004, na základe ktorého bola firmou KAME – Slovakia Group,

a.s. Košice vyplatená Ing. D. Č. suma 250.000,- Sk, potvrdenie firmy KAME –

Slovakia Group, a.s. Košice o tom, ţe Ing. D. Č. na základe zmluvy o pôţičke z 26.

februára 2004 vrátila 28. apríla 2004 sumu 250.000,- Sk

aj s úrokmi, pričom na potvrdení je dátum 28. apríl 2004, pričom na príjmových

pokladničných dokladoch je podpis Ing. D. Č. a len text je dopisovaný JUDr. E. Č. a na

výdavkových pokladničných dokladoch je nielen text,

ale uţ aj podpis Ing. D. Č. realizovaný obţalovaným

JUDr. E. Č. (viď na jednej strane podpis svedkyne Ing. D. Č. na zápisnici o výsluchu

svedka a príjmových pokladničných dokladov z 26. februára a 10. marca 2004 a na

druhej strane podpis svedkyne Ing. D. Č.

na výdavkových pokladničných dokladoch z 10. marca 2004 a príjmových

pokladničných dokladoch z 30. januára a 3. februára 2004;

- uznanie dlhu v celkovej zostávajúcej výške 620.000,- Sk z 13. októbra 2003

a kvitancia podpísaná JUDr. E. Č. z 9. februára 2004 preukazujúca splatenie dlhu

svedkom Ing. M. M. v celom rozsahu, ktorú tento svedok vydal 10. februára 2004;

- listinné dôkazy, ktoré okrem iných boli zaistené u obţalovaného

JUDr. L. P. bezprostredne po jeho zadrţaní, a to zmluva o pôţičke uzatvorená 26.

februára 2004 medzi KAME – Slovakia Group, a.s. Košice

ako veriteľom a JUDr. L. P. ako dlţníkom, príjmový pokladničný doklad bez čísla

z 10. marca 2004, na základe ktorého JUDr. L. P. prijal od firmy KAME – Slovakia

Group, a.s. Košice 250.000,- Sk, výdavkový pokladničný doklad bez čísla z 10. marca

2004, na základe ktorého bola firmou

KAME – Slovakia Group, a.s. Košice vyplatená JUDr. L. P. suma 250.000,- Sk,

príjmový pokladničný doklad bez čísla z 10. marca 2004, na základe ktorého JUDr. L.

P. prijal od firmy KAME – Slovakia Group, a.s. Košice 250.000,- Sk, výdavkový

pokladničný doklad bez čísla z 10. marca 2004, na základe ktorého bola firmou

KAME – Slovakia Group, a.s. Košice vyplatená

JUDr. L. P. suma 250.000,- Sk, potvrdenie firmy

KAME – Slovakia Group, a.s. Košice o tom, ţe JUDr. L. P. na základe zmluvy

o pôţičke z 26. februára 2004 vrátil 28. apríla 2004 sumu 250.000,- Sk

aj s úrokmi, pričom na potvrdení je dátum 28. apríl 2004;

- správa o stave rozpracovanosti projektov výstavby obecných bytov týkajúcich

sa okrem iných aj mestských častí Košice – Furča (Dargovských hrdinov) a Barca

zaslaná mailom obţalovaným V. K. svedkovi PhDr. L. N. 30. januára 2002, resp. mail

zaslaný obţalovaným V. K. firme KAME – Slovakia Group, a.s. Košice 6. marca

2003, v ktorom kritizuje svedka Ing. M. M. za postup pri výstavbe bytov, v ktorom

okrem iného uvádza: „Požiadal a dostal som pravdepodobne predĺžený termín, ale

zase to nebude zadarmo a vy sa budete čudovať“.

- oznámenie o podozrení z trestného činu subvenčného podvodu podané riaditeľom

ŠFRB Ing. Z. K. Krajskej správe PZ, Odboru kriminálnej a justičnej polície, Košice, zo

17. marca 2004, pretoţe zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,

ţe v mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov boli vykonané z poskytnutého

účelového úveru (výstavba obecných nájomných bytov) úhrady za práce a výkony,

ktoré nemohli byť zrealizované, pritom z ďalších listinných dôkazov bez akejkoľvek

pochybnosti vyplýva, ţe ŠFRB uţ minimálne na základe kontroly zo 7. októbra 2003

vedel o tejto skutočnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky potom s prihliadnutým na zabezpečené a vykonané

obrazovo-zvukové záznamy objektivizujúce subjektívnu a objektívnu stránku konania

obţalovaných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., na ktoré nadväzujú vyššie uvedené nepriame dôkazy

vzájomne sa dopĺňajúce, vyhodnotil závery špecializovaného trestného súdu týkajúce sa

svedeckej výpovede Ing. M. M. ako nelogické a tým absolútne nepresvedčivé.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa od špecializovaného trestného

súdu vyţadovalo, aby všetky tieto dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti konfrontoval

s výpoveďami svedka Ing. M. M., ktorý tvrdil, ţe :

- iniciátorom tejto „akcie“ bol obţalovaný V. K. (jeho otec V.

bol vlastníkom časti pozemkov v m. č. Dargovských hrdinov – viď kúpna zmluva –

na ktorej sa realizovala výstavba obecných nájomných bytov) spolu s obţalovanými

JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., ktorí mali zabezpečiť,

aby príslušné mestské časti boli pri získaní úverov, resp. dotácií úspešné

a aby realizáciou výstavby obecných nájomných bytov bola poverená práve firma

KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s., Košice – viď uzatvorené zmluvy

zo 16. júna 2001;

- za tým účelom bol zabezpečený neštandardný mechanizmus zmluvných vzťahov

najskôr medzi obţalovanými na jednej strane a firmou KAME – SLOVAKIA GROUP,

a.s., Košice a aţ následne medzi firmou KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s., Košice

a Mestskými časťami Košice – Dargovských hrdinov a Barca, ktoré tvrdenie svedka

Ing. M. M. zodpovedá objektívnej realite;

- ţe išlo o neštandardný postup svedčí aj fakt, ţe najskôr bola podpísaná zmluva

16. júna 2001 a aţ potom sa dopĺňal predmet činnosti firmy – 17. apríla 2002,

ktoré tvrdenia svedka Ing. M. M. rovnako zodpovedajú vykonaným listinným

dôkazom;

- objektívnej realite a vykonaným dôkazom zodpovedajú aj tvrdenia svedka

Ing. M. M., ţe ţiadosti Mestských častí Košice, Dargovských hrdinov

a Barce o poskytnutie podpory boli predloţené a napokon aj schválené napriek

nesúhlasnému stanovisku Krajského úradu v Košiciach;

- v rozpore s tvrdeniami svedka Ing. M. M. nie sú ani dôkazy dokumentujúce

mechanizmus, akým sa 21. novembra 2002 na účte firmy

KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s., Košice, ocitla suma vo výške 58.301.191,70,- Sk,

pričom svedok Ing. M. M.. 26. novembra 2002 vybral v hotovosti sumu 25.000.000,-

Sk;

- svedok Ing. M. M.. tvrdil, ţe P. polovicu „odmeny“ vo výške

9.000.000,- Sk pre „ľudí z Bratislavy“ odovzdal obţalovaným práve v deň,

keď títo mali odchádzať na oslavu narodenín 29. novembra 2002 (oslava päťdesiatky

manţelky svedka PhDr. L. N. v Bratislave), pričom špecializovaný trestný súd tomuto

tvrdeniu svedka neuveril aj vzhľadom na „neotrasiteľné a nevyvrátiteľné“ dôkazy na

strane obţalovaných svedčiace o tom, ţe v ten deň nemohli uvedenú sumu prevziať,

keďţe sa nachádzali na úplne iných miestach;

- v tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť,

ţe v tomto prípade nie je aţ také dôleţité zistenie, kedy došlo k prevzatiu tejto sumy

obţalovanými v období od 26. novembra 2002 (dátum výberu hotovosti v B.)

do 29. novembra 2002 (dátum konania oslavy), ale skutočnosť, či táto suma

bola „určeným osobám“ skutočne odovzdaná, keďţe uvedený záver by potom logicky

potvrdzoval aj prevzatie tejto sumy v tomto období obţalovanými

JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.;

- pre záver, ţe k tejto „transakcii“ na tejto oslave skutočne došlo svedčia nielen priznania

obţalovaných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. na zabezpečených obrazovo-zvukových

záznamoch a mail odoslaný obţalovaným V. K., o pravosti a hodnovernosti ktorého

neexistujú rozumné pochybnosti a ani tak o zákonnosti jeho získania, ale aj ďalší

nepriamy dôkaz – predmetné potvrdenie o ubytovaní obţalovaných v hoteli Nivy

v termíne 14. – 15. januára 2003 a potvrdenie o tom, ţe v tomto termíne mala Národná

rada Slovenskej republiky zasadnutie, ktoré listinné dôkazy verifikujú a zároveň

zreálňujú tvrdenie svedka Ing. M. M., pokiaľ tento vypovedal, a to aj v rámci

konfrontácie, ţe s PhDr. L. N. sa v zimných mesiacoch roku 2003 osobne stretol

v Bratislave v reštaurácii „Parlamentka“, pričom svedok mu potvrdil prevzatie

uvedenej sumy, pričom v neposlednom rade pre takýto záver svedčí napokon

aj následný vývoj v celej kauze týkajúcej sa výstavby obecných nájomných bytov,

keď takpovediac finančné prostriedky boli napriek nevykonaným prácam a výkonom

poukázané a napriek opakovaným signalizáciám a následným kontrolám bola

táto skutočnosť zo strany príslušných štátnych orgánov a ich štatutárnych zástupcov,

vrátane riaditeľa ŠFRB, krytá a zamlčovaná, pričom k podaniu trestného oznámenia

došlo aţ po prevalení celej kauzy a zadrţaní obţalovaných 17. marca 2004.

- v tejto súvislosti odvolací senát 5 T (bývalý 1Toš) Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky musí opätovne poukázať na uţ skôr prezentovanú kontinuitu vlastnej

rozhodovacej činnosti z hľadiska svojich hodnotiacich úsudkov a logického

vyvodzovania, pretoţe na strane jednej uţ v korupčnej kauze bývalého sudcu

Okresného súdu Čadca (sp. zn. ) svoj výrok o vine oprel hlavne

o obrazovo-zvukový záznam, v ktorom sa dotyčný pri preberaní úplatku

4. novembra 2005 nepriamo priznal a tým usvedčil aj z prebratia úplatku od tej istej

osoby v minulosti, a to 19. apríla 2004, pričom okrem tohto dôkazu existovalo

uţ len tvrdenie svedka a potvrdenie o výbere hotovosti, na strane druhej

v inej korupčnej kauze bývalého starostu Rače (sp. zn. ) skutočnosť,

ţe stav týkajúci sa rozhodovacích procesov vo vzťahu k súhlasnému stanovisku

starostu k investičnej činnosti prezentovaný druhým obţalovaným svedkovi,

od ktorého v tej súvislosti bol ţiadaný úplatok, nezodpovedal objektívnej realite, viedol

s poukazom na okolnosti uţ skôr uvedené - k oslobodzujúcemu výroku;

- špecializovaný trestný súd sa logicky nevyrovnal ani so samotnou obhajobnou

argumentáciou obţalovaných zaloţenou na tvrdení, ţe 29. novembra 2002 im svedok

Ing. M. M. ani nemohol odovzdať predmetnú sumu, keďţe na jednej strane obţalovaný

JUDr. E. Č. bol v ten deň dopoludnia v Spišskej Novej Vsi,

kde sa stretol so svedkom Ing. K. M. v rámci predvolebného týţdňa a odtiaľ cestoval

do Roţňavy, kde nechal svoje auto u sestry a aţ tam prestúpil

k ostatným a na strane druhej obţalovaný JUDr. L. P. bol cez obedňajšie hodiny

kupovať darček v meste Holoház, o čom svedčí listinný doklad preukazujúci prechod

štátnej hranice – na tomto mieste je potrebné uviesť, ţe obţalovaní

boli pozvaní na oslavu päťdesiatky manţelky v tom čase poslanca NR SR,

pritom darčeky kupovali na poslednú chvíľu v deň odchodu a počas cesty, na tento deň

si naplánovali ešte rôzne iné aktivity a stretnutia, komplikovaným spôsobom cestovali

do Bratislavy, pričom na oslavu prišli podľa svojich prvých vyjadrení aţ okolo

21.00 hod. a odišli niečo po polnoci (neskôr to modifikovali), čo logicky svedčí

pre záver, ţe táto „cesta“ bola jednak zorganizovaná a dohodnutá takpovediac

operatívne a narýchlo a jednak mala úplne iný účel a cieľ (ako bola účasť na oslave),

a to ten, ktorý prezentoval jednak svedok Ing. M. M. a napokon aj samotní obţalovaní

JUDr. E. Č. a JUDr. V. P. v obrazovo-zvukovom zázname z 10. marca 2004, pričom

nimi neskôr proklamované a dokazované rôzne

iné aktivity a stretnutia mali poskytovať obţalovaným alibi, ktoré však podľa názoru

odvolacieho súdu nevyzneli zvlášť presvedčivo, keď napr. svedok Ing. K. M. svoje

tvrdenia oprel o udalosť súvisiacu s poškodením svojho motorového vozidla, pričom

z iného listinného dôkazu bolo zistené, ţe táto poistná udalosť bola nahlásená aţ

2. septembra 2003 s tým, ţe k nej došlo 28. augusta 2003.

- tvrdeniam svedka Ing. M. M. napokon zodpovedá aj to, pokiaľ

tento vypovedal, ţe to boli práve obţalovaní, ktorí iniciovali doplatenie „dohodnutej

odmeny do Bratislavy“, zvlášť iniciatívny bol v tomto smere obţalovaný

JUDr. E. Č., čo napokon bez akýchkoľvek pochybností objektivizovali obrazovo-

zvukové záznamy, na ktorých tento iniciatívne určoval termíny, výšku „splátky“,

mechanizmus jeho krytia a rozdelenie úloh, pričom k odovzdaniu a prevzatiu sumy

v určenej výške – „jednička“ – 1.000.000,- Sk skutočne v termíne ním dohodnutom –

10. marca 2004 - aj došlo, a to za asistencie obţalovaného

JUDr. L. P. s tým, ţe jej prevzatie kryli spôsobom, na ktorom sa vopred dohodli a ktorý

pripravil práve obţalovaný JUDr. L. P.;

- ţe išlo o krycí manéver niet absolútne ţiadnych pochybností, ktorá skutočnosť rovnako

zodpovedá tvrdeniam svedka Ing. M. M., pričom rovnako v tomto smere odvolací senát

5 T (bývalý 1 Toš) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí opätovne poukázať na

uţ skôr prezentovanú kontinuitu vlastnej rozhodovacej činnosti z hľadiska svojich

hodnotiacich úsudkov a logického vyvodzovania, pretoţe

uţ v korupčných kauzách bývalého prednostu Krajského pozemkového úradu v Trnave

(sp. zn. ) a bývalého primátora v Čadci (sp. zn. )

sa rovnakým spôsobom vyrovnal s obhajobnou argumentáciou týchto obţalovaných,

ktorá bola taktieţ zaloţená na fingovaných listinných dôkazoch legalizujúcich

prevzatie úplatku (záloha za predaj rodinného domu, resp. sponzorský príspevok

na futbalový klub a opravu kostolov).

- v kontexte týchto všetkých dôkazov potom sa vyţadovalo, aby špecializovaný trestný

súd vyhodnotil aj ostatné dôkazy, ktoré obţalovaní v rámci svojej obhajobnej

argumentácie predloţili alebo na ne poukazovali, zvlášť znalecký posudok

vypracovaný na základe ich poverenia (viď vyjadrenie Ústavu súdneho inţinierstva),

a z neho rezultujúca obhajobná argumentácia obţalovaného V. K.,

ktorú treba povaţovať za priam detinskú (svedok Ing. M. „vloţil“ do počítačovej siete

obţalovaného väčší počet mailov), vyšetrovacie spisy svedčiace jednak

o trestnom stíhaní a odsúdení svedka Ing. M. M. a jednak o zastavení trestného

stíhania z dôvodu, ţe sa nestal skutok (trestné oznámenie

Ing. M. M. opäť pre trestný čin), pretoţe špecializovaný trestný súd

tieto dôkazy hodnotil jednotlivo bez vzájomných súvislostí a zároveň opäť nelogicky

v prospech obţalovaných, pritom napr. z obrazovo-zvukového záznamu

z 23. februára 2004 vyplýva, ţe aj tvrdenia svedka Ing. M. M.,

pokiaľ tento vypovedal o korupcii vo vzťahu k nestotoţneným príslušníkom PZ SR,

ktorú mal opäť „sprostredkovať“ obţalovaný JUDr. E. Č., majú reálny základ.

Pokiaľ ide o záver špecializovaného trestného súdu, ţe v posudzovanom prípade

išlo o policajnú provokáciu riadenú a realizovanú prostredníctvom kontrolovaného konania

svedka Ing. M. M., keď „skutok mal umelo vytvorený dej a vznikol

na základe činnosti orgánov činných v trestnom konaní prezentovanej konaním

Ing. M. M., ktorý vytvoril situáciu, pri ktorej odovzdal obžalovaným peniaze, ktoré

prezentoval ako úplatok, ale toto konanie nevykazovalo znaky trestného činu“, Najvyšší

súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť nasledovné:

V tejto otázke odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opäť

poukazuje na kontinuitu svojej rozhodovacej činnosti v otázke posudzovania policajnej

provokácie, keď uţ v korupčnej kauze týkajúcej sa bývalého sudcu Okresného súdu v Čadci

(sp. zn. ) veľmi precízne rozlišoval medzi policajnou provokáciou

a tzv. „skrytou reakciou polície“, pričom aj v tomto prípade uţ vychádzal z judikatúry

jednak Európskeho súdu pre ľudské práva (jeho klasické rozhodnutie Teixeira de Castro

proti Portugalsku ) a jednak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2001, sp. zn. Tzo V 5/2001, ktorého právne závery

vychádzali z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 22. júna 2000, sp. zn. ).

Pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie

alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá

by inak protiprávne nekonala.

Skrytá reakcia polície smie naproti tomu sledovať zistenie skutočností dôležitých

pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu, zabezpečenie dôkazov

o jeho trestno-právne postihnuteľnom konaní, zabránenie mu v jeho pokračovaní

a minimalizácia spôsobených škôd.

Pokiaľ by však činnosť polície bola vedená len snahou, aby kontrolovaná osoba

spáchala trestný čin, šlo by už o policajnú provokáciu trestného činu.

Za kľúčovú odlišnosť skrytej reakcie polície od policajnej provokácie sa považuje

skutočnosť, že polícia neiniciuje, t. j. nevytvára u kontrolovanej osoby vôľu spáchať

trestný čin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu vhodné podmienky.

Tieto podmienky však nesmú byť nijako mimoriadne, ale objektívne možné,

v danej situácii obvyklé a musia nastať až s časovým odstupom potom, čo páchateľ

si osvojil úmysel spáchať trestný čin a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, ţe 6. februára 2004 o 18.00 hod. sa dostavil

na Prezídium PZ SR, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Východ,

Ing. M. M., ktorý podal do zápisnice trestné oznámenie, v rámci ktorej opísal skutkový stav

v podstate rovnako s tým, ţe jeho výsluch trval do 22.30 hod.

Následne vyšetrovateľ Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti

korupcii Východ, vychádzajúc zo skutkového stavu uvedenom v podanom trestnom oznámení

uznesením zo 7. februára 2004, ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004, podľa začal

trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a pre trestný čin

prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, ţe

v presne nezistenej dobe v priebehu mesiacov september 2002 aţ november 2002

v Košiciach zástupcovia firiem VIKTÓRIA REAL, s.r.o. Košice, JUDr. E. Č. – X a zástupca

Komerčno právnickej kancelárie JUDr. L. P. Kráľovský Chlmec poţiadali od zástupcu firmy

KAME SLOVAKIA – GROUP, a.s., Popradská č. 68, Košice o úplatok v sume 18 mil. Sk pre

doposiaľ nestotoţnené osoby za to, ţe boli príslušnými orgánmi v Bratislave schválené

ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov a Mestskej časti Košice – Barca

o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania v sume cca 181 mil.

Sk na výstavbu obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom sa stala firma

KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice,

aj za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov slúţiacich ako úplatok zástupca

firmy KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice po predchádzajúcej dohode s doposiaľ

presne nestotoţnenými osobami dňa 15.11.2002 v Košiciach vyhotovil dodávateľskú faktúru

č. 2002-0022 so súpisom ocenených prác a dodávok pre odberateľa Mestská časť

Košice – Dargovských hrdinov za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE,

150 byt. jednotiek“ na celkovú sumu 58.301.191,70 Sk, ktorá bola po odsúhlasení

Odborom dopravy, pozemných komunikácií a iných odvetvových vzťahov Okresného úradu

Košice III a Mestskou časťou Košice – Dargovských hrdinov poukázaná na účet spoločnosti

KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. vedený v P. K. B., a.s. pobočka Košice z prostriedkov

Štátneho fondu rozvoja bývania, hoci vedeli, ţe ku dňu vystavenia faktúry

na uvedenom objekte ešte neboli vykonané ţiadne stavebné práce a dodávky, čím takto

svojim konaním spôsobili Slovenskej republike v zastúpení Štátnym fondom rozvoja bývania

škodu vo výške 58.301.191,70 Sk,

z tejto poukázanej sumy dňa 26. 11. 2002 v pobočke P. K. B., a.s. v Košiciach

zástupca firmy KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice vybral v hotovosti sumu

25.000.000,- Sk z ktorej v presne nezistenom čase v mesiaci november 2002 v Košiciach na

ul. Mäsiarskej č. 34, v byte obývanom V. K. odovzdal zástupcovi firmy VIKTÓRIA REAL,

s.r.o. Košice, zástupcovi firmy

JUDr. E. Č. – X a zástupcovi Komerčno - právnickej kancelárie

JUDr. L. P., Kráľovský Chlmec sumu 9.000.000,- Sk, čo predstavovalo

50 % z poţadovaného úplatku za to, ţe boli príslušnými orgánmi v Bratislave schválené

ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov a Mestskej časti Košice – Barca

o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania v sume

cca 181 mil. Sk na výstavbu obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom

sa stala firma KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice, ktorí túto sumu 9.000.000,- Sk

mali odovzdať v presne nezistenom čase na nezistenom mieste v Bratislave doposiaľ

nezisteným osobám, ktoré mali zariadiť, aby ţiadosti uvedených mestských častí

boli schválené,

následne v presne nezistenom čase v priebehu mesiacov november 2002

aţ december 2002 v Košiciach na ul. Popradskej v kancelárii firmy KAME - SLOVAKIA

GROUP, a.s. poţiadali od zástupcu tejto firmy druhú polovicu úplatku, t.j. sumu

9.000.000,- Sk, čo tento odmietol a opätovne dňa 6.2.2004 v presne nezistenom čase

v Košiciach na ul. Popradskej v kancelárii firmy KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s.

zástupcovia firiem JUDr. E. Č. – X a Komerčno - právnej kancelárie

JUDr. L. P. Kráľovský Chlmec poţiadali od zástupcu firmy

KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. do 13.2.2004 zabezpečiť ako úplatok sumu aspoň

1.000.000,- Sk, ktorú majú následne odovzdať v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám.

Ešte v ten istý deň bol Ing. M. M. vypočutý uţ v procesnom postavení svedka, pričom

v rámci svojho výsluchu vydal listinné dôkazy, a to rôzne faktúry, likvidačné listy, daňové

doklady, bankové výpisy, príjmové a výdavkové pokladničné doklady a rovnako tak obrazové

a zvukové záznamy, ktoré si sám vyhotovil a ktoré mali objektivizovať

jeho tvrdenia vo vzťahu k osobám JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.. Rovnako tak poskytol

informácie o telefónnych číslach obţalovaných, prostredníctvom ktorých sa navzájom

kontaktovali s tým, ţe naposledy sa stretli 6. februára 2004 o 15.00 hod. v jeho kancelárii

v Košiciach, na Popradskej ul. č. 68, kedy bol opätovne výslovne poţiadaný o splatenie

zvyšku dohodnutej „odmeny pre ľudí do Bratislavy“.

Svedok Ing. M. M. bolo následne vypočutý ešte 9. februára, kedy vypovedal

o ďalších prípadoch korupcie a hlavne 12. februára 2004, kedy jeho výsluch trval

s prestávkami od 8.34 do 20.54 hod. (zápisnica má 29 strán). V rámci tohto výsluchu

po prvýkrát uviedol aj mená v tom čase poslanca NR SR PhDr. L. N. a riaditeľa ŠFRB

Ing. Z. K.

Pred zadrţaním obţalovaných a vznesením obvinenia bol svedok Ing. M. M.

naposledy vypočutý 3. marca 2004, pričom v rámci tohto výsluchu konkretizoval mieru

účasti vyššie uvedených osôb na skutku, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie.

Sudcovia Krajského súdu v Bratislave na základe dovtedy zabezpečených dôkazov

svedčiacich o dôvodnom podozrení voči konkrétnym osobám z páchania trestnej činnosti

korupčného charakteru na návrh špeciálneho prokurátora vydali po začatí trestného stíhania

vo veci nasledovné príkazy :

- podľa ,

- na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti telefónneho čísla, ktoré pouţíval

svedok Ing. M. M., a to od 10. februára do 10. mája 2004;

- na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti telefónneho čísla patriaceho

Mestu Košice, ktoré pouţíval JUDr. E. Č., v tom čase viceprimátor Košíc,

a to od 10. februára do 10. mája 2004;

- na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti telefónneho čísla, ktoré pouţíval

JUDr. L. P., a to od 10. februára do 10. mája 2004;

- na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti telefónneho čísla, ktoré pouţívala

Ing. D. Č., a to od 10. februára do 10. mája 2004;

- podľa , ,

- na vyhotovenie obrazových, zvukových a iných záznamov z kancelárskych priestorov

firmy KAME – Slovakia Group, a.s., Košice, so sídlom Košice, Popradská 68,

a to v dobe od 19. do 27. februára 2004 a od 28. februára do 31. marca 2004;

- podľa ,

- na sledovanie osôb a veci JUDr. E. Č. od 19. do 27. februára 2004

a od 28. februára do 31. marca 2004 a JUDr. L. P.

od 19. do 29. februára 2004 a od 1. do 31. marca 2004.

Nakoniec z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, ţe vyšetrovateľ Prezídia PZ SR,

Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Východ, 9. marca 2004 z pokladne

Ministerstva vnútra SR prevzal 9. marca 2004 finančnú hotovosť v sume 1.000.000,- Sk

v bankovkách nominálnej hodnoty 5.000,- Sk, ktorú dňa 10. marca 2004 o 16.30 hod.

odovzdal svedkovi Ing. M. M. Uvedenú sumu po svojom zadrţaní

10. marca 2004 vydal o 18.20 hod. JUDr. E. Č.

Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má za to, ţe orgány činné

v prípravnom konaní v tomto posudzovanom prípade za účelom zistenia skutočností

dôležitých pre trestné konanie, odhalenia páchateľov trestného činu a zabezpečenia

dôkazov o ich trestno-právne postihnuteľnom konaní vytvorili podmienky, ktoré

boli v danej situácii obvyklé, pričom tieto nastali až potom, čo si obžalovaní

preukázateľne osvojili úmysel trestný čin spáchať a preukázateľne spravili kroky

k jeho spáchaniu.

Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadväzujúc kontinuálne

na svoje predchádzajúce skôr uvedené rozhodnutia v tzv. korupčných kauzách

sa v tejto otázke opätovne jednoznačne priklonil k záveru, ţe v posudzovanom prípade

išlo zo strany orgánov činných v prípravnom konaní bez akýchkoľvek pochybností

len o tzv. skrytú reakciu polície.

Zo zabezpečených obrazovo-zvukových záznamov vyplýva, ţe v danom prípade

neboli simulované rôzne korupčné ponuky a neboli skúšané „myšlienky“ korumpovaného

a jeho cena. V posudzovanej veci teda trestná zodpovednosť nebola posúvaná do štádia,

ktoré nie je navonok prejaveným trestným činom, ale len vnútorným duševným stavom

(samotný úmysel spáchať trestný čin sa netrestá – cogitationis poenam nemo natur),

ktorý sa však umelo, za pouţitia určitých operatívnych metód, objektivizuje.

Práve naopak, obţalovaný JUDr. E. Č. iniciatívne určoval termíny, výšku „splátky“,

mechanizmus jeho krytia a rozdelenie úloh, pričom k odovzdaniu a prevzatiu sumy v určenej

výške – „jednička“ – 1.000.000,- Sk skutočne v termíne ním dohodnutom –

10. marca 2004 – aj došlo, a to za asistencie obţalovaného JUDr. L. P. s tým, ţe jej prevzatie

kryli spôsobom, na ktorom sa vopred dohodli a ktorý pripravil práve obţalovaný JUDr. L. P.

Boli to taktieţ práve títo obţalovaní, ktorí sa svojimi vyjadreniami priznali

a tým usvedčili aj z protiprávneho konania spáchaného v minulosti, ktoré na seba

nadväzovalo a ktoré predstavovalo jeden skutok.

V tomto smere je potrebné zdôrazniť, ţe celý tzv. skutkový dej s trestnoprávnymi

následkami takpovediac vymysleli a zinscenovali práve obţalovaní a svedok

Ing. M. M. sa mu len podľa pokynov obţalovaných prispôsobil a ho plnil.

Za tohto stavu potom zo strany orgánov činných v prípravnom konaní nebolo potrebné,

aby svedok Ing. M. M. vystupoval vo veci ako agent podľa ,

keďţe jeho konanie nemuselo byť zaloţené na klame a predstieraní, ale len na realizácii

zámeru zosnovaného obţalovanými, ktorého cieľom bolo dokončiť ich plán v podobe

prevzatia sumy 1.000.000,- Sk pre „ľudí z Bratislavy“, ktorá predstavovala splátku úplatku

dohodnutého a sčasti uţ v novembri 2002 odovzdaného, a to za to, ţe poţadované finančné

prostriedky určené na výstavbu obecných nájomných bytov, boli príslušnými štátnymi

orgánmi poskytnuté.

Pre tento záver napokon svedčí aj tá skutočnosť, ţe trestná činnosť obţalovaných

z hľadiska jej vývojových štádií bola dokonaná uţ pri prevzatí prvej polovice dohodnutého

úplatku, pričom v prípade odovzdania splátky z druhej polovice úplatku uţ išlo

len o dokončenie dokonaného trestného činu.

Orgány činné v prípravnom konaní vo vzťahu k obžalovaným teda neuplatnili

takú formu vplyvu, aby podnietili spáchanie trestného činu, ktorý by inak nebol

spáchaný, ale naopak uplatnili takú formu vplyvu, aby bol trestný čin odhalený,

teda obmedzili svoj vplyv len na vyšetrovanie trestnej činnosti pasívnym spôsobom

(viď Ramanauskas proti Litve).

Neobstojí ani tá časť argumentácie špecializovaného trestného súdu, pokiaľ tento

dospel k záveru, ţe svedok Ing. M. M. v období od 6. februára do 10. marca 2004

„nevystupoval dobrovoľne“, pretoţe nad ním visela hrozba trestného stíhania,

ktoré bolo dočasne odloţené.

Vyšetrovateľ Policajného zboru Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, odbor boja

proti korupcii Východ, Košice dňa 7. februára 2004 pod ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004

podľa začal trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa ,

ods. 5 Tr. zák. a pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

podľa § 160a ods. 1 Tr. zák.

Prokurátor generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. Dušan Kováčik

dňa 10. marca 2004 vydal súhlas na dočasné odloženie vznesenia obvinenia

Ing. M. M. pre trestný čin podplácania podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiť v presne nezistenom čase v mesiaci november 2002 v Košiciach

na ul. Mäsiarskej v súvislosti s odovzdaním úplatku v sume 9 miliónov Sk osobám

JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K., ktorí tento úplatok poţadovali za vybavenie ţiadostí

Mestských častí Košice – Dargovských hrdinov a Košice – Barca o poskytnutie finančných

prostriedkov na výstavbu obecných nájomných bytov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, čo

vyšetrovateľ Policajného zboru Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, odbor boja proti

korupcii Východ, zrealizoval 29. marca 2004.

Vyššie uvedený vyšetrovateľ uznesením z 11. marca 2004,

ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004, podľa začal stíhať obvinených

JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák.

Ten istý vyšetrovateľ uznesením z 11. marca 2004 podľa vylúčil

trestnú vec trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. zo spoločného konania

na samostatné konanie.

Následne uznesením z 15. apríla 2004 pod ČVS: PPZ-14/BPK-V-2004 podľa

začal trestne stíhať Ing. M. M. a Ing. L. L. ako obvinených z

pokračujúceho trestného činu podvodu spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., druhého z nich aj pre trestný čin zneuţívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky obhajobnú

argumentáciu obţalovaných zaloţenú na tvrdení, ţe svedok Ing. M. M. v snahe zakryť vlastnú

trestnú činnosť, o ktorej polícia uţ mala vedomosť, začal s políciou spolupracovať, aby sa tak

sám vyhol trestnému stíhaniu, ktorú si rovnako osvojil

aj špecializovaný trestný súd, za nelogickú, keď práve naopak, z týchto skutočností vyplýva

záver, ţe svedok Ing. M. M. sa rozhodol s políciou spolupracovať a vo veci vypovedať

napriek riziku, ţe sa sám vystaví moţnému trestnému postihu, čo sa napokon

aj stalo, keďţe svedok Ing. M. M. bol neskôr v samostatnom trestnom konaní

právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu k trestu odňatia slobody vo výmere

šesť rokov.

Pokiaľ ide o nariadené odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti

obţalovaných, odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zotrváva

na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom predchádzajúcom uznesení z 19. novembra 2009,

sp. zn. .

Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na tieto svoje právne

závery kontinuálne nadväzuje a vzhľadom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o ktoré sa opierala obhajobná argumentácia obţalovaných, zvlášť obţalovaného

JUDr. L. P., povaţuje za potrebné tieto doplniť nasledovne:

Podľa názoru odvolacieho senátu 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky samotná

skutočnosť, ţe príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti, či uţ podľa

, alebo o ochrane súkromia

pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov neobsahuje

odôvodnenie, resp. jeho odôvodnenie je po obsahovej stránke nedostatočné, nemusí mať

za kaţdých okolností ten následok, ţe dôkaz získaný na základe takéhoto príkazu je po podaní

obţaloby v súdnom konaní nepouţiteľný.

Z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. , ,

, , a ďalšie) v podstate vyplýva, ţe ak príkaz

na zaznamenávanie telekomunikačnej činnosti nie je dostatočne odôvodnený, spravidla pôjde

o porušenie článkov 22 ods. 1, ods. 2 a článku 8 ods. 2

Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Uvedený právny názor - potreba zdôvodnenia rozhodnutia - však ani z jedného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Huvig proti Francúzsku, Weber proti

Nemecku, Kirov proti Bulharsku, Kvasnica proti Slovensku a ďalšie), nevyplýva,

práve naopak, ich základnou a v podstate jedinou podmienkou, na ktorej v rozhodnutiach

tento súd bazíruje je skutočnosť, aby oprávnenosť zásahu do súkromia bolo moţné

preskúmať.

V tomto momente odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v tejto otázke nadväzuje na svoj právny názor vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí,

keď konštatoval: „pre záver, že príkaz príslušného sudcu bol dôvodný, svedčí skutočnosť,

že vo veci aj na základe takto získaných dôkazov bolo následne týmto osobám vznesené

obvinenie, pričom uvedený procesný postup a jeho dôvodnosť bolo potom možné

preskúmať v rámci tohto trestného stíhania“.

Teda špecializovaný trestný súd po podaní obţaloby v rámci dokazovania mal

preskúmať, či pouţité dôkazné prostriedky boli legálne, legitímne a hlavne proporcionálne.

Na základe týchto kritérií špecializovaný trestný súd mal potom rozhodnúť, či orgány činné

v prípravnom konaní obmedzili svoj vplyv len na vyšetrovanie trestnej činnosti pasívnym

spôsobom, alebo zneuţili inštitút nariadenia odpočúvania a záznamu telekomunikačnej

činnosti obţalovaných.

V tomto posudzovanom prípade nejde o vec totoţnú s vecami, s ktorými sa zaoberal

Ústavný súd Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o jeho nález

(odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti u osoby, u ktorej nedošlo k trestnému

stíhaniu – vzneseniu obvinenia). V tomto prípade totiţ všetci obţalovaní, u ktorých

sa do práva na súkromie zasiahlo, sa o tejto skutočnosti v rámci trestného stíhania dozvedeli

riadne a včas, a to aj pokiaľ ide o skutočnosti, na základe akých podozrení orgány činné

v prípravnom konaní ţiadali o zásah do súkromia, pričom obţalovaní mali dostatok času

a priestoru k tomu uplatniť primeranú obhajobu.

Treba navyše zdôrazniť, ţe v tejto veci uţ bolo začaté trestné stíhanie vo veci

na základe trestného oznámenia podaného Ing. M. M., pričom toto podozrenie z trestnej

činnosti korupčného charakteru sa neskôr umocnilo jednak jeho svedeckou výpoveďou

a jednak ním predloţenými listinnými dôkazmi.

Až v tomto momente bol potom sudcovi krajského súdu predložený špeciálnym

prokurátorom návrh na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti spolu

s dôkazmi a informáciami spôsobilými posúdenia, či zásah do súkromia obžalovaných

je alebo nie je primeraný a nevyhnutný.

Rovnako treba dodať, ţe ani následne príslušným sudcom krajského súdu vydaný

príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti netrpel ţiadnou formálnou

chybou, keďţe jeho výrok obsahoval všetky zákonom predpísané náleţitosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky potom dospel

k záveru, ţe zo strany orgánov činných v prípravnom konaní nešlo v tejto veci o ţiadnu

svojvôľu, ale o legálny (v súlade s platnými právnymi predpismi), legitímny

(týkal sa vymedzeného cieľa) a proporcionálny (primeraný, nevyhnutný a inými

prostriedkami nedosiahnuteľný) zásah do súkromia obžalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P.

a V. K..

V opačnom prípade by postup špecializovaného trestného súdu, ktorým si osvojil

obhajobnú argumentáciu obţalovaných, hlavne obţalovaného JUDr. L. P., predstavoval

prísne formalistický prístup k prípustnosti dôkazov, ktorý by tak minimalizoval jeho

prieskumnú právomoc na len akési formálne ponímanie práva,

čo by na jednej strane mohlo negovať všeobecnú povinnosť štátu zabezpečiť spravodlivosť

potrestaním protiprávnych konaní a na strane druhej by mohlo znamenať aj porušenie práva

na obhajobu, pokiaľ by z týchto záznamov napr. vyplývali skutočnosti svedčiace o tom,

ţe v posudzovanom prípade išlo zo strany polície o zneuţitie prostriedkov trestného práva

na trestné stíhanie obţalovaných.

Vyššie uvedený záver však neplatí vo vzťahu k svedkyni Ing. D. Č., u ktorej pre

absenciu moţnosti preskúmania zásahu do jej súkromia sú všetky záznamy

jej telekomunikačnej činnosti, ktoré boli zaloţené do vyšetrovacieho spisu, nepoužiteľné.

Na druhej strane však treba priznať, ţe orgány činné v prípravnom konaní pochybili,

pokiaľ pred právoplatným skončením trestného stíhania skartovali väčšiu časť

týchto záznamov, pričom do vyšetrovacieho spisu zaloţili len nimi vybrané záznamy.

V tomto smere odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí

zopakovať len to, čo uţ vyslovil vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci, ţe:

„takýto postup Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za neprípustný z dôvodu,

ţe v konaní pred súdom potom obyčajne dochádza zo strany obţalovaných k vznášaniu

rôznych pochybností o manipulácii s týmito záznamami, čo sa stalo aj v tomto konkrétnom

posudzovanom prípade. Navyše potom súdu chýba ucelený obraz o komunikácii osoby,

ktorej telekomunikačná činnosť bola zaznamenaná“.

Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na tomto stanovisku

zotrváva a z tohto dôvodu všetky záznamy telekomunikačnej činnosti obţalovaných,

ktoré boli zabezpečené a do vyšetrovacieho spisu zaloţené, vyhodnotil ako nepoužiteľné.

Špeciálny prokurátor v podanej obţalobe konanie obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L.

P. a V. K. po stránke subjektívnej a objektívnej právne kvalifikoval ako trestný čin

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, §

160a ods. 1 Tr. zák. s odôvodnením, ţe obžalovaní spoločným konaním v súvislosti

s obstarávaním veci všeobecného záujmu pre inú osobu žiadali a prijali úplatok.

Bývalý Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom z 19. januára 2009,

sp. zn. PK – , uznal obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. za vinných

z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr.

zák., sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. s odôvodnením,

ţe „obžalovaní iba predstierali zámer, že budú svojim vplyvom pôsobiť na výkon

právomoci iného, ale nepodnikli v tomto smere nič a na škodu cudzieho majetku žiadali

a prijali úplatok alebo inú nenáležitú výhodu, pričom pri druhom čiastkovom skutku

boli zadržaní a tak trestný čin podvodu nebol dokonaný“.

Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade právneho

posúdenia konania obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P.

a V. K. opäť len nadväzuje na svoje predchádzajúce uznesenie

z 19. novembra 2009, sp. zn. , v ktorom k tejto otázke uviedol po prvé,

ţe podľa jeho názoru „určite však doposiaľ neexistuje skupina dôkazov pre taký skutkový

záver a také jeho právne posúdenie, k akým dospel bývalý špeciálny súd v prvom

odsudzujúcom rozsudku“, keďţe „zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje,

aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne

preukázané fakty, a nie iba o nejakú pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné

bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia odpovedá skutočnosti, volí súd

po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaných

priaznivejšia (R I/1966 )„ a po druhé, ţe „pokiaľ by sa vykonaným dokazovaním potvrdila

skutková verzia produkovaná svedkom Ing. M. M. a na ňu nadväzujúcimi dôkazmi, bude

potrebné z hľadiska jej právneho posúdenia uvaţovať aj v rovine,

či takto zistené konanie obţalovaných nenapĺňa len skutkovú podstatu trestného činu

nepriamej korupcie podľa § 162 Tr. zák.“

Uvedená skutková podstata totiţ postihuje toho, kto poskytne, ponúkne alebo sľúbi

úplatok vo veci, ktorej sa úplatok týka a nie je osobou, ktorá má pôsobiť na právomoc

verejného činiteľa. Spravidla teda pôjde o osobu, v ktorej záujme má byť na výkon právomoci

verejného činiteľa pôsobené. Ani pre dokonanie tohto trestného činu sa nevyţaduje,

aby na výkon právomoci verejného činiteľa bolo pôsobené, verejný činiteľ ani nemusí vedieť

o takom zámere.

Ţe tomu tak v posudzovanom prípade zrejme asi nebolo svedčia výpovede svedkov

JUDr. I. H., Ing. I. R. a Ing. Š. V., ktorí vypovedali, ţe pre nevyriešené vlastnícke vzťahy

nemalo byť nikdy vydané stavebné povolenie a tým ani poskytnutá štátna podpora v podobe

jednak úveru zo ŠFRB a jednak dotácie z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.

V tomto smere treba dodať, ţe bývalý špeciálny súd „neschopnosť“ polície

odkontrolovať odovzdanie úplatku konečnému adresátovi, a to napriek relevantným

informáciám o ich identite a napriek zákonnému nasadeniu rôznych prostriedkov

operatívno – pátracieho charakteru, vyhodnotil v prvom odsudzujúcom rozsudku

v neprospech obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K..

Polícia v posudzovanom prípade zadrţala obţalovaných bezprostredne po odovzdaní

sumy 1.000.000,- Sk napriek tomu, ţe disponovala informáciami, ţe táto suma má byť

následne doručená „pre ľudí z Bratislavy“, pričom svoj postup vysvetlila tým, ţe sa obávala

moţnej straty týchto finančných prostriedkov pochádzajúcich zo štátneho rozpočtu.

Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by v tomto smere mohol

ponúknuť aj iné vysvetlenie, ale to by uţ išlo o tzv. „obiter dicta“, t. j. odôvodnenie v rovine

špekulácii.

Treba zdôrazniť, ţe v Českej republike polícia v podobných prípadoch vţdy podstúpi

uvedené riziko s cieľom zadrţať hlavných adresátov úplatku, a nielen tzv. poštárov.

Vychádzajúc z tvrdení svedka Ing. M. M. ako celku, ktoré objektivizujú vyhotovené

obrazovo-zvukové záznamy a na ktoré nadväzuje celý reťazec nepriamych dôkazov vzájomne

sa dopĺňajúcich odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke právneho

posúdenia konania obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. dospel k názoru, ţe toto je

potrebné právne kvalifikovať ako trestný čin nepriamej korupcie podľa ,

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., keďţe obţalovaní spoločným konaním inému

sľúbili a aj poskytli úplatok za to, ţe bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci

osoby uvedenej v § 160a ods. 1, 2 Tr. zák., resp. za to, ţe tak uţ urobil. Treba iba dodať,

ţe uvedená právna kvalifikácia nie len ţe reprezentuje skutkovú verziu,

ktorá je pre obţalovaných najpriaznivejšia, ale aj najdôslednejšie pokrýva v tejto veci

zabezpečené a vykonané dôkazy.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu uvedenú v podanej obţalobe treba zdôrazniť,

ţe obţalovaní nedisponovali kompetenciami, v rámci ktorých by obstarávali veci

všeobecného záujmu, teda nerozhodovali o štátnej podpore pre výstavbu obecných

nájomných bytov. Spáchať trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody

§ 160a ods. 1 Tr. zák. môže iba špeciálny subjekt, teda osoba, ktorá sa podieľa

na obstarávaní veci všeobecného záujmu. Rovnako treba dodať, ţe neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného záujmu, pretoţe prijatý

alebo sľúbený úplatok musí súvisieť s činnosťou osoby, ktorá zaisťuje plnenie činností

súvisiacich s obstarávaním veci všeobecného záujmu.

Z týchto dôvodov odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

na podklade odvolania špeciálneho prokurátora opätovne zrušil napadnutý rozsudok

a špecializovanému trestnému súdu vec vrátil, aby ju v naznačenom smere znovu prejednal

a rozhodol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. apríla 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová