Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 20 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)91c/383876.ce6af9.pdf
PDF · 316.6 KB
No categories available
5To/9/2011
N a j v y š š í s ú d sp. zn. 5 To 9/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému
JUDr. E. Č. a spol. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2012 v Bratislave o odvolaní
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 13. mája 2011,
sp. zn. PK – 1 Tš 21/2005, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 z r u š u j e s a
napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 vec sa vracia
Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
podal 15. decembra 2005 na bývalý Špeciálny súd v Pezinku obţalobu na v tom čase
obvinených JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. pre trestný čin prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody spolupáchateľstvom podľa§ 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), ktoréhosa mali dopustiť na tom skutkovom základe, ţe
obvinení JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.
v presne nezistenej dobe v priebehu mesiacov september 2002 aţ november 2002
v Košiciach po predchádzajúcej dohode poţiadali Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu firmy
KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. Popradská č. 68, Košice o poskytnutie úplatku v sume
18.000.000,- Sk pre doposiaľ nestotoţnené osoby za to, ţe boli príslušnými orgánmi
v Bratislave schválené ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov
a Mestskej časti Košice – Barca o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu
rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume cca 181.000.000,-
Sk na výstavbu obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom sa stala firma
KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. Košice, na základe čoho v presne nezistenom čase
v mesiaci november 2002 v Košiciach na ulici Mäsiarskej č. 34 v byte obývanom V. K.
odovzdal Ing. M. M.. JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. sumu spolu 9.000.000,- Sk, čo
predstavovalo sumu zodpovedajúcu jednej polovici z poţadovaného úplatku, ktorí túto sumu
9.000.000,- Sk odovzdali v presne nezistenom čase na nezistenom mieste v Bratislave
doposiaľ nezisteným osobám, ktoré mali zariadiť, aby uvedené ţiadosti mestských častí boli
schválené, následne v presne nezistenom čase v priebehu mesiacov november 2002 aţ
december 2002 v Košiciach na ulici Popradskej v kancelárii firmy KAME – SLOVAKIA
GROUP, a. s. po predchádzajúcej dohode ţiadali od Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu
uvedenej firmy druhú polovicu úplatku, t. j. sumu 9.000.000,- Sk, čo tento odmietol;
obvinení JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.
opätovne dňa 6. februára 2004 v presne nezistenom čase v Košiciach na ulici
Popradskej v kancelárii firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. po predchádzajúcej
dohode za tým istým účelom poţiadali od Ing. M. M. zabezpečiť ako úplatok sumu aspoň
1 milión Sk, ktorú majú následne odovzdať v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám, pričom
dňa 10. marca 2004 v čase okolo 17.00 hod. po predchádzajúcej dohode
sa dostavili do kancelárie firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. v Košiciach na ulici
Popradskej č. 66, kde tento úplatok v sume 1.000.000,- Sk obvinení JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.
prevzali od Ing. M. M..
Bývalý Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom z 19. januára 2009,
sp. zn. PK – 1Tš 21/2005, uznal obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. za vinných
z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom
základe, ţe
po predchádzajúcej dohode všetkých troch obţalovaných v presne nezistenej dobe
v priebehu mesiacov september 2002 aţ november 2002 v Košiciach ţiadali od Ing. M. M.
ako štatutárneho zástupcu firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s., Popradská č. 68,
Košice, sumu 18.000.000,- Sk (597.490.- Eur) pod zámienkou, ţe sa jedná o úplatok
pre doposiaľ nestotoţnené osoby za to, ţe boli príslušnými orgánmi v Bratislave schválené
ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov a Mestskej časti Košice – Barca
o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva
výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume cca 181.000.000,- Sk (6.008.099,- Eur)
na výstavbu obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom sa stala firma
KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. Košice, ktorá suma predstavovala 10 % z pridelených
finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB)
a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR,
v presne nezistený deň v mesiaci november 2002 v Košiciach na ulici Mäsiarskej č. 34
v byte V. K. došlo k prevzatiu P. časti peňazí v sume 9.000.000,- Sk
(298.745.- Eur), ktoré od Ing. M. M. prevzali JUDr. E. Č.,
JUDr. L. P. a V. K.,
dňa 10. marca 2004 v čase okolo 17.00 hod. v kancelárii firmy
KAME – SLOVAKIA GROUP a.s. v Košiciach na ulici Popradskej č. 68 po tom,
čo im Ing. M. M.. odmietol doplatiť druhú časť peňazí v sume 9.000.000,- Sk (298.745,- Eur),
na naliehanie obţalovaných im vyplatil sumu 1.000.000,- Sk
(chybne uvedené 298.745,- Eur, správne malo byť 33.194,- Eur), ktorú prevzali
JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. a k doplateniu zvyšnej časti v sume
8.000.000,- Sk (261.551,- Eur) nedošlo v dôsledku zadrţania obţalovaných príslušníkmi PZ,
čím všetci obţalovaní spôsobili firme KAME – SLOVAKIA, a. s., Popradská č. 68,
Košice, škodu vo výške 9.000.000,- Sk (298.745,- Eur).
Špeciálny súd ich za to odsúdil podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. k trestom odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov pre kaţdého z nich osobitne, pričom na výkon uloţených trestov
odňatia slobody ich podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do I. (P.) nápravnovýchovnej skupiny.
Ďalej kaţdému z nich osobitne podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uloţil peňaţný trest
vo výmere 602.520,- Sk (20.000,- Eur) a pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu
podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Nakoniec všetkým obţalovaným podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
uloţil povinnosť, aby spoločne a nerozdielne uhradili poškodenej spoločnosti
KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s., Popradská 68, Košice, škodu vo výške 9.000.000,- Sk
(298.745,- Eur).
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obţalovaní
JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. novembra 2009,
sp. zn. 1 Toš 4/2009, podľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006
(ďalej len Tr. por.) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 259 ods. 1 Tr. por.
vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej len špecializovaný trestný súd)
rozsudkom z 13. mája 2011, sp. zn. 1 Tš 21/2005, oslobodil
obžalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.
podľa § 226 písm. a/ Tr. por.
spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005, sp. zn. VII Gv 8/04, pre skutok obţalobou
kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, ţe
obvinení JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. v presne nezistenej dobe v priebehu
mesiacov september 2002 aţ november 2002 v Košiciach
po predchádzajúcej dohode poţiadali Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu firmy KAME –
SLOVAKIA GROUP, a. s. Popradská č. 68, Košice o poskytnutie úplatku v sume
18.000.000,- Sk pre doposiaľ nestotoţnené osoby za to, ţe boli príslušnými orgánmi
v Bratislave schválené ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov a Mestskej
časti Košice – Barca o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania
a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v sume cca 181.000.000,- Sk na výstavbu
obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom sa stala firma
KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. Košice, na základe čoho v presne nezistenom čase
v mesiaci november 2002 v Košiciach na ulici Mäsiarskej č. 34 v byte obývanom
V. K. odovzdal Ing. M. M.. JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. sumu spolu 9.000.000,- Sk,
čo predstavovalo sumu zodpovedajúcu jednej polovici z poţadovaného úplatku, ktorí
túto sumu 9.000.000,- Sk odovzdali v presne nezistenom čase na nezistenom mieste
v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám, ktoré mali zariadiť, aby uvedené ţiadosti
Mestských častí boli schválené, následne v presne nezistenom čase v priebehu mesiacov
november 2002 aţ december 2002 v Košiciach na ulici Popradskej v kancelárii firmy
KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. po predchádzajúcej dohode ţiadali
od Ing. M. M. ako štatutárneho zástupcu uvedenej firmy druhú polovicu úplatku, t. j. sumu
9.000.000,- Sk, čo tento odmietol,
pretože nebolo dokázané, že sa tento skutok stal;
a obžalovaných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.
podľa § 226 písm. b/ Tr. por.
spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky zo 14. decembra 2005, sp. zn. VII Gv 8/04, pre skutok obţalobou
kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, ţe
opätovne dňa 6. februára 2004 v presne nezistenom čase v Košiciach na ulici
Popradskej v kancelárii firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. po predchádzajúcej
dohode za tým istým účelom poţiadali od Ing. M. M. zabezpečiť ako úplatok sumu aspoň 1
milión Sk, ktorú majú následne odovzdať v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám, pričom
dňa 10. marca 2004 v čase okolo 17.00 hod. po predchádzajúcej dohode
sa dostavili do kancelárie firmy KAME – SLOVAKIA GROUP, a. s. v Košiciach na ulici
Popradskej č. 66, kde tento úplatok v sume 1.000.000,- Sk obvinení JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.
prevzali od Ing. M. M.,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
Špecializovaný trestný súd potom, čo na pätnástich stranách písomného vyhotovenia
rozsudku poukázal na obhajobnú argumentáciu obţalovaných, jednotlivé svedecké výpovede,
znalecké posudky a časť listinných dôkazov, oslobodzujúci výrok vo vzťahu k P. skutku
(pomyselne rozdeleného) odôvodnil na necelej jednej strane jeho písomného vyhotovenia
(str. 18-19) v podstate na tom základe, ţe výsledky dokazovania (najmä s poukazom
na „gradujúce“ výpovede svedka Ing. M. M. ako jediného priameho dôkazu, ktoré vzhľadom
k tomu vyhodnotil ako nevierohodné) vykonaného pred súdom prvého stupňa nevyzneli
jednoznačne, keďţe sa nepodarilo zabezpečiť úplnú reťaz priamych
alebo aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo moţné vyvodiť bezpečný záver o tom,
ţe sa tento P. skutok stal. Vzhľadom k tomu obţalovaných JUDr. E. Č.,
JUDr. L. P. a V. K. s poukazom na zásadu v pochybnostiach
v ich prospech v prvej časti skutku oslobodil, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok,
pre ktorý boli trestne stíhaní.
Aké iné ďalšie dôkazy však špecializovaný trestný súd vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne vo vzťahu k prvej časti skutku (s výnimkou ešte listinného dôkazu
svedčiaceho o výbere hotovosti vo výške 25.000.000,- Sk dňa 26. novembra 2002
z regionálnej pobočky PKB, a.s., Košice svedkom Ing. M. M.) však
z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku už nie je možné zistiť.
Špecializovaný trestný súd, pokiaľ ide o druhú časť pomyselne rozdeleného skutku
(odovzdávanie sumy 1 mil. Sk), svoj oslobodzujúci výrok rovnako na jednej strane
písomného vyhotovenia rozsudku zaloţil na argumentácii, ţe k stretnutiam medzi svedkom
Ing. M. M. na jednej strane a obţalovanými JUDr. E. Č.
a JUDr. L. P. na strane druhej došlo v dňoch 23. februára,
3., 5. a 10. marca 2004 pod dohľadom polície za aktívnej účasti svedka
Ing. M. M. majúceho na sebe kameru a odpočúvacie zariadenie a odovzdávajúceho sumu
1 mil. Sk (veci boli zabezpečené prostredníctvom polície),
ktorý vykonával činnosť agenta provokatéra, o čom svedčia tieto vyhotovené obrazovo-
zvukové záznamy z priestorov obchodnej spoločnosti KAME – Slovakia Group, a. s.
Na základe akých skutočností zistených z obrazovo-zvukových záznamov
z priestorov obchodnej spoločnosti KAME – Slovakia Group, a. s. v dňoch 23. februára,
3., 5. a 10. marca 2004 dospel k tomuto záveru, však z odôvodnenia písomného
vyhotovenia rozsudku rovnako už nie je možné zistiť.
Špecializovaný trestný súd ďalej dospel k záveru, ţe svedok Ing. M. M.. v dobe od 6.
februára do 10. marca 2004 pravdepodobne nevystupoval dobrovoľne,
pretoţe po podaní trestného oznámenia nad ním visela hrozba trestného stíhania, ktoré bolo
dočasne odloţené.
Podľa názoru špecializovaného trestného súdu provokácia v zmysle vzbudenia
predtým neexistujúceho rozhodnutia inej osoby spáchať trestný čin je neprípustná;
objektívne totiž vyvoláva následok, ktorý je fiktívnym, nie skutočným ohrozením
alebo porušením spoločenského záujmu, chráneného príslušným ustanovením osobitnej
časti Trestného zákona a definovaného ako objekt trestného činu.
Špecializovaný trestný súd mal teda za to, ţe pre pouţitie agenta nebola splnená
podmienka v tom zmysle, že „neboli získané poznatky o úmysle JUDr. E. Č. a JUDr. L. P.
spáchať trestnú činnosť korupcie, čím sa pôsobenie Ing. M. M. dostalo do rozporu
s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože štátny orgán použil
agenta v rozpore s ustanovením § 88 Tr. por., s ustanovením § 22 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, článkom 13 Listiny základných práv a slobôd a článkom 8 ods. 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Vzhľadom na vyššie uvedené špecializovaný trestný súd potom dospel k záveru,
ţe skutok dňa 10. marca 2004 sa stal a dopustili sa ho obţalovaní JUDr. E. Č.
a JUDr. L. P., avšak „skutok mal umelo vytvorený dej a vznikol na základe činnosti
orgánov činných v trestnom konaní prezentovanej konaním
Ing. M. M., ktorý vytvoril situáciu, pri ktorej odovzdal obžalovaným peniaze, ktoré
prezentoval ako úplatok, ale toto konanie nevykazovalo znaky trestného činu“.
Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
prokurátor), ktoré smerovalo čo do výroku o vine v neprospech všetkých troch obţalovaných.
Prokurátor v písomnom odôvodnení podaného odvolania „povaţoval napadnutý
rozsudok za nezákonný, nakoľko špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní dokazovanie v súlade s Trestným poriadkom, avšak nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, keď tieto hodnotil výlučne v prospech obţalovaných, ktorých
spod obţaloby oslobodil“.
V prvom rade prokurátor namietal, ţe špecializovaný trestný súd nesprávne vyhodnotil
výpoveď jediného priameho svedka Ing. M. M., ktorý bol v tejto trestnej veci vypočutý
opakovane, pričom v skutkovo podstatných okolnostiach vypovedal zhodne, zotrval na
svojich tvrdeniach, a to aj pri vzájomných konfrontáciách usvedčoval všetkých troch
obţalovaných zo spáchania ţalovaných skutkov. Existenciu drobných odchýlok, či zmien
vo výpovedi tohto svedka odôvodnil značným časovým odstupom od spáchania skutkov,
navyše podľa názoru prokurátora tieto ani nie sú podstatné z hľadiska popisu priebehu
ţalovaných skutkov a ich právneho posúdenia.
Podľa názoru prokurátora vierohodnosť výpovedí svedka Ing. M. M. potvrdzuje celý
rad ďalších nepriamych dôkazov, a síce:
- potvrdenie o ubytovaní obţalovaných a svedka L. B. v dňoch
14. - 15. januára 2003 v hoteli Nivy v Bratislave ako aj potvrdenie o tom, ţe v tomto
termíne mala Národná rada Slovenskej republiky zasadnutie, na ktorom bol v tom čase
poslanec PhDr. L. N. prítomný;
- znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava, ktorého závery na hlavnom pojednávaní
predniesol znalec Ing. J. P. a z ktorých vyplýva, ţe dokument s názvom
„rozpis dlhov.doc“ z 21. novembra 2002, ktorý bol zaistený v počítači obţalovaného
V. K. a v ktorom je aj poloţka „Blava 10% 18 200 000 Sk – preberie
E. – Laci“, je autentický;
- výpovede svedkov Ing. J. B. a Ing. V. K. potvrdzujúce korupčné pozadie pridelenia
finančných prostriedkov na výstavbu obecných nájomných bytov s tým, ţe na tomto
mali participovať okrem V. K.
aj JUDr. E. Č. ako funkcionár SDKÚ a JUDr. L. P. ako osoba majúca vzťah
k „maďarskej koalícii“;
- výpovede svedkov JUDr. I. H., Ing. I. R.
a Ing. Š. V. naopak potvrdzujúce skutočnosť, ţe pre uvedenú výstavbu obecných
nájomných bytov nemalo byť pre nevyriešené vlastnícke vzťahy nikdy vydané
stavebné povolenie a tým ani poskytnuté jednak úver zo ŠFRB a jednak dotácia
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja;
- neštandardný mechanizmus zmluvných vzťahov v súvislosti s výstavbou obecných
nájomných bytov a iniciácia vzniku týchto vzťahov;
- obrazovo-zvukové záznamy a odposluchy telefonických hovorov medzi svedkom
Ing. M. M. a obţalovanými;
- doklady zaistené 10. marca 2004 po zadrţaní obţalovaných
JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., ktorých úlohou bola snaha
o legalizáciu prevzatej sumy 1 milión Sk a ktoré z tohto hľadiska treba jednoznačne
povaţovať za fiktívne;
- ţe nešlo o provokáciu zo strany svedka Ing. M. M. a príslušníkov polície svedčí obsah
rozhovorov zachytených na obrazovo-zvukovom zázname medzi týmto svedkom
a obţalovaným JUDr. E. Č., ktorý jednoznačne svedčí o opaku, a to ţe iniciatíva,
model a spôsob prevzatia tejto sumy nevyšla od svedka
Ing. M. M., ale od obţalovaných JUDr. E. Č.
a JUDr. L. P.;
- svedecké výpovede Ing. F. Z. a Ing. D. V. potvrdzujúce sponzorskú podporu Ing. M.
M. a spoločnosti KAME – Slovakia Group, a.s. Košice pre kandidátov strany SDKÚ
v rámci K. volieb v roku 2002, ktorú sprostredkoval obţalovaný JUDr. E. Č.;
- výpovede svedkov Ing. J. K. a Doc. Ing. J. K. v súvislosti s podielom spoločnosti
KAME – Slovakia Group, a.s. Košice na výstavbe rodinného domu pre PhDr. L. N.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného prokurátor dospel k záveru, ţe napriek tomu,
ţe svedok Ing. M. M. má v iných trestných veciach procesné postavenie
obvineného a bol dokonca aj právoplatne odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť k trestu
odňatia slobody, ktorý momentálne vykonáva, jeho svedecké výpovede v tejto trestnej veci
nie je moţné a priori hodnotiť ako nevierohodné, zvlášť v prípade, keď sú tieto výpovede
doplnené resp. podporené celou radou ďalších nepriamych dôkazov ako sú výpovede vyššie
uvedených svedkov, znalecký posudok, listinné dôkazy, odposluchy a obrazovo-zvukové
záznamy.
Z týchto dôvodov prokurátor preto navrhol, aby na podklade ním podaného odvolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil špecializovanému trestnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K dôvodom odvolania podaného prokurátorom sa písomne vyjadril len obţalovaný
JUDr. L. P., pričom v rámci toho predloţil aj štyri listinné dôkazy.
Z jeho písomného vyjadrenia v podstate vyplývalo, ţe vykonaným dokazovaním
sa skutková verzia produkovaná svedkom Ing. M. M. ako ani iná skutková verzia nepotvrdila
a vzhľadom k tomu napadnutý rozsudok špecializovaného trestného súdu povaţoval za
zákonný a spravodlivý a preto navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ho potvrdiť.
Podľa § 254 ods.1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 253,
preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môţe
odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,
prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil,
ţe odvolanie proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podala procesná strana
na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote
ustanovenej v zákone, pričom podané odvolanie prokurátora je v plnom rozsahu dôvodné,
i keď aj pre dôvody, ktoré v podanom odvolaní neboli uvedené a ktoré odvolací súd zistil
aţ v rámci svojej prieskumnej povinnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto vykonaného prieskumu zistil,
ţe záver špecializovaného trestného súdu o nevine obţalovaných JUDr. E. Č.,
JUDr. L. P. a V. K. je nezákonný pre prítomné chyby rozsudku v dôsledku toho, ţe
špecializovaný trestný súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie (§ 258 ods.1 písm. b/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací všeobecne povaţuje za potrebné
uviesť, ţe v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
podľa § 2 ods. 6 Tr. por., tzn. že ich hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd
podľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu
chybu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v posudzovanej veci zistil,
ţe špecializovaný trestný súd ako súd prvého stupňa jednak nevyhodnotil všetky doposiaľ
známe okolnosti prípadu a jednak neurobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia.
Úvodom Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť
skutočnosť, ktorá mala zásadný význam pre ďalší procesný vývoj v tejto trestnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako uţ bolo skôr spomenuté, uznesením
z 19. novembra 2009, sp. zn. 1 Toš 4/2009, podľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Rozhodol tak preto, že bývalý špeciálny súd sa k pôvodnému odsudzujúcemu
rozsudku dopracoval procesným postupom, ktorý nemožno nazvať inak ako diletantský,
keďže v tomto odsudzujúcom rozsudku uznal za vinného aj obžalovaného
JUDr. L. P., ktorý takmer po celú dobu trestného konania pred bývalým špeciálnym
súdom vystupoval v procesnom postavení svedka. Uvedené flagrantné procesné
pochybenie malo ten následok, že odvolací súd musel napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť už špecializovanému trestnému súdu, aby ju úplne od začiatku opäť prejednal
a rozhodol. Vzhľadom k tomu nemohol ani vyhodnotiť dovtedy vykonané dôkazy každý
jednotlivo i v ich súhrne, keďže väčšina z nich v dôsledku vyššie uvedeného procesného
postupu bývalého špeciálneho súdu sa stala nezákonnými. Z tohto dôvodu vznikol potom
logicky vo veci prieťah, pretože nebyť tohto procesného pochybenia bývalého
špeciálneho súdu, mohla byť trestná vec obžalovaného
JUDr. E. Č. a spol. už dávno právoplatne skončená.
Na tomto mieste je potrebné ešte vysvetliť, že do úvahy prichádzalo aj zrušenie
rozsudku len v časti týkajúcej sa obžalovaného JUDr. L. P. s tým,
že v prípade ďalších obžalovaných JUDr. E. Č. a V. K.
by Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na nesprávnu právnu kvalifikáciu
ich konania rozhodol postupom podľa § 259 ods. 3 Tr. por. sám. Uvedený procesný
postup by však mal za následok, že opakovaný proces proti obžalovanému
JUDr. L. P. by bol len formálnou záležitosťou, keďže o jeho vine
by sa de facto rozhodlo už v tomto odvolacom konaní. Vzhľadom k tomu sa odvolací súd
priklonil k alternatíve zrušiť pôvodný odsudzujúci rozsudok v celom rozsahu a vrátiť
vec na nové prejednanie a rozhodnutie, aby tak o vine týchto obžalovaných
bolo rozhodnuté v jednom konaní.
Toto bolo skutočné pozadie rozhodnutia odvolacieho súdu a žiadne iné.
Treba ešte pripomenúť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky napriek tomu,
že v odôvodnení prvého zrušujúceho uznesenia veľmi opatrne naznačil, ktorým smerom
sa má špecializovaný trestný súd v tejto trestnej veci uberať, a to aj vo vzťahu do úvahy
prichádzajúcej právnej kvalifikácii konania obžalovaných (pozri stranu 24 uznesenia
NS SR z 19. novembra 2009, sp. zn. 1 Toš 4/2009), špecializovaný trestný súd tento
náznak vôbec nepochopil a namiesto toho rozhodnutie odvolacieho súdu v novom
konaní neustále parafrázoval a spochybňoval, pričom nakoniec v otázke viny
obžalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.
sa opäť dopracoval k rozhodnutiu, ktorým „takpovediac obetoval spravodlivosť“
a ktoré nemožno nazvať inak ako „z jedného extrému do druhého extrému“.
Treba povedať, ţe odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(aţ na jedného člena zloţený zo sudcov bývalého senátu 1 Toš ) v trestnej veci obţalovaných
JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. len kontinuálne nadväzuje na svoje právne názory
aplikované v predchádzajúcich korupčných kauzách, a to či uţ išlo o prípad bývalého
prednostu Krajského pozemkového úradu v Trnave (uznesenie NS SR
z 13. decembra 2006, sp. zn. 1 Toš 23/2006), o prípad bývalého primátora v Čadci
(uznesenie NS SR z 5. júna 2008, sp. zn. 1 Toš 16/2007) alebo o prípad bývalého sudcu
Okresného súdu v Čadci (uznesenie NS SR z 15. apríla 2010, sp. zn. 1 Toš 8/2009).
Pre všetky tieto právoplatne skončené trestné veci je charakteristické, ţe výrok o vine
vychádzal predovšetkým z lege artis zabezpečených obrazovo-zvukových záznamov,
ktoré veľmi objektívne dokumentovali korupčné správanie vyššie uvedených osôb nielen
v momente prevzatia úplatku, ale aj do minulosti, pokiaľ k takému konaniu došlo.
Rovnako uvedené obrazovo-zvukové záznamy objektívne dokumentovali spôsob,
akým jednotlivé osoby kryli prevzatie úplatkov, či uţ v podobe sponzorského daru
pre miestny futbalový klub alebo ako zálohy za predaj rodinného domu, a to aj v písomnej
podobe.
A napokon uvedené obrazovo-zvukové záznamy objektívne dokazovali aj to,
ţe v posudzovaných prípadoch nešlo zo strany polície o činnosť smerujúcu k vyprovokovaniu
korupčnej trestnej činnosti, ale len o činnosť polície smerujúcej k jej zadokumentovaniu.
A naopak chýbajúci obrazovo-zvukový záznam, ktorý nebyť úniku informácií
a tým predčasného prezradenia akcie polície, zabezpečený mohol byť, bol v rozhodujúcej
miere dôvodom pre záver bývalého odvolacieho senátu 1 Toš o nevine bývalého starostu
Rače, keďţe absencia tohto dôkazu zapríčinila stav dôkaznej núdze (uznesenie NS SR
z 26. novembra 2009, sp. zn. 1 Toš 6/2009).
V posudzovanej veci sa začalo trestné stíhanie vo veci uznesením vyšetrovateľa
Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Východ, Košice,
zo 7. februára 2004, ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004 pre trestné činy podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
podľa § 160a ods. 1 Tr. zák.
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave na základe návrhov prokurátora Úradu
špeciálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť
bola určená rozhodnutím generálneho prokurátora z 10. februára 2004,
podľa § 88e ods. 1, ods. 2, ods. 4 Tr. por. vydali v dňoch 19. a 27. februára 2004 písomné
príkazy na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov z kancelárskych priestorov firmy
KAME – Slovakia Group a.s., Košice so sídlom Košice, Popradská č.66, na obdobie
od 19. do 27. februára a od 27. februára do 31. marca 2004.
Na tomto základe boli následne zabezpečené príslušnou súčasťou polície
obrazovo-zvukové záznamy zo stretnutí svedka Ing. M. M. jednak s obţalovaným JUDr. E. Č.
v dňoch 23. februára, 3. a 5. marca 2004 a jednak
zo stretnutia svedka Ing. M. M. s obţalovanými JUDr. E. Č.
a JUDr. L. P. zo dňa 10. marca 2004, na ktorom došlo k odovzdaniu a prevzatiu sumy
1.000.000,- Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tieto obrazovo-zvukové záznamy vyhodnotil
ako legálne, legitímne a proporcionálne a vzhľadom k tomu, ţe doposiaľ ţiaden
z obţalovaných, či uţ sám alebo prostredníctvom svojich obhajcov, nenamietal
ich zákonnosť, nepovaţoval za potrebné sa bliţšie k tejto otázke vyjadriť.
Z obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia medzi svedkom
Ing. M. M. a obţalovaným JUDr. E. Č.
z 23. februára 2004 boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zistené tieto skutočnosti:
- obţalovaný JUDr. E. Č. iniciatívne predstavil model: 1+8 s tým, ţe jeden
to zoberie, druhý dá a tretí odovzdá – inak to musí ísť cez dvoch, on, Laco a tak on;
- ďalej hovoril o tom, ţe v súčasnosti brať cash (hotovosť) je absurdné a musia
vymyslieť nejaké zmluvy, ktoré vyhotoví Laco, ale ktoré následne nepôjdu
do účtovníctva;
- potom rozoberal prepojenie medzi obţalovaným JUDr. L. P.
a v tom čase poslancom PhDr. L. N. a následne vzťah medzi
PhDr. L. N. a v tom čase riaditeľom ŠFRB Ing. Z. K., pričom tento vzťah gestikuláciou
rúk označil za veľmi tesný;
- vrátil sa k obdobiu na začiatku roka 2003, keď čerpanie finančných prostriedkov
bolo uţ preverované políciou s upozornením, ţe nič sa nedá robiť cez telefón
(gestikulácia rukou), pretoţe napriek tomu, ţe sa nič odvtedy nestalo, polícia má stále
podozrenie (obţalovaný JUDr. E. Č. - „vedia a tušia“);
- v tejto časti sa ešte navyše obţalovaný JUDr. E. Č. konkludentne stotoţnil
aj s informáciou, ţe nebyť jeho aktivity a toho úplatku pre policajtov z roku 2003,
tak by celá vec uţ mohla skôr prasknúť;
- opätovne zdôraznil, ţe „zvyšok treba priebeţne dotiahnuť“, pričom zdôraznil,
ţe sa preferujú radšej menšie balíky ako väčšie;
- napokon vysvetlil časovú os realizácie, mechanizmus a charakter krycích dokladov
s tým, ţe on odovzdá ďalšie inštrukcie obţalovanému JUDr. L. P.
Z obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia medzi svedkom
Ing. M. M. a obţalovaným JUDr. E. Č. z 3. marca 2004 (streda)
boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zistené zas tieto skutočnosti:
- svedok Ing. M. M.. oboznámil obţalovaného JUDr. E. Č. s tým,
ţe vedúci právneho oddelenia zo ŠFRB vykonáva vo firme kontrolu;
- obţalovaný JUDr. E. Č. sa vyjadril, ţe bol „dole“ a všetko je v poriadku,
len alfa omega je dobehnúť veci tak, aby „bolo všetko v aţurite - jednička teraz a noty
dá Laco“ s tým, ţe mechanizmus uţ určuje starý – „delia sa“ (z kontextu vyplýva,
ţe hovorí o bývalom poslancovi PhDr. Lászlóvi Nagyovi a o bývalom riaditeľovi
ŠFRB Ing. Z.);
- následne upozornil svedka Ing. M. M., ţe na stavbe
(výstavba nájomných obecných bytov) sa musí priebeţne robiť, hlavne „treba robiť
veci, ktoré sú viditeľné“ (z kontextu vyplýva, ţe majú sa zamerať na exteriér
a nie interiér);
- následne obţalovaný JUDr. E. Č. sa dotkol záleţitosti ich pohľadávok,
ktoré sú splatné, najmä vo vzťahu k obţalovanému JUDr. L. P., pričom práve v tejto
časti rozhovoru veľmi detailne rozlišuje sumu určenú
do Bratislavy a ich pohľadávku (obţalovaného JUDr. E. Č. a obţalovaného
JUDr. L. P.) vyplývajúcu zo zmluvy o spolupráci;
- v ďalšej časti rozhovoru sa opäť zaoberal sumou 1.000.000,- Sk určenou do Bratislavy
– „jednička bude stačiť a potom zvyšok – on to tam drţí, kým sa to dá, podmienka však
je, aby to bolo v aţurite – ide o dlhodobý vzťah – dohoda je, ţe sa v piatok stretnú,
dotyčný sa s K. zatiaľ nestretol, čo sa nemusí komplikovať,
nech sa nekomplikuje“;
- následne sa obţalovaný JUDr. E. Č. plynulo opäť vracia k svojej pohľadávke slovami „
ako stoja naše veci, kedy budú uspokojené, aspoň 100 do konca marca“;
- na konci tohto rozhovoru opäť predniesol časový plán realizácie prevzatia
a odovzdania sumy určenej do Bratislavy „teoreticky v piatok alebo v pondelok
jednička – starý je hráč, on je hráč, ktorý drţí karty a robí čo chce – bude to kryť,
kým sa to dá, keď sa nedá, tak starý povie veľmi rýchlo – zatiaľ starý povedal, robte,
aby ste boli v aţurite“;
- svedok Ing. M. M.. záverom vyjadril obavu, aby si „jedničku nenechal N. a bude z toho
cirkus“, načo obţalovaný JUDr. E. Č. reagoval vyjadrením
„ta čo si, ta čo si – poznám ich vzťah, ţe vrátia starému – to je iné kafe“.
Z obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia medzi svedkom
Ing. M. M. a obţalovaným JUDr. E. Č. z 5. marca 2004 (piatok)
boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zistené pre zmenu tieto skutočnosti:
- úvodom rozhovoru obţalovaný JUDr. E. Č. oboznamuje s termínom stretnutia
v Bratislave, ktorý bol determinovaný jeho programom, ale aj programom
na ich strane – „no a vieš i parlament“;
- na otázku svedka Ing. M. M., či idú za N. alebo K. obţalovaný JUDr. E. Č. odpovedal
„ aj, aj – keď on dohodne so starým stretnutie, asi vyzerá tak, ţe dohodne stretnutie s K. –
o týchto veciach sa nehovorí – starý je starý“.
Z obrazovo-zvukového záznamu zo stretnutia medzi svedkom
Ing. M. M. a obţalovanými JUDr. E. Č.
a JUDr. L. P. z 10. marca 2004 (streda) boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zistené
napokon tieto skutočnosti:
- po úvodných formalitách sa začali vymieňať doklady, ktoré pripravil obţalovaný
JUDr. L. P. tak, ţe v jednom prípade išlo o splatenie úrokov, ktoré určil
na 13% a v druhom prípade zas o pôţičku s tým, ţe hneď sa podpisovalo aj vrátenie
pôţičky s antidatovaním („ tu je to potvrdenie, čiţe ty poţičiavaš, zároveň
vraciaš – hej, lebo preto som písal na 26. februára, aby bolo moţné čerpanie uţ skôr,
nie v ten deň“), pričom obţalovaný JUDr. E. Č. tak podpisoval doklady vystavené na
meno jeho manţelky;
- peniaze v sume 1.000.000,- Sk po ich prepočítaní obidvomi obţalovanými zobral
do kufríka iba obţalovaný Ing. E. Č., pričom podpísané doklady si uschoval kaţdý
z nich osobitne;
- v ďalšej časti vzájomného rozhovoru sa vracajú k odovzdaniu P. polovice určenej
sumy počas osláv narodenín v novembri, pričom obţalovaný JUDr. E. Č.
na margo pochybností vyjadrených obţalovaným V. K. uviedol
„to snáď nemyslí váţne - bol pri tom“;
- na záver, potom čo svedok Ing. M. M.. vyslovil pochybnosť, či sa tá suma dostane
k Nagyovi a či sa podelí s riaditeľom obţalovaný JUDr. E. Č. opakovane uviedol „to
uţ je ich problém“;
- treba ešte zdôrazniť, ţe z tohto posledného obrazovo-zvukového záznamu vidieť,
ţe obidvaja obţalovaní si uţ pri tomto stretnutí dávali veľký pozor na to, čo ktorý
z nich povedal, hlavne obţalovaný JUDr. E. Č., ktorý oproti predchádzajúcim
stretnutiam bol menej „zhovorčivý“, zvlášť podozrievavo pôsobil obţalovaný
JUDr. L. P., čo bolo vidieť uţ pri jeho vstupe do miestnosti, pri počítaní peňazí (mal
podozrenie, ţe sú napustené látkou – lepom atď.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyššie uvedené skutočnosti povaţuje za preukázané
bez akejkoľvek pochybnosti, keďţe v danom prípade ide o dôkaz (argumentum ad veritatem –
objektívny), ktorý tak povediac „vis-á-vis – zoči-voči“ sprostredkováva slovné prejavy
a gestikulácie obţalovaných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., na podklade ktorých potom moţno
veľmi precízne posúdiť jednak objektívnu a subjektívnu stránku
ich konania a jednak mieru participácie ďalších osôb na tomto ich protiprávnom konaní.
Po prehratí týchto obrazovo-zvukových záznamov obrazne povedané to nemôže
vidieť len slepý a nemôže počuť len hluchý.
Prisudzovať iný význam ich slovným prejavom a gestikuláciám v týchto
obrazovo-zvukových záznamoch aj v kontexte iných nepriamych dôkazov na seba
nadväzujúcich a vzájomne sa dopĺňajúcich môžu len samotní obžalovaní majúci právo
brániť sa spôsobom, ktorí uznajú za vhodný a samozrejme ich zvolení obhajcovia,
ale nikto iný, pokiaľ by nechcel prísť do rozporu s pravidlami logického úsudku
a vyvodzovania.
S poukazom na tento objektívny dôkaz je potom potrebné hodnotiť v neprospech
obţalovaných aj celú skupinu nepriamych dôkazov na seba nadväzujúcich a vzájomne
sa dopĺňajúcich, na ktoré správne poukázal prokurátor vo svojom písomne odôvodnenom
odvolaní a ktoré uţ odvolací súd podrobne rozviedol v predchádzajúcej časti tohto uznesenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky si túto argumentáciu prokurátora, aţ na niektoré
výnimky rozvedené v ďalšej časti tohto odôvodnenia, osvojil.
Rovnako podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v posudzovanej trestnej
veci, pokiaľ ide o skutkové závery vychádzajúce z hodnotenia doposiaľ vykonaných
dôkazov, kaţdého jednotlivo i v ich súhrne, špecializovaný trestný súd sa dôsledne
nevyrovnal so všetkými týmito nepriamymi dôkazmi a z nich vyplývajúcimi skutočnosťami.
Ide o tieto nepriame dôkazy a skutočnosti :
- zmluvy o obstaraní záleţitostí medzi obstarávateľom V. K. a objednávateľom KAME –
Slovakia Group, a. s., Košice zo 16. júna 2001 súvisiace s výstavbou bytových domov
mestských častí Košice – Dargovských hrdinov a Barca financovaných z fondov
rozvoja bývania;
- zmluvy o obstaraní záleţitostí medzi obstarávateľmi JUDr. E. Č.,
X – realitná kancelária a JUDr. L. P., komerčným právnikom, a objednávateľom
KAME – Slovakia Group, a.s., Košice zo 16. júna 2001 súvisiace s výstavbou
bytových domov mestských častí Košice – Dargovských hrdinov a Barca
financovaných z fondov rozvoja bývania;
- výpis obchodného registra preukazujúci skutočnosť, ţe uskutočňovanie jednoduchých
stavieb, drobných stavieb a ich zmien a činnosť stavebného dozoru pre pozemné stavby
mal objednávateľ zapísaný ako predmet činnosti aţ od 17. apríla 2002;
- zmluva o dielo na zhotovenie stavby uzavretá medzi objednávateľom Mestskou časťou
Košice – Dargovských hrdinov a zhotoviteľom KAME – Slovakia Group, a.s., Košice
z 27. mája 2002;
- zmluva o dielo na zhotovenie stavby uzavretá medzi objednávateľom Mestskou časťou
Košice – Barca a zhotoviteľom KAME – Slovakia Group, a.s., Košice z 12. júna 2002;
- ţiadosti príslušných mestských častí o poskytnutie podpory z 9. júla 2002
(m. č. Barca) a z 18. júla 2002 (m. č. Dargovských hrdinov);
- zmluvy o poskytnutí podpory uzavreté Štátnym fondom rozvoja bývania a mestskými
časťami Dargovských hrdinov a Barca 5. septembra 2002 a zmluvy o poskytnutí
dotácií uzavreté medzi Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky a mestskými časťami Dargovských hrdinov a Barca 10. októbra 2002;
- výpovede svedkov JUDr. I. H., Ing. I. R.
a Ing. Š. V. naopak potvrdzujúce skutočnosť, ţe pre uvedenú výstavbu obecných
nájomných bytov nemalo byť pre nevyriešené vlastnícke vzťahy nikdy vydané
stavebné povolenie a tým ani poskytnutá štátna podpora v podobe jednak úveru zo
ŠFRB a jednak dotácie z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR;
- skutočnosť, ţe svedok Ing. M. M. ako štatutárny zástupca 15. novembra 2002
v Košiciach na základe zmluvy o dielo č. 1/2002 uzatvorenej dňa 27. mája 2002
medzi Mestskou časťou Košice – Dargovských hrdinov ako objednávateľom
a KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice ako zhotoviteľom vyhotovil a zároveň
podpísal aj ako stavebný dozor dodávateľskú faktúru č. 2002-0022 so súpisom
ocenených prác a dodávok pre odberateľa Mestská časť Košice – Dargovských hrdinov
za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE, 150 byt. jednotiek“ na celkovú
sumu 58.301.191,70,- Sk, ktorú predloţil svedkovi Ing. L. L.,
ktorý túto faktúru ako starosta Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov
dňa 21.11.2002 v Košiciach podpísal a odsúhlasil jej preplatenie, pričom táto následne
bola predloţená do P. K. B., a.s. pobočka Košice, kde bol vedený účet Štátneho fondu
rozvoja bývania otvorený v prospech Mestskej časti
Košice – Dargovských hrdinov, z ktorého bola táto suma 21. novembra 2002
poukázaná na účet spoločnosti KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s. vedený v tej istej
banke z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania vo forme úveru na základe
vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí podpory, pričom neskôr bolo zistené,
ţe v tom čase z celkovej fakturovanej sumy práce a dodávky v sume
54.257.919,70,- Sk vykonané a dodané neboli;
- dokument s názvom „rozpis dlhov.doc“ odoslaný z počítača obţalovaného
V. K. 21. novembra 2002 pre Kame – Slovakia Group, a.s., Košice, v ktorom je okrem
iného uvedené: „Blava 10% 18.200.000, - preberie E. – Laci“; a na to nadväzujúci
znalecký posudok KEÚ PZ Bratislava, ktorého závery na hlavnom pojednávaní
predniesol znalec Ing. J. P. a z ktorých vyplýva, ţe dokument s názvom „rozpis
dlhov.doc“ z 21. novembra 2002, ktorý bol zaistený v počítači obţalovaného V. K. a
v ktorom je aj poloţka „Blava 10% 18 200 000 Sk – preberie E. – Laci“, je autentický;
- tento tzv. rozpis dlhov dokumentuje okrem iného aj korupčné pozadie schvaľovacieho
procesu na miestnom zastupiteľstve mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov
a stavebnom úrade (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
obţalovaného Ing. M. M. z 26. marca 2009, sp. zn. 1 Toš 7/2008),
čo napokon vyplývalo aj z vyjadrení obţalovaného JUDr. E. Č.,
ktorý to vo vyššie spomenutých obrazovo-zvukových záznamoch naznačoval;
- napokon aj tento tzv. rozpis dlhov rovnako dôsledne rozlišuje medzi tzv. dlhom
„do Bratislavy“ a „dlhom“ voči obţalovaným JUDr. E. Č.
a JUDr. L. P. vyplývajúcim zo zmluvy,
- výpis z účtu P. K. B., a.s. Košice, č. ú. X.
z 26. novembra 2002, z ktorého vyplýva, ţe svedok Ing. M. M.. v ten deň vybral
v hotovosti sumu 25.000.000,- Sk;
- výpoveď svedka B. K. z G. I. s.r.o. a s tým súvisiace listinné dôkazy svedčiace
o úmysle svedka Ing. M. M. vytvoriť fiktívnymi daňovými dokladmi v období od 25.
novembra do 30. decembra 2002 tzv. „čierny fond“ vo výške 18.533.000,- Sk;
- potvrdenie o ubytovaní obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. a svedka L. B.
v dňoch 14. - 15. januára 2003 v hoteli Nivy v Bratislave ako aj potvrdenie o tom, ţe
v tomto termíne mala Národná rada Slovenskej republiky zasadnutie, na ktorom bol
prítomný aj v tom čase ešte poslanec PhDr. L. N.;
- prvotné výpovede svedkov Ing. J. B. a Ing. V. K. potvrdzujúce korupčné pozadie
pridelenia finančných prostriedkov na výstavbu obecných nájomných bytov s tým, ţe
na tomto mali participovať okrem V. K. aj JUDr. E. Č. ako funkcionár SDKÚ a JUDr.
L. P. ako osoba majúca vzťah k „maďarskej koalícii“;
- prvotné svedecké výpovede Ing. F. Z. a Ing. D. V. potvrdzujúce sponzorskú podporu
Ing. M. M. a spoločnosti KAME – Slovakia Group, a.s. Košice pre kandidátov strany
SDKÚ v rámci komunálnych volieb v roku 2002, ktorú sprostredkoval obţalovaný
JUDr. E. Č.;
- listinné dôkazy, ktoré boli zaistené u obţalovaného JUDr. E. Č. bezprostredne po jeho
zadrţaní, a to uznanie dlhu z 5. marca 2004, vyúčtovanie úrokov z omeškania z
8. marca 2004, zmluva o pôţičke uzatvorená 26. februára 2004 medzi
KAME – Slovakia Group, a.s. Košice ako veriteľom a Ing. D. Č.
ako dlţníčkou, príjmový pokladničný doklad bez čísla z 26. februára 2004, na základe
ktorého Ing. D. Č. prijala od firmy KAME – Slovakia Group, a.s. Košice 250.000,- Sk,
výdavkový pokladničný doklad bez čísla z 10. marca 2004, na základe ktorého bola
firmou KAME – Slovakia Group, a.s. Košice vyplatená
Ing. D. Č. suma 250.000,- Sk, príjmový pokladničný doklad bez čísla
z 10. marca 2004, na základe ktorého Ing. D. Č. prijala od firmy
KAME – Slovakia Group, a.s. Košice 250.000,- Sk, výdavkový pokladničný doklad
bez čísla z 10. marca 2004, na základe ktorého bola firmou KAME – Slovakia Group,
a.s. Košice vyplatená Ing. D. Č. suma 250.000,- Sk, potvrdenie firmy KAME –
Slovakia Group, a.s. Košice o tom, ţe Ing. D. Č. na základe zmluvy o pôţičke z 26.
februára 2004 vrátila 28. apríla 2004 sumu 250.000,- Sk
aj s úrokmi, pričom na potvrdení je dátum 28. apríl 2004, pričom na príjmových
pokladničných dokladoch je podpis Ing. D. Č. a len text je dopisovaný JUDr. E. Č. a na
výdavkových pokladničných dokladoch je nielen text,
ale uţ aj podpis Ing. D. Č. realizovaný obţalovaným
JUDr. E. Č. (viď na jednej strane podpis svedkyne Ing. D. Č. na zápisnici o výsluchu
svedka a príjmových pokladničných dokladov z 26. februára a 10. marca 2004 a na
druhej strane podpis svedkyne Ing. D. Č.
na výdavkových pokladničných dokladoch z 10. marca 2004 a príjmových
pokladničných dokladoch z 30. januára a 3. februára 2004;
- uznanie dlhu v celkovej zostávajúcej výške 620.000,- Sk z 13. októbra 2003
a kvitancia podpísaná JUDr. E. Č. z 9. februára 2004 preukazujúca splatenie dlhu
svedkom Ing. M. M. v celom rozsahu, ktorú tento svedok vydal 10. februára 2004;
- listinné dôkazy, ktoré okrem iných boli zaistené u obţalovaného
JUDr. L. P. bezprostredne po jeho zadrţaní, a to zmluva o pôţičke uzatvorená 26.
februára 2004 medzi KAME – Slovakia Group, a.s. Košice
ako veriteľom a JUDr. L. P. ako dlţníkom, príjmový pokladničný doklad bez čísla
z 10. marca 2004, na základe ktorého JUDr. L. P. prijal od firmy KAME – Slovakia
Group, a.s. Košice 250.000,- Sk, výdavkový pokladničný doklad bez čísla z 10. marca
2004, na základe ktorého bola firmou
KAME – Slovakia Group, a.s. Košice vyplatená JUDr. L. P. suma 250.000,- Sk,
príjmový pokladničný doklad bez čísla z 10. marca 2004, na základe ktorého JUDr. L.
P. prijal od firmy KAME – Slovakia Group, a.s. Košice 250.000,- Sk, výdavkový
pokladničný doklad bez čísla z 10. marca 2004, na základe ktorého bola firmou
KAME – Slovakia Group, a.s. Košice vyplatená
JUDr. L. P. suma 250.000,- Sk, potvrdenie firmy
KAME – Slovakia Group, a.s. Košice o tom, ţe JUDr. L. P. na základe zmluvy
o pôţičke z 26. februára 2004 vrátil 28. apríla 2004 sumu 250.000,- Sk
aj s úrokmi, pričom na potvrdení je dátum 28. apríl 2004;
- správa o stave rozpracovanosti projektov výstavby obecných bytov týkajúcich
sa okrem iných aj mestských častí Košice – Furča (Dargovských hrdinov) a Barca
zaslaná mailom obţalovaným V. K. svedkovi PhDr. L. N. 30. januára 2002, resp. mail
zaslaný obţalovaným V. K. firme KAME – Slovakia Group, a.s. Košice 6. marca
2003, v ktorom kritizuje svedka Ing. M. M. za postup pri výstavbe bytov, v ktorom
okrem iného uvádza: „Požiadal a dostal som pravdepodobne predĺžený termín, ale
zase to nebude zadarmo a vy sa budete čudovať“.
- oznámenie o podozrení z trestného činu subvenčného podvodu podané riaditeľom
ŠFRB Ing. Z. K. Krajskej správe PZ, Odboru kriminálnej a justičnej polície, Košice, zo
17. marca 2004, pretoţe zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,
ţe v mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov boli vykonané z poskytnutého
účelového úveru (výstavba obecných nájomných bytov) úhrady za práce a výkony,
ktoré nemohli byť zrealizované, pritom z ďalších listinných dôkazov bez akejkoľvek
pochybnosti vyplýva, ţe ŠFRB uţ minimálne na základe kontroly zo 7. októbra 2003
vedel o tejto skutočnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky potom s prihliadnutým na zabezpečené a vykonané
obrazovo-zvukové záznamy objektivizujúce subjektívnu a objektívnu stránku konania
obţalovaných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., na ktoré nadväzujú vyššie uvedené nepriame dôkazy
vzájomne sa dopĺňajúce, vyhodnotil závery špecializovaného trestného súdu týkajúce sa
svedeckej výpovede Ing. M. M. ako nelogické a tým absolútne nepresvedčivé.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa od špecializovaného trestného
súdu vyţadovalo, aby všetky tieto dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti konfrontoval
s výpoveďami svedka Ing. M. M., ktorý tvrdil, ţe :
- iniciátorom tejto „akcie“ bol obţalovaný V. K. (jeho otec V.
bol vlastníkom časti pozemkov v m. č. Dargovských hrdinov – viď kúpna zmluva –
na ktorej sa realizovala výstavba obecných nájomných bytov) spolu s obţalovanými
JUDr. E. Č. a JUDr. L. P., ktorí mali zabezpečiť,
aby príslušné mestské časti boli pri získaní úverov, resp. dotácií úspešné
a aby realizáciou výstavby obecných nájomných bytov bola poverená práve firma
KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s., Košice – viď uzatvorené zmluvy
zo 16. júna 2001;
- za tým účelom bol zabezpečený neštandardný mechanizmus zmluvných vzťahov
najskôr medzi obţalovanými na jednej strane a firmou KAME – SLOVAKIA GROUP,
a.s., Košice a aţ následne medzi firmou KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s., Košice
a Mestskými časťami Košice – Dargovských hrdinov a Barca, ktoré tvrdenie svedka
Ing. M. M. zodpovedá objektívnej realite;
- ţe išlo o neštandardný postup svedčí aj fakt, ţe najskôr bola podpísaná zmluva
16. júna 2001 a aţ potom sa dopĺňal predmet činnosti firmy – 17. apríla 2002,
ktoré tvrdenia svedka Ing. M. M. rovnako zodpovedajú vykonaným listinným
dôkazom;
- objektívnej realite a vykonaným dôkazom zodpovedajú aj tvrdenia svedka
Ing. M. M., ţe ţiadosti Mestských častí Košice, Dargovských hrdinov
a Barce o poskytnutie podpory boli predloţené a napokon aj schválené napriek
nesúhlasnému stanovisku Krajského úradu v Košiciach;
- v rozpore s tvrdeniami svedka Ing. M. M. nie sú ani dôkazy dokumentujúce
mechanizmus, akým sa 21. novembra 2002 na účte firmy
KAME – SLOVAKIA GROUP, a.s., Košice, ocitla suma vo výške 58.301.191,70,- Sk,
pričom svedok Ing. M. M.. 26. novembra 2002 vybral v hotovosti sumu 25.000.000,-
Sk;
- svedok Ing. M. M.. tvrdil, ţe P. polovicu „odmeny“ vo výške
9.000.000,- Sk pre „ľudí z Bratislavy“ odovzdal obţalovaným práve v deň,
keď títo mali odchádzať na oslavu narodenín 29. novembra 2002 (oslava päťdesiatky
manţelky svedka PhDr. L. N. v Bratislave), pričom špecializovaný trestný súd tomuto
tvrdeniu svedka neuveril aj vzhľadom na „neotrasiteľné a nevyvrátiteľné“ dôkazy na
strane obţalovaných svedčiace o tom, ţe v ten deň nemohli uvedenú sumu prevziať,
keďţe sa nachádzali na úplne iných miestach;
- v tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť,
ţe v tomto prípade nie je aţ také dôleţité zistenie, kedy došlo k prevzatiu tejto sumy
obţalovanými v období od 26. novembra 2002 (dátum výberu hotovosti v B.)
do 29. novembra 2002 (dátum konania oslavy), ale skutočnosť, či táto suma
bola „určeným osobám“ skutočne odovzdaná, keďţe uvedený záver by potom logicky
potvrdzoval aj prevzatie tejto sumy v tomto období obţalovanými
JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.;
- pre záver, ţe k tejto „transakcii“ na tejto oslave skutočne došlo svedčia nielen priznania
obţalovaných JUDr. E. Č. a JUDr. L. P. na zabezpečených obrazovo-zvukových
záznamoch a mail odoslaný obţalovaným V. K., o pravosti a hodnovernosti ktorého
neexistujú rozumné pochybnosti a ani tak o zákonnosti jeho získania, ale aj ďalší
nepriamy dôkaz – predmetné potvrdenie o ubytovaní obţalovaných v hoteli Nivy
v termíne 14. – 15. januára 2003 a potvrdenie o tom, ţe v tomto termíne mala Národná
rada Slovenskej republiky zasadnutie, ktoré listinné dôkazy verifikujú a zároveň
zreálňujú tvrdenie svedka Ing. M. M., pokiaľ tento vypovedal, a to aj v rámci
konfrontácie, ţe s PhDr. L. N. sa v zimných mesiacoch roku 2003 osobne stretol
v Bratislave v reštaurácii „Parlamentka“, pričom svedok mu potvrdil prevzatie
uvedenej sumy, pričom v neposlednom rade pre takýto záver svedčí napokon
aj následný vývoj v celej kauze týkajúcej sa výstavby obecných nájomných bytov,
keď takpovediac finančné prostriedky boli napriek nevykonaným prácam a výkonom
poukázané a napriek opakovaným signalizáciám a následným kontrolám bola
táto skutočnosť zo strany príslušných štátnych orgánov a ich štatutárnych zástupcov,
vrátane riaditeľa ŠFRB, krytá a zamlčovaná, pričom k podaniu trestného oznámenia
došlo aţ po prevalení celej kauzy a zadrţaní obţalovaných 17. marca 2004.
- v tejto súvislosti odvolací senát 5 T (bývalý 1Toš) Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky musí opätovne poukázať na uţ skôr prezentovanú kontinuitu vlastnej
rozhodovacej činnosti z hľadiska svojich hodnotiacich úsudkov a logického
vyvodzovania, pretoţe na strane jednej uţ v korupčnej kauze bývalého sudcu
Okresného súdu Čadca (sp. zn. 1 Toš 8/2009) svoj výrok o vine oprel hlavne
o obrazovo-zvukový záznam, v ktorom sa dotyčný pri preberaní úplatku
4. novembra 2005 nepriamo priznal a tým usvedčil aj z prebratia úplatku od tej istej
osoby v minulosti, a to 19. apríla 2004, pričom okrem tohto dôkazu existovalo
uţ len tvrdenie svedka a potvrdenie o výbere hotovosti, na strane druhej
v inej korupčnej kauze bývalého starostu Rače (sp. zn. 1 Toš 6/2009) skutočnosť,
ţe stav týkajúci sa rozhodovacích procesov vo vzťahu k súhlasnému stanovisku
starostu k investičnej činnosti prezentovaný druhým obţalovaným svedkovi,
od ktorého v tej súvislosti bol ţiadaný úplatok, nezodpovedal objektívnej realite, viedol
s poukazom na okolnosti uţ skôr uvedené - k oslobodzujúcemu výroku;
- špecializovaný trestný súd sa logicky nevyrovnal ani so samotnou obhajobnou
argumentáciou obţalovaných zaloţenou na tvrdení, ţe 29. novembra 2002 im svedok
Ing. M. M. ani nemohol odovzdať predmetnú sumu, keďţe na jednej strane obţalovaný
JUDr. E. Č. bol v ten deň dopoludnia v Spišskej Novej Vsi,
kde sa stretol so svedkom Ing. K. M. v rámci predvolebného týţdňa a odtiaľ cestoval
do Roţňavy, kde nechal svoje auto u sestry a aţ tam prestúpil
k ostatným a na strane druhej obţalovaný JUDr. L. P. bol cez obedňajšie hodiny
kupovať darček v meste Holoház, o čom svedčí listinný doklad preukazujúci prechod
štátnej hranice – na tomto mieste je potrebné uviesť, ţe obţalovaní
boli pozvaní na oslavu päťdesiatky manţelky v tom čase poslanca NR SR,
pritom darčeky kupovali na poslednú chvíľu v deň odchodu a počas cesty, na tento deň
si naplánovali ešte rôzne iné aktivity a stretnutia, komplikovaným spôsobom cestovali
do Bratislavy, pričom na oslavu prišli podľa svojich prvých vyjadrení aţ okolo
21.00 hod. a odišli niečo po polnoci (neskôr to modifikovali), čo logicky svedčí
pre záver, ţe táto „cesta“ bola jednak zorganizovaná a dohodnutá takpovediac
operatívne a narýchlo a jednak mala úplne iný účel a cieľ (ako bola účasť na oslave),
a to ten, ktorý prezentoval jednak svedok Ing. M. M. a napokon aj samotní obţalovaní
JUDr. E. Č. a JUDr. V. P. v obrazovo-zvukovom zázname z 10. marca 2004, pričom
nimi neskôr proklamované a dokazované rôzne
iné aktivity a stretnutia mali poskytovať obţalovaným alibi, ktoré však podľa názoru
odvolacieho súdu nevyzneli zvlášť presvedčivo, keď napr. svedok Ing. K. M. svoje
tvrdenia oprel o udalosť súvisiacu s poškodením svojho motorového vozidla, pričom
z iného listinného dôkazu bolo zistené, ţe táto poistná udalosť bola nahlásená aţ
2. septembra 2003 s tým, ţe k nej došlo 28. augusta 2003.
- tvrdeniam svedka Ing. M. M. napokon zodpovedá aj to, pokiaľ
tento vypovedal, ţe to boli práve obţalovaní, ktorí iniciovali doplatenie „dohodnutej
odmeny do Bratislavy“, zvlášť iniciatívny bol v tomto smere obţalovaný
JUDr. E. Č., čo napokon bez akýchkoľvek pochybností objektivizovali obrazovo-
zvukové záznamy, na ktorých tento iniciatívne určoval termíny, výšku „splátky“,
mechanizmus jeho krytia a rozdelenie úloh, pričom k odovzdaniu a prevzatiu sumy
v určenej výške – „jednička“ – 1.000.000,- Sk skutočne v termíne ním dohodnutom –
10. marca 2004 - aj došlo, a to za asistencie obţalovaného
JUDr. L. P. s tým, ţe jej prevzatie kryli spôsobom, na ktorom sa vopred dohodli a ktorý
pripravil práve obţalovaný JUDr. L. P.;
- ţe išlo o krycí manéver niet absolútne ţiadnych pochybností, ktorá skutočnosť rovnako
zodpovedá tvrdeniam svedka Ing. M. M., pričom rovnako v tomto smere odvolací senát
5 T (bývalý 1 Toš) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí opätovne poukázať na
uţ skôr prezentovanú kontinuitu vlastnej rozhodovacej činnosti z hľadiska svojich
hodnotiacich úsudkov a logického vyvodzovania, pretoţe
uţ v korupčných kauzách bývalého prednostu Krajského pozemkového úradu v Trnave
(sp. zn. 1 Toš 23/2006) a bývalého primátora v Čadci (sp. zn. 1 Toš 16/2007)
sa rovnakým spôsobom vyrovnal s obhajobnou argumentáciou týchto obţalovaných,
ktorá bola taktieţ zaloţená na fingovaných listinných dôkazoch legalizujúcich
prevzatie úplatku (záloha za predaj rodinného domu, resp. sponzorský príspevok
na futbalový klub a opravu kostolov).
- v kontexte týchto všetkých dôkazov potom sa vyţadovalo, aby špecializovaný trestný
súd vyhodnotil aj ostatné dôkazy, ktoré obţalovaní v rámci svojej obhajobnej
argumentácie predloţili alebo na ne poukazovali, zvlášť znalecký posudok
vypracovaný na základe ich poverenia (viď vyjadrenie Ústavu súdneho inţinierstva),
a z neho rezultujúca obhajobná argumentácia obţalovaného V. K.,
ktorú treba povaţovať za priam detinskú (svedok Ing. M. „vloţil“ do počítačovej siete
obţalovaného väčší počet mailov), vyšetrovacie spisy svedčiace jednak
o trestnom stíhaní a odsúdení svedka Ing. M. M. a jednak o zastavení trestného
stíhania z dôvodu, ţe sa nestal skutok (trestné oznámenie
Ing. M. M. opäť pre trestný čin), pretoţe špecializovaný trestný súd
tieto dôkazy hodnotil jednotlivo bez vzájomných súvislostí a zároveň opäť nelogicky
v prospech obţalovaných, pritom napr. z obrazovo-zvukového záznamu
z 23. februára 2004 vyplýva, ţe aj tvrdenia svedka Ing. M. M.,
pokiaľ tento vypovedal o korupcii vo vzťahu k nestotoţneným príslušníkom PZ SR,
ktorú mal opäť „sprostredkovať“ obţalovaný JUDr. E. Č., majú reálny základ.
Pokiaľ ide o záver špecializovaného trestného súdu, ţe v posudzovanom prípade
išlo o policajnú provokáciu riadenú a realizovanú prostredníctvom kontrolovaného konania
svedka Ing. M. M., keď „skutok mal umelo vytvorený dej a vznikol
na základe činnosti orgánov činných v trestnom konaní prezentovanej konaním
Ing. M. M., ktorý vytvoril situáciu, pri ktorej odovzdal obžalovaným peniaze, ktoré
prezentoval ako úplatok, ale toto konanie nevykazovalo znaky trestného činu“, Najvyšší
súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť nasledovné:
V tejto otázke odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opäť
poukazuje na kontinuitu svojej rozhodovacej činnosti v otázke posudzovania policajnej
provokácie, keď uţ v korupčnej kauze týkajúcej sa bývalého sudcu Okresného súdu v Čadci
(sp. zn. 1 Toš 8/2009) veľmi precízne rozlišoval medzi policajnou provokáciou
a tzv. „skrytou reakciou polície“, pričom aj v tomto prípade uţ vychádzal z judikatúry
jednak Európskeho súdu pre ľudské práva (jeho klasické rozhodnutie Teixeira de Castro
proti Portugalsku ) a jednak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 21. júna 2001, sp. zn. Tzo V 5/2001, ktorého právne závery
vychádzali z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 22. júna 2000, sp. zn. III. ÚS 597/99).
Pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie
alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá
by inak protiprávne nekonala.
Skrytá reakcia polície smie naproti tomu sledovať zistenie skutočností dôležitých
pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu, zabezpečenie dôkazov
o jeho trestno-právne postihnuteľnom konaní, zabránenie mu v jeho pokračovaní
a minimalizácia spôsobených škôd.
Pokiaľ by však činnosť polície bola vedená len snahou, aby kontrolovaná osoba
spáchala trestný čin, šlo by už o policajnú provokáciu trestného činu.
Za kľúčovú odlišnosť skrytej reakcie polície od policajnej provokácie sa považuje
skutočnosť, že polícia neiniciuje, t. j. nevytvára u kontrolovanej osoby vôľu spáchať
trestný čin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu vhodné podmienky.
Tieto podmienky však nesmú byť nijako mimoriadne, ale objektívne možné,
v danej situácii obvyklé a musia nastať až s časovým odstupom potom, čo páchateľ
si osvojil úmysel spáchať trestný čin a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, ţe 6. februára 2004 o 18.00 hod. sa dostavil
na Prezídium PZ SR, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Východ,
Ing. M. M., ktorý podal do zápisnice trestné oznámenie, v rámci ktorej opísal skutkový stav
v podstate rovnako s tým, ţe jeho výsluch trval do 22.30 hod.
Následne vyšetrovateľ Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti
korupcii Východ, vychádzajúc zo skutkového stavu uvedenom v podanom trestnom oznámení
uznesením zo 7. februára 2004, ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004, podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začal
trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a pre trestný čin
prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, ţe
v presne nezistenej dobe v priebehu mesiacov september 2002 aţ november 2002
v Košiciach zástupcovia firiem VIKTÓRIA REAL, s.r.o. Košice, JUDr. E. Č. – X a zástupca
Komerčno právnickej kancelárie JUDr. L. P. Kráľovský Chlmec poţiadali od zástupcu firmy
KAME SLOVAKIA – GROUP, a.s., Popradská č. 68, Košice o úplatok v sume 18 mil. Sk pre
doposiaľ nestotoţnené osoby za to, ţe boli príslušnými orgánmi v Bratislave schválené
ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov a Mestskej časti Košice – Barca
o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania v sume cca 181 mil.
Sk na výstavbu obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom sa stala firma
KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice,
aj za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov slúţiacich ako úplatok zástupca
firmy KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice po predchádzajúcej dohode s doposiaľ
presne nestotoţnenými osobami dňa 15.11.2002 v Košiciach vyhotovil dodávateľskú faktúru
č. 2002-0022 so súpisom ocenených prác a dodávok pre odberateľa Mestská časť
Košice – Dargovských hrdinov za stavebné práce na objekte „Obytný súbor NA HORE,
150 byt. jednotiek“ na celkovú sumu 58.301.191,70 Sk, ktorá bola po odsúhlasení
Odborom dopravy, pozemných komunikácií a iných odvetvových vzťahov Okresného úradu
Košice III a Mestskou časťou Košice – Dargovských hrdinov poukázaná na účet spoločnosti
KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. vedený v P. K. B., a.s. pobočka Košice z prostriedkov
Štátneho fondu rozvoja bývania, hoci vedeli, ţe ku dňu vystavenia faktúry
na uvedenom objekte ešte neboli vykonané ţiadne stavebné práce a dodávky, čím takto
svojim konaním spôsobili Slovenskej republike v zastúpení Štátnym fondom rozvoja bývania
škodu vo výške 58.301.191,70 Sk,
z tejto poukázanej sumy dňa 26. 11. 2002 v pobočke P. K. B., a.s. v Košiciach
zástupca firmy KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice vybral v hotovosti sumu
25.000.000,- Sk z ktorej v presne nezistenom čase v mesiaci november 2002 v Košiciach na
ul. Mäsiarskej č. 34, v byte obývanom V. K. odovzdal zástupcovi firmy VIKTÓRIA REAL,
s.r.o. Košice, zástupcovi firmy
JUDr. E. Č. – X a zástupcovi Komerčno - právnickej kancelárie
JUDr. L. P., Kráľovský Chlmec sumu 9.000.000,- Sk, čo predstavovalo
50 % z poţadovaného úplatku za to, ţe boli príslušnými orgánmi v Bratislave schválené
ţiadosti Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov a Mestskej časti Košice – Barca
o pridelenie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania v sume
cca 181 mil. Sk na výstavbu obecných nájomných bytov, ktorých generálnym dodávateľom
sa stala firma KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. Košice, ktorí túto sumu 9.000.000,- Sk
mali odovzdať v presne nezistenom čase na nezistenom mieste v Bratislave doposiaľ
nezisteným osobám, ktoré mali zariadiť, aby ţiadosti uvedených mestských častí
boli schválené,
následne v presne nezistenom čase v priebehu mesiacov november 2002
aţ december 2002 v Košiciach na ul. Popradskej v kancelárii firmy KAME - SLOVAKIA
GROUP, a.s. poţiadali od zástupcu tejto firmy druhú polovicu úplatku, t.j. sumu
9.000.000,- Sk, čo tento odmietol a opätovne dňa 6.2.2004 v presne nezistenom čase
v Košiciach na ul. Popradskej v kancelárii firmy KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s.
zástupcovia firiem JUDr. E. Č. – X a Komerčno - právnej kancelárie
JUDr. L. P. Kráľovský Chlmec poţiadali od zástupcu firmy
KAME - SLOVAKIA GROUP, a.s. do 13.2.2004 zabezpečiť ako úplatok sumu aspoň
1.000.000,- Sk, ktorú majú následne odovzdať v Bratislave doposiaľ nezisteným osobám.
Ešte v ten istý deň bol Ing. M. M. vypočutý uţ v procesnom postavení svedka, pričom
v rámci svojho výsluchu vydal listinné dôkazy, a to rôzne faktúry, likvidačné listy, daňové
doklady, bankové výpisy, príjmové a výdavkové pokladničné doklady a rovnako tak obrazové
a zvukové záznamy, ktoré si sám vyhotovil a ktoré mali objektivizovať
jeho tvrdenia vo vzťahu k osobám JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K.. Rovnako tak poskytol
informácie o telefónnych číslach obţalovaných, prostredníctvom ktorých sa navzájom
kontaktovali s tým, ţe naposledy sa stretli 6. februára 2004 o 15.00 hod. v jeho kancelárii
v Košiciach, na Popradskej ul. č. 68, kedy bol opätovne výslovne poţiadaný o splatenie
zvyšku dohodnutej „odmeny pre ľudí do Bratislavy“.
Svedok Ing. M. M. bolo následne vypočutý ešte 9. februára, kedy vypovedal
o ďalších prípadoch korupcie a hlavne 12. februára 2004, kedy jeho výsluch trval
s prestávkami od 8.34 do 20.54 hod. (zápisnica má 29 strán). V rámci tohto výsluchu
po prvýkrát uviedol aj mená v tom čase poslanca NR SR PhDr. L. N. a riaditeľa ŠFRB
Ing. Z. K.
Pred zadrţaním obţalovaných a vznesením obvinenia bol svedok Ing. M. M.
naposledy vypočutý 3. marca 2004, pričom v rámci tohto výsluchu konkretizoval mieru
účasti vyššie uvedených osôb na skutku, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie.
Sudcovia Krajského súdu v Bratislave na základe dovtedy zabezpečených dôkazov
svedčiacich o dôvodnom podozrení voči konkrétnym osobám z páchania trestnej činnosti
korupčného charakteru na návrh špeciálneho prokurátora vydali po začatí trestného stíhania
vo veci nasledovné príkazy :
- podľa § 88 ods. 2, ods. 3 Tr. por.
- na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti telefónneho čísla, ktoré pouţíval
svedok Ing. M. M., a to od 10. februára do 10. mája 2004;
- na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti telefónneho čísla patriaceho
Mestu Košice, ktoré pouţíval JUDr. E. Č., v tom čase viceprimátor Košíc,
a to od 10. februára do 10. mája 2004;
- na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti telefónneho čísla, ktoré pouţíval
JUDr. L. P., a to od 10. februára do 10. mája 2004;
- na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti telefónneho čísla, ktoré pouţívala
Ing. D. Č., a to od 10. februára do 10. mája 2004;
- podľa § 88e ods. 1, ods. 2, ods. 4 Tr. por.
- na vyhotovenie obrazových, zvukových a iných záznamov z kancelárskych priestorov
firmy KAME – Slovakia Group, a.s., Košice, so sídlom Košice, Popradská 68,
a to v dobe od 19. do 27. februára 2004 a od 28. februára do 31. marca 2004;
- podľa § 88d ods. 1, ods. 4 Tr. por.
- na sledovanie osôb a veci JUDr. E. Č. od 19. do 27. februára 2004
a od 28. februára do 31. marca 2004 a JUDr. L. P.
od 19. do 29. februára 2004 a od 1. do 31. marca 2004.
Nakoniec z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, ţe vyšetrovateľ Prezídia PZ SR,
Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Východ, 9. marca 2004 z pokladne
Ministerstva vnútra SR prevzal 9. marca 2004 finančnú hotovosť v sume 1.000.000,- Sk
v bankovkách nominálnej hodnoty 5.000,- Sk, ktorú dňa 10. marca 2004 o 16.30 hod.
odovzdal svedkovi Ing. M. M. Uvedenú sumu po svojom zadrţaní
10. marca 2004 vydal o 18.20 hod. JUDr. E. Č.
Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má za to, ţe orgány činné
v prípravnom konaní v tomto posudzovanom prípade za účelom zistenia skutočností
dôležitých pre trestné konanie, odhalenia páchateľov trestného činu a zabezpečenia
dôkazov o ich trestno-právne postihnuteľnom konaní vytvorili podmienky, ktoré
boli v danej situácii obvyklé, pričom tieto nastali až potom, čo si obžalovaní
preukázateľne osvojili úmysel trestný čin spáchať a preukázateľne spravili kroky
k jeho spáchaniu.
Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadväzujúc kontinuálne
na svoje predchádzajúce skôr uvedené rozhodnutia v tzv. korupčných kauzách
sa v tejto otázke opätovne jednoznačne priklonil k záveru, ţe v posudzovanom prípade
išlo zo strany orgánov činných v prípravnom konaní bez akýchkoľvek pochybností
len o tzv. skrytú reakciu polície.
Zo zabezpečených obrazovo-zvukových záznamov vyplýva, ţe v danom prípade
neboli simulované rôzne korupčné ponuky a neboli skúšané „myšlienky“ korumpovaného
a jeho cena. V posudzovanej veci teda trestná zodpovednosť nebola posúvaná do štádia,
ktoré nie je navonok prejaveným trestným činom, ale len vnútorným duševným stavom
(samotný úmysel spáchať trestný čin sa netrestá – cogitationis poenam nemo natur),
ktorý sa však umelo, za pouţitia určitých operatívnych metód, objektivizuje.
Práve naopak, obţalovaný JUDr. E. Č. iniciatívne určoval termíny, výšku „splátky“,
mechanizmus jeho krytia a rozdelenie úloh, pričom k odovzdaniu a prevzatiu sumy v určenej
výške – „jednička“ – 1.000.000,- Sk skutočne v termíne ním dohodnutom –
10. marca 2004 – aj došlo, a to za asistencie obţalovaného JUDr. L. P. s tým, ţe jej prevzatie
kryli spôsobom, na ktorom sa vopred dohodli a ktorý pripravil práve obţalovaný JUDr. L. P.
Boli to taktieţ práve títo obţalovaní, ktorí sa svojimi vyjadreniami priznali
a tým usvedčili aj z protiprávneho konania spáchaného v minulosti, ktoré na seba
nadväzovalo a ktoré predstavovalo jeden skutok.
V tomto smere je potrebné zdôrazniť, ţe celý tzv. skutkový dej s trestnoprávnymi
následkami takpovediac vymysleli a zinscenovali práve obţalovaní a svedok
Ing. M. M. sa mu len podľa pokynov obţalovaných prispôsobil a ho plnil.
Za tohto stavu potom zo strany orgánov činných v prípravnom konaní nebolo potrebné,
aby svedok Ing. M. M. vystupoval vo veci ako agent podľa § 88b Tr. por.,
keďţe jeho konanie nemuselo byť zaloţené na klame a predstieraní, ale len na realizácii
zámeru zosnovaného obţalovanými, ktorého cieľom bolo dokončiť ich plán v podobe
prevzatia sumy 1.000.000,- Sk pre „ľudí z Bratislavy“, ktorá predstavovala splátku úplatku
dohodnutého a sčasti uţ v novembri 2002 odovzdaného, a to za to, ţe poţadované finančné
prostriedky určené na výstavbu obecných nájomných bytov, boli príslušnými štátnymi
orgánmi poskytnuté.
Pre tento záver napokon svedčí aj tá skutočnosť, ţe trestná činnosť obţalovaných
z hľadiska jej vývojových štádií bola dokonaná uţ pri prevzatí prvej polovice dohodnutého
úplatku, pričom v prípade odovzdania splátky z druhej polovice úplatku uţ išlo
len o dokončenie dokonaného trestného činu.
Orgány činné v prípravnom konaní vo vzťahu k obžalovaným teda neuplatnili
takú formu vplyvu, aby podnietili spáchanie trestného činu, ktorý by inak nebol
spáchaný, ale naopak uplatnili takú formu vplyvu, aby bol trestný čin odhalený,
teda obmedzili svoj vplyv len na vyšetrovanie trestnej činnosti pasívnym spôsobom
(viď Ramanauskas proti Litve).
Neobstojí ani tá časť argumentácie špecializovaného trestného súdu, pokiaľ tento
dospel k záveru, ţe svedok Ing. M. M. v období od 6. februára do 10. marca 2004
„nevystupoval dobrovoľne“, pretoţe nad ním visela hrozba trestného stíhania,
ktoré bolo dočasne odloţené.
Vyšetrovateľ Policajného zboru Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, odbor boja
proti korupcii Východ, Košice dňa 7. februára 2004 pod ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004
podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1,
ods. 5 Tr. zák. a pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
podľa § 160a ods. 1 Tr. zák.
Prokurátor generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr. Dušan Kováčik
dňa 10. marca 2004 vydal súhlas na dočasné odloženie vznesenia obvinenia
Ing. M. M. pre trestný čin podplácania podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť v presne nezistenom čase v mesiaci november 2002 v Košiciach
na ul. Mäsiarskej v súvislosti s odovzdaním úplatku v sume 9 miliónov Sk osobám
JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K., ktorí tento úplatok poţadovali za vybavenie ţiadostí
Mestských častí Košice – Dargovských hrdinov a Košice – Barca o poskytnutie finančných
prostriedkov na výstavbu obecných nájomných bytov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, čo
vyšetrovateľ Policajného zboru Prezídia PZ SR, Úradu boja proti korupcii, odbor boja proti
korupcii Východ, zrealizoval 29. marca 2004.
Vyššie uvedený vyšetrovateľ uznesením z 11. marca 2004,
ČVS: PPZ-11/BPK-V-2004, podľa § 163 ods. 1 Tr. por. začal stíhať obvinených
JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 160a ods. 1 Tr. zák.
Ten istý vyšetrovateľ uznesením z 11. marca 2004 podľa § 23 ods. 1 Tr. por. vylúčil
trestnú vec trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. zo spoločného konania
na samostatné konanie.
Následne uznesením z 15. apríla 2004 pod ČVS: PPZ-14/BPK-V-2004 podľa
§ 163 ods. 1 Tr. por. začal trestne stíhať Ing. M. M. a Ing. L. L. ako obvinených z
pokračujúceho trestného činu podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., druhého z nich aj pre trestný čin zneuţívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky obhajobnú
argumentáciu obţalovaných zaloţenú na tvrdení, ţe svedok Ing. M. M. v snahe zakryť vlastnú
trestnú činnosť, o ktorej polícia uţ mala vedomosť, začal s políciou spolupracovať, aby sa tak
sám vyhol trestnému stíhaniu, ktorú si rovnako osvojil
aj špecializovaný trestný súd, za nelogickú, keď práve naopak, z týchto skutočností vyplýva
záver, ţe svedok Ing. M. M. sa rozhodol s políciou spolupracovať a vo veci vypovedať
napriek riziku, ţe sa sám vystaví moţnému trestnému postihu, čo sa napokon
aj stalo, keďţe svedok Ing. M. M. bol neskôr v samostatnom trestnom konaní
právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu k trestu odňatia slobody vo výmere
šesť rokov.
Pokiaľ ide o nariadené odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti
obţalovaných, odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zotrváva
na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom predchádzajúcom uznesení z 19. novembra 2009,
sp. zn. 1 Toš 4/2009.
Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na tieto svoje právne
závery kontinuálne nadväzuje a vzhľadom na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o ktoré sa opierala obhajobná argumentácia obţalovaných, zvlášť obţalovaného
JUDr. L. P., povaţuje za potrebné tieto doplniť nasledovne:
Podľa názoru odvolacieho senátu 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky samotná
skutočnosť, ţe príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti, či uţ podľa
§ 88 ods. 2, ods. 3 Tr. por. alebo zákona č.166/2003 Z. z. o ochrane súkromia
pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov neobsahuje
odôvodnenie, resp. jeho odôvodnenie je po obsahovej stránke nedostatočné, nemusí mať
za kaţdých okolností ten následok, ţe dôkaz získaný na základe takéhoto príkazu je po podaní
obţaloby v súdnom konaní nepouţiteľný.
Z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I.ÚS 274/2005, I.ÚS 117/2007,
III. ÚS 80/2008, II. ÚS 28/2009, IV. ÚS 121/2009 a ďalšie) v podstate vyplýva, ţe ak príkaz
na zaznamenávanie telekomunikačnej činnosti nie je dostatočne odôvodnený, spravidla pôjde
o porušenie článkov 22 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 8 ods. 2
Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Uvedený právny názor - potreba zdôvodnenia rozhodnutia - však ani z jedného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Huvig proti Francúzsku, Weber proti
Nemecku, Kirov proti Bulharsku, Kvasnica proti Slovensku a ďalšie), nevyplýva,
práve naopak, ich základnou a v podstate jedinou podmienkou, na ktorej v rozhodnutiach
tento súd bazíruje je skutočnosť, aby oprávnenosť zásahu do súkromia bolo moţné
preskúmať.
V tomto momente odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v tejto otázke nadväzuje na svoj právny názor vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí,
keď konštatoval: „pre záver, že príkaz príslušného sudcu bol dôvodný, svedčí skutočnosť,
že vo veci aj na základe takto získaných dôkazov bolo následne týmto osobám vznesené
obvinenie, pričom uvedený procesný postup a jeho dôvodnosť bolo potom možné
preskúmať v rámci tohto trestného stíhania“.
Teda špecializovaný trestný súd po podaní obţaloby v rámci dokazovania mal
preskúmať, či pouţité dôkazné prostriedky boli legálne, legitímne a hlavne proporcionálne.
Na základe týchto kritérií špecializovaný trestný súd mal potom rozhodnúť, či orgány činné
v prípravnom konaní obmedzili svoj vplyv len na vyšetrovanie trestnej činnosti pasívnym
spôsobom, alebo zneuţili inštitút nariadenia odpočúvania a záznamu telekomunikačnej
činnosti obţalovaných.
V tomto posudzovanom prípade nejde o vec totoţnú s vecami, s ktorými sa zaoberal
Ústavný súd Slovenskej republiky, najmä pokiaľ ide o jeho nález III. ÚS 80/2008
(odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti u osoby, u ktorej nedošlo k trestnému
stíhaniu – vzneseniu obvinenia). V tomto prípade totiţ všetci obţalovaní, u ktorých
sa do práva na súkromie zasiahlo, sa o tejto skutočnosti v rámci trestného stíhania dozvedeli
riadne a včas, a to aj pokiaľ ide o skutočnosti, na základe akých podozrení orgány činné
v prípravnom konaní ţiadali o zásah do súkromia, pričom obţalovaní mali dostatok času
a priestoru k tomu uplatniť primeranú obhajobu.
Treba navyše zdôrazniť, ţe v tejto veci uţ bolo začaté trestné stíhanie vo veci
na základe trestného oznámenia podaného Ing. M. M., pričom toto podozrenie z trestnej
činnosti korupčného charakteru sa neskôr umocnilo jednak jeho svedeckou výpoveďou
a jednak ním predloţenými listinnými dôkazmi.
Až v tomto momente bol potom sudcovi krajského súdu predložený špeciálnym
prokurátorom návrh na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti spolu
s dôkazmi a informáciami spôsobilými posúdenia, či zásah do súkromia obžalovaných
je alebo nie je primeraný a nevyhnutný.
Rovnako treba dodať, ţe ani následne príslušným sudcom krajského súdu vydaný
príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti netrpel ţiadnou formálnou
chybou, keďţe jeho výrok obsahoval všetky zákonom predpísané náleţitosti.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky potom dospel
k záveru, ţe zo strany orgánov činných v prípravnom konaní nešlo v tejto veci o ţiadnu
svojvôľu, ale o legálny (v súlade s platnými právnymi predpismi), legitímny
(týkal sa vymedzeného cieľa) a proporcionálny (primeraný, nevyhnutný a inými
prostriedkami nedosiahnuteľný) zásah do súkromia obžalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P.
a V. K..
V opačnom prípade by postup špecializovaného trestného súdu, ktorým si osvojil
obhajobnú argumentáciu obţalovaných, hlavne obţalovaného JUDr. L. P., predstavoval
prísne formalistický prístup k prípustnosti dôkazov, ktorý by tak minimalizoval jeho
prieskumnú právomoc na len akési formálne ponímanie práva,
čo by na jednej strane mohlo negovať všeobecnú povinnosť štátu zabezpečiť spravodlivosť
potrestaním protiprávnych konaní a na strane druhej by mohlo znamenať aj porušenie práva
na obhajobu, pokiaľ by z týchto záznamov napr. vyplývali skutočnosti svedčiace o tom,
ţe v posudzovanom prípade išlo zo strany polície o zneuţitie prostriedkov trestného práva
na trestné stíhanie obţalovaných.
Vyššie uvedený záver však neplatí vo vzťahu k svedkyni Ing. D. Č., u ktorej pre
absenciu moţnosti preskúmania zásahu do jej súkromia sú všetky záznamy
jej telekomunikačnej činnosti, ktoré boli zaloţené do vyšetrovacieho spisu, nepoužiteľné.
Na druhej strane však treba priznať, ţe orgány činné v prípravnom konaní pochybili,
pokiaľ pred právoplatným skončením trestného stíhania skartovali väčšiu časť
týchto záznamov, pričom do vyšetrovacieho spisu zaloţili len nimi vybrané záznamy.
V tomto smere odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí
zopakovať len to, čo uţ vyslovil vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci, ţe:
„takýto postup Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za neprípustný z dôvodu,
ţe v konaní pred súdom potom obyčajne dochádza zo strany obţalovaných k vznášaniu
rôznych pochybností o manipulácii s týmito záznamami, čo sa stalo aj v tomto konkrétnom
posudzovanom prípade. Navyše potom súdu chýba ucelený obraz o komunikácii osoby,
ktorej telekomunikačná činnosť bola zaznamenaná“.
Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na tomto stanovisku
zotrváva a z tohto dôvodu všetky záznamy telekomunikačnej činnosti obţalovaných,
ktoré boli zabezpečené a do vyšetrovacieho spisu zaloţené, vyhodnotil ako nepoužiteľné.
Špeciálny prokurátor v podanej obţalobe konanie obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L.
P. a V. K. po stránke subjektívnej a objektívnej právne kvalifikoval ako trestný čin
prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, §
160a ods. 1 Tr. zák. s odôvodnením, ţe obžalovaní spoločným konaním v súvislosti
s obstarávaním veci všeobecného záujmu pre inú osobu žiadali a prijali úplatok.
Bývalý Špeciálny súd v Pezinku rozsudkom z 19. januára 2009,
sp. zn. PK – 1Tš 21/2005, uznal obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. za vinných
z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr.
zák., sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. s odôvodnením,
ţe „obžalovaní iba predstierali zámer, že budú svojim vplyvom pôsobiť na výkon
právomoci iného, ale nepodnikli v tomto smere nič a na škodu cudzieho majetku žiadali
a prijali úplatok alebo inú nenáležitú výhodu, pričom pri druhom čiastkovom skutku
boli zadržaní a tak trestný čin podvodu nebol dokonaný“.
Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade právneho
posúdenia konania obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P.
a V. K. opäť len nadväzuje na svoje predchádzajúce uznesenie
z 19. novembra 2009, sp. zn. 1 Toš 4/2009, v ktorom k tejto otázke uviedol po prvé,
ţe podľa jeho názoru „určite však doposiaľ neexistuje skupina dôkazov pre taký skutkový
záver a také jeho právne posúdenie, k akým dospel bývalý špeciálny súd v prvom
odsudzujúcom rozsudku“, keďţe „zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje,
aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne
preukázané fakty, a nie iba o nejakú pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné
bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia odpovedá skutočnosti, volí súd
po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaných
priaznivejšia (R I/1966 )„ a po druhé, ţe „pokiaľ by sa vykonaným dokazovaním potvrdila
skutková verzia produkovaná svedkom Ing. M. M. a na ňu nadväzujúcimi dôkazmi, bude
potrebné z hľadiska jej právneho posúdenia uvaţovať aj v rovine,
či takto zistené konanie obţalovaných nenapĺňa len skutkovú podstatu trestného činu
nepriamej korupcie podľa § 162 Tr. zák.“
Uvedená skutková podstata totiţ postihuje toho, kto poskytne, ponúkne alebo sľúbi
úplatok vo veci, ktorej sa úplatok týka a nie je osobou, ktorá má pôsobiť na právomoc
verejného činiteľa. Spravidla teda pôjde o osobu, v ktorej záujme má byť na výkon právomoci
verejného činiteľa pôsobené. Ani pre dokonanie tohto trestného činu sa nevyţaduje,
aby na výkon právomoci verejného činiteľa bolo pôsobené, verejný činiteľ ani nemusí vedieť
o takom zámere.
Ţe tomu tak v posudzovanom prípade zrejme asi nebolo svedčia výpovede svedkov
JUDr. I. H., Ing. I. R. a Ing. Š. V., ktorí vypovedali, ţe pre nevyriešené vlastnícke vzťahy
nemalo byť nikdy vydané stavebné povolenie a tým ani poskytnutá štátna podpora v podobe
jednak úveru zo ŠFRB a jednak dotácie z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR.
V tomto smere treba dodať, ţe bývalý špeciálny súd „neschopnosť“ polície
odkontrolovať odovzdanie úplatku konečnému adresátovi, a to napriek relevantným
informáciám o ich identite a napriek zákonnému nasadeniu rôznych prostriedkov
operatívno – pátracieho charakteru, vyhodnotil v prvom odsudzujúcom rozsudku
v neprospech obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K..
Polícia v posudzovanom prípade zadrţala obţalovaných bezprostredne po odovzdaní
sumy 1.000.000,- Sk napriek tomu, ţe disponovala informáciami, ţe táto suma má byť
následne doručená „pre ľudí z Bratislavy“, pričom svoj postup vysvetlila tým, ţe sa obávala
moţnej straty týchto finančných prostriedkov pochádzajúcich zo štátneho rozpočtu.
Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by v tomto smere mohol
ponúknuť aj iné vysvetlenie, ale to by uţ išlo o tzv. „obiter dicta“, t. j. odôvodnenie v rovine
špekulácii.
Treba zdôrazniť, ţe v Českej republike polícia v podobných prípadoch vţdy podstúpi
uvedené riziko s cieľom zadrţať hlavných adresátov úplatku, a nielen tzv. poštárov.
Vychádzajúc z tvrdení svedka Ing. M. M. ako celku, ktoré objektivizujú vyhotovené
obrazovo-zvukové záznamy a na ktoré nadväzuje celý reťazec nepriamych dôkazov vzájomne
sa dopĺňajúcich odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke právneho
posúdenia konania obţalovaných JUDr. E. Č., JUDr. L. P. a V. K. dospel k názoru, ţe toto je
potrebné právne kvalifikovať ako trestný čin nepriamej korupcie podľa § 162 ods. 2 Tr. por.,
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., keďţe obţalovaní spoločným konaním inému
sľúbili a aj poskytli úplatok za to, ţe bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci
osoby uvedenej v § 160a ods. 1, 2 Tr. zák., resp. za to, ţe tak uţ urobil. Treba iba dodať,
ţe uvedená právna kvalifikácia nie len ţe reprezentuje skutkovú verziu,
ktorá je pre obţalovaných najpriaznivejšia, ale aj najdôslednejšie pokrýva v tejto veci
zabezpečené a vykonané dôkazy.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu uvedenú v podanej obţalobe treba zdôrazniť,
ţe obţalovaní nedisponovali kompetenciami, v rámci ktorých by obstarávali veci
všeobecného záujmu, teda nerozhodovali o štátnej podpore pre výstavbu obecných
nájomných bytov. Spáchať trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
§ 160a ods. 1 Tr. zák. môže iba špeciálny subjekt, teda osoba, ktorá sa podieľa
na obstarávaní veci všeobecného záujmu. Rovnako treba dodať, ţe neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného záujmu, pretoţe prijatý
alebo sľúbený úplatok musí súvisieť s činnosťou osoby, ktorá zaisťuje plnenie činností
súvisiacich s obstarávaním veci všeobecného záujmu.
Z týchto dôvodov odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
na podklade odvolania špeciálneho prokurátora opätovne zrušil napadnutý rozsudok
a špecializovanému trestnému súdu vec vrátil, aby ju v naznačenom smere znovu prejednal
a rozhodol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. apríla 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová