Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/22/2013

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., zastúpeného J., proti

ţalovanému F., zastúpenému J., o určenie prechodu ručiteľského záväzku, na odvolanie

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. decembra 2012 č. k.

-385 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

28. decembra 2012 č. k. -397, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

6. decembra 2012 č. k. -385 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 28. decembra 2012 č. k. -397 z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením

v novom konaní vo veci určil, ţe na ţalovaného na základe

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prešiel

záväzok a tento aj naďalej trvá z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č. zo dňa

25. 02. 1991 a ručí za dlţníka S. za splnenie splatných záväzkov z úverov poskytnutých dňa

04. 05. 1992, 15. 07. 1992, 01. 04. 1993, 30. 06. 1993, 27. 12. 1993, 01. 07. 1994, 28. 12.

1994, 30. 06. 1995, 29. 12. 1995, 01. 07. 1996 pri plnení zmluvy o podmienkach prevzatia

bankovej protizáruky spoločnosťou S. a A. dňa 22. 01. 1991 vo výške 121 695 843,06 Sk

2

s príslušenstvom. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania

v sume 97 400,38 eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v sporoch podľa ustanovenia § 80 písm. c/

je potrebné skúmať naliehavý právny záujem ţalobcu na určení, či tu právny vzťah

alebo právo je alebo nie je. Súd ďalej poukázal na to, ţe pri posudzovaní naliehavého

právneho záujmu je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu a na to v akom

právnom postavení sa nachádza ţalobca v čase podania ţaloby a v akom by sa nachádzal

v prípade úspechu v určovacej ţalobe.

Krajský súd konštatoval, ţe postavenie ţalobcu bolo a stále je neisté. Neisté

postavenie ţalobcu a naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určovacej ţalobe podľa

krajského súdu vyplýva z toho, ţe A. ako právny predchodca ţalobcu mala k dispozícii

ručiteľské vyhlásenie zo dňa 25. 01. 1991 Č., avšak došlo k zániku tohto subjektu

a k privatizácii jeho majetku. Po privatizácii, keď sa stalo aktuálnym uplatnenie ručenia

a právny predchodca chcel uplatniť svoj nárok na plnenie nebolo moţné určiť, ktorá

z nástupníckych spoločností po Č. prevzala ručiteľský záväzok, nakoľko dlţník S. vo svojom

liste zo dňa 05. 03. 1994 poprel právne nástupníctvo A. po Č. a samotná spoločnosť A.

v písomnej odpovedi zo dňa 05. 03. 1993 poprela prevzatie ručiteľského záväzku a právne

nástupníctvo po Č.

Krajský súd ďalej uviedol, ţe medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe majetok Č.

prešiel na ţalovaného, čo je aj v súlade s rozhodnutím Ministra dopravy a spojov SR zo dňa

23. 04. 1992 č. 308/M/92 a s ustanovením Sporným zostalo, čo sa

udialo následne s ručiteľským záväzkom potom, nakoľko ţalovaný právny osud tohto

záväzku nepreukázal.

Následne krajský súd uzavrel, ţe ţalobca preukázal predloţenými dôkazmi

a písomnými vyjadreniami, ţe má naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej ţalobe

a v predmetnom konaní sa zrealizuje zákonná funkcia určovacej ţaloby, ktorá spočíva

v odstránení právnej neistoty ţalobcu. V súvislosti s konaním o peňaţné plnenie /konanie

vo veci samej/ vedeným na Okresnom súde Bratislava II. uviedol, ţe toto konanie bolo

iniciované ţalobcom z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu nárokov ţalobcu voči ţalovanému

ani v prípade ukončenia konkurzného konania vedeného na majetok hlavného dlţníka

3

spoločnosti S. Uvedené konanie je prerušené do právoplatného rozhodnutia o určenie

prechodu ručiteľského záväzku vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

K namietanej neplatnosti ručiteľského záväzku so zreteľom na Opatrenie Predsedníctva

federálneho zhromaţdenia č. , v zmysle ktorého štátne podniky nemohli

s majetkom, ku ktorému majú právo hospodárenia nakladať za účelom prevodu a účasti

na iných spoločnostiach vo forme vkladov uviedol, ţe tento zákaz mohol byť prelomený len

so súhlasom zakladateľa. Pokiaľ by sa toto opatrenie vzťahovalo na predmetný prípad Č.

tento si mohol vyţiadať súhlas zakladateľa k týmto právnym úkonom. Krajský súd ďalej

skonštatoval, ţe prípadné neoboznámenie ručiteľa so znením návrhu konkrétnej úverovej

zmluvy, za ktorú ručí nie je dôvodom na odmietnutie plnenia z neho. Podľa názoru

konajúceho súdu všetok privatizovaný majetok Č. podľa prešiel

na ţalovaného, preto ţalobe vyhovel.

Úspešnému ţalobcovi podľa ustanovenia priznal náhradu trov

konania a právneho zastúpenia v sume 97 400,38 eur.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie ţalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil poukazom

na ustanovenie , ,

Ţalovaný namietal, ţe v priebehu konania sa bránil tým, ţe došlo k prechodu záväzkov

zo ţalovaného na nástupnícke organizácie. Osobným podaním zo dňa 16. 07. 1999 predloţil

k uvedenej veci doklady vrátane privatizačného projektu, zakladateľských listín, protokolov

o prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku. Tieto skutočnosti uvádzal

na pojednávaniach ako aj v písomných vyjadreniach. Poukazoval najmä na privatizačný

projekt, v ktorom je na strane 28 uvedené, ţe záväzky podnikového riaditeľstva preberá závod

K. Súčasťou privatizačného projektu bolo i záväzné prehlásenie riaditeľa podniku I., ţe

predmetom privatizačného projektu je celý majetok Š. Doklady boli priloţené k vyjadreniu,

uvádzajú sa aj v zápisniciach z pojednávaní a právna zástupkyňa predloţila originály

dokladov na pojednávaní. Ţalovaný tvrdil, ţe si splnil svoju dôkaznú povinnosť a svoje

tvrdenia doloţil a preukázal. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd podľa ustanovenia

povinný odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

V prejednávanej veci krajský súd nevysvetlil ako sa vysporiadal s dôkazmi, ktoré ţalovaný

počas konania predloţil a navrhol vykonať.

4

Ţalovaný tvrdil, ţe v prejednávanej veci nie vecne pasívne legitimovaný, nakoľko

realizoval prevody v zmysle Rozhodnutia o schválení privatizačného projektu Š.

Do privatizácie vstúpil celý majetok podniku a ako spôsob privatizácie bolo zaloţenie

akciových spoločností – A., A., P. a A. Istota právneho postavenia ţalobcu súvisí s platnosťou

hlavného a akcesorického záväzku a vecnou pasívnou legitimáciou ţalovaného.

Ţalovaný ďalej poukázal na ustanovenia a

Zb., podľa ktorých s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho

nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych

a ku dňu účinnosti zmluvy alebo vkladu je fond povinný odovzdať a nadobúdateľ prevziať

veci zahrnuté do privatizovaného majetku. V zmysle § 19 ods. 3 citovaného zákona vlastnícke

právo k veciam z privatizovaného majetku prechádza na nadobúdateľa dňom dojednanej

účinnosti zmluvy alebo pri vklade dňom vzniku obchodnej spoločnosti. Protokol o prevzatí

vecí zahrnutých do privatizovaného majetku bol uzatvorený medzi ţalovaným

a nadobúdateľom dňa 01. 05. 1992. K tomuto dňu podľa

s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prešli na jeho nadobúdateľa práva

a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych. Od uvedeného dátumu

F. nemá pasívnu legitimáciu.

Ţalovaný s poukazom na konštantnú judikatúru vyslovil tieţ názor, ţe vzhľadom

na skutočnosť, ţe ţalobca podal ţalobu o plnenie povinnosti podľa

určovacia ţaloba nie je opodstatnená.

Zmenený právny zástupca ţalovaného dňa 07. 05. 2014, t. j. po uplynutí lehoty

na odvolanie doručil najvyššiemu súdu vyjadrenie ţalovaného k prejednávanej veci.

So zreteľom na uplynutie odvolacej lehoty najvyšší súd nemohol prihliadnuť k novým

dôvodom uvedeným v tomto podaní.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne

potvrdiť, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovaného podľa ust. § 212

ods. 1, 3 a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku

v medziach dôvodov odvolania dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je opodstatnené.

Predmetom konania je určenie platnosti prechodu ručiteľského záväzku. Z ustanovenia

vyplýva, ţe návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, ţe v čase rozhodovania súdu na určení práva

alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem zaťaţuje ţalobcu. Pre ţalobcu to znamená

nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého

právneho záujmu na ţiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol

v rozsudku ţalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná

určitými aspektmi: ţalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho

vzťahu ţalobcu, teda je tu stav, ţe právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je

sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); existuje

ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia ţalobcu, ktorý

nemoţno odstrániť inak len určovacím výrokom; existuje potreba odstránenia tejto neistoty,

resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Naliehavosť právneho záujmu predpokladaná uvedeným ustanovením nachádza svoje

vyjadrenie v navrhovanom petite. Určovacou ţalobou sa ţalobca môţe domáhať vydania

rozhodnutia súdu o tom, ţe určitý právny vzťah alebo právo tu je (tzv. pozitívna určovacia

ţaloba) alebo ţe tu nie je (tzv. negatívna určovacia ţaloba). Petit určovacej ţaloby nemôţe

smerovať do minulosti alebo do budúcnosti.

Vo všeobecnosti platí, ţe moţnosť ţaloby na plnenie podľa

vylučuje existenciu právneho záujmu na určovacej ţalobe podľa Treba

však pripustiť, ţe ţalobcovi nemoţno odoprieť právnu ochranu prostredníctvom ţaloby podľa

v tých prípadoch, ak ţalobca preukáţe, ţe má naliehavý právny záujem

na tom, aby rozsudkom súdu bolo určené konkrétne právo alebo právny vzťah napriek tomu,

ţe by mohol ţalovať priamo na plnenie ţalobou podľa Splnenie

podmienky alebo nesplnenie naliehavosti právneho záujmu v takomto prípade môţe závisieť

od posúdenia, či ide alebo nejde o samoúčelnú ţalobu, ktorá nevyrieši sporný vzťah ani v jej

základoch.

6

V predmetnej veci súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku vyslovil právny

názor, ţe ţalobca má naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe podľa § 80 písm. c/

K tomuto právnemu záveru dospel posúdením právneho postavenia ţalobcu

v prejednávanej veci a podmienok na podanie ţaloby o plnenie. Odôvodnenie rozhodnutia

oprel o ručiteľské vyhlásenie zo dňa 25. 01. 1991, list právneho predchodcu ţalobcu zo dňa

03. 03. 1993, list spoločnosti A. zo dňa 15. 03. 1993, list ţalobcu zo dňa 02. 04. 1993,

rozhodnutie o prerušení konania, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava II.

Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj

na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti / /. Tento stav súd

zisťuje v konaní, ktorého ukončením je rozhodnutie o veci samej. Podklad rozhodnutia tvoria

výsledky konania, ktoré súd vedie tak, aby boli pravdivo zistené skutočnosti. Za týmto

účelom súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania / /.

Skutočný stav prejednávanej veci súd zisťuje dôkaznými prostriedkami, pričom

ustanovenia stanovujú spôsob vykonania dôkazu.

Za najdôleţitejšie dôkazné prostriedky sa povaţuje svedecká výpoveď, výsluch účastníkov,

listinný dôkaz, ohliadka, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb.

Naliehavosť právneho záujmu na podanie určovacej ţaloby súd prvého stupňa okrem

výpovedí účastníkov konania vyvodzoval z listinných dôkazov. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe

skutočnosti konštatované súdom boli preukázané, pretoţe dôkazy uvádzanými listinami

neboli vykonané spôsobom stanoveným v , nakoľko neboli prečítané, či

oboznámený ich obsah. Pri vykonaní dôkazov tak došlo k porušeniu zásady priamosti

a ústnosti a ţalovaný nemal moţnosť sa k dôkazom vyjadriť.

Z uvedeného vyplýva, ţe odôvodnenie rozhodnutia nemá podklad vo vykonaní dôkazu

listinou, pretoţe tento dôkaz súd nevykonal zákonom stanoveným spôsobom, čím bola

súčasne ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý proces.

K uvedenej vade konania odvolací súd prihliadol so zreteľom na ustanovenia § 212 ods. 3

7

Ţalovaný v odôvodnení svojho odvolania predovšetkým namietal porušenie

ustanovenia krajským súdom, t. j., ţe rozhodnutie súdu o určenie prechodu

ručiteľského záväzku je arbitrárne.

Podľa kaţdý sa môţe domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to,

aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci

uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom

predpísaným zákonom porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

Čl. 46 ods. 1 ukladá súdom zákonom ustanoveným postupom, teda v súlade

s poskytovať ochranu právam, ktoré sú predmetom občianskeho súdneho

konania.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, avšak ak ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

8

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je rámcovo upravená , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne

vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie

dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť ako súd v ich veci

vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , podľa ktorého nestačí, aby všeobecný súd na argument

účastníka konania iba formálne zareagoval, ale musí sa s ním vyrovnať dostatočne

a v prípade, ak tento argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, prečo ho

považuje za nesprávny, t. j. musí ho vyvrátiť.

V zmysle uvedeného riadny chod spravodlivosti zaväzuje súdy na odôvodňovanie

súdnych rozhodnutí. Nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento

postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, ţe

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyššie uvedené poţiadavky nespĺňa. Ţalovaný podal

odvolanie okrem iného z dôvodu, ţe počas konania namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu,

a to v písomných podaniach na súd, výpoveďami na pojednávaniach, pričom svoje tvrdenia

9

doloţil privatizačným projektom, zakladateľskou listinou, protokolom o prevzatí vecí

zahrnutých do privatizovaného majetku. Tvrdil, ţe Ministerstvo dopravy a spojov Slovenskej

republiky zrušilo bez likvidácie Č. a majetok tohto podniku previedlo na F. Rozsah aktív

a pasív, práv a záväzkov uvedeného privatizovaného podniku a jeho prechod na zaloţené

nové akciové spoločnosti A., A., P., A. dokladoval privatizačným projektom Č. registrovaným

pod č. 200 schváleným Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku

Slovenskej republiky rozhodnutím č. j. 199/9 dňa 24. apríla 1992 ako aj protokolom

o prevzatí vecí zahrnutých do privatizovaného majetku a zakladateľskými listinami.

K namietanej otázke vecnej pasívnej legitimácie ţalovaného krajský súd iba uviedol,

ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal ďalší osud ručiteľského

záväzku po prechode na ţalovaného.

Podľa ustanovenia v znení do 07. 12. 1992 /ďalej len

/ tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému

majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňaţné , štátne poisťovne a iné štátne

organizácie (ďalej len "podnik"), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných

právnických osôb ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní,

a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len

"privatizácia").

Majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov,

ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve ako aj súhrn práv,

iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku / /.

Prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného

projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu

na podnikaní / /.

Privatizačný projekt podniku je súhrn ekonomických, technických, majetkových,

časových a ďalších údajov, ktorý obsahuje označenie podniku a vymedzenie majetku

určeného na privatizáciu podľa tohto projektu (ďalej len "privatizovaný majetok") /§ 6 ods. 1

písm. a/ /.

10

Za vypracovanie návrhu privatizačného projektu podniku zodpovedá zakladateľ,

prípadne zriaďovateľ (ďalej len "zakladateľ"), ktorému sa návrhy privatizačného projektu

podniku predkladajú. Návrh privatizačného projektu podniku vypracúva spravidla podnik,

ktorého sa privatizácia týka. Ak návrh privatizačného projektu podniku vypracúva zakladateľ

alebo iná osoba neţ podnik vyţiada si zakladateľ k návrhu stanovisko podniku /§ 7 ods. 1,

ods. 2 /.

Privatizačný projekt podniku a privatizačný projekt účastí schvaľuje a zverejňuje

príslušný orgán štátnej správy republiky v ostatných prípadoch /§ 10 ods. 1 písm. b/ zákona

č. /.

V súlade so schváleným privatizačným projektom podniku zakladateľ zruší podnik

bez likvidácie alebo vyjme časť majetku podniku. Ak zakladateľom podniku je orgán štátnej

správy republiky alebo obec prechádza privatizovaný majetok dňom zrušenia podniku alebo

dňom vyňatia časti majetku na Fond národného majetku Českej republiky alebo na Fond

národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len "fondy republík"), ktoré zriadia zákony

národných rád./ , /.

S vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa

aj iné práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom. Prechod pohľadávok sa spravuje

inak právnou úpravou postúpenia pohľadávky podľa osobitných predpisov. Na prechod

záväzku sa nevyţaduje súhlas veriteľa, fond však ručí svojím majetkom za splnenie záväzku

nadobúdateľom privatizovaného majetku. Nadobúdateľ je povinný bez zbytočného odkladu

oznámiť veriteľom prevzatie záväzku /, , ,

Zb./.

V zmysle uvedených ustanovení privatizačný projekt,

zakladateľské listiny novozaloţených akciových spoločností ako aj protokoly o prevzatí vecí

zahrnutých do privatizovaného majetku sú základnými, kľúčovými dokladmi prevodu

majetku štátu v procese veľkej privatizácie a predovšetkým na základe ich právneho

posúdenia je moţné urobiť záver o rozsahu prevádzaného majetku. Napriek dôleţitosti

a nevyhnutnosti posúdenia veci podľa uvedených ustanovení v rozhodnutí krajského súdu

absentuje akékoľvek vysvetlenie týkajúce sa právneho posúdenia veci ako aj skutočnosti

11

prečo súd neprihliadol k dôkazom ţalovaného týkajúcich sa prevodu majetku v procese

uvedenej privatizácie.

Krajský súd v napadnutom rozhodnutí nedal preto odpoveď na otázky, ktoré majú

pre vec podstatný význam a nemoţno ho preto povaţovať za také, ktoré zodpovedá

poţiadavke plnej realizácie základného práva účastníka na spravodlivý proces. Napadnuté

rozhodnutie nie je súdom preskúmateľné a ţalovanému neumoţňuje posúdiť postup súdu, čím

sa mu odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,

voči ktorému má moţnosť podať opravný prostriedok. Preto najvyšší súd dospel k záveru, ţe

došlo k porušeniu základného práva ţalovaného na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), v dôsledku čoho bola

ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom / /.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

podľa , zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho

konania / /.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 28. mája 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová