Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c88/399286.94e002.pdf
PDF · 187.69 KB
No categories available
1ObdoV/3/2016
Najvyšší súd 1 Obdo V 3/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M.., spol. s r. o., so sídlom
M., IČO: X., zast. advokátom JUDr. P. K., P., proti ţalovanému: M. a. s. B. (predtým F.,
so sídlom T., IČO: X.), o určenie ručiteľského záväzku, na dovolanie ţalobcu proti
uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa
29. októbra 2015, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 29. októbra 2015 sp. zn. 2 Obo 20/2015-529 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 30Cb/225/1995–491 zo dňa 12. 02. 2015
rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a na náhradu trov konania zaviazal ţalobcu vo výške
20 421,60 Eur a ţalovaného na sumu 97400,38 Eur.
V dôvodoch rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 2 Obo 22/2013-435 zo dňa 28. 05. 2014, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého
stupňa č. k. 30/225/1995 zo dňa 06. 12. 2012, v spojení s opravným uznesením zo dňa
28. 12. 2012.
Ako prvou otázkou sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu. Konštatoval, ţe
v danom prípade ide o také určenie, ktoré je s prihliadnutím na celkovú situáciu predmetom
ţalobcom poţadovaného určenia a nasledujúcu potrebu ţaloby o plnenie, len prejudiciálnou
otázkou v konaní o plnenie, a teda spôsobuje neprípustnosť určovacej ţaloby, keďţe ţaloba
o plnenie bude riešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu alebo práva, a teda predstavuje
2 1 Obdo V 3/2016
komplexný právny prostriedok ochrany práv ţalobcu. Konajúci súd ţalobu zamietol
vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu a o trovách konania rozhodol podľa
O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozsudku , ako odvolací súd, rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením č. k. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa 29. októbra 2015 tak, ţe
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30Cb/225/1995-491 zo dňa 12. 02. 2015 v znení
opravného uznesenia zo dňa 12. marca 2015 č. k 30Cb/225/1998-498 zrušil a konanie
zastavil.
O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcu zaviazal ţalovanému zaplatiť trovy
konania vo výške 99,50 Eur.
V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe v posudzovanej veci je nesporné, ţe ţalobca sa
domáha vydania rozsudku, ktorým ţiada určiť, ţe na ţalovaného na základe zákona č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších
predpisov, prešiel a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č.,
š. p. K., zo dňa 25. 02. 1991 a ţalovaný ručí za dlţníka S., a. s., K., za splnenie splatných
záväzkov z úverov poskytnutých dňa 04. 05. 1992, 15. 07. 1992, 01. 04. 1993, 30. 06. 1993,
27. 12. 1993, 01. 07. 1994, 28. 12. 1994, 30. 06. 1995, 29. 12. 1995, 01. 07. 1996 pri plnení
zmluvy o podmienkach prevzatia bankovej záruky uzavretej medzi spoločnosťou S., a. s., K.
a A. P., a. s., filiálka B., dňa 22. 02. 1991 vo výške 121 695 843,06 Sk s príslušenstvom.
Odvolací súd konštatoval, ţe z vyţiadaného spisu Okresného súdu Bratislava II zistil,
ţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie 6 590 831,-- eur s príslušenstvom z titulu
ručiteľského záväzku voči tomu istému subjektu na ţalovanej strane, na rovnakom skutkovom
základe, ţalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 29. 07. 2010, ktoré konanie je
vedené pod sp. zn. 24Cb/216/2010 a ţe konanie o plnenie vedené na Okresnom súde
Bratislava II bolo rozhodnutím 24Cb/216/2010-136 prerušené do právoplatnosti skončenia
konania prebiehajúceho na Krajskom súde v Bratislave vedenom pod sp. zn. 30Cb/225/1995,
s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 O. s. p., teda z dôvodu, ţe v konaní vedenom
na Krajskom súde v Bratislave sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu
a ţe toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. 01. 2011.
3 1 Obdo V 3/2016
Odvolací súd uviedol, ţe od okamihu podania ţaloby na plnenie podľa § 80 písmeno
b/ O. s. p. , na Okresný súd Bratislava II dňa 29. 07. 2010, ktoré konanie je vedené pod sp. zn.
24Cb/216/2010 v predmetnom konaní o ţalobe na určenie podľa § 80c O. s. p., vedenom
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/8225/1995, je daná prekáţka začatého
konania podľa § 83 O. s. p. (litispendencia), keďţe konanie o plnenie z titulu ručiteľského
záväzku konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia prechodu a trvania takéhoto ručiteľského
záväzku. Prekáţku litispendencie označil za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
a preto konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené zistenia, napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 30Cb/225/1995-491 zo dňa 12. 02. 2015 zrušil a konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 224
ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu, s vyznačenou právoplatnosťou 25. 11. 2015, ţalobca podaním,
doručeným súdu 04. 12. 2015, podal dovolanie a navrhol uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa 25. 10. 2015 zrušiť a vec vrátiť
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., s poukazom
na analogickú aplikáciu judikátu R 50/1997. Konštatoval, ţe zastavenie konania z dôvodu
prekáţky litispendencie, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod, teda nesprávne
posúdenie existencie podmienok konania, je odňatím moţnosti konať pred súdom, a teda súd
mu znemoţnil výkon jeho procesných práv a takéto porušenie § 213 ods. 2 O. s. p. má
za následok odňatie moţnosti konať pred súdom (viď Števček Ficová a kol.).
Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v konkrétnom prípade, konanie začaté
na krajskom súde prebieha medzi subjektmi, ktoré sú aj účastníkmi konania na Okresnom
súde Bratislava II, rozdiel je však v predmete konania tým, ţe v konaní vedenom na Krajskom
súde Bratislava ţalobca ţiada určiť, či tu právo je alebo nie je, kým v konaní na Okresnom
súde Bratislava II sa domáha plnenia, ktorý rozdiel vylučuje totoţnosť vecí a tým pádom aj
pouţitie ustanovenia § 83 O. s. p. Ţalobca poukázal aj na fakt, ţe Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutým uznesením zastavil s poukazom na ustanovenie § 83 O. s. p. konanie,
4 1 Obdo V 3/2016
ktoré bolo začaté ako prvé a prekáţka začatej veci je prekáţkou začatia iného konania a nie
ďalšieho konania, a teda zastavenie konania nie je v súlade s zákonom.
S poukazom na ustálenú judikatúru, podľa dovolateľa, určovacia ţaloba nie je
prekáţkou litispendencie pre ţalobu na plnenie, pokiaľ ide v oboch prípadoch o to isté právo
a tak isto kladný alebo určovací výrok nie je prekáţkou rozsúdenej veci pre ţalobu, na plnenie
ktorej základom je to isté plnenie a iba právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté
o ţalobe, na plnenie vytvára prekáţku právoplatne rozhodnutej veci voči ţalobe na určenie
(uznesenie 3 Cdo 42/2006). V danej veci, podľa dovolateľa o takýto prípad nejde, keďţe
odvolací súd nezastavil konanie z dôvodu existencie prekáţky právoplatne rozhodnutej veci,
ale z dôvodu litispendencie, a najmä v konkrétnom prípade ţaloba na plnenie nepredchádzala
ţalobu na určenie, ale naopak. V konkrétnom prípade, prerušenie konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava II, ak by sa aj toto konanie povaţovalo za konanie tvoriace
prekáţku litispendencie svojimi účinkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 111 O. s. p.
znamená, ţe odpadá aj prípadná prekáţka litispendencie, ako aj to, ţe konane na Okresnom
súde Bratislava II bolo prerušené kvôli tomu, aby výsledok konania o určovacej ţalobe
vytvoril pevný základ konania o plnení.
K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním doručeným súdu dňa 13. 01. 2016,
dovolanie označil za nedôvodné a rozhodnutie o zastavení konania za vecne správne.
Tvrdenie ţalobcu, ţe nedostatky predchádzajúceho vydania napadnutého uznesenia
predstavujú odňatie moţnosti konať pred súdom, označil za nedôvodné , s poukazom aj na to,
ţe ţalobca v dovolaní ani bliţšie nešpecifikoval, o aké odňatie moţnosti konať pred súdom
ide, aké oprávnenia na konania pred súdom mu mali byť konaním odňaté. Podľa ţalovaného
z napadnutého uznesenia je dostatočne zjavné, prečo odvolací súd konanie zastavil a na čom
bolo napadnuté rozhodnutie zaloţené.
Čo sa týka právneho posúdenia odvolacím súdom, ţalovaný toto povaţuje za správne
a za taký postup, ktorý je v súlade s ustanoveniami O. s. p. Zdôraznil, ţe konanie na plnenie je
právoplatne prerušené aţ do právoplatnosti skončenia konania o určenie, a to práve z dôvodu,
ţe v konaní o určenie sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie. Konanie
o určenie potvrdzuje skutočnosť, ţe v tomto konaní je predmetom taká otázka, ktorá má byť
vyriešená výlučne ako prejudiciálna v konaní na plnenie.
5 1 Obdo V 3/2016
K otázke odňatia moţnosti konať, s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p.,
ţalovaný uviedol, ţe ţalobcom uvádzaná povinnosť vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie
k moţnému pouţitiu ustanovenia, ktoré ešte nebolo v rozhodovaní v danej veci pouţité podľa
ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p., neznamená povinnosť odvolacieho súdu informovať
účastníkov konania a vyzvať účastníkov k pouţitiu ustanovení procesného práva o procesných
podmienkach v Občianskom súdnom konaní. Súd v občianskom súdnom konaní, je povinný
ex offo skúmať procesné podmienky a prihliadať na ne počas celého konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.), prejednal dovolanie ţalobcu
(list v spise 537), proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa
29. 10. 2015, s vyznačenou právoplatnosťou 25. 11. 2015 v zmysle ustanovenia § 242 O. s. p.
ako podané v zákonnej lehote (§ 240 O. s. p.), obsahujúce náleţitosti dané ustanovením § 241
O. s. p. s tým, ţe ide o dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 12. 02. 2015, č. k. 30Cb/225/1995-491, v znení opravného uznesenia
zo dňa 12. 03. 2015 č. k. 30Cb/225/1995-498 zrušil a konanie zastavil. Zisitil, ţe ţalobca
prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., odňatím moţnosti konať
pred súdom Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil skutočnosť, ţe odvolací súd tým,
ţe zastavil konanie, znemoţnil ţalobcovi, výkon jeho procesných práv, na ktoré by
za riadneho chodu právo mal.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 O. s. p.).
Dovolanie, je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch
uvedených v bodoch a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ citovaného ustanovenia.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.).
Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu :
a/ ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa ,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veciach citovaných pod písmenom b/ ods. 1
citovaného ustanovenia a v prípadoch uvedených v odseku 2,3 citovaného stanovenia.
6 1 Obdo V 3/2016
V danom prípade nejde ani o jeden prípad uvedený v § 239 O. s. p., ide o dovolanie
proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd rozsudok o zamietnutí ţaloby zrušil a konanie zastavil
z dôvodu prekáţky litispendencie.
Jedinou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania ţalobcu je, či tým, ţe odvolací
súd zrušil prvostupňový rozsudok, ktorým ţalobe vyhovené nebolo a konanie zastavil, odňal
ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/ O. s. p.
V podstate, či ţalobcovi odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom, tým, ţe
prvostupňový rozsudok zrušil a konanie zastavil z dôvodu prekáţky litispendencie, hoci podľa
ţalobcu na takýto postup nebol zákonný dôvod, a teda ţalobcovi znemoţnil výkon jeho
procesných práv, na ktoré by inak za riadneho chodu veci právo mal. V zásade, podľa ţalobcu
odvolací súd tým, ţe nevyhovel jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa
a napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil, zabránil ţalobcovi realizovať jeho procesné
právo konať pred súdom.
Základnou otázkou pre toto posúdenie je, či postup odvolacieho súdu, ktorým
napadnutý rozsudok odvolaním zrušil a konanie zastavil pre prekáţku litispendencie, bol
postupom zákonným.
Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich
ustanovení nedefinuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto potrebné
vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písmeno f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore s zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva v zmysle (§ 18 O. s. p.). Účastníci v občianskom súdnom
konaní majú rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti
na uplatnenie ich práv. Odňatie moţnosti konať pred súdom O. s. p. výslovne dáva
do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie jeho právnym hodnotením veci, vysloveným
v napadnutom rozhodnutí.
7 1 Obdo V 3/2016
Začatie konania bránil tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83
O. s. p.).
Z obsahu ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca A. P., a. s., ţalobou, doručenou
02. 10. 1995, uplatnil voči odporcovi F. právo na určenie prechodu ručiteľského záväzku
a v petite poţadoval z dôvodu naliehavého právneho záujmu určiť, ţe na odporcu na základe
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku na iné osoby prešiel a naďalej trvá
záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č., š. p., ktorým sa zaviazal
ţalobcovi plniť za dlţníka S., a. s., K., splatné záväzky z úverových zmlúv pri plnení
z poskytnutej bankovej protizáruky.
Najvyšší sú Slovenskej republiky pri skúmaní veci zistil, ţe o návrhu bolo rozhodnuté
rozsudkom č. k. 30Cb/225/95 zo dňa 19. 01. 2004 (list v spise 135) tak, ţe Krajský súd
v Bratislave ţalobu zamietol.
O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol ako odvolací súd Najvyšší súd
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 97/2004-164 zo dňa 26. 05. 2005 tak, ţe napadnutý
prvostupňový rozsudok potvrdil (č. l. 164).
O dovolaní ţalobcu (č. l. 168) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
sp. zn. 1 Obdo V 90/2005-184 zo dňa 27. 09. 2007 tak, ţe rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn.
1 Obdo V 90/2005 zo dňa 27. 09. 2007 je zrejmé, ţe dovolací súd dospel k záveru, ţe
odvolací súd nerozhodol správne, kto má byť účastníkom konania a urobil predčasné závery
o neexistencii naliehavého právneho záujmu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Obo 257/2007 zo dňa
05. 02. 2009 pripustil, aby z konania na strane ţalobcu vystúpil JUDr. P. M. správca
konkurznej podstaty úpadcu A., a. s. a aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť M. , s. r. o.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v novom konaní rozsudkom č. k. 3 Obo 257/2007
zo dňa 21. 05. 2009 (č. l. 240 v spise) rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
8 1 Obdo V 3/2016
19. 01. 2004 č. k. 30Cb/225/95-135 potvrdil opätovne z dôvodu, ţe ţalobca na určení
prechodu ručiteľského záväzku naliehavý právny záujem nemá.
O dovolaní ţalobcu (č. l. 243) v spise rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. 1 Obdo V 41/2009-256 (list v spise 256) tak, ţe rozsudok odvolacieho súdu
zo dňa 21. 05. 2009 č. k. 3 Obo 257/2007-240 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 3 Obo 257/2007-240 zo dňa 21. 05. 2009
zrušil z dôvodu, ţe otázkou naliehavého právneho záujmu sa konajúci súd nezaoberal,
nedoplnil dokazovanie napriek tomu, ţe bol právnym názorom dovolacieho súdu viazaný,
ktorý postup dovolací súd označil za odňatie moţnosti konať pred súdom.
V novom konaní na základe uznesenia 1 Obdo V 41/2009-256, odvolací súd opätovne
rozhodol dňa 27. 09. 2011 uznesením č. k. 2 Obo 30/2011-267 (list v spise 267) tak, ţe
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30Cb/225/ 95-135 zo dňa 19. 01. 2004 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní uloţil riešiť otázku naliehavého právneho záujmu.
Uznesením na pojednávaní pred krajským súdom 09. 11. 2011 (list v spise 273) bola
pripustená zmena petitu tak, ţe sa určuje, ţe na ţalovaného na základe zákona č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prešiel
záväzok a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého Č., š. p., K. a ručí sa
dlţníka S., a. s., K., za splnenie splatných záväzkov z úverov poskytnutých dňa 04. 05. 1992,
15. 07. 1992, 01. 04. 1993, 30. 06. 1993, 27. 12. 1993, 01. 07. 1994, 28. 12. 1994,
30. 06. 1995, 29. 12. 1995, 01. 07. 1996 pri plnení zmluvy o podmienkach prevzatia
protizáruky uzavretej medzi spoločnosťou S., a. s., K. a A. P., a. s., filiálka B..
V spise na č. l. 280 je zaloţená ţaloba ţalobcu M., spol. s r. o., proti ţalovanému F.,
doručená Okresnému súdu Bratislava II 29. 07. 2010, vedená pod 24Cb/216/2010, ktorou
ţalobca uplatnil voči ţalovanému právo zaplatenie sumy 6 590 831,-- eur s príslušenstvom,
z dôvodu ručiteľského záväzku a ţe za jeho splnenie ručí ţalovaný podľa § 15 ods. 3 zákona
č. 92/1991 Zb.
9 1 Obdo V 3/2016
Uznesením č. k. 24Cb/216/ 2010-136 zo dňa 25. 11. 2011 Okresný súd Bratislava II
prerušil konanie o zaplatenie istiny 6 590 831,-- eur do právoplatnosti konania vedeného
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/225/1995 (list v spise 310).
V podstate konanie o zaplatenie, začaté ţalobou doručenou 29. 07. 2010, bolo
prerušené do právoplatnosti skončenia konania vedeného pod sp. zn. 30Cb/225/1995
začatého dňa 02. 10. 1995.
Rozsudkom č. k. 30Cb/225/1995-354 Krajský súd v Bratislave ţalobu o určenie
prechodu ručiteľského záväzku zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.
O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením 2 Obo 28/02-371 (list
v spise 371) zo dňa 27. 08. 2012 tak, ţe napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie, z dôvodu, ţe prvostupňový rozsudok absentuje skutočnosti, ktoré odvolací súd
prvostupňovému súdu uloţil.
V novom konaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.
30Cb/225/1995-385 (list v spise 385) spolu s opravným uznesením tak, ţe ţalobe vyhovel
a určil, ţe na ţalovaného - F. ručiteľský záväzok prešiel a naďalej trvá.
O odvolaní ţalovaného (list v spise 389) rozhodol odvolací súd uznesením č. k.
2 Obo 22/2013-435 zo dňa 28. 05. 2014 tak, ţe opätovne napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu,
ţe Krajský súd v Bratislave nedal odpovede na otázky podstatné pre rozhodnutie (list v spise
435).
V novom konaní rozhodol prvostupňový súd tak, ţe ţalobu zamietol (list v spise 491).
O odvolaní ţalobcu (list v spise 501) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením č. k. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa 29. 10. 2015 tak, ţe rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 30 Cb/225/1995-491 zo dňa 12. 02. 2015 spolu s opravným uznesením
zo dňa 12. 03. 2015 č. k. 30Cb/225/1995 zrušil a konanie zastavil a ţalobcu zaviazal
na náhradu trov konania (list v spise 529). Toto rozhodnutie je predmetom päťčlenného
dovolania.
10 1 Obdo V 3/2016
Podstatnou otázkou je teda, či odvolací súd správne prvostupňový rozsudok (list
v spise 491) v znení opravného uznesenia zrušil a konanie zastavil z dôvodu, ţe na Okresnom
súde Bratislava II. prebieha konanie vedené pod zn. 24Cb/216/2010, o zaplatenie 6 590 831,--
eur s príslušenstvom z titulu ručiteľského záväzku, ktoré bolo začaté 29. 07. 2010, to jest
pätnásť rokov po podaní ţaloby o určenie prechodu ručiteľského záväzku. Konanie začaté
dňa 29. 07. 2010 o plnenie z titulu ručiteľského záväzku bolo prerušené 25. 05. 2011
do právoplatného skončenia konania 30Cb/225/1995 práve z dôvodu, ţe v tomto konaní sa
určí, či právo z ručiteľského záväzku na ţalovaného prešlo, teda to, čo Okresný súd Bratislava
II povaţoval za potrebné rozhodnúť, aby mohol rozhodnúť o návrhu zo dňa 29. 07. 2010.
Odvolací súd v napadnutom uznesení dovolaním zastáva názor, ţe od okamihu ţaloby
na Okresnom súde Bratislava II 29. 07. 2010 v predmetnom konaní o ţalobe na určenie podľa
§ 80 písmeno c/ O. s. p. vedenom na Krajskom súde Bratislava pod č. k. 30Cb/225/1995 je
daná prekáţka začatého konania podľa § 83 O. s. p., pretoţe konanie o plnenie konzumuje
prejudiciálnu otázku určenia prechodu a trvania ručiteľského záväzku. Je pravdou, ţe otázka
z hľadiska posúdenia § 83 O. s. p. nebola riešená ani v uznesení 1 Obdo V 41/2009 zo dňa
31. 01. 2011 (list v spise 256) a ani v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu
2 Obo 30/2011-267 zo dňa 27. 09. 2011, kedy konanie na Okresnom súde Bratislava uţ
bolo viac ako rok začaté a následne aj 25. 05. 2011 prerušené, teda pred rozhodnutím
odvolacieho súdu 2 Obo 30/82011-267, v ktorom odvolací súd sa otázkou § 83 O. s. p.
nezaoberal napriek tomu, ţe podľa jeho konštatovania v uznesení, ktorým následne rozsudok
Krajského súdu v Bratislave 30Cb/225/1995 pre prekáţku začatej veci zrušil a konanie
zastavil, teda uţ v čase, kedy podľa neho prekáţka začatej veci existovala. Ţalobca tento
postup v dovolaní s poukazom na ustanovenia § 213 O. s. p. označil postupom prekvapivého
rozhodnutia.
Pri posúdení dôvodnosti vysloveného právneho záveru odvolacieho súdu ohľadne
prekáţky začatej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 a ods. 2 O. s. p.) posudzoval,
či prekáţku začatej veci v roku 1995 môţe tvoriť konanie začaté v roku 2005, teda 15 rokov
po začatí prvotného konania z dôvodu, ţe v konaní začatom v roku 1995 s petitom určenie, či
došlo k prechodu ručiteľského záväzku, je v konaní začatom v roku 2005 o plnenie na základe
ručiteľského záväzku prekáţka začatej veci z dôvodu, ţe v konaní o plnenie je rozhodnutie
o určení práva prechodu ručiteľského záväzku na ţalovaného prejudiciálnou otázkou
11 1 Obdo V 3/2016
a v konaní o určenie prevodu ručiteľského záväzku a rozhodnutie o ţalobe na plnenie
prejudiciálnou otázkou nie je.
Ustanovenie § 83 O. s. p. vyjadruje prekáţku súdneho konania (litispendencia), ktorá
zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konania v tej istej veci.
V praxi je veľmi významné posúdenie vzájomného vzťahu návrhu na plnenie (§ 80
písmeno b/) a návrhu na určenie (§ 80 písmeno c/) rešpektujúc konkrétny navrhovaný petit
alebo výrok rozsudku (ak sa uţ vo veci rozhodlo).
K litispedencii moţno uviesť, ţe určovacia ţaloba kladná i záporná nie je prekáţkou
litispendencie pre ţalobu na plnenie, hoci v obidvoch prípadoch ide o rovnaké subjektívne
právo. Ţaloba na plnenie je prekáţkou litispendencie pre určovaciu ţalobu (kladnú i zápornú),
ak ide o rovnaké subjektívne právo.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z komentára k O. s. p. je zrejmé, ţe
ţaloba na plnenie predstavuje prekáţku litispendencie pre určovaciu ţalobu. Pod týmto
pojmom však je potrebné rozumieť prípad, kedy je na súde podaná ţaloba na plnenie a aţ
následne je podaná určovacia ţaloba. V prípade, keď určovacia ţaloba podaná bola
a v priebehu súdneho konania je podaná následne aj ţaloba na plnenie, prekáţku
litispendencie v neskoršom konaní nezakladá. Uvedené vyplýva aj zo samotného znenia
ustanovenia § 83 O. s. p., ţe začatie konania bráni tomu, aby v tej istej veci sa viedlo iné
neskoršie konanie a ţe nemôţe to mať vplyv na skoršie konanie, uţ dlhšiu dobu prebiehajúce
konanie. S prihliadnutím aj na tú skutočnosť, ţe určovacia ţaloba bola podaná takmer 15
rokov pred začatím konania o zaplatenie.
S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.)
výklad ustanovenia § 83 O. s. p. odvolacím súdom povaţuje za prísne formalistický, ktorý
môţe naráţať aj na ústavné právo účastníka konania na spravodlivé súdne konania podľa § 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2
O. s. p.) povaţuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe odvolací súd mal vedomosť
o prebiehajúcom súdnom konaní na OS BA II uţ v čase rozhodovania o odvolaní ţalobcu
(uznesenie z 27. 08. 2012 sp. zn. 2 Obo 28/2012) a v čase rozhodovania o odvolaní ţalobcu
12 1 Obdo V 3/2016
(uznesenie z 28. 05. 2014 sp. zn. 2 Obo 22/2013), kedy odvolací senát dokonca pripojil spis
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/216/2010, pričom konanie nezastavil a ani neuloţil
súdu prvého stupňa povinnosť skúmať, či sú dané procesné podmienky, čiţe
v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolací súd mal za to, ţe procesné podmienky dané sú.
Začatím konania na Okresnom súde Bratislava II vedenom pod sp. zn. 24Cb/216 /2010
nedošlo k vzniku negatívnej procesnej podmienky v podobe litispendencie pre konanie
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/225/1995, a preto neboli dané podmienky
pre zastavenie konania pre prekáţku litispendencie.
S poukazom na uvedené, odvolací súd neaplikoval zákonný postup, následkom čoho
bola účastníkovi konania na strane ţalobcu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237
písmeno ods. 1 písmeno f/ O. s. p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.) preto napadnuté rozhodnutie
dovolaním v zmysle § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti touto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová