Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/3/2016

Najvyšší súd 1 Obdo V 3/2016

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M.., spol. s r. o., so sídlom

M., IČO: X., zast. advokátom JUDr. P. K., P., proti ţalovanému: M. a. s. B. (predtým F.,

so sídlom T., IČO: X.), o určenie ručiteľského záväzku, na dovolanie ţalobcu proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. -529 zo dňa

29. októbra 2015, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 29. októbra 2015 sp. zn. -529 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. –491 zo dňa 12. 02. 2015

rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a na náhradu trov konania zaviazal ţalobcu vo výške

20 421,60 Eur a ţalovaného na sumu 97400,38 Eur.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky -435 zo dňa 28. 05. 2014, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého

stupňa č. k. zo dňa 06. 12. 2012, v spojení s opravným uznesením zo dňa

28. 12. 2012.

Ako prvou otázkou sa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu. Konštatoval, ţe

v danom prípade ide o také určenie, ktoré je s prihliadnutím na celkovú situáciu predmetom

ţalobcom poţadovaného určenia a nasledujúcu potrebu ţaloby o plnenie, len prejudiciálnou

otázkou v konaní o plnenie, a teda spôsobuje neprípustnosť určovacej ţaloby, keďţe ţaloba

o plnenie bude riešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu alebo práva, a teda predstavuje

2 1 Obdo V 3/2016

komplexný právny prostriedok ochrany práv ţalobcu. Konajúci súd ţalobu zamietol

vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu a o trovách konania rozhodol podľa

O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozsudku , ako odvolací súd, rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením č. k. -529 zo dňa 29. októbra 2015 tak, ţe

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -491 zo dňa 12. 02. 2015 v znení

opravného uznesenia zo dňa 12. marca 2015 č. k -498 zrušil a konanie

zastavil.

O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcu zaviazal ţalovanému zaplatiť trovy

konania vo výške 99,50 Eur.

V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe v posudzovanej veci je nesporné, ţe ţalobca sa

domáha vydania rozsudku, ktorým ţiada určiť, ţe na ţalovaného na základe zákona č.

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v znení neskorších

predpisov, prešiel a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č.,

š. p. K., zo dňa 25. 02. 1991 a ţalovaný ručí za dlţníka S., a. s., K., za splnenie splatných

záväzkov z úverov poskytnutých dňa 04. 05. 1992, 15. 07. 1992, 01. 04. 1993, 30. 06. 1993,

27. 12. 1993, 01. 07. 1994, 28. 12. 1994, 30. 06. 1995, 29. 12. 1995, 01. 07. 1996 pri plnení

zmluvy o podmienkach prevzatia bankovej záruky uzavretej medzi spoločnosťou S., a. s., K.

a A. P., a. s., filiálka B., dňa 22. 02. 1991 vo výške 121 695 843,06 Sk s príslušenstvom.

Odvolací súd konštatoval, ţe z vyţiadaného spisu Okresného súdu Bratislava II zistil,

ţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie 6 590 831,-- eur s príslušenstvom z titulu

ručiteľského záväzku voči tomu istému subjektu na ţalovanej strane, na rovnakom skutkovom

základe, ţalobou podanou na Okresný súd Bratislava II dňa 29. 07. 2010, ktoré konanie je

vedené pod sp. zn. a ţe konanie o plnenie vedené na Okresnom súde

Bratislava II bolo rozhodnutím -136 prerušené do právoplatnosti skončenia

konania prebiehajúceho na Krajskom súde v Bratislave vedenom pod sp. zn. ,

s poukazom na ustanovenie , teda z dôvodu, ţe v konaní vedenom

na Krajskom súde v Bratislave sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu

a ţe toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. 01. 2011.

3 1 Obdo V 3/2016

Odvolací súd uviedol, ţe od okamihu podania ţaloby na plnenie podľa § 80 písmeno

b/ , na Okresný súd Bratislava II dňa 29. 07. 2010, ktoré konanie je vedené pod sp. zn.

v predmetnom konaní o ţalobe na určenie podľa , vedenom

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , je daná prekáţka začatého

konania podľa (litispendencia), keďţe konanie o plnenie z titulu ručiteľského

záväzku konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia prechodu a trvania takéhoto ručiteľského

záväzku. Prekáţku litispendencie označil za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,

a preto konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené zistenia, napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -491 zo dňa 12. 02. 2015 zrušil a konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením

ods. 1

Proti tomuto uzneseniu, s vyznačenou právoplatnosťou 25. 11. 2015, ţalobca podaním,

doručeným súdu 04. 12. 2015, podal dovolanie a navrhol uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. -529 zo dňa 25. 10. 2015 zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania označil ustanovením písmeno f/ , s poukazom

na analogickú aplikáciu judikátu R 50/1997. Konštatoval, ţe zastavenie konania z dôvodu

prekáţky litispendencie, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod, teda nesprávne

posúdenie existencie podmienok konania, je odňatím moţnosti konať pred súdom, a teda súd

mu znemoţnil výkon jeho procesných práv a takéto porušenie má

za následok odňatie moţnosti konať pred súdom (viď Števček Ficová a kol.).

Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v konkrétnom prípade, konanie začaté

na krajskom súde prebieha medzi subjektmi, ktoré sú aj účastníkmi konania na Okresnom

súde Bratislava II, rozdiel je však v predmete konania tým, ţe v konaní vedenom na Krajskom

súde Bratislava ţalobca ţiada určiť, či tu právo je alebo nie je, kým v konaní na Okresnom

súde Bratislava II sa domáha plnenia, ktorý rozdiel vylučuje totoţnosť vecí a tým pádom aj

pouţitie ustanovenia Ţalobca poukázal aj na fakt, ţe Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutým uznesením zastavil s poukazom na ustanovenie konanie,

4 1 Obdo V 3/2016

ktoré bolo začaté ako prvé a prekáţka začatej veci je prekáţkou začatia iného konania a nie

ďalšieho konania, a teda zastavenie konania nie je v súlade s zákonom.

S poukazom na ustálenú judikatúru, podľa dovolateľa, určovacia ţaloba nie je

prekáţkou litispendencie pre ţalobu na plnenie, pokiaľ ide v oboch prípadoch o to isté právo

a tak isto kladný alebo určovací výrok nie je prekáţkou rozsúdenej veci pre ţalobu, na plnenie

ktorej základom je to isté plnenie a iba právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté

o ţalobe, na plnenie vytvára prekáţku právoplatne rozhodnutej veci voči ţalobe na určenie

(uznesenie ). V danej veci, podľa dovolateľa o takýto prípad nejde, keďţe

odvolací súd nezastavil konanie z dôvodu existencie prekáţky právoplatne rozhodnutej veci,

ale z dôvodu litispendencie, a najmä v konkrétnom prípade ţaloba na plnenie nepredchádzala

ţalobu na určenie, ale naopak. V konkrétnom prípade, prerušenie konania vedeného

na Okresnom súde Bratislava II, ak by sa aj toto konanie povaţovalo za konanie tvoriace

prekáţku litispendencie svojimi účinkami vyplývajúcimi z ustanovenia

znamená, ţe odpadá aj prípadná prekáţka litispendencie, ako aj to, ţe konane na Okresnom

súde Bratislava II bolo prerušené kvôli tomu, aby výsledok konania o určovacej ţalobe

vytvoril pevný základ konania o plnení.

K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním doručeným súdu dňa 13. 01. 2016,

dovolanie označil za nedôvodné a rozhodnutie o zastavení konania za vecne správne.

Tvrdenie ţalobcu, ţe nedostatky predchádzajúceho vydania napadnutého uznesenia

predstavujú odňatie moţnosti konať pred súdom, označil za nedôvodné , s poukazom aj na to,

ţe ţalobca v dovolaní ani bliţšie nešpecifikoval, o aké odňatie moţnosti konať pred súdom

ide, aké oprávnenia na konania pred súdom mu mali byť konaním odňaté. Podľa ţalovaného

z napadnutého uznesenia je dostatočne zjavné, prečo odvolací súd konanie zastavil a na čom

bolo napadnuté rozhodnutie zaloţené.

Čo sa týka právneho posúdenia odvolacím súdom, ţalovaný toto povaţuje za správne

a za taký postup, ktorý je v súlade s ustanoveniami Zdôraznil, ţe konanie na plnenie je

právoplatne prerušené aţ do právoplatnosti skončenia konania o určenie, a to práve z dôvodu,

ţe v konaní o určenie sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie. Konanie

o určenie potvrdzuje skutočnosť, ţe v tomto konaní je predmetom taká otázka, ktorá má byť

vyriešená výlučne ako prejudiciálna v konaní na plnenie.

5 1 Obdo V 3/2016

K otázke odňatia moţnosti konať, s poukazom na ustanovenie ,

ţalovaný uviedol, ţe ţalobcom uvádzaná povinnosť vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie

k moţnému pouţitiu ustanovenia, ktoré ešte nebolo v rozhodovaní v danej veci pouţité podľa

ustanovenia , neznamená povinnosť odvolacieho súdu informovať

účastníkov konania a vyzvať účastníkov k pouţitiu ustanovení procesného práva o procesných

podmienkach v Občianskom súdnom konaní. Súd v občianskom súdnom konaní, je povinný

ex offo skúmať procesné podmienky a prihliadať na ne počas celého konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ), prejednal dovolanie ţalobcu

(list v spise 537), proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. -529 zo dňa

29. 10. 2015, s vyznačenou právoplatnosťou 25. 11. 2015 v zmysle ustanovenia

ako podané v zákonnej lehote ( ), obsahujúce náleţitosti dané ustanovením

s tým, ţe ide o dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 12. 02. 2015, č. k. -491, v znení opravného uznesenia

zo dňa 12. 03. 2015 č. k. -498 zrušil a konanie zastavil. Zisitil, ţe ţalobca

prípustnosť dovolania označil ustanovením písmeno f/ , odňatím moţnosti konať

pred súdom Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil skutočnosť, ţe odvolací súd tým,

ţe zastavil konanie, znemoţnil ţalobcovi, výkon jeho procesných práv, na ktoré by

za riadneho chodu právo mal.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie, je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch

uvedených v bodoch a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ citovaného ustanovenia.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu :

a/ ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa ,

b/ odvolací súd rozhodoval vo veciach citovaných pod písmenom b/ ods. 1

citovaného ustanovenia a v prípadoch uvedených v odseku 2,3 citovaného stanovenia.

6 1 Obdo V 3/2016

V danom prípade nejde ani o jeden prípad uvedený v , ide o dovolanie

proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd rozsudok o zamietnutí ţaloby zrušil a konanie zastavil

z dôvodu prekáţky litispendencie.

Jedinou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania ţalobcu je, či tým, ţe odvolací

súd zrušil prvostupňový rozsudok, ktorým ţalobe vyhovené nebolo a konanie zastavil, odňal

ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, s poukazom na ustanovenie písmeno f/

V podstate, či ţalobcovi odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom, tým, ţe

prvostupňový rozsudok zrušil a konanie zastavil z dôvodu prekáţky litispendencie, hoci podľa

ţalobcu na takýto postup nebol zákonný dôvod, a teda ţalobcovi znemoţnil výkon jeho

procesných práv, na ktoré by inak za riadneho chodu veci právo mal. V zásade, podľa ţalobcu

odvolací súd tým, ţe nevyhovel jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa

a napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil, zabránil ţalobcovi realizovať jeho procesné

právo konať pred súdom.

Základnou otázkou pre toto posúdenie je, či postup odvolacieho súdu, ktorým

napadnutý rozsudok odvolaním zrušil a konanie zastavil pre prekáţku litispendencie, bol

postupom zákonným.

Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich

ustanovení nedefinuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska písmeno f/ významná, ide najmä vtedy, ak

súd v konaní postupoval v rozpore s zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva v zmysle ( ). Účastníci v občianskom súdnom

konaní majú rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti

na uplatnenie ich práv. Odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva

do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie jeho právnym hodnotením veci, vysloveným

v napadnutom rozhodnutí.

7 1 Obdo V 3/2016

Začatie konania bránil tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83

).

Z obsahu ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca A. P., a. s., ţalobou, doručenou

02. 10. 1995, uplatnil voči odporcovi F. právo na určenie prechodu ručiteľského záväzku

a v petite poţadoval z dôvodu naliehavého právneho záujmu určiť, ţe na odporcu na základe

o podmienkach prevodu majetku na iné osoby prešiel a naďalej trvá

záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č., š. p., ktorým sa zaviazal

ţalobcovi plniť za dlţníka S., a. s., K., splatné záväzky z úverových zmlúv pri plnení

z poskytnutej bankovej protizáruky.

Najvyšší sú Slovenskej republiky pri skúmaní veci zistil, ţe o návrhu bolo rozhodnuté

rozsudkom č. k. zo dňa 19. 01. 2004 (list v spise 135) tak, ţe Krajský súd

v Bratislave ţalobu zamietol.

O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol ako odvolací súd Najvyšší súd

Slovenskej republiky sp. zn. -164 zo dňa 26. 05. 2005 tak, ţe napadnutý

prvostupňový rozsudok potvrdil (č. l. 164).

O dovolaní ţalobcu (č. l. 168) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

sp. zn. V 90/2005-184 zo dňa 27. 09. 2007 tak, ţe rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn.

1 Obdo V 90/2005 zo dňa 27. 09. 2007 je zrejmé, ţe dovolací súd dospel k záveru, ţe

odvolací súd nerozhodol správne, kto má byť účastníkom konania a urobil predčasné závery

o neexistencii naliehavého právneho záujmu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa

05. 02. 2009 pripustil, aby z konania na strane ţalobcu vystúpil JUDr. P. M. správca

konkurznej podstaty úpadcu A., a. s. a aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť M. , s. r. o.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v novom konaní rozsudkom č. k.

zo dňa 21. 05. 2009 (č. l. 240 v spise) rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

8 1 Obdo V 3/2016

19. 01. 2004 č. k. -135 potvrdil opätovne z dôvodu, ţe ţalobca na určení

prechodu ručiteľského záväzku naliehavý právny záujem nemá.

O dovolaní ţalobcu (č. l. 243) v spise rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením sp. zn. -256 (list v spise 256) tak, ţe rozsudok odvolacieho súdu

zo dňa 21. 05. 2009 č. k. -240 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. -240 zo dňa 21. 05. 2009

zrušil z dôvodu, ţe otázkou naliehavého právneho záujmu sa konajúci súd nezaoberal,

nedoplnil dokazovanie napriek tomu, ţe bol právnym názorom dovolacieho súdu viazaný,

ktorý postup dovolací súd označil za odňatie moţnosti konať pred súdom.

V novom konaní na základe uznesenia -256, odvolací súd opätovne

rozhodol dňa 27. 09. 2011 uznesením č. k. -267 (list v spise 267) tak, ţe

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -135 zo dňa 19. 01. 2004 zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní uloţil riešiť otázku naliehavého právneho záujmu.

Uznesením na pojednávaní pred krajským súdom 09. 11. 2011 (list v spise 273) bola

pripustená zmena petitu tak, ţe sa určuje, ţe na ţalovaného na základe

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prešiel

záväzok a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého Č., š. p., K. a ručí sa

dlţníka S., a. s., K., za splnenie splatných záväzkov z úverov poskytnutých dňa 04. 05. 1992,

15. 07. 1992, 01. 04. 1993, 30. 06. 1993, 27. 12. 1993, 01. 07. 1994, 28. 12. 1994,

30. 06. 1995, 29. 12. 1995, 01. 07. 1996 pri plnení zmluvy o podmienkach prevzatia

protizáruky uzavretej medzi spoločnosťou S., a. s., K. a A. P., a. s., filiálka B..

V spise na č. l. 280 je zaloţená ţaloba ţalobcu M., spol. s r. o., proti ţalovanému F.,

doručená Okresnému súdu Bratislava II 29. 07. 2010, vedená pod , ktorou

ţalobca uplatnil voči ţalovanému právo zaplatenie sumy 6 590 831,-- eur s príslušenstvom,

z dôvodu ručiteľského záväzku a ţe za jeho splnenie ručí ţalovaný podľa § 15 ods. 3 zákona

č.

9 1 Obdo V 3/2016

Uznesením č. k. -136 zo dňa 25. 11. 2011 Okresný súd Bratislava II

prerušil konanie o zaplatenie istiny 6 590 831,-- eur do právoplatnosti konania vedeného

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. (list v spise 310).

V podstate konanie o zaplatenie, začaté ţalobou doručenou 29. 07. 2010, bolo

prerušené do právoplatnosti skončenia konania vedeného pod sp. zn.

začatého dňa 02. 10. 1995.

Rozsudkom č. k. -354 Krajský súd v Bratislave ţalobu o určenie

prechodu ručiteľského záväzku zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.

O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením -371 (list

v spise 371) zo dňa 27. 08. 2012 tak, ţe napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie, z dôvodu, ţe prvostupňový rozsudok absentuje skutočnosti, ktoré odvolací súd

prvostupňovému súdu uloţil.

V novom konaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.

-385 (list v spise 385) spolu s opravným uznesením tak, ţe ţalobe vyhovel

a určil, ţe na ţalovaného - F. ručiteľský záväzok prešiel a naďalej trvá.

O odvolaní ţalovaného (list v spise 389) rozhodol odvolací súd uznesením č. k.

-435 zo dňa 28. 05. 2014 tak, ţe opätovne napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu,

ţe Krajský súd v Bratislave nedal odpovede na otázky podstatné pre rozhodnutie (list v spise

435).

V novom konaní rozhodol prvostupňový súd tak, ţe ţalobu zamietol (list v spise 491).

O odvolaní ţalobcu (list v spise 501) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením č. k. -529 zo dňa 29. 10. 2015 tak, ţe rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -491 zo dňa 12. 02. 2015 spolu s opravným uznesením

zo dňa 12. 03. 2015 č. k. zrušil a konanie zastavil a ţalobcu zaviazal

na náhradu trov konania (list v spise 529). Toto rozhodnutie je predmetom päťčlenného

dovolania.

10 1 Obdo V 3/2016

Podstatnou otázkou je teda, či odvolací súd správne prvostupňový rozsudok (list

v spise 491) v znení opravného uznesenia zrušil a konanie zastavil z dôvodu, ţe na Okresnom

súde Bratislava II. prebieha konanie vedené pod zn. , o zaplatenie 6 590 831,--

eur s príslušenstvom z titulu ručiteľského záväzku, ktoré bolo začaté 29. 07. 2010, to jest

pätnásť rokov po podaní ţaloby o určenie prechodu ručiteľského záväzku. Konanie začaté

dňa 29. 07. 2010 o plnenie z titulu ručiteľského záväzku bolo prerušené 25. 05. 2011

do právoplatného skončenia konania práve z dôvodu, ţe v tomto konaní sa

určí, či právo z ručiteľského záväzku na ţalovaného prešlo, teda to, čo Okresný súd Bratislava

II povaţoval za potrebné rozhodnúť, aby mohol rozhodnúť o návrhu zo dňa 29. 07. 2010.

Odvolací súd v napadnutom uznesení dovolaním zastáva názor, ţe od okamihu ţaloby

na Okresnom súde Bratislava II 29. 07. 2010 v predmetnom konaní o ţalobe na určenie podľa

písmeno c/ vedenom na Krajskom súde Bratislava pod č. k. je

daná prekáţka začatého konania podľa , pretoţe konanie o plnenie konzumuje

prejudiciálnu otázku určenia prechodu a trvania ručiteľského záväzku. Je pravdou, ţe otázka

z hľadiska posúdenia nebola riešená ani v uznesení zo dňa

31. 01. 2011 (list v spise 256) a ani v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu

-267 zo dňa 27. 09. 2011, kedy konanie na Okresnom súde Bratislava uţ

bolo viac ako rok začaté a následne aj 25. 05. 2011 prerušené, teda pred rozhodnutím

odvolacieho súdu -267, v ktorom odvolací súd sa otázkou

nezaoberal napriek tomu, ţe podľa jeho konštatovania v uznesení, ktorým následne rozsudok

Krajského súdu v Bratislave pre prekáţku začatej veci zrušil a konanie

zastavil, teda uţ v čase, kedy podľa neho prekáţka začatej veci existovala. Ţalobca tento

postup v dovolaní s poukazom na ustanovenia označil postupom prekvapivého

rozhodnutia.

Pri posúdení dôvodnosti vysloveného právneho záveru odvolacieho súdu ohľadne

prekáţky začatej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky ( a ods. 2 ) posudzoval,

či prekáţku začatej veci v roku 1995 môţe tvoriť konanie začaté v roku 2005, teda 15 rokov

po začatí prvotného konania z dôvodu, ţe v konaní začatom v roku 1995 s petitom určenie, či

došlo k prechodu ručiteľského záväzku, je v konaní začatom v roku 2005 o plnenie na základe

ručiteľského záväzku prekáţka začatej veci z dôvodu, ţe v konaní o plnenie je rozhodnutie

o určení práva prechodu ručiteľského záväzku na ţalovaného prejudiciálnou otázkou

11 1 Obdo V 3/2016

a v konaní o určenie prevodu ručiteľského záväzku a rozhodnutie o ţalobe na plnenie

prejudiciálnou otázkou nie je.

Ustanovenie vyjadruje prekáţku súdneho konania (litispendencia), ktorá

zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konania v tej istej veci.

V praxi je veľmi významné posúdenie vzájomného vzťahu návrhu na plnenie (§ 80

písmeno b/) a návrhu na určenie (§ 80 písmeno c/) rešpektujúc konkrétny navrhovaný petit

alebo výrok rozsudku (ak sa uţ vo veci rozhodlo).

K litispedencii moţno uviesť, ţe určovacia ţaloba kladná i záporná nie je prekáţkou

litispendencie pre ţalobu na plnenie, hoci v obidvoch prípadoch ide o rovnaké subjektívne

právo. Ţaloba na plnenie je prekáţkou litispendencie pre určovaciu ţalobu (kladnú i zápornú),

ak ide o rovnaké subjektívne právo.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z komentára k je zrejmé, ţe

ţaloba na plnenie predstavuje prekáţku litispendencie pre určovaciu ţalobu. Pod týmto

pojmom však je potrebné rozumieť prípad, kedy je na súde podaná ţaloba na plnenie a aţ

následne je podaná určovacia ţaloba. V prípade, keď určovacia ţaloba podaná bola

a v priebehu súdneho konania je podaná následne aj ţaloba na plnenie, prekáţku

litispendencie v neskoršom konaní nezakladá. Uvedené vyplýva aj zo samotného znenia

ustanovenia , ţe začatie konania bráni tomu, aby v tej istej veci sa viedlo iné

neskoršie konanie a ţe nemôţe to mať vplyv na skoršie konanie, uţ dlhšiu dobu prebiehajúce

konanie. S prihliadnutím aj na tú skutočnosť, ţe určovacia ţaloba bola podaná takmer 15

rokov pred začatím konania o zaplatenie.

S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ( )

výklad ustanovenia odvolacím súdom povaţuje za prísne formalistický, ktorý

môţe naráţať aj na ústavné právo účastníka konania na spravodlivé súdne konania podľa § 46

ods. 1 . Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky (

) povaţuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe odvolací súd mal vedomosť

o prebiehajúcom súdnom konaní na OS BA II uţ v čase rozhodovania o odvolaní ţalobcu

(uznesenie z 27. 08. 2012 sp. zn. ) a v čase rozhodovania o odvolaní ţalobcu

12 1 Obdo V 3/2016

(uznesenie z 28. 05. 2014 sp. zn. ), kedy odvolací senát dokonca pripojil spis

Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , pričom konanie nezastavil a ani neuloţil

súdu prvého stupňa povinnosť skúmať, či sú dané procesné podmienky, čiţe

v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolací súd mal za to, ţe procesné podmienky dané sú.

Začatím konania na Okresnom súde Bratislava II vedenom pod sp. zn.

nedošlo k vzniku negatívnej procesnej podmienky v podobe litispendencie pre konanie

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , a preto neboli dané podmienky

pre zastavenie konania pre prekáţku litispendencie.

S poukazom na uvedené, odvolací súd neaplikoval zákonný postup, následkom čoho

bola účastníkovi konania na strane ţalobcu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písmeno ods. 1 písmeno f/ ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) preto napadnuté rozhodnutie

dovolaním v zmysle zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti touto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2016

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová