Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/41/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., s. r. o., M., Ž.,

zastúpeného JUDr. P. K., advokátom, O., D. S., proti žalovanému: F. D., B., o určenie

prechodu ručiteľského záväzku vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp. zn.

na dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 21. mája 2009 č. k. 3Obo/

257/2007- 240 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zrušil rozsudkom zo dňa

27. septembra 2007 sp. zn. rozsudok odvolacieho súdu č. k.

-164 zo dňa 26. 05. 2005, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým

bola žaloba zamietnutá a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyslovil právny záver, že odvolací súd sa dopustil základného pochybenia v tom, že

nesprávne rozhodol o návrhu žalobcu , aby na jeho miesto do konania na základe postúpenia

pohľadávky vstúpila spoločnosť M. spol. s. r .o., ktorý postup odôvodnil odkazom na

ustanovenie Odvolací súd pochybil, ak vychádzal z toho, že v danom

prípade ide o zámenu účastníkov podľa ustanovenia , ktoré ustanovenie

v odvolacom konaní nemožno aplikovať. Žalobca správne navrhol, aby na jeho miesto

do konania vstúpila spoločnosť M., spol. s. r. o., a to na základe právnej skutočnosti, ktorá

nastala po začatí konania, t. j. postúpenia pohľadávky. Odvolací súd mal postupovať podľa §

92 ods. 2 Tým, že odvolací súd uvedeným spôsobom nepostupoval, odňal žalobcovi,

2

ale aj spoločnosti M., spol. s r.o., ktorá spoločnosť bola účastníkom konania, keď sa

rozhodovalo o jej práve byť v tomto konaní žalobcom, možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Keďže odvolací súd nerozhodol správne o otázke, kto má byť účastníkom konania na

strane žalobcu, jeho ďalšie závery týkajúce sa predmetu konania, ktorého zmenu žalobca tiež

navrhoval, sú predčasné, pretože v tomto smere dispozičné právo so žalobou by už patrilo

spoločnosti M. spol. s. r. o. Z tohto dôvodu sú predčasné závery odvolacieho súdu aj v otázke

neexistencie naliehavého právneho záujmu, keď na viac súd prvého stupňa z tohto dôvodu

žalobu nezamietol a odvolací súd nedoplnil, ani nezopakoval dôkazy vykonané súdom

prvého stupňa. Na viac, ak súd zamietne žalobu pre neexistenciu naliehavého právneho

záujmu, nemôže tú istú žalobu zamietnuť aj z ďalšieho dôvodu, ako to urobil odvolací súd.

Totiž, ak nie je daný naliehavý právny záujem podľa , potom už

neprichádza do úvahy posudzovať, či inak uplatnené právo je dané. Ak neboli splnené

podmienky na postup podľa , resp. , potom odvolací súd mal postupovať

podľa a a rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v novom konaní vo veci po

doložení zmluvy o postúpení pohľadávky a súhlasu postupníka so vstupom do konania vydal

uznesenie, ktorým pripustil zámenu žalobcu a na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým

zamietol návrh na zmenu žaloby a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-135 zo dňa 19. januára 2004.

Uviedol, že predmetom odvolacieho konania zostala žaloba o určenie, že na žalovaného

na základe prešiel a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia

z 25. februára 1991 Č. š. p. K.. Prechod tohto ručiteľského vyhlásenia súd skúma po tom, ak

zistí naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určení. Preventívna ochrana vyplývajúca

z ustanovenia nemá zmysel, ak už došlo k porušeniu práva a je teda

možno podať žalobu o splnenie povinností, ktorá z porušení práva vyplýva. Spravidla preto

v takom prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah

alebo právo je, či nie je.

V prejednávanej veci odvolací súd skúmal právne postavenie žalobcu a podmienky pre

podanie žaloby o plnenie. Žalobca svoj nárok oprel o ručiteľské vyhlásenie Č. š. p.

3

z 25. 02. 1991. V roku 1992 Č. š. p. zanikol Podľa toho zákona úlohou Fondu

národného majetku Slovenskej republiky bolo najmä vykonať premenu vlastníctva majetku.

Problematiku prechodu záväzku v procese veľkej privatizácie rieši aj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky (č. 6 z roku 1996) v zmysle ktorého pri posudzovaní prechodu záväzkov

na právneho nástupcu zanikajúceho štátneho podniku bez likvidácie je potrebné vychádzať

z rozhodnutia zakladateľa o prechode záväzkov. Odvolací súd tiež poukazuje na širší výklad

ustanovenia , podľa ktorého s vlastníckym právom

k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa aj iné práva a záväzky

súvisiace sprivatizovaným majetkom a to i tie, ktoré neboli v čase vyhotovenia privatizačného

projektu známe. Keďže žalobcovi nebolo z podkladov veľkej privatizácie štátneho podniku

zrejme na koho prešiel záväzok zaniknutého štátneho podniku, podal určovaciu žalobu voči

žalovanému a žiadal vyriešiť otázky, či ručiteľský záväzok prešiel a zostal na Fonde

národného majetku. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o petite tejto žaloby

jednoznačne nevyrieši právne postavenie žalobcu a prostredníctvom neho sa nepredíde ďalším

žalobám. Istota právneho postavenia žalobcu súvisí splatnosťou hlavného a akcesorického

záväzku a vecnou pasívnou legitimáciou. Vyriešenie uvedeného je možné dosiahnuť spojenou

žalobou o peňažné plnenie z dôvodu prechodu ručiteľského záväzku proti všetkým právnym

nástupcom zaniknutého štátneho podniku a proti Fondu národného majetku Slovenskej

republiky na základe skutočností uvedených v tomto konaní, alternatívne s nárokom podľa

Nakoľko žalobcom uplatnený petit jednoznačne nevyrieši otázku pasívnej legitimácie za

uvedený ručiteľský záväzok, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nemá na podaní

určovacej žaloby naliehavý právny záujem, čo je dôvod na zamietnutie žaloby.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že napadnuté

rozhodnutie je postihnuté vadou podľa Žalobcovi sa odňala

postupom súdu možnosť konať pred súdom a jedná sa o nesprávne právne posúdenie veci.

V konkrétnom prípade odvolací súd síce potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa,

avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa , ktorý sa zaoberal vecou meritórne, dospel k záveru,

že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Uvedený postup sa v zmysle

ustálenej judikatúry považuje za zmenu rozsudku a teda je aj prípustné dovolanie v zmysle

a

4

Závery odvolacieho súdu ohľadne neexistencie naliehavého právneho záujmu sú

v rozpore so závermi doterajšej ustálenej súdnej praxe. Právne postavenie žalobcu bolo pred

podaním žaloby zo dňa 15.8.1995 značne neisté. A. poprela právne nástupníctvo po Č. š.p.

a odmietla prechod predmetného ručiteľského záväzku. Žalobca nemal iný právny nástroj na

zistenie na koho v skutočnosti prešiel predmetný ručiteľský záväzok po zaniknutom Č..

Žalobca poukazuje aj na to, že skutočným dôvodom na podanie žaloby nebolo neplnenie

spoločnosti A. z predmetného ručiteľského záväzku. O to právny predchodca žalobcu A. ani

nežiadal. Chcel iba doplnenie úverovej dokumentácie. Právny predchodca žalobcu sa snažil

uspokojiť svoju pohľadávku priamo od spoločnosti S., a to aj po podaní žaloby zo dňa 15. 08.

1995. Až po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti S. dňa 09. 06. 1999 prišlo do úvahy

plnenie z predmetného ručiteľského záväzku. Za účelom odstránenia takto vzniknutej právnej

neistoty podal právny predchodca žalobu v zmysle a nemal v úmysle

žiadať od žalovaného plnenie , nakoľko ani nemohol vedieť, či ten je vôbec na takéto plnenie

vecne pasívne legitimovaný. V konkrétnom prípade výsledok sporu – na rozdiel od tvrdenia

žalovaného a odvolacieho súdu – s určitosťou pomôže predísť žalobám na plnenie z viacerých

dôvodov. Žalobca zabránil premlčaniu pohľadávky z titulu zmluvy o podmienkach prevzatia

bankovej protizáruky zo dňa 22. 02. 1991 voči spoločnosti S. v súlade s § 20 zákona č.

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov tým, že ju prihlásil do

konkurzného konania č. k. . Ako už vyššie bolo uvedené, pohľadávka vo výške

198 555 357,03 Sk bola v celom rozsahu uznaná správcom konkurznej podstaty spoločnosti

S.. Ak teda súd určí, že žalovaný ručí za záväzok spoločnosti S. na základe ručiteľského

vyhlásenia, bude povinný dobrovoľne splniť tento záväzok a nebude mať právny dôvod na

jeho odmietnutie.

Taktiež odvolací súd v rozpore s ustanovením s. 1, 2 a nepripustil

zmenu žaloby. Tým, že súd v rozpore so zákonom zamietol návrh žalobcu na zmenu petitu

obmedzil jeho zákonom priznané právo dispozície s konaním, znemožnil mu reálne

uplatňovať jeho procesné práva, znemožnil mu reálnu ochranu jeho práv a právom

chránených záujmov. Takéto konanie je odňatím možnosti účastníka konať pred súdom.

Žalobca navrhuje, aby dovolací súd v zmysle § 243b ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 21. 05. 2009 a vrátil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

5

Žalovaný sa vyjadril k podanému dovolaniu a považuje ho za nedôvodné a účelové

a navrhuje ho v celom rozsahu zamietnuť a zároveň poukazuje na svoje písomné podanie zo

dňa 27. 02. 2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je riadne zastúpený

advokátom ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ods. ods. 2 v spojení s ust. a )

dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil , že na žalovaného na základe zákona

č. prešiel a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia z 25. februára 1991

zaniknutého právneho subjektu Č. š. p. K., ktorým sa zaviazal žalobcovi plniť za dlžníka S. a.

s., K. splatné záväzky z úverových zmlúv pri plnení poskytnutej bankovej protizáruky.

Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že

označený žalovaný - F., nie je v konaní pasívne legitimovaný, a preto žalobu zamietol.

Odvolací súd síce potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale z iných dôvodov.

Uviedol, že v spornom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe

v zmysle ust. / a skúmal právne postavenie žalobcu a podmienky pre

podanie žaloby o plnenie.

V predmetnej veci však dovolací súd rozhodnutím sp. zn. zo dňa

27. 09. 2007 vyslovil jednoznačne právny názor, že závery odvolacieho súdu ohľadne otázky

naliehavého právneho záujmu sú predčasné, nakoľko prvostupňový súd žalobu zamietol

z iného právneho dôvodu - nedostatku pasívnej legitimácie, pričom sa otázkou naliehavosti

právneho záujmu nezaoberal, na viac nevykonal resp. nedoplnil a ani nezopakoval dôkazy

súdom prvého stupňa, a preto mu bola vec vrátená na nové prejednanie.

Napriek tomu, že odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d

ods. 1 ) náležite sa nevysporiadal so všetkými vytknutými vadami, potvrdil

prvostupňové rozhodnutie opätovne z dôvodu, že nie je daný naliehavý právny záujem podľa

bez toho aby doplnil dokazovanie v tomto smere (viď. zápisnica

6

z pojednávania zo dňa 21. 05. 2009 čl.238), čím sa odchýlil od právneho názoru nadriadeného

súdu už vysloveného v tejto veci ( 238 ods. 2 ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký vadný postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany

jeho práv a oprávnených záujmov.

Ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa z iného právneho dôvodu, ako

prvostupňový súd a na základe skutkových zistení, ktoré neboli predmetom dokazovania,

rozhodol tak v rozpore so zásadou dvojinštančnosti, pretože znemožnil žalobcovi uplatnenie

práva domáhať sa riadnym opravným prostriedkom preskúmania skutkových tvrdení

a právnych záverov prvýkrát použitých až v konečnom rozsudku odvolacieho súdu. Takýmto

postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu boli naplnené skutočnosti, zakladajúce dôvodnosť

dovolania podľa

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa 243b ods. 2 a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.