Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/30/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P., právne zastúpeného M.,

proti ţalovanému: P., právne zastúpenému M., o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej

podstaty úpadcu, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 15. januára 2013 č. k. -105, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15. januára 2013 č. k. -105 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15. januára 2013 č. k. -105

ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania

v sume 770,35 eur na účet právneho zástupcu ţalovaného vedený vo N. do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobou podanou dňa 20. 01.

2012 sa ţalobca domáhal vylúčenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese N., katastrálne

2

územie M., zapísaných na LV č. X. ako parcela č. X. o výmere X. m, zastavané plochy

2

a nádvoria, parcela č. X. o výmere X. m, zastavané plochy a nádvoria, stavba bez súpisného

čísla na parcele č. X., druh stavby - rozš. výroby zdr. ker. zo súpisu majetku konkurznej

podstaty úpadcu. Ţalobca ţalobu odôvodnil tým, ţe ţalovaný zaradil predmetné nehnuteľnosti

do majetku konkurznej podstaty z dôvodu prebiehajúceho sporu o určenie neplatnosti zmluvy

2

vedeného na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. . Rozsudkom Krajského súdu

v Nitre zo dňa 12. 05. 2011 sp. zn. , , bolo

právoplatne rozhodnuté o zamietnutí ţaloby.

Súd prvého stupňa zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. 05.

2005 sp. zn. bol na spoločnosť F. vyhlásený konkurz. Výzvou zo dňa 07. 07. 2011

vyzval konkurzný súd ţalobcu na podanie vylučovacej ţaloby. Výzva bola ţalobcovi

doručená dňa 22. 12. 2011. Na základe zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti

v k. ú. M. previedla spoločnosť F., predmetné nehnuteľnosti ako nepeňaţný vklad

do spoločnosti S. Za spoločnosť F. podpísal predmetnú zmluvu dňa 03. 05. 1994 riaditeľ I.

Na základe dohody o urovnaní a o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo dňa

13. 12. 2004 previedli spoločnosti S. a F. na spoločnosť T. predmetné nehnuteľnosti s tým, ţe

v čl. I. bod 1.5 sa uvedené spoločnosti vzhľadom na pochybnosti o platnosti zmluvy

o prevode nehnuteľného majetku ako nepeňaţného vkladu do spoločnosti S. dohodli

na spôsobe a podmienkach prevodu nehnuteľností. Ţalobca odôvodnil platnosť prevodu

predmetných nehnuteľností s odkazom na zásady ako aj na tú

skutočnosť, ţe predmetná zmluva o nepeňaţnom vklade do spoločnosti S. bola konvalidovaná

následnými úkonmi zo strany spoločnosti F. a S. Ţalovaný zastával názor, ţe predmetná

zmluva nie je platná, pretoţe nebola podpísaná osobou, ktorá bola na to oprávnená v súlade

s výpisom z obchodného registra spoločnosti F. Ďalej namietal, ţe rozsudok Okresného súdu

Nitre č. k. - 387 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. 05.

2011, v ktorom mala byť riešená otázka platnosti prevodu - nepeňaţného vkladu

do spoločnosti S. nie je res iudicata, pretoţe Okresný súd v Nitre ako aj Krajský súd v Nitre

rozhodol na základe zisteného nedostatku naliehavého právneho záujmu.

S poukazom na , o konkurze a vyrovnaní,

ods. 1 , , , Občianskeho

zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe ţaloba bola podaná nedôvodne. Konštatoval,

ţe zmluvu o nepeňaţnom vklade predmetných nehnuteľností zo dňa 03. 05. 1994 podpísal

za spoločnosť F. generálny riaditeľ I. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti F. je podľa

súdu prvého stupňa nesporné, ţe konať menom spoločnosti sú oprávnení všetci členovia

predstavenstva, spoločnosť zaväzujú súhlasným prejavom vôle najmenej dvoch členov

predstavenstva, podpisovať za spoločnosť vo všetkých veciach sú oprávnení všetci členovia

predstavenstva, pričom je potrebný podpis vţdy dvoch členov predstavenstva. Vzhľadom

3

na tú skutočnosť, ţe predmetnú zmluvu podpísal len predseda predstavenstva a chýba podpis

ďalšieho člena predstavenstva je podľa súdu prvého stupňa zrejmé, ţe bol porušený spôsob

akým mala byť táto zmluva podpísaná. Vzhľadom na porušenie tejto povinnosti krajský súd

dospel k záveru, ţe zmluva o nepeňaţnom vklade zo dňa 03. 05. 1994 je neplatný právny

úkon. Na základe tejto zmluvy nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam. Ani skutočnosť, ţe s obsahom zmluvy zo dňa 03. 05. 1994

následne súhlasili členovia predstavenstva alebo členovia dozornej rady spoločnosti F.

nemohla mať podľa súdu prvého stupňa za následok konvalidáciu neplatného právneho

úkonu.

Za nedôvodnú povaţoval súd prvého stupňa aj námietku ţalobcu, ţe predmetné

nehnuteľnosti nadobudol vzhľadom na plynutie času vydrţaním. Podľa názoru súdu prvého

stupňa mohol byť ţalobca dobromyseľným drţiteľom predmetných nehnuteľností len v čase

od 03. 05. 1994 do roku 2003, keď bola podaná ţaloba na Okresný súd Nitra o určenie

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Počas tohto obdobia neuplynula zákonná

10 ročná lehota dobromyseľnej drţby a ţalobca teda nemohol nadobudnúť vlastníctvo

vydrţaním.

Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe spoločnosti S., F. a T. (teraz ţalobca) mali

pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy, a preto uzavreli dohodu o urovnaní zo dňa 13. 12.

2004. Z vykonaného dokazovania mal preto súd prvého stupňa preukázané, ţe v zmysle

ustanovení ZKV nie sú v prejednávanej veci splnené všetky predpoklady pre to, aby súd

mohol vylučovacej ţalobe vyhovieť. Súd prvého stupňa dodal, ţe ţalobca svoj nárok uplatnil

v súlade so zákonom a v lehote určenej súdom, avšak nepreukázal, ţe nehnuteľnosti boli

do súpisu zaradené neoprávnene a ţe práve jemu svedčí právo vylučujúce ich zo súpisu.

Výrok o trovách konania sa zakladá podľa

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolal ţalobca, ktorý uviedol, ţe súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu (§ 205

ods. 2 písm. d/ ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) s tým, ţe podľa ţalobcu súd nedostatočne zistil

skutkový stav ( v spojitosti s ).

4

Ohľadom nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich

skutočností ţalobca uviedol, ţe v spoločnosti F. bol kaţdý rok vypracovaný dokument, kde

boli uvedené zodpovedné osoby s podpisovými vzormi a s rozsahom oprávnení aké

dokumenty môţu tieto osoby vzhľadom na svoju funkciu podpisovať. Na prvom mieste bol

generálny riaditeľ, ktorý mohol podpisovať akékoľvek zmluvy a doklady bez obmedzení.

Keďţe tento doklad ţalovaný ako správca konkurznej podstaty nepredloţil, ţalobca navrhol

dokazovanie uvedených skutočností prostredníctvom výsluchu svedkov, ktorý návrh však súd

prvého stupňa zamietol, pričom sa súd prvého stupňa uspokojil s tvrdením, ţe podpis zmluvy

z 03. 05. 1994 len zo strany I. automaticky spôsobuje neplatnosť zmluvy. Aj napriek

neúplnému zisteniu skutkového stavu nevykonaním navrhnutých dôkazov sa ţalobca

domnieva, ţe súd mal pristúpiť na základe aplikácie , ktorého

ustanovenia vôbec neboli zohľadnené k potvrdeniu ţaloby. Ani prekročenie poverenia podľa

neznamená automaticky neplatnosť takéhoto právneho

úkonu s tým, ţe podmienky záväznosti takéhoto úkonu pre podnikateľa sú presne stanovené

v , ktoré ustanovenia sú špeciálne k

. Ţalobca dodal, ţe prekročenie oprávnenia konať v mene podnikateľa

dokazuje samotný podnikateľ, pričom príslušný katastrálny úrad prevod vlastníctva

na základe zmluvy z 03. 05. 1994 zavkladoval, v konaní pripojený registrový spis spoločnosti

S. potvrdzuje, ţe vklad nehnuteľného majetku v zmysle zmluvy zo dňa 03. 05. 1994 bol

schválený a odsúhlasený všetkými príslušnými orgánmi spoločnosti F. V tejto súvislosti

ţalobca poukázal na mnoţstvo listinných dokumentov, § 1 ods. 2 a § 60 Obchodného

zákonníka ako aj na závery preukázané v súdnych konaniach vedených pod sp. zn.

a .

Ţalobca ďalej vytkol súdu prvého stupňa to, ţe sa v odôvodnení napadnutého

rozsudku ţiadnym spôsobom nevyrovnal s Dohodou o urovnaní a prevode vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam zo dňa 13. 12. 2004 v znení dodatku. Podľa ţalobcu je tento právny úkon

potrebné vykladať podľa , pričom vôľa spoločností S. ako

aj F. previesť predmetný nehnuteľný majetok na T. je z uvedenej dohody jasná a jednoznačná.

V prípade daného právneho úkonu sa jednalo o urovnanie (čl. 1.5 a 1.6 Dohody) v zmysle

a nasl. . Podľa ţalobcu v súlade s uvedenými ustanoveniami

mal súd prvého stupňa bez ohľadu na prípadnú platnosť/neplatnosť Zmluvy o prevode

vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zo dňa 03. 05. 1994 potvrdiť platnosť Dohody o

5

urovnaní a prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. vyhovieť ţalobe. Aj v tejto

časti konania preto podľa ţalobcu došlo zo strany súdu prvého stupňa k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci.

V závere odvolania ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v období od uzavretia zmluvy

v roku 1994 a zaradenia nehnuteľného majetku do konkurznej podstaty došlo k zmenám

týkajúcich sa daných pozemkov a ich priestorového usporiadania. Preto nemoţno pozemky

definované v zmluve z 03. 05. 1994 automaticky stotoţniť s pozemkami zaradenými

do konkurznej podstaty, resp. s pozemkami v súčasnosti zapísanými na LV č. X. katastrálne

územie: M. ako parc. č. X. a X. tak ako to vyplýva z uvedeného LV. Súd prvého stupňa však

v tomto ohľade ţiadne dokazovanie nevykonal a nezrovnalosti medzi dôkazmi (zmluva

z 03. 05. 1994 a LV č. X.) neodstránil, pričom týmto konaním by v prípade právoplatnosti

rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo k zahrnutiu nehnuteľného majetku do konkurznej

podstaty mimo rámca zmluvy z 03. 05. 1994. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má ţalobca

za to, ţe zo strany súdu prvého stupňa došlo v danom prípade k nedostatočnému zisteniu

skutkového stavu.

Ţalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe ţalobca ignoruje vykonané

listinné dôkazy, nakoľko vo výpise z obchodného registra spoločnosti F. sa uvádza, ţe konať

menom spoločnosti sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, spoločnosť zaväzujú

súhlasným prejavom vôle najmenej dvoch členov predstavenstva, podpisovať za spoločnosť

vo všetkých veciach sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom je potrebný podpis

vţdy dvoch členov predstavenstva. Zo Zmluvy o nepeňaţnom vklade predmetných

nehnuteľností zo dňa 03. 05. 1994 je zrejmé, ţe ju podpísal za spoločnosť F. výlučne I., ktorý

bol v konaní aj vypočutý a uviedol, ţe zásadne na podpis zmluvy vo funkcii generálneho

riaditeľa splnomocnenia nemal. Pokiaľ zmluvu podpisoval ako predseda predstavenstva

z príslušných dokladov (výpis z obchodného registra) je podľa ţalovaného zrejmé, ţe jeden

podpis hoci aj predsedu predstavenstva nie je dostatočný na to, aby zmluva bola podpísaná

v súlade so zákonom. To, či katastrálny úrad prevod vlastníckeho práva na základe zmluvy

z 03. 05. 1994 zavkladoval alebo nie má podľa ţalovaného význam iba dovtedy, pokiaľ sa

v súdnom konaní nepreukázalo, ţe zmluva nebola podpísaná v súlade so zákonom. Ďalšie

skutočnosti, ţe vedenie spoločnosti F. prejednávalo predmetnú zmluvu nič nemení na tom, ţe

zmluva zákonne podpísaná nebola. Ţalovaný má preto za to, ţe správne súd prvého stupňa

vyhodnotil vykonané dokazovanie.

6

V súvislosti s Dohodou o urovnaní a prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

zo dňa 13. 12. 2004 v znení dodatku ţalovaný uviedol, ţe súd prvého stupňa sa ňou zaoberal,

čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný dodal, ţe samotný ţalobca,

ktorý bol účastníkom uvedenej Dohody mal vedomosť o tom, ţe zmluva zo dňa 03. 05. 1994

nespĺňa zákonom poţadované ukazovatele. Preto pokiaľ zmluva zo dňa 03. 05. 1994 je

neplatná, podľa ţalovaného nemohla právnická osoba S. ďalším právnym úkonom - Dohodou

o urovnaní a prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13. 12. 2004 konvalidovať

neplatnosť tohto právneho úkonu.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, ţe predmet sporu - parcely ako boli

zaradené do konkurznej podstaty poznal ţalobca uţ pri podávaní ţaloby. V rámci vykonaného

dokazovania nevzniesol ţiadnu námietku k určeniu rozsahu predmetných nehnuteľností

vo vzťahu k ich rozsahu označenom v zmluve z roku 1994. Neoznačil ţiaden dôkaz, ktorým

by spochybňoval, ţe práve tieto nehnuteľnosti ako sú označené v jeho ţalobe by mali patriť

ţalobcovi z iného právneho titulu ako je kúpna zmluva z roku 1994. V tejto súvislosti

ţalovaný poukázal na Poţadovať vykonávanie dokazovania po vyhlásení

rozsudku na skutočnosť, ktorá reálne bola účastníkovi konania známa nemá podľa ţalovaného

oporu v zákone. Ţalobca opomenul, ţe ustanovenie definuje

neúplné zistenie skutkového stavu veci ako následok nevykonania navrhnutých dôkazov

potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ teda ţalobca návrhy na doplnenie

dokazovania najneskôr na záver prvého pojednávania neoznačoval podľa ţalovaného nie je

moţné ohradzovať sa nedostatočným zistením skutkového stavu zo strany súdu prvého

stupňa. Ţalovaný navrhuje preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s určením

povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212

ods. 1, 3 a bez nariadenia pojednávania a s prihliadnutím k vade konania

dospel k záveru, ţe sú dané dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku.

Podľa ustanovenia

v platnom znení (ďalej len ZKV) majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu.

7

Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty zapíše sa do súpisu

podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných

dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu.

Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote

určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe

ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19

ods. 2 ZKV).

Predmetom odvolacieho konania je právo ţalobcu na vylúčenie nehnuteľností

špecifikovaných v ţalobe zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu F.

Ţaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je procesnou ţalobou, ktorou sa tretia

osoba, tzv. vylučovateľ domáha ochrany svojho práva, do ktorého sa konkurzom zasiahlo.

Osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty musí

preukázať nielen to, ţe vec nemala byť do súpisu zaradená, ale i to, ţe právo, ktoré vylučuje

zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty svedčí jej.

Ţalobca tvrdí, ţe je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nehnuteľnosti ţalovaný zaradil

do konkurznej podstaty a ktorá skutočnosť podľa ţalovaného vyplýva z údajov katastra (LV

č. X., k. ú. M.) ako aj z Dohody o urovnaní a prevode vlastníckeho práva zo dňa 13. 12. 2004

(V X.).

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol, keď dospel k záveru, ţe

zmluva o nepeňaţnom vklade predmetných nehnuteľností zo dňa 03. 05. 1994 je neplatná,

pretoţe zmluvu za spoločnosť F., v rozpore so zápisom v obchodnom registri podpísal len

predseda predstavenstva úpadcu I. Keďţe chýbal ďalší podpis člena predstavenstva úpadcu

nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,

z ktorého dôvodu mal súd prvého stupňa za to, ţe správca nehnuteľnosti do súpisu konkurznej

podstaty zaradil oprávnene.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe dňa 3. mája 1994 uzavrela spoločnosť F. ako prevodca

so spoločnosťou S. ako nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti

8

v k. ú. M. nepeňaţným vkladom do spoločnosti s ručením obmedzeným (č. l. 72 spisu), ktorú

zmluvu za prevodcu (terajšieho úpadcu) podpísal I., riaditeľ.

Následne dňa 13. decembra 2004 bola medzi spoločnosťou S. spoločnosťou F.

a spoločnosťou T. (teraz ţalobca po zmene obchodného mena) uzavretá Dohoda o urovnaní

a o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (č. l. 19 spisu), ktorou boli okrem dohody

o urovnaní sporné nehnuteľnosti prevedené na ţalobcu.

Proti napadnutému rozsudku ţalobca namieta, ţe spornú zmluvu z 3. mája 1994 bol

oprávnený podpísať samostatne I. ako riaditeľ, v ktorom smere navrhoval v konaní pred

súdom prvého stupňa výsluch svedkov a tieţ dokazovanie oboznámením s trestným spisom

.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať

pred súdom ide tieţ v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide

9

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Odvolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS

241/07).

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je rámcovo upravená , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne

vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové

zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie

dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť ako súd v ich veci

vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

10

V prejednávanej veci rozhodujúcou otázkou je konanie v mene úpadcu pri uzatvorení

zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti nepeňaţným vkladom zo dňa 3. mája

1994.

Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, ţe v mene úpadcu túto zmluvu podpísal

I., riaditeľ.

Na základe tejto skutočnosti ţalobca v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdil, ţe

I. ako riaditeľ úpadcu bol v zmysle ust. splnomocnený

k uzavretiu spornej zmluvy, v ktorom smere vychádzajúc z jeho výpovede na pojednávaní

konanom dňa 27. 11. 2012 navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom svedkov

a oboznámením s trestným spisom , ktorý návrh súd prvého stupňa na pojednávaní

konanom dňa 15. 01. 2013 zamietol.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po konštatovaní neplatnosti uvedenej

zmluvy z dôvodu jej podpisu I. ako predsedom predstavenstva v rozpore so zápisom

v obchodnom registri ţalobu zamietol bez uvedenia dôvodu prečo návrhu ţalobcu

na doplnenie dokazovania nevyhovel a bez toho, aby sa s právnou argumentáciou ţalobcu čo

do oprávnenia konania pri uzavretí spornej zmluvy úpadcom vysporiadal. Z uvedeného

dôvodu nemoţno napadnuté rozhodnutie povaţovať za ústavne prijateľným spôsobom

odôvodnené a teda také, ktoré zodpovedá poţiadavke plnej realizácie základného práva

účastníka na spravodlivý proces, čím ţalobcovi bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je nepochybne aj poţiadavka, aby

sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal

nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s kľúčovými právnymi otázkami, ktoré ho

viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu ( ).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , podľa ktorého nestačí, aby všeobecný súd na argument

účastníka konania iba formálne zareagoval, ale musí sa s ním vyrovnať dostatočne

a v prípade, ak tento argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť prečo ho

povaţuje za nesprávny, t. j. musí ho vyvrátiť.

11

S prihliadnutím k uvedenej vade konania Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa a

zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3

rozhodne aj o trovách konania.

Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe ust. nie je

v predmetnej veci aplikovateľné, pretoţe nejde o spor vyvolaný konkurzom

a reštrukturalizáciou.

Podľa je pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 28. mája 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová