Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/214/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu

J. A., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. P. T., advokátom v B., proti žalovanej Slovenskej

republike, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra, so sídlom

v Bratislave, Chlumeckého 2, o zaplatenie 2 698 665,60 €, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 4. decembra 2012 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. decembra 2012 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II medzitýmnym rozsudkom z 2. marca 2011

č. k. -126 určil, že nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej je

opodstatnený. O výške nároku a trovách celého konania bude rozhodnuté v konečnom

rozhodnutí. Nesprávneho úradného postupu sa orgán verejnej moci (správa katastra) mal

dopustiť v konaní podľa katastrálneho zákona o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

zapísanej na liste vlastníctva č. X. Správou katastra pre H.. Konkrétne nezapísaním zmeny

vlastníckeho práva do katastra záznamom podľa ust. § 34 ods. 1 KZ, ktorá vznikla

rozhodnutím súdu. Príslušný exekútor túto zmenu správe katastra oznámil 21. marca 2007 a k

zápisu správa napriek zákonnej povinnosti nikdy nepristúpila. Žalovaná túto skutočnosť

odôvodňovala prebiehajúcimi konaniami o zápise práv k predmetnej nehnuteľnosti, ktorých

začiatok predchádzal návrhu exekútora. Tento stav bránil zápisu zmeny v zmysle zásady

priority premietnutej do ust. § 41 ods. 2 KZ. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že odhliadnuc

od nesprávne samoúčelného výkladu tohto ustanovenia bez zohľadnenia všetkých skutkových

okolností, faktom zostáva, že tento stav trval do 14. augusta 2007, kedy boli predchádzajúce

konania ukončené rozhodnutím správy o povolení vkladu. Po tomto termíne správe už nič

2

nebránilo vykonať záznam zápisu v katastri o zmene vlastníckeho práva právoplatným

rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. februára 2007, č. k. -46.

Tento postup upravený ustanoveniami § 34 až § 36a správa katastra nedodržala v lehote

60 dní, ale ani po jej uplynutí. Ďalej súd prvého stupňa v súlade s rozhodnutím Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2003 sp. zn. poznamenal, že odmietnutie

uskutočnenia záznamu do katastra nehnuteľností treba považovať v zmysle čl. 127 ods. 2

za iný zásah správneho orgánu (orgánu verejnej moci), ktorým môžu byť porušené

základné práva, preto je povinnosťou aj katastrálnych orgánov jednotlivé ustanovenia

katastrálneho zákona a iných zákonov vykladať a aplikovať predovšetkým z pohľadu účelu

a zmyslu ochrany garantovaných základných práv a slobôd. K námietke žalovanej; že

žalobcovi nesprávnym úradným postupom nemohla vzniknúť škoda, nakoľko

s nehnuteľnosťou mohol aj bez listu vlastníctva neobmedzene nakladať v celom rozsahu

svojho vlastníckeho práva, napríklad aj pripojením „záznamuschopnej“ verejnej listiny

k právnym úkonom; ktorú podoprel aj odôvodnením rozhodnutia NS SR

z 25. februára 2010, súd prvého stupňa uviedol, že sa s ňou nestotožňuje. Najmä z pohľadu

ochrany občanov, účastníkov právnych vzťahov, pred nárastom podvodných konaní

v súvislosti s nehnuteľnosťami, je list vlastníctva bežnou a nutnou súčasťou takýchto

právnych vzťahov, pričom štát tu dobrovoľne plní úlohu garanta existencie práva

k nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že žalobca nadobudol v exekučnej dražbe trhovú majetkovú

hodnotu za cenu (nižšiu) znalcom určenú všeobecnej hodnoty a v príčinnej súvislosti

s nečinnosťou správy katastra bol donútený tejto hodnoty sa vzdať v dvojstrannom

záväzkovom vzťahu, teda bez nerušenej slobodnej vôle za cenu nižšiu ako trhová, k čomu by

v prípade disponovania s listom vlastníctva neprikročil (zmluva o budúcej zmluve).

Minimálne v tomto rozsahu došlo k ujme na majetku žalobcu. Orgán verejnej moci

opomenutím činnosti (zápis zmeny záznamom v katastri), ktorá vyplýva z jeho povahy

a funkcie spôsobil skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik zodpovednosti za škodu (nesprávny

úradný postup) a ktorá bola príčinou vzniku škody na majetku žalobcu (rozdiel medzi trhovou

hodnotou nehnuteľnosti a plnením z dohody o vysporiadaní). Žalobca teda podľa názoru súdu

prvého stupňa preukázal kvalifikované konanie, vznik škody a ich príčinnú súvislosť a teda

právny základ uplatneného nároku. Určenie jeho konkrétnej výšky bude predmetom ďalšieho

dokazovania.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 4. decembra

2012 sp. zn. zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh žalobcu zamietol.

Vyslovil, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom

rozhodnutí vo veci. V odôvodnení uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu, splnenie

zmluvnej povinnosti (zaplatenie zmluvnej pokuty) zo strany žalobcu, nemôže byť škodou

v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd vychádzal z toho, že

nesprávny zápis alebo nečinnosť katastrálneho úradu je bezpochyby nesprávnym úradným

postupom v zmysle citovaného zákona, ktorý však bez ďalšieho nemá za následok vznik

škody. Peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáha titulom náhrady škody a ktorého výška

zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute a ušlému zisku, nepredstavuje jeho

majetkovú ujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu.

Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil sa v dôsledku

neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim (hoci mohla byť uzavretá pri dojednaní

iných zmluvných podmienok). To znamená, že bez ďalšej právnej skutočnosti, v danom

prípade bez splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. bez neuzavretia

kúpnej zmluvy, by ku škode u žalobcu vôbec nedošlo. Odvolací súd sa stotožnil aj

s odvolacou námietkou, že žalobca predloženým listinným dôkazom, vzhľadom na absenciu

identifikačných údajov v prevodnom príkaze, dostatočne nepreukázal zaplatenie zmluvnej

pokuty. Taktiež považuje za preukázané, že žalovaná nekonala o zápise záznamom

o vlastníckom práve žalobcu v dôsledku subjektívnych prieťahov zodpovedných pracovníkov,

ale preto, že rešpektovala tzv. princíp „priority zápisov“ podľa § 41 ods. 2 Katastrálneho

zákona, pokiaľ neukončil konanie o vklade predchádzajúceho práva. Rozhodujúcou

skutočnosťou, z ktorej odvolací súd vychádzal je fakt, že zmenšenie majetku žalobcu nebolo

spôsobené priamo nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu, v zmysle jeho

nečinnosti v zákonnej lehote po podaní návrhu na zápis jeho vlastníckeho práva. Keďže vzťah

príčiny a následku musí byť priamy a bezprostredný, a nestačí, že ide o sprostredkovaný

príčinný vzťah, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola daná príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu a škodou vzniknutou

zmenšením majetku žalobcu v dôsledku zaplatenia zmluvnej pokuty, resp. ušlého zisku.

V závere uviedol, že z uvedených dôvodov odvolací súd podľa

prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť

odôvodnil ustanovením a dôvodnosť ustanovením ,

a c/ Uviedol, že napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu bolo porušené jeho právo

na dvoj-inštančnosť súdneho konania. Uviedol, že rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola

odopretá možnosť reagovať na nesprávne a protiprávne rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré

ho dostalo do pozície štatistu a bezmocného občana SR. Poznamenal, že o návrhu ako celku

nebolo v rámci konania na prvom stupni rozhodnuté a preto nemohol v tomto smere

rozhodovať ani odvolací súd. Pokiaľ tak krajský súd rozhodol a návrh ako celok zamietol,

porušil žalobcove právo na dvojstupňové konanie. Ďalej žalobca vo svojom dovolaní

poukázal na skutočnosť, že odvolací súd na strane 8 rozsudku uviedol, že z dôvodov

uvedených v ustanovení prvostupňový rozsudok ako vecne správny

potvrdil. Táto skutočnosť je podľa názoru dovolateľa v elementárnom protiklade s výrokom

tohto rozhodnutia, v ktorom súd návrh zamietol (rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil).

Z tohto dôvodu namietal zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. V ďalšej časti svojho

dovolania žalobca namietal neprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Žiadal aby

dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí,

alternatívne aby zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t. j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

V dovolacom konaní vyšla najavo existencia vady uvedená v ustanovení § 237 písm. f/

(prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv

a právom chránených záujmov, priznaných mu

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

V zmysle sa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008 ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému

použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii

doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať

pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa návrh žalobcu posudzoval podľa ustanovení

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov a o nároku žalobcu rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že

nárok žalobcu je opodstatnený. Odvolací súd právne vzťahy medzi účastníkmi konania

posúdil podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a návrh žalobcu zamietol. Odvolacím

súdom použitý predpis bol práve 1. júla 2004 zrušený. Ak napriek

tejto skutočnosti odvolací súd považoval ustanovenia za rozhodujúce

pre rozhodnutie veci, mal v súlade s ustanovením vyzvať účastníkov

konania, aby sa k ich možnému použitiu vyjadrili. Zo spisu ale nevyplýva, že odvolací súd

takto postupoval a žalobcovi nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii

predmetného zákona. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle

ustanovenia

Navyše je potrebné poukázať na skutočnosť, že výrok rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa nekorešponduje so záverečnou časťou

odôvodnenia rozsudku, kde odvolací súd uviedol, že v zmysle ustanovenia

potvrdzuje rozsudok prvého stupňa ako vecne správny. Uvedený rozpor výroku

a odôvodnenia zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu.

Uvedené skutočnosti, že došlo v konaní k procesným vadám podľa § 237 písm. f/

sú okolnosťami, pre ktoré musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť,

pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými procesnými vadami,

nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami

žalobcu uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová