Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/29/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ MVDr. I. H., PhD.,

bývajúceho v P., 2/ Prom. biol. J. U., bývajúcej v D., zastúpených JUDr. V. N., advokátom

so sídlom v P., proti ţalovanej MVDr. M. K., PhD., bývajúcej v L., zastúpenej advokátskou

kanceláriou JUDr. J., s.r.o., so sídlom v D., IČO: X., o uloženie povinnosti uverejniť

ospravedlnenie a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde

Ruţomberok pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline z 30. marca 2010 sp. zn. v spojení s jeho doplňujúcim uznesením

z 27. apríla 2010 sp. zn. a opravným uznesením z 18. júna 2010

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 30. marca 2010

sp. zn. v spojení s jeho doplňujúcim uznesením z 27. apríla 2010

sp. zn. a opravným uznesením z 18. júna 2010 sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia 1/ a 2/ sa v konaní domáhali ochrany ich spoluautorských práv tvrdiac, ţe

ţalovaná vo svojej dizertačnej práci s názvom „Faktory virulencie niektorých potravinových

patogénnych baktérii a ich význam v diagnostike“ (ďalej len „dizertačná práca“), ktorú

predloţila Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, pouţila bez ich súhlasu text článku

„Identifikácia génov virulencie kmeňov E.coli izolovaných zo syrov z nepasterizovaného

ovčieho mlieka“, ktorý bol publikovaný v časopise V. č. X. (ďalej len „článok“),

spoluautormi ktorého boli okrem ţalobcov 1/ a 2/ tieţ MVDr. A. N. a Prof. MVDr. V. K.,

DrSc. Článok vypracoval ţalobca 1/ z vlastnej iniciatívy po skončení jeho

štátnozamestnaneckého pomeru so Š. (ďalej len „Š.“) v júli 2002. Článok bol vedecké

slovesné dielo, ktoré vychádzalo z údajov získaných v rámci výskumu zameraného na

2

detekciu toxínov produkujúcich kmene baktérie Escherichia coli v potravinách a fekálnych

vzorkách zvierat, ktorý realizoval Š. na základe objednávky Ministerstva pôdohospodárstva

Slovenskej republiky (ďalej len „výskum“). Vzhľadom na porušenie spoluautorských práv

ţalobcovia 1/ a 2/ ţiadali, aby súd uloţil ţalovanej povinnosť: a/ uverejniť ospravedlnenie

(štyrom spoluautorom) v znení uvedenom v ţalobnom petite a b/ zaplatiť ţalobcovi 1/

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300 000 Sk.

Ţalovaná poukazovala na to, ţe text obsiahnutý v článku bol pouţitý ako príloha

správy o plnení výskumu a získala ho v máji 2002 vo forme jeho rukopisu od externého

konzultanta Prof. MVDr. V. K. DrSc. Namietala, ţe ţalobcovia nie sú v danom prípade

aktívne vecne legitimovaní, lebo výskum bol súčasťou plnenia úloh ţalobcov, ktoré im

vyplývali z ich štátnozamestnaneckého vzťahu. Aj preto výstup z tohto výskumu – text

pouţitý v článku mal právnu povahu zamestnaneckého diela.

Okresný súd Ruţomberok rozsudkom z 26. marca 2009 č.k. -165 ţalobe

sčasti vyhovel. Ţalovanej uloţil povinnosť uverejniť v periodiku R. ospravedlnenie v znení:

„Vo svojej dizertačnej práci Faktory virulencie niektorých potravinových a patogénnych

baktérii a ich význam v diagnostike v roku 2004 na Univerzite veterinárneho lekárstva

v Košiciach som neoprávnene pouţila dielo autora MVDr. I. H. PhD. a jeho spoluautorov A.

N., J. U., V. K., čím som neoprávneným spôsobom zasiahla do ich autorského práva. Za toto

svoje konanie sa im touto cestou ospravedlňujem“. Vo zvyšnej časti (týkajúcej sa náhrady

nemajetkovej ujmy) súd ţalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania. Vychádzal

z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, ţe duševnou tvorivou

činnosťou ţalobcov 1/ a 2/ a ďalších dvoch spoluautorov bol vytvorený článok, ktorý nemá

povahu zamestnaneckého diela v zmysle o autorskom

práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), lebo nebol vytvorený pri plnení pracovných povinnosti. V rámci

plnenia pracovných úloh bol ţalobcami realizovaný len účelový odborný výskum, výstupom

z ktorého bola iba určitá štatistika, nie však samotný článok. Článok bol vytvorený duševnou

tvorivou činnosťou ţalobcov mimo plnenia pracovných úloh. Z dokazovania mal súd ďalej

preukázané, ţe dizertačná práca ţalovanej obsahovala na stranách č. 77 a 83 v bode 5.2. text

totoţný s textom článku. Námietku ţalovanej o nedostatku vecnej legitimácie ţalobcov

nepovaţoval súd za opodstatnenú. Uviedol, ţe spoluautorstvo k dielu zakladá síce

z procesného hľadiska nerozlučné spoločenstvo, to sa ale týka len nakladania dielom. Osobné

3

práva autora ( ) a rovnako majetkové práva autora ( zákona č.

) môţe uplatňovať kaţdý zo spoluautorov samostatne. Ţalovaná tým, ţe bez

súhlasu pouţila spoluautorské dielo ţalobcov, porušila ich práva vyplývajúce z duševného

vlastníctva článku. Súd prvého stupňa preto ţalobe sčasti (pokiaľ v nej išlo o poskytnutie

zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia) vyhovel. Vo zvyšnej časti (v časti o náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch) ţalobu zamietol s odôvodnením, ţe nebol preukázaný vznik

závaţnej ujmy ţalobcu 1/ ako predpoklad pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy. O trovách konania rozhodol podľa a

Výrok uvedeného rozsudku, ktorým bolo ţalobe vo veci samej vyhovené, napadla

ţalovaná odvolaním. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 30. marca 2010 sp. zn.

v spojení s doplňujúcim uznesením z 27. júna 2010 sp. zn. a opravným

uznesením z 18. júna 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti potvrdil; rozhodol tieţ o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

V odôvodnení uviedol, ţe rozsudok je v časti napadnutej odvolaním vecne správny.

Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods.1 a 2

) a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, ţe sama ţalovaná v dizertačnej práci

v zozname pouţitej literatúry pod poradovým č. 70 uviedla, ţe pouţila aj text článku.

Aj s poukazom na to konštatoval, ţe nemôţe ísť o zamestnanecké dielo. Odvolací súd podľa

samostatným výrokom pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie,

pričom za zásadného právneho významu označil otázku, či: 1/ „moţno povaţovať

za zamestnanecké dielo také, ktoré bolo vytvorené popri plnení pracovných úloh, pričom

k jeho vytvoreniu došlo na základe poznatkov, ktoré jeho tvorcovia získali v rámci plnenia

pracovných úloh“ a tieţ otázku, 2/ „ak dielo bolo vytvorené tvorivou činnosťou viacerých

osôb, je potrebné, aby všetci títo autori vystupovali ako nerozlučné spoločenstvo autorov“.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil odvolací súd podľa a a podľa

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Uviedla, ţe

v konaní došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) a napadnutý rozsudok spočíva ne nesprávnom právnom poúdení veci

( ). Podľa jej názoru súdy nesprávne posúdili právnu povahu

článku, lebo ide o zamestnanecké dielo. V prospech tohto názoru nasvedčuje to, ţe v záhlaví

článku bol uvedený zamestnávateľ Š., a tieţ to, ţe ţalobcovi 1/ bola v bliţšie

nekonkretizovanom výplatnom termíne vyplatená pracovná odmena 15 000 Sk. Naďalej

namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ţalobcov a v súvislosti s tým poukazovala

aj na skutočnosť, ţe ţalobcami neboli všetci tí (spoluautori), ktorí nimi mali byť, pričom

v konaní o ochranu autorských práv tvoria spoluautori nerozlučné procesné spoločenstvo.

Rozhodnutiam súdov niţšieho stupňa vytýkala tieţ to, ţe jej uloţili povinnosť ospravedlniť

sa aj ďalším (dvom) osobám, ktoré ţalobu nepodali a vôbec neboli účastníkmi konania.

Z týchto dôvodov ţiadala zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a tieţ ním potvrdený výrok

prvostupňového rozsudku a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe článok: a/ vznikol iba

z vlastnej iniciatívy ţalobcu 1/, ktorý ako zamestnanec Š. nemal publikačnú činnosť vo svojej

pracovnej náplni, b/ vychádzal síce z výsledkov výskumu, ţalobca 1/ ho ale vypracoval aţ po

skončení štátnozamestnaneckého vzťahu, c/ vypracoval ţalobca 1/ sám a iba z vlastnej vôle

uviedol v ňom ako spoluautorov aj iné osoby, d/ obsahoval kvantifikáciu veličín a vlastností

analýzy, sama táto kvantifikácia ale nepredstavuje výsledok duševnej tvorivej činnosti, e/ bol

výsledkom duševnej tvorivej činnosti ţalobcu 1/. K otázke aktívnej vecnej legitimácie

ţalobcovia 1/ a 2/ uviedli, ţe v prípade diela spoluautorov práva spojené s dielom patria

všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, čo znamená, ţe kaţdý z nich sa môţe

domáhať ochrany svojich osobnostných a majetkových práv individuálne. Z uvedených

dôvodov ţiadali dovolanie zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ),

zastúpená v súlade s ustanovením , proti rozhodnutiu uvedenému v

ods. 3 , preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa a bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe rozsudok

odvolacieho súdu treba zrušiť.

V preskúmavanej veci odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku zaloţil

prípustnosť dovolania v zmysle Ak odvolací súd vysloví prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len

z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne

vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní potom

predmetom posudzovania môţe byť len správnosť riešenia uvedenej právnej otázky.

Z ustanovenia vyplýva pritom povinnosť dovolacieho súdu prihliadať

vţdy (aj bez osobitnej námietky dovolateľa) na procesné vady konania uvedené v

a tzv. iné vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto povinnosť

má teda dovolací súd aj v konaní o dovolaní, prípustnosť ktorého bola zaloţená výrokom

odvolacieho súdu podľa

1. Ţalovaná procesné vady konania v zmysle v dovolaní nenamietala

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

2. Inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1

písm. b/ ) je také porušenie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré nemoţno

podriadiť pod , ale ich dôsledok sa mohol prejaviť na výsledku konania, ktorý

je formulovaný vo výroku meritórneho rozhodnutia súdu. Pri hodnotení konkrétne namietanej

vady súd skúma, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, ak by k predmetnej vade konania

nedošlo (viď tieţ ).

Judikatúra najvyššieho súdu za inú vadu konania povaţuje tieţ nepreskúmateľnosť

rozhodnutia (viď R 111/1998). Podľa názoru dovolacieho súdu došlo v preskúmavanej veci

k tejto procesnej vade. Podstatu a dôsledky tejto procesnej nesprávnosti vysvetľuje najvyšší

súd v bode 3. tohto uznesenia spolu so závermi, ku ktorým dospel pri posudzovaní správnosti

právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

3. Dovolateľka namieta, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

V prípade dovolania, prípustnosť ktorého bola zaloţená odvolacím súdom v zmysle

, môţe byť v dovolacom konaní preskúmaná správnosť právneho

posúdenia veci odvolacím súdom len v rámci vymedzenom tzv. dovolacou otázkou. Odvolací

súd v danom prípade pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej moţnosti preskúmať

správnosť riešenia otázok, či: l/ „moţno povaţovať za zamestnanecké dielo, také ktoré bolo

vytvorené popri plnení pracovných úloh, pričom k jeho vytvoreniu došlo na základe

poznatkov, ktoré jeho tvorcovia získali v rámci plnenia pracovných úloh – výskumná

činnosť realizovaná na podklade rezortnej zmluvy s objednávateľom výskumnej činnosti“

(viď ďalej 3.1.) a tieţ otázky, 2/ „ak dielo bolo vytvorené tvorivou činnosťou viacerých osôb,

6

je potrebné, aby všetci títo autori vystupovali ako nerozlučné spoločenstvo autorov“

(viď ďalej 3.2.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

3.1. Článok bol napísaný a publikovaný v roku 2002 [za účinnosti zákona

č. Autorského zákona a zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č “)], k ţalobcami tvrdenému zásahu

do autorských práv došlo ale v roku 2004 (za účinnosti ). Vzhľadom

na to bolo potrebné aplikovať , v zmysle ktorého

ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím jeho

účinnosti; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa pôvodným nositeľom práva dielo pouţiť

je autor. Podľa pri diele vytvorenom zamestnancom

na plnenie jeho povinností a pod vedením zamestnávateľa je pôvodným nositeľom práva dielo

pouţiť autor, ak zmluva neurčuje inak; právo dielo pouţiť sa však povaţuje za prevedené

na zamestnávateľa v rozsahu nevyhnutnom pre beţné aktivity zamestnávateľa.

Pre právny záver o tom, či určité dielo má povahu zamestnaneckého diela vytvoreného

zamestnancom na splnenie jeho povinností a pod vedením zamestnávateľa je okrem

zisťovania danosti základných pojmových znakov zamestnaneckého diela (existencia diela

ako výsledku duševnej tvorivej činnosti a tieţ existencia pracovnoprávneho prípadne

obdobného vzťahu k zamestnávateľovi) potrebné aj zistenie, či príslušné dielo bolo vytvorené

autorom za účelom splnenia povinností vyplývajúcich z jeho právneho vzťahu

k zamestnávateľovi. Okolnosťami, ktoré môţu byť podstatné pre zistenie, či ide

o zamestnanecké dielo, sú najmä rozsah a povahu pracovných povinností autora

vyplývajúcich z druhu a charakteristiky vzájomne dojednaných prác, prípadne z popisu

činnosti zamestnanca.

Zo spisu vyplýva, ţe ţalobcovia boli zamestnancami Š. (ţalobca 1/ v období od 1.

októbra 1999 do 28. februára 2002 pracoval ako veterinárny lekár a ţalobkyňa 2/ ako vedúca

odboru hygieny potravín. Zmluvou o riešení a poskytnutí účelových prostriedkov štátneho

rozpočtu z 20. februára 2001 sa Š. zaviazal vyriešiť a realizovať úlohu: „Molekulárna

biologická diagnostika kmeňov E.coli pouţiteľná v našich podmienkach“. Na prácach

spojených s touto úlohou sa podieľali ţalobca 1/, ţalobkyňa 2/ a okrem nich aj MVDr. A. N..

Externým odborným konzultantom bol prof. MVDr. V. K., DrSc. z Ústavu fyziológie

hospodárskych zvierat SAV v Košiciach, ktorý potvrdil, ţe ţalovanej na poţiadanie poskytol

rukopis článku, ktorý potom ţalovaná prevzala do svojej dizertačnej práce. Ţalovaná na

pojednávaní pred súdom prvého stupňa 17. apríla 2008 sama uviedla, ţe po odchode ţalobcu

1/ z ústavu v januári 2001 výstupy výskumu ešte neboli definitívne spracované.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe je plne opodstatnený záver odvolacieho súdu,

v zmysle ktorého článok nemá znaky zamestnaneckého diela (§ 17 ods. 5 zákona

č. ); článok nebol vytvorený za účelom plnenia pracovných povinností ţalobcov

1/ a 2/ ani na príkaz zamestnávateľa. Sama skutočnosť, ţe bývalý zamestnanec po skončení

pracovného pomeru u zamestnávateľa vytvoril také dielo, pri ktorom vychádzal

zo svojich poznatkov alebo skúseností, ku ktorým dospel alebo ktoré získal pri plnení

pracovných úloh vyplývajúcich z uţ skončeného pracovného pomeru (v danom prípade

z výsledkov výskumu), nezakladá právnu povahu ním vytvoreného diela ako

zamestnaneckého diela.

3.2. Pojem „dielo“ definoval Ustanovenie zákona

č. za dielo spoluautorov označovalo dielo, ktoré vzniklo vlastnou tvorivou

duševnou činnosťou dvoch alebo viacerých autorov ako dielo jediné, ku ktorému patria práva

všetkým autorom spoločne a nerozdielne.

Za spoluautorov moţno povaţovať len subjekty, ktorých vlastná tvorivá činnosť

sa stala súčasťou vytvoreného diela, pričom túto činnosť všetky zúčastnené osoby vykonali

pred dokončením diela.

Súdy v danom prípade povaţovali článok za spoluautorské dielo. Vychádzali teda

z toho, ţe článok bol výsledkom tvorivej duševnej činnosti viacerých (spolu)autorov. Pritom

je ale uţ v ţalobe (č.l. 3 spisu) uvedené, ţe „predmetný článok inicioval a napísal sám“

ţalobca 1/. Na pojednávaní 2. júna 2008 sa ţalobca 1/ pred prvostupňovým súdom vyjadril, ţe

článok napísal on (č.l. 87 spisu) spolu s ostatnými autormi (č.l. 88 spisu). Vo vyjadrení

k odvolaniu ţalovanej (č.l. 129 spisu) bol ţalobca 1/ označený za „hlavného autora“, v tom

istom podaní je však konštatované, ţe „je bezpochyby jediným iniciátorom vzniku autorského

diela a aj ho sám napísal“, pričom „ţiadna osoba z trojice U., N., K. nespochybňuje túto

zásluhu MVDr. H.“ (č.l. 131 spisu). Ţalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k inému odvolaniu

ţalovanej (č.l. 190 spisu) konštatovali, ţe uţ dávnejšie vysvetlili „pozadie vzniku

predmetného diela, ktoré napísal sám MVDr. I. H.“ s tým, ţe „pri uverejňovaní diela

v časopise V. X. uviedol len z dobrej vôle mená ostatných osôb (hoci to naozaj urobiť

nemusel)“.

V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd poukazuje na to, ţe aj odôvodnenie

rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v ( ).

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené skutočnosti, ale

tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom

konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v ,

je nepreskúmateľný.

Ustanoveniu by v danom prípade zodpovedalo také odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré by vysvetľovalo, so zreteľom na ktoré skutkové

okolnosti a za aplikácie ktorých ustanovení zákona treba článok (napriek opakovaným

vyjadreniam ţalobcu 1/, ţe ho napísal sám) povaţovať za výsledok tvorivej činnosti viacerých

fyzických osôb. Napadnutý rozsudok ale, na úkor preskúmateľnosti, také odôvodnenie

neobsahuje. Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu

je v tomto smere nepreskúmateľný.

Iná vada ( a R 111/1998, ako aj ),

ku ktorej v preskúmavanej veci došlo, má v dovolacom konaní za následok, ţe dovolací súd

9

nemá moţnosť posúdiť správnosť právneho posúdenia veci. Pokiaľ napadnutý rozsudok jasne,

zreteľne, presvedčivo a preskúmateľne nevysvetľuje, prečo je článok spoluautorské dielo,

a nie dielo (iba) ţalobcu 1/, nemá najvyšší súd moţnosť posúdiť, či odvolací súd sám správne

vyriešil otázku č. 2, ktorú vymedzil v súvislosti s pripustením dovolania. Ak článok nebol

spoluautorské dielo, ale dielo ţalobcu 1/ (rozhodnutie odvolacieho súdu náleţite nevysvetľuje,

prečo táto moţnosť neprichádza do úvahy), nemalo ţiadne opodstatnenie pripustenie

dovolania ( ) na zodpovedanie dovolacej otázky týkajúcej sa právneho

postavenia spoluautorov.

4. Vzhľadom na to, ţe v konaní došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil ( )

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková