Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/188/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: P., zastúpenej

advokátskou kanceláriou F., proti povinnej: Z., zastúpená ustanovenou opatrovníčkou Evou

Pivarčovou, zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, o vymoženie 545,24 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o odvolaní

a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -55 zo 04. februára 2013, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní oprávnenej z a s t a v u j e.

II. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

IV. Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len Exekučný poriadok) na základe

rozhodcovského rozsudku z 09. 11. 2007 sp. zn. SR 8565/07 vydaného Stálym

2

rozhodcovským súdom, ktorý zriadila Slovenská rozhodcovská a. s. (ďalej len rozhodcovský

rozsudok). Okresný súd Lučenec uvedenej žiadosti vyhovel a súdneho exekútora poveril

vykonaním exekúcie.

Následne Okresný súd Lučenec uznesením č. k. -17 z 10. 02. 2012

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zastavenie exekúcie odôvodnil poukazom

na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. O neprípustnosti exekúcie

rozhodol podľa ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie

, a o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase podpísania zmluvy s použitím európskej právnej úpravy dotýkajúcej sa

problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. Súd prvého stupňa

zmluvný vzťah medzi oprávnenou a povinnou zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský

vzťah a aplikoval okrem vnútroštátnej právnej úpravy aj Smernicu Rady 93/13/EHS

z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica).

Exekučný súd ďalej konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere

nebola dojednaná individuálne. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná síce

formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy k smernici, avšak vychádzajúc

z povahy samotnej zmluvy o úvere bolo zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom

dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným konaním bude takmer vždy

veriteľ. Súd mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním

rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené

na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov

a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom

ktorej bola aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu. Exekučný

súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku

a ako taká bola už od počiatku absolútne neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4

účinného v čase podpísania zmluvy. V dôsledku toho súd prvého

stupňa považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti

je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj dôvodom na jej

vyhlásenie za neprípustnú a následné zastavenie exekúcie.

3

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením

č. k. -55 zo 04. 02. 2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Na margo zamietnutia návrhu na prerušenie

konania odvolací súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a uviedol, že vnútroštátny

súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu

podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom,

pričom je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere

považovať za nekalú. Ďalej aplikujúc ustanovenie sa stotožnil

s odôvodnením napadnutého uznesenia a skonštatoval správnosť jeho dôvodov i napriek

tomu, že exekučný súd exekúciu zastavil s použitím nesprávneho, resp. nepresného

zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Odvolací súd vzhľadom

na konkrétny dôvod zastavenia exekúcie - zistenie materiálneho nedostatku exekučného titulu

spočívajúceho v absencii legitimity jeho vydania – uviedol, že danému dôvodu zastavenia

exekúcie zodpovedá ustanovenie § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Dodal, že

exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný bez platne dojednanej

rozhodcovskej doložky bolo nutné považovať za nulitný právny akt, ktorý nemohol

nadobudnúť účinky vykonateľného rozhodnutia. Pokiaľ sa tak exekúcia v danej veci začala

na podklade nespôsobilého exekučného titulu, teda rozhodnutia, ktoré sa dosiaľ nestalo

vykonateľným, tejto zákonnej prekážke vedenia exekúcie zodpovedá osobitný dôvod

zastavenia nezákonne vedenej exekúcie vymienený v ustanovení § 57 ods. 1 písm. a/

Exekučného poriadku a nie dôvod uvedený v ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného

poriadku, ktorý aplikoval exekučný súd. Toto pochybenie však nemalo vplyv na vecnú

správnosť odvolaním napadnutého uznesenia. Odvolací súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú

doložku správne súd prvého stupňa posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ustanovenie

tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú

v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd nespochybňoval právne stanovisko oprávnenej,

že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve ako typovej, adhéznej zmluve bola

platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia

absolútnej neplatnosti tohto dojednania bola skutočnosť, že táto podmienka nebola

so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu

možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných

dojednaní vylúčiť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnej

absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva medzi

4

všeobecným súdom a rozhodcovským konaním. Odvolací súd odvolacie námietky oprávnenej

vyhodnotil ako nedôvodné a dospel k záveru, že pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola

založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní je nesporné, že rozhodcovský

rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)

spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol

nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 19. 03. 2013.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici v časti výroku o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( v spojení s

písm. d/ - správne malo znieť „písm. f/“ O. s. p) a že napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ),

keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval a

Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s § 36 ods. 5 Exekučného poriadku a súčasne, že napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Na základe uvedeného oprávnená

navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala oprávnená (ďalej

aj dovolateľka) tiež dovolanie, v ktorom uviedla, že súdy rozhodli „nad rámec zverenej

právomoci“ ( ), konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo

( ), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená

pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, rozhodovali napriek tomu,

že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/

), oprávnenej odňali možnosť konať pred súdom ( ) tým,

že nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej

právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu,

súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie, v konaní sa dopustili inej vady konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), pretože

nesprávne zistili skutkový stav a nevykonali náležité dokazovanie a napadnuté rozhodnutie

založili na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolateľka

5

žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň

žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa a Súdnemu

dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala

v podanom dovolaní.

Povinná ani súdny exekútor sa k opravným prostriedkom oprávnenej nevyjadrili.

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) skúmal najskôr,

či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Najvyšší súd SR konštatuje, že odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu

prvého stupňa. Najvyšší súd SR na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný ( a a a ).

Dodáva, že oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci

bola už účastníčkou konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach

pred Najvyšším súdom SR, v ktorých tak ako aj v tomto prípade podala odvolanie

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR konanie o jej odvolaniach v týchto

veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 24. 06. 2013

sp. zn. a sp. zn. , zo 06. 08. 2013 sp. zn. ,

z 13. 08. 2013 sp. zn. , z 31. 10. 2013 sp. zn. ,

sp. zn. , z 31. 12. 2013 sp. zn. ). Najvyšší súd SR na uvedené

rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje

s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom k tomu, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie

odvolania oprávnenej nie je daná Najvyšší súd SR konanie o odvolaní oprávnenej

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zastavil ( a ).

6

II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala včas oprávnená zastúpená

v dovolacom konaní v súlade s vetou druhou , skúmal ďalej, či je

dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa

K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky.

V prejednávanej veci Najvyšší súd SR konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie má

právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv;

b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie.

Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania

podľa má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva nie je žiadny

dôvod pre prerušenie konania. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých

rozhodnutiach spomína aj smernica 93/13/EHS z určujúceho hľadiska však zo strany súdov

nižších stupňov išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov.

Ako príklad Najvyšší súd SR uvádza rozhodnutia z 21. 03. 2013 sp. zn. ,

z 31. 05. 2013 sp. zn. , sp. zn. , z 24. 06. 2013

sp. zn. , z 31. 07. 2013 sp. zn. a sp. zn. ,

na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich

vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci. S poukazom na uvedené dovolací súd

návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 ) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

7

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú uvedené v a

Dovolateľkou napadnuté uznesenie však nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie

oprávnenej preto podľa a nie je prípustné.

Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Oprávnená procesné vady konania v zmysle , a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolací súd sa ďalej zaoberal oprávnenou namietanými vadami, pričom konštatoval:

1. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu ( )

je daná iba vtedy, ak súd rozhodol o veci, o ktorej nemal rozhodnúť. Rozhodovanie súdov

v exekučných veciach však vyplýva priamo zo zákona (viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44

ods. 1 Exekučného poriadku).

2. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej,

preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle v

(viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 01. 02. 2012 sp. zn. a tiež

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. 06. 2012 sp. zn. ).

3. Ustanovenie dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal

a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania – nebol

podaný (žiadny) návrh na začatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu. V danom

prípade však bol podaný návrh na vykonanie exekúcie.

4. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd pri skúmaní,

či je exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vychádza z tvrdení

oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

8

), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu.

5. Nejde o vadu konania v zmysle , ak súd oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či k návrhu na vykonanie pripojený

exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný nevykonal na pojednávaní

a za prítomnosti oprávnenej a povinnej; obdobne – teda aj bez nariadenia pojednávania,

vykonania dokazovania a osobnej účasti oprávnenej môže exekučný súd dospieť k tomuto

záveru aj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších

štádiách exekučného konania.

6. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu,

ktorý nemal právomoc ho vydať, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon

rozhodnutia a oprávnenému sa neznemožňuje konať pred súdom ( ).

Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok

(R 46/2012).

7. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

a a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2

v spojení s ). Za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv oprávnenej. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní.

Keďže k obdobným dovolacím námietkam oprávnenej, z ktorých vyvodzuje

prípustnosť a opodstatnenosť jej dovolania podaného aj v preskúmavanej veci sa už Najvyšší

súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach,

9

v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky dovolací súd

konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach sú plne opodstatnené

aj v preskúmavanej veci. Ako príklad uvádza Najvyšší súd SR rozhodnutia z 31. 05. 2013

sp. zn. , z 24. 06. 2013 sp. zn. , z 31. 07. 2013

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , z 22. 08. 2013 sp. zn.

, z 21. 01. 2014 sp. zn. a sp. zn. .

Najvyšší súd SR sa aj v preskúmavanej veci stotožňuje s názorom, že v danom prípade

rozhodcovský rozsudok – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – nie je

vykonateľný exekučný titul. Stotožnil sa s názorom, že v danom prípade uzavretá

rozhodcovská doložka – z dôvodov vysvetlených už súdmi nižších stupňov – je neprijateľná

podmienka spotrebiteľskej zmluvy ( ), čo zakladá

jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského

súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný

exekučný titul.

Osobitne k námietke oprávnenej, že súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne

pojednávanie aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť Najvyšší súd SR konštatuje, že tak

ako správne poznamenala oprávnená účinným od 09. 08. 2012

(do 31. 12. 2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného

poriadku doplnil o odsek 5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa

§ 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa

nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom prípade exekúciu

zastavil uznesením z 10. 02. 2012, teda ešte pred účinnosťou uvedenej novely. Odvolací súd

v danom prípade postupoval v súlade s ustanovením , ak o odvolaní

oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. Dovolací súd ďalej dodáva, že súdy

oprávnenej tiež neodňali možnosť konať pred súdom tým, že jej neumožnili viesť

kontradiktórne konanie, keďže vzhľadom na predložené listinné dôkazy postačuje, ak sú

rozhodujúce skutočnosti osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho

založených listín a príloh.

10

V súvislosti s námietkou dovolateľky, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že táto vada je relevantným

dovolacím dôvodom ( ), avšak (na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v ) nezakladá (súčasne) aj prípustnosť dovolania. To isté platí

aj o nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou a nevyšli najavo ani iné vady uvedené v ,

pričom prípustnosť podaného dovolania nevyplýva ani z Najvyšší súd SR

odmietol procesne neprípustné dovolanie oprávnenej podľa v spojení

s

IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo

zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnej trovy tohto konania (

v spojení s ). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnej povinnej

právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala

( v spojení s a ). Najvyšší súd SR

nepriznal povinnej náhradu trov týchto konaní, lebo povinná nepodala návrh na ich priznanie

( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. mája 2014

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová