Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/226/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Grösslingova 4, proti ţalovanej Slovenská republika, za ktorú koná

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné

námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom

súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského

súdu v Ţiline z 11. apríla 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou 27. septembra 2012 na Okresnom súde Martin sa ţalobkyňa

domáhala, aby ţalovanej bola uloţená povinnosť nahradiť jej majetkovú škodu

a nemajetkovú ujmu v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. “). V ţalobe okrem iného uviedla, ţe predmetnú škodu a ujmu jej

spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Martin, preto jeho sudcovia

nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský súd

v Ţiline rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1

).

Okresný súd Martin uznesením zo 6. februára 2013 č. k. -26 vyzval

ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa

poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí

prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len „“).

Uznesenie Okresného súdu Martin zo 6. februára 2013 č. k. -26

napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku

zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1

). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo ţalobkyňa poprela),

nezaťaţovala by ju povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku, lebo konanie je v danom

prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona

č.

Krajský súd v Ţiline uznesením z 11. apríla 2013 sp. zn. uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe

z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti

sudcom Okresného súdu Martin; za správny označil tieţ následný postup súdu prvého

stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti, a to aj s poukazom

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp. zn.

. Odvolací súd na záver s poukazom na ustanovenie

zdôraznil, ţe podanie námietky zaujatosti nebráni súdu uskutočniť iné úkony pred jej

predloţením nadriadenému súdu, no nemôţe vydať rozhodnutie vo veci samej alebo

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V danej situácii nedošlo k vydaniu rozhodnutia

vo veci samej, ale iba k procesnému rozhodnutiu. Na podporu správnosti svojich tvrdení

odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca

2013 sp. zn. .

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom

ţiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, lebo v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, ţe sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný ( ). Túto

procesnú vadu vyvodzovala ţalobkyňa z toho, ţe nepodala námietku zaujatosti (ţiadna

obsahová súčasť ţaloby nebola týmto procesným úkonom a ani nemala náleţitosti

námietky zaujatosti stanovené v ). Neexistujúcu či „neplatnú námietku

zaujatosti“ nebolo moţné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôţe

existovať ani jej poplatková povinnosť. Ďalej namietla, ţe vo veci rozhodoval vylúčený

sudca ( ). K názoru, ţe došlo k tejto procesnej vade, dospela

ţalobkyňa na základe toho, ţe súdny poplatok jej vyrubila vylúčená sudkyňa Okresného

súdu Martin, nezákonným postupom ktorým jej bola spôsobená majetková a nemajetková

ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle Ţalobkyňa ďalej

tvrdila, ţe vecné oslobodenie tohto konania ( ) sa

vzťahuje aj na námietku zaujatosti (v súvislosti s tým ţalobkyňa poukázala na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp. zn. ).

Skutočnosť, ţe v danej veci nebola podaná námietka zaujatosti, potvrdzuje aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2012 sp. zn. , ktoré

bolo vydané v inej veci.

Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta

druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1

písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalobkyňa dovolaním, nemá znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému aţ c/ Dovolanie ţalobkyne preto podľa

ustanovení a prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj

uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;

ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999,

R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe

pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny

názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade

skutočne došlo.

Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle aţ d/ a

netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalobkyňa tvrdí, ţe v danom prípade súdy konali napriek tomu, ţe sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ).

V zmysle veta prvá konanie začína na návrh. Toto ustanovenie

určuje moment, ktorým vznikajú upravené procesné

práva a povinnosti súdu a účastníkov konania. Nedostatok návrhu na začatie takého

konania, ktoré podľa zákona môţe začať len na návrh, je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania; ak súd zistí, ţe sa pred ním vedie konanie bez toho, aby bol podaný

návrh na začatie konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie

v ktoromkoľvek štádiu zastaví. Skutočnosť, ţe občianske súdne konanie v niektorej veci

prebehlo bez toho, aby bol podaný návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať,

zakladá procesnú vadu uvedenú v

O prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh

ako procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tieţ rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2005 sp. zn.

a z 19. októbra 2006 sp. zn. ).

V občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh

na začatie konania označuje ako ţaloba. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa podala

ţalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. na Okresnom súde Martin 27. septembra 2012. Neopodstatnená je preto

jej námietka, ţe v tejto veci, ktorá mohla začať len na návrh, nebol podaný návrh

na začatie konania (ţaloba).

Ţalobkyňa na odôvodnenie prípustnosti jej dovolania uviedla, ţe: a/ bolo

rozhodované o námietke zaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne

uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, ktorý jej vyrubený nemal byť,

c/ odvolací súd prvostupňové uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za námietku

zaujatosti potvrdil.

Dovolateľka uviedla, ţe sa nestotoţňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka

zaujatosti je návrhom na začatie 'samostatného' konania o vylúčenie sudcu“. Obsah

odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ale v ničom

neopodstatňuje záver, ţe by odvolací súd zastával tento názor (t.j. ţe konanie o námietke

zaujatosti je samostatným konaním). Odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia len stotoţnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa

nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky

zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov ().

Ţalobkyňa napriek tomu, ţe na jednej strane v dovolaní „nesúhlasí so separáciou

konania o námietke zaujatosti“, na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodila

z ustanovenia , čo ale svedčí o tom, ţe túto „alternatívu“ (t.j. ţe

námietka zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie „samostatného“ konania) si predsa len

osvojuje.

Dovolací súd pripomína, ţe v danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce

ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok. To povaţuje dovolací súd za okolnosť,

ktorá má zásadný význam. Pokiaľ je s návrhom na začatie konania (ţalobou), výlučne

ktorý má na mysli ustanovenie , spojený vznik dvojstranného

procesno-právneho vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným, podaním námietky zaujatosti

takýto procesno-právny vzťah (medzi ţalobcom a ţalovaným) nevzniká. O to viac

nemoţno o zaloţení vzťahu takejto povahy hovoriť v prípade osobitného finančno-

právneho (poplatkového) vzťahu medzi poplatníkom a štátom, v ktorom úlohou súdu

nie je prerokovať určitú vec ţalobcu a ţalovaného, ale posúdiť, či nastala skutočnosť,

s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka zaplatiť súdny

poplatok; podanie „návrhu na začatie konania“ v tomto finančno-právnom (poplatkovom)

vzťahu je pojmovo vylúčené.

V občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním ţaloby (§ 79 veta prvá

), súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre

konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti,

ustanovení zástupcu, uloţení poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.).

O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbeţne prebiehajúcom)

konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach

predstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je

podaný jediný návrh na začatie konania – ţaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje

o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti

účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo

podaním návrhu na začatie konania (ţaloby). Len ak takéto občianske súdne konanie ako

celok prebehlo napriek tomu, ţe sa nepodal návrh na jeho začatie (ţaloba), hoci bol podľa

zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle

Tvrdenie, ţe v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, nie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237

písm. e/ , lebo sa ním bez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol

podaný ţiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, s tým, ţe

v ţalobou riadne začatom konaní bol vyrubený súdny poplatok, ktorý (podľa ţalobkyňou

zastávaného názoru) nemal byť vyrubený.

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, ţe pokiaľ aj súd prvého

stupňa prípadne uznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci

ţalobkyňa túto námietku nevzniesla (pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal),

a odvolací súd prvostupňové uznesenie potvrdil, nemohlo to mať za následok procesnú

vadu uvedenú v ustanovení

Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa poloţky

č. 17a Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca ( ).

Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich

pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich

nezaujatosti ( ). Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí

rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie

o dovolaní ( ). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach ( ).

Neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci, nebránila v danom prípade dovolaciemu súdu pri skúmaní

podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia , posúdiť

túto otázku samostatne a prípadne i inak, neţ ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak

moţno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie

o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje výnimku z významnej ústavnej

zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (

Slovenskej republiky). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závaţných

dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,

nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, ţe v osobe

určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci,

nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného

a nezaujatého rozhodovania.

Z hľadiska je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci

(kedy má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má

k účastníkovi konania určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý moţno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania. V danom prípade

ţalobkyňa – z hľadiska obsahového (viď ) – namieta, ţe

Mgr. Magdaléna Šmidtová, sudkyňa Okresného súdu Martin, ktorá rozhodla o povinnosti

ţalobkyne zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 €, bola vylúčená z prejednávania

a rozhodovania tejto veci, lebo je sudkyňou Okresného súdu Martin, nesprávny úradný

postup ktorého v inej veci zakladá podľa názoru ţalobkyne zodpovednosť ţalovanej

v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu ( ) nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má

prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva

súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája

2010 sp. zn. ). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely

preskúmavanej veci konštatuje, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani

to, ţe vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím

nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci zaloţil zodpovednosť ţalovanej

za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe námietka ţalobkyne

o existencii procesnej vady konania v zmysle nie je opodstatnená.

Vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa v dovolaní neopodstatnene namietla existenciu vád

konania v zmysle a , čo pri uţ vyššie uvedenom konštatovaní

o neprípustnosti jej dovolania v zmysle a a aţ d/

a f/ znamená, ţe tento jej mimoriadny opravný prostriedok nie je podľa

procesne prípustný, nepristúpil dovolací súd k posúdeniu

správnosti právneho posúdenia veci ( ), na ktorom spočíva

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu; ani prípadná nesprávnosť právneho posúdenia

nezakladá totiţ prípustnosť dovolania (viď R 54/2012). Z toho istého dôvodu dovolací

súd neskúmal ani správnosť záverov odvolacieho súdu v tých otázkach, v súvislosti

s ktorými ţalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 9. októbra 2011 sp. zn. a z 21. novembra 2012 sp. zn. ,

resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp. zn. .

Z dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalobkyne odmietol podľa v spojení s

ako procesne neprípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5

v spojení s ustanoveniami a , keď ţalovanej (ktorej

vzniklo právo na náhradu trov konania) v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová