Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/224/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : J. S., bývajúci

v B., zastúpený JUDr. V. R., advokátkou Advokátskej kancelárie H., proti ţalovanému :

K., v konaní o návrhu na náhradu škody vo výške 3 721,37 € s prísl., vedenej na Okresnom

súde Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2012 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2012

sp. zn. v jeho zmeňujúcej časti, v ktorej bol zmenený rozsudok Okresného

súdu Banská Bystrica z 13. októbra 2011 č.k. -254 v časti výroku, ktorým

okresný súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne

zo sumy 3 343 € od 28. augusta 2007 do zaplatenia tak, ţe návrh v tejto časti zamietol

a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania a v rozsahu zrušenia vec vracia

Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 13. októbra 2011 č.k. -254

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 3 343 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne

od 28.8.2007 aţ do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zastavil konanie

na sumu 378,37 € s prísl. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh zamietol. Zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi na náhrade trov konania 1 522,16 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne ţalobcu advokátky JUDr. V. R.,

Advokátska kancelária H.. Zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu na súdnom poplatku za

konanie sumu 66,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku pripojeným príkazom na

úhradu. Zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu na znaleckých trovách 495,12 € do troch

dní od právoplatnosti rozsudku pripojeným príkazom na úhradu. Vykonaným dokazovaním

mal za preukázané, ţe došlo k stretu dvoch motorových vozidiel, pričom osobným

2

motorovým vozidlom ţalobcu N. došlo k nárazu do zadnej časti osobného motorového

vozidla Š.. Tým došlo k poškodeniu oboch motorových vozidiel. Je nepochybné, ţe škoda

bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Ku škode

na motorovom vozidle ţalobcu došlo z tohto dôvodu, ţe spôsob jazdy motorového vozidla Š.

sa pre ţalobcu stal náhlou prekáţkou v jazde (vyhýbací manéver chodcovi), v dôsledku čoho

ţalobca nemal moţnosť so svojím vozidlom zastaviť tak, aby do prechádzajúceho vozidla

nenarazil. Znalec konštatoval, ţe ţalobca išiel povolenou rýchlosťou a na priečne

premiestnenie osobného motorového vozidla Š. reagoval aţ v okamihu, keď na túto reakciu

vznikol podnet. Jeho konanie a reakciu treba povaţovať za primeranú. Bezprostrednou

príčinou vzniku škody u ţalobcu (poškodenia jeho vozidla) bol vyhýbací manéver vodiča B. –

Š.. Podľa teda ţalobca nemá účasť na spôsobení vzniknutej

škody (zo stretu prevádzok dvoch motorových vozidiel). Jeho nárok na náhradu škody voči

ţalovanému z právneho dôvodu podľa je teda

preukázaný. Z doplnenia znaleckého posudku č. 1 vyplýva, ţe skutočnou výškou škody

na osobnom motorovom vozidle N. B. ku dňu 15.3.2007 (deň dopravnej nehody) je 100

711,22 Sk = 3 343 € vrátane DPH. Znalec uviedol, ţe kalkulácia nákladov na opravu

vypočítaná S. nie je totoţná so skutočnou škodou, ktorá na vozidle vznikla v dôsledku

dopravného stretu, ale je niţšia o zhodnotenie opravovanej skupiny vozidla, ako

i zníţenie predajnosti vozidla v dôsledku tejto opravy. Ţalobca po doplnení znaleckého

dokazovania zobral späť návrh na náhradu škody vo výške 378,37 €, čo je rozdiel medzi

pôvodne ţalovanou sumou 3 721,37 € a výškou škody vyčíslenou znalcom 3 343 €. V tejto

časti so súhlasom ţalovaného konanie na základe späťvzatia návrhu zastavil. Z uvedených

dôvodov potom zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu škody vo výške 3 343 €.

Ţalobca ţiadal priznať úrok z omeškania od 1.8.2007 aţ do zaplatenia. Podľa zákona

č. podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistené plnenie do 15

dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške

náhrady škody poisťovateľovi ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie

poistného plnenia. Z priestupkového spisu je preukázané, ţe Okresné riaditeľstvo Policajného

zboru B. ţalovanému listom zo dňa 8.8.2007 zaslalo odpoveď na vyţiadanie správy

o dopravnej nehode, pričom ţalovaný túto odpoveď prevzal 12.8.2007, o čom svedčí

doručenka pripojená v priestupkovom spise. Od tohto dátumu začína plynúť ţalovanému

15 dňová lehota na náhradu škody ţalobcovi, ktorá uplynula 27.8.2007. Aţ od nasledujúceho

3

dňa 28.8.2007 sa ţalovaný dostal do omeškania s plnením peňaţného dlhu ţalobcovi, preto

mu priznal od uvedeného dátumu úrok z omeškania vo výške podľa Nariadenia vlády

č.

O náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol podľa tak, ţe zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo 14. novembra

2012 č.k. -284 rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zaviazal

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 3 343 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil.

V časti výroku, ktorým okresný súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania

vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3 343 € od 28.8.2007 do zaplatenia zmenil tak, ţe návrh

v tejto časti zamietol. Výrok, ktorým zaviazal ţalovaného nahradiť ţalobcovi trovy konania

vo výške 1 522,16 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne

ţalobcu JUDr. V. R. advokátky so sídlom Advokátska kancelária H. potvrdil. Výrok, ktorým

okresný súd zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu na súdnom poplatku za návrh na

začatie konania sumu 66,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil. Výrok,

ktorým zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého konania v sume 495,12 €

do troch dní od právoplatnosti rozsudku rozsudok okresného súdu potvrdil. Ţalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Ohľadne rozhodnutia okresného súdu v časti výroku o úrokoch z omeškania odvolací súd

uviedol, ţe z ustanovenia vyplýva, ţe poisťovateľ je

povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného

na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení

právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľom, ak z tohto

rozhodnutia nevyplýva iná lehota. Z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.

na vyţiadanie správy o dopravnej nehode doručenej ţalovanému dňa 12.8.2007 ţalovaný

nemal zistenú zodpovednosť poisteného za vzniknutú škodu ani rozsah poškodenia

motorového vozidla N. ev. č. B., pretoţe táto otázka nebola výslovne riešená v rámci

priestupkového konania vedeného voči chodcovi O. B.. V tomto smere nemoţno za

relevantné povaţovať ani stanovisko S., pretoţe skutočná výška škody bola stanovená aţ

znalcom v Doplnení č. 1 zo dňa 25.4.2011 znaleckého posudku č. X. zo dňa 13.2.2011,

z ktorého súdu pri konečnom rozhodnutí vo veci vychádzal. Okresné riaditeľstvo Policajného

zboru ODI B. v správe o nehode uviedlo, ţe dopravnú nehodu zavinil chodec O. B..

Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania podľa je

omeškanie s plnením peňaţného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je

existencia pohľadávky, t.j. práva na plnenie, zročnosť (splatnosť) pohľadávky. Pohľadávka

ţalobcu proti ţalovanému vznikne aţ právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pretoţe aţ

v súdnom konaní bola ustálená zodpovednosť poisteného vodiča P. B.

(a prevádzkovateľa Z. B.) za vzniknutú škodu a ustálená jej výška (skutočná škoda). Odkaz

ţalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30.9.1996 nie je náleţitý. Predmetom konania bolo zvýšenie odškodnenia za

sťaţenie spoločenského uplatnenia, o ktorom môţe rozhodnúť len súd. Z uvedeného

vyplýva, ţe ţalovaný sa v zmysle ustanovenia

dostane do omeškania aţ uplynutím lehoty na plnenie vyplývajúce z právoplatného

rozhodnutia vo veci samej, preto rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3

343 € od 28.8.2007 aţ do zaplatenia podľa zmenil tak, ţe návrh v tejto časti

zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu do výroku o príslušenstve pohľadávky podal

dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením

a dôvodnosť ustanovením , t.j. nesprávnym právnym posúdením

veci. Ţiadal rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku o príslušenstve pohľadávky zmeniť tak,

ţe zaviaţe ţalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy

3 343 € za čas od 28.8.2007 do 28.11.2012 spolu v sume 1 491,81 € do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia a zaviazal ţalovaného k náhrade trov dovolacieho konania.

Uviedol, ţe v konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe spoločnosť S. dňa 28.3.2007 na

základe vykonanej ohliadky vypracovala kalkuláciu opravy č. X., ktorou ustálila škodu,

spôsobenú na motorovom vozidle ţalobcu pri dopravnej nehode dňa 15.3.2007. Listom zo dňa

14.8.2007 ţalovaný ţalobcovi oznámil, ţe nie je oprávnený poskytnúť mu poţadované

poistné plnenie, teda náhradu škody, nakoľko podľa jeho názoru za škodu zodpovedá chodec

O. B., ktorý vošiel náhle do jazdnej dráhy motorového vozidla B.. Teda uţ dňa 14.8.2007 mal

ţalovaný k dispozícii všetky podklady potrebné na posúdenie miery zodpovednosti ako výšky

škody, keďţe rozhodol o nároku ţalobcu na náhradu škody síce zamietavým stanoviskom. Je

teda toho názoru, ţe ţalovaný k tomuto termínu povaţoval prešetrenie škodovej udalosti za

skončené. Táto skutočnosť nemá podľa názoru ţalobcu vplyv na okolnosť, ţe ţalovaný

nesprávne právne posúdil uplatnený nárok na náhradu škody. Z obsahu všetkých vyjadrení

ţalovaného nielen v priebehu prvostupňového konania, ale aj z obsahu samotného odvolania

vo veci samej je viac neţ zrejmé, ţe ţalovaný od počiatku nesprávne posudzoval uplatnený

nárok na náhradu škody a absolútne popieral čo i len moţnosť posúdenia uplatneného

nároku podľa ustanovenia . V predmetnej veci poistený oznámil ţalovanému

škodovú udalosť, ţalobca ako poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil a svoje nároky

preukázal podľa poţiadaviek ţalovaného a preto bolo povinnosťou ţalovaného sa

zaoberať v rámci prešetrovania mierou účasti na vzniknutej škode. Nesplnenie týchto

zákonných povinností ţalovaným nemôţe zaťaţovať a poškodzovať ţalobcu v tom, ţe po

dobu viac ako piatich rokov nedostal od ţalovaného ţiadne, teda ani čiastočné plnenie, hoci

miera účasti mohla byť pri serióznom prístupe ţalovaného stanovená mimosúdne. Tento

postup ţalovaného poškodil ţalobcu v tom, ţe aţ po piatich rokoch bola uhradená náhrada

škody, teda sa mu vrátili peňaţné prostriedky, ktoré ešte v roku 2007 investoval do opravy

poškodeného motorového vozidla. Náhradu škody obdrţal dňa 28.11.2012 a teda výška

uplatneného úroku z omeškania za dobu od 28.8.2007 do 28.11.2012 predstavuje čiastku 1

491,81 €.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému zákon pripúšťa

dovolanie.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach 10 násobok minimálnej mzdy, pričom

na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Predmetom dovolacieho konania je príslušenstvo pohľadávky, ktorého výška ku dňu

začatia dovolacieho konania, teda podania dovolania, predstavuje sumu 1 491,81 €. Dovolanie

ţalobcu preto v zmysle ustanovenia je prípustné.

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi; obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v ,

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

I keď ţalobca namietal, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ), dovolací súd vzhľadom na druhá veta

skúmal, či dovolaním napadnutý rozsudok (výrok o príslušenstve pohľadávky) nebol vydaný

v konaní, v ktorom došlo k procesnej vade konania uvedenej v (

písm.a/ ). V dovolacom konaní ale existencia vady tejto povahy nevyšla najavo.

Rovnako so zreteľom na druhá veta dovolací súd skúmal, či

v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Na takúto vadu musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná.

Z ustanovenia vyplýva moţnosť odôvodniť procesne

prípustné dovolanie tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Predpokladom naplnenia dôvodu dovolania podľa citovaného zákonného ustanovenia,

samozrejme len za predpokladu splnenia podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 238

a , je kumulatívne splnenie podmienok v ňom obsiahnutých. Konanie musí byť

preto postihnuté inou vadou, t.j. vadou odlišnou od vád taxatívne stanovených v ustanovení

, resp. vadou, ktorá nezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia, vedúcimi

k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Zároveň medzi inou vadou a napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu musí existovať kauzálny nexus.

Iná vada tak predstavuje spôsobilý dôvod dovolania aj v prípade, ak jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní.

V zmysle konštantnej judikatúry dovolacieho súdu sa tento obligatórne zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Samotná skutočnosť, ţe iná vada existovala,

7

poprípade mohla vyústiť do nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu, sa povaţuje

za nepostačujúcu. Z daného dôvodu sa iné vady konania povaţujú za tzv. relatívne dovolacie

dôvody. Posúdenie vplyvu inej vady na nesprávne rozhodnutie vo veci, závisí na právnej

úvahe dovolacieho súdu v závislosti od okolností podmienok konkrétneho prípadu.

V nadväznosti na dovolacie námietky a tieţ so zreteľom na právne závery Ústavného

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď

napr. ) treba dodať, ţe je vţdy vecou individuálneho posúdenia v kaţdom

jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým došlo

v občianskom súdnom konaní v postupe súdov.

S poukazom na všeobecné vymedzenie dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm.b/ , moţno tieţ všeobecne určiť jeho rámec tak, ţe konanie trpí vadou vtedy, ak

bolo porušené niektoré z ustanovení o konaní na súde (okrem vád podľa § 237). Pritom môţe

ísť o ktorúkoľvek fázu konania od jeho začatia aţ po jeho skončenie.

Za inú vadu konania sa spravidla povaţuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní,

a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek

tomu, ţe boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia

o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako

svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne

poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s a pod.), nevykonanie dôkazu

navrhnutého účastníkom na preukázanie rozhodujúcich skutočností, hoci súd následne dospel

k záveru, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, nesprávne rozloţenie dôkazného bremena

medzi účastníkov konania, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého

stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej

povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá z dokazovania nevyplynula, opomenutie rozhodnej

skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický rozpor v hodnotení dôkazov (nemoţno

pritom vylúčiť, ţe v závislosti od konkrétnych okolností môţe vyššie uvedený nesprávny

procesný postup súdu nadobudnúť intenzitu vady v zmysle , spočívajúcu

v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom).

O vadu konania ( ) tejto povahy ide tieţ vtedy, keď súd

skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, zaloţil na výsledkoch dokazovania

nevykonaného v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania

dokazovania určitým dôkazným prostriedkom. Zo spisu vyplýva, ţe v konaní na odvolacom

súde došlo k vade uvedenej povahy.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza (týka sa to výroku

o príslušenstve pohľadávky), ţe z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. na

vyţiadanie správy o dopravnej nehode doručenej ţalovanému dňa 12.8.2007 ţalovaný nemal

zistenú zodpovednosť poisteného za vzniknutú škodu ani rozsah poškodenia motorového

vozidla N. ev. č. B., pretoţe táto otázka nebola výslovne riešená v rámci priestupkového

konania vedeného voči chodcovi O. B.. V tomto smere nemoţno za relevantné povaţovať

ani stanovisko S., pretoţe skutočná výška škody bola stanovená aţ znalcom v Doplnení č. 1

zo dňa 25.4.2011 znaleckého posudku č. X. zo dňa 13.2.2011, z ktorého súd pri konečnom

rozhodnutí vo veci vychádzal. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd v predmetnej veci

dňa 14.11.2012 vyhlásil verejne rozsudok (zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku č.l. 282-

283) bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie. Z uvedeného je zrejmé, ţe dokazovanie

listinou Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. zo dňa 8.8.2007 ako aj listinou

Stanovisko S. zo dňa 28.3.2007 a Doplnením č. 1 zo dňa 25.4.2011 znaleckého posudku

č. 10/2011 zo dňa 13.2.2011 nebolo vôbec vykonané. Dokazovanie listinami (list Okresného

riaditeľstva Policajného zboru B. zo dňa 8.8.2007, Stanovisko S. zo dňa 28.3.2007 a Doplnok

znaleckého posudku zo dňa 25.4.2011) sa pritom malo vykonať tak, ţe predseda senátu mal

na pojednávaní listiny alebo ich časť prečítať alebo oboznámiť ich obsah (viď § 129 ods. 1

).

Odvolací súd sa dopustil procesného pochybenia, keď bez akéhokoľvek doplnenia

alebo zopakovania dokazovania (listinami list Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. zo

dňa 8.8.2007, Stanovisko S. zo dňa 28.3.2007 a Doplnok č. 1 zo dňa 25.4.2011 znaleckého

posudku č. 10/2011 zo dňa 13.2.2011) zaujal odlišné skutkové závery, z ktorých vyvodil

právny názor, ţe základným predpokladom omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na

plnenie, zročnosť (splatnosť) pohľadávky. Pohľadávka ţalobcu proti ţalovanému vznikne aţ

právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pretoţe aţ v súdnom konaní bola ustálená zodpovednosť

poisteného vodiča P. B. (a prevádzkovateľa Z. B.) za vzniknutú škodu a ustálená jej výška

(skutočná škoda).

Ustanovenie umoţňovalo odvolaciemu súdu, aby na základe

opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré mohlo byť

odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chcel

9

odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, mal dokazovanie sám opakovať

a zadováţiť si tak rovnocenný poklad pre odlišné hodnotenie v zmysle Je

neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k odlišnému

právnemu záveru dospel bez vykonania dokazovania.

So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenie odvolacieho súdu dospel

dovolací súd k záveru, ţe v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na túto procesnú vadu konania zrušil

rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky

a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia

na ďalšie konanie ( ). S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe

zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane

námietky, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová