Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/89/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: U. Q., nar. XX. XX. XXXX, J. J. XXX, XXX XX J. J., zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, KOVAL & spol., advokátska kancelária, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45018201 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31595545, zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36868299, o zaplatenie 1 411,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -265 zo dňa 11. mája 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -265 zo dňa 11. mája 2022, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 411,62 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 01. 10. 2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 411,62 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne odo dňa od 01. 10. 2019 do zaplatenia, s poukazom na znenie titulom náhrady škody vzniknutej žalobcovi na jeho motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpoveďou strán, svedeckou výpoveďou W. O., X. O., stanoviskom spoločnosti Slovexperta s.r.o. zo dňa 17. 12. 2019, znaleckým posudkom znalca H.. O. č. 16/2021 vyjadrením spoločnosti Slovexperta k znaleckému posudku, záznamom o dopravnej nehode, fotodokumentáciou k škodovej udalosti, faktúrou č. 201907/19 zo dňa 11. 03. 2019, korešpondenciou strán.

5. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa , , , , .

6. Okresný súd zistil, že dňa 23. 01. 2019 došlo ku škodovej udalosti, keď zavineným konaním vodiča motorového vozidla evidenčné číslo:S., ktorého vlastníkom je spoločnosť B.R.W. s.r.o., bola žalobcovi spôsobená na jeho motorovom vozidle zn. KIA Sportage, EČV: XXXFRškoda. Vlastník motorového vozidla, ktorý spôsobil vznik škody, mal ako poistník so žalovaným ako poisťovateľom uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodené motorové vozidlo si dal žalobca opraviť u spoločnosti TPS, spol. s r. o. a táto spoločnosť mu vystavila faktúru dňa 11. 03. 2019, splatnú 25. 03. 2019, na sumu 1 411,62 Eur s DPH. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 21. 05. 2019, že ukončil šetrenie škodovej udalosti s tým, že mu poistné plnenie za jeho poškodené osobné motorové vozidlo nepriznáva, z dôvodu že žalobca nepreukázal tvrdený priebeh vzniku poškodenia, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia na jeho motorovom vozidle nie je možné vzájomne priradiť k tvaru zadnej časti vozidla spoločnosti B.R.W. s.r.o.

7. Spornou skutočnosťou v konaní bola otázka príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a spôsobenou škodou, ktorej náhrady sa žalobca v konaní od žalovaného domáhal.

8. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že predpokladom vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je preukázanie, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, pričom sa nevyžaduje preukázať aj zavinené porušenie povinností na strane prevádzkovateľa.

9. Z výpovede účastníkov dopravnej nehody (žalobcu ako aj svedka K.) okresný súd zistil, že títo zhodne popísali priebeh škodovej udalosti ako aj jeho miesto. Nebolo sporné, že vozidlo žalobcu stálo a vozidlo poistenca žalovaného cúvalo, pričom pred miestom stretu sa nachádzal retardér, ktorý sám o sebe mení výškové pomery vozidiel. Rovnako z tvrdení účastníkov dopravnej nehody ako aj z fotodokumentácie žalovaného pri ohliadke motorového vozidla deň po vzniku škody, aj keď na inom mieste, bolo preukázané, že sa jednalo o zimné obdobie, kde povrch zeme bol zasnežený. Podľa výpovedí svedkov na mieste vzniku škody sa nachádzal aj ľad a rôzne terénne nerovnosti. Miesto poškodenia motorového vozidla žalobcu na jeho motorovom vozidle svedčí o tom, že nedošlo k priamemu stretu zadnej časti vozidla poistenca žalovaného a prednej časti vozidla žalobcu, ale vozidlá boli natočené tak, že viac bola poškodená ľavá predná časť motorového vozidla žalobcu.

10. Okresný súd na spornú otázka v konaní, či vozidlo Citroën zapríčinilo vznik poškodení na motorovom vozidle žalobcu, ktorých náhrady opravy sa žalobca domáhal nariadil znalecké dokazovanie znalcom XX. I. O., z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave. Znalec v znaleckom posudku č. 16/2021 zo dňa 30. 12. 2021 posudzoval technickú prijateľnosť deklarovaného poškodenia vozidla žalobcu vozidlom Citroën Jumper vzhľadom na zdokumentované poškodenie vozidla KIA Sportage. Znalec na znaleckú otázku odpovedal, že na základe posúdenia poškodení vozidiel a posúdenia vo vzájomnej súvislosti je možné konštatovať, že poškodenia zdokumentované na oboch vozidlách, t. j. na vozidle KIA Sportage a na vozidle Citroën Jumper, ktoré malo do odstaveného vozidla KIA Sportage nacúvať, je možné hodnotiť ako možné a vzájomne technicky prijateľné za podmienky vytvorenia vhodnej zmeny výškového usporiadania, ktoré nebolo priamo na mieste zamerané, ale jeho prítomnosť bola možná, resp. nie je ju možné vylúčiť vzhľadom k prítomnosti spomaľovača s výškou cca 5,5 cm a prítomnosti ľadovej vrstvy, ktoré vo vzájomnej korešpondencii s primeraným umiestnením vozidiel mohli vytvoriť predpoklad pre vznik technicky primeraného výškového posunu v zadnej časti vozidla Citroën Jumper voči prednej časti vozidla KIA Sportage. Žalovaný sa nestotožnil so záverom znaleckého posudku odkázal na ním predložené odborné stanovisko k znaleckému posudku vypracované spoločnosťou Slovexperta dňa 18. 02. 2022. V tomto vyjadrení spoločnosť Slovexperta mala za to, že aj keď autor znaleckého posudku uvažoval len so zmenou výšky vozidla Citroën smerom nahor, aj tak nie je možné stopy stotožniť s tvarom zadnej časti vozidla Citroën Jumper. Znalec XX/XXXXO. sa k týmto námietkam vyjadril poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok č. 16/2021 vypracoval v rozsahu 37 strán a to na základe podkladov nachádzajúcich sa u žalovaného. Tieto boli zdokumentované zástupcami žalovaného obhliadkou poškodeného vozidla v priestore pred autoservisom jeden deň po deklarovanom vzniku poškodenia a následne na tom istom mieste po odstrojení a zdokumentovaní deklarovaného poisteného vozidla. Obe vozidlá boli dokumentované na zasneženej vozovke v krátkej dobe po vzniku poškodenia. Žalovaný však nezdokumentoval situáciu na mieste deklarovaného vzniku poškodenia, hoci takúto možnosť po nahlásení škody mal. Vo vyjadreniach k technickému posúdeniu sa potom žalovaný odvoláva na výškovú nekorešpondenciu, keď nevykonaním zamerania a ohliadky deklarovaného miesta vzniku škody zo strany žalovaného zabránilo možnosti posúdenia výškových pomerov a podmienok na mieste vzniku škody. Tiež poukázal vo vzťahu k výškovému porovnaniu stôp, že sám svedok X O. (ktorý vypracoval odborné stanovisko na ktoré poukazuje žalovaný) na pojednávaní uviedol u rozdielnych výšok poškodení na fotkách č. 1 a č. 2, že je potrebné fotiť kolmo na meradlo na poškodené miesto tiež skresľuje aj tá skutočnosť, keď je meradlo vo väčšom odstupe od meraného objektu ako v danom prípade. Podľa názoru znalca všetky fotografie s výškovým meradlom, či už u poškodeného alebo poisteného vozidla, boli dokumentované žalovaným nevhodným spôsobom, nepoužiteľným priamo pre výškové porovnanie, a preto v znaleckom posudku použil porovnanie pomocou DXF obrázkov vozidiel v mierke s prihliadnutím na reálne odmeranú výšku pri obhliadke vozidla. Pre posúdenie výškového usporiadania použil aj dokumentáciu zhotovenú poškodeným pri oprave vozidla Citroën Jumper, kde je vidieť výškové usporiadanie pri statickom postavení na ploche. V danom prípade znalec však zdôraznil, že v celom posúdení sa jedná o posúdenie statické bez zohľadnenia dynamickej zmeny výšok v dôsledku pohybu, pričom na zmenu výškových pomerov má vplyv aj postavenie jednotlivých kolies na nerovnostiach na mieste. Na výšku zadnej časti vozidla Citroën majú vplyv aj faktory zaťaženia a podkladu, pričom v podkladoch sa nenachádzali informácie o hmotnosti nachádzajúcej sa na ložnej ploche. Znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Mal za to, že v súvislosti s argumentáciou k znaleckému posudku zo strany spoločnosti Slovexperta, s.r.o., absentuje odborná argumentácia.

11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci poukázal na nedostatočnú argumentáciu záverov odborného posúdenia predloženého žalovaným v porovnaní s rozsiahlym vykonaným znaleckým dokazovaním ustanoveného znalca v konaní XX. O., ktoré našlo odraz v 37 stranách jeho znaleckého posudku. Znalec sa zaoberal spornou otázkou nielen z hľadiska podkladov, ktoré mu boli dané k dispozícii stranami, ale aj na mieste samom, hoci s odstupom dvoch rokov a vysporiadal sa dostatočne rozsiahlym a fundovaným spôsobom s prihliadnutím aj na možné vonkajšie podmienky, ktoré mohli mať nesporne vplyv na charakter a umiestnenie poškodení na motorovom vozidle žalobcu ako aj auta poistenca žalovaného. Vypracovateľ odborného stanoviska nebol osobou, ktorá by ohliadla vozidlá a miesto dopravnej nehody, ale vychádzal zo statického posúdenia vozidiel na základe fotodokumentácie mimo miesta dopravnej nehody, ktorá bola navyše vykonaná aj podľa slov samotného vypracovateľa odborného stanoviska H.. O. nesprávne. Na rozdiel od tohto posúdenia znalec H.. O. zohľadňoval aj dynamickú zmenu výšok v dôsledku pohybu ako aj iné už spomínané faktory, pričom dospel k záveru, že poškodenie motorového vozidla žalobcu a na vozidle Citroen Jumper je možné hodnotiť ako technicky prijateľné.

12. Na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov, zistenia skutkového stavu a právneho posúdenia okresný súd dospel k záveru, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že došlo k dopravnej nehode a v jej súvislosti k poškodeniu jeho vozidla v rozsahu v akom sa domáhal jeho náhrady. Žalovaný dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že nebola daná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a dopravnou nehodou neuniesol.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd žalobe v časti istiny vyhovel.

14. Ohľadom úrokov z omeškania okresný súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi úroky z omeškania od požadovaného dátumu, t. j. od podania žaloby na súd. Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Z korešpondencie strán vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie dňom 16. 04. 2019. Následne žiadne iné okolnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie priebehu dopravnej nehody a rozsahu škody neboli zistené a to ani v súdnom konaní. Sporná bola otázka posúdenia príčinnej súvislosti dopravnej nehody so vzniknutou škodou, ktorá bola otázka právna, v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním. Skutočnosť, že žalovaný nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný neznamená, že by si ju žalobca riadne a včas neuplatnil a nemal obdržať riadne a včas zo strany žalovaného plnenie. Účelové odmietnutie plnenia bez riadneho zdôvodnenia nemôže byť dôvodom, prečo by sa nemal dostať žalovaný do omeškania a toto určite nebolo ani účelom právnej úpravy zákona . Ustanovenie zákona sa môže týkať len prípadov, keď predmetom sporu je nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia alebo na nemajetkovú ujmu, ktorej výška závisí od úvahy súdu.

15. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa v zmysle .

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s ust. v lehote v súlade s podal odvolanie žalovaný, z dôvodu, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil, v súvislosti s čím nesprávne, svojvoľne, nespravodlivo a nezákonne rozhodol vo veci. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd návrh zamietne. Dôkazné bremeno predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je na žalobcovi, a preto je záver súdu vyjadrený v 47. bode odôvodnenia rozsudku nesprávny. Rozsah jednotlivých poškodení a charakter deformácií nezodpovedá technickej prijateľnosti poškodenia vozidla KIA vozidlom CITROËN. Všetky stopy po kontakte boli spôsobené horizontálne a sú od seba vzdialené tak, že nie je možné ich stotožniť s tvarom zadnej časti vozidla CITROËN, a to pri strete s plným prekrytím či už pravým alebo ľavým rohom. Zadný nárazník vozidla CITROËN je v celej šírke vozidla vysunutý a zanechal by pri strete vozidiel výraznú stopu na prednej časti vozidla KIA. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia v bode 49. rozsudku na to, že nie je žalovanému zrejmé na základe čoho znalec a aj prvoinštančný súd dospeli k presvedčeniu, že práve žalovaný a nie žalobca mal možnosť priamo na mieste samom krátko po dopravnej nehode zdokumentovať dostatočným spôsobom jej miesto, aby vyvrátil tvrdenie žalobcu, že nebol za retardérom, kde došlo k dopravnej nehode sneh, blato a že povrch bol rovný. Pričom práve žalobca má povinnosť nárok preukázať, žalovaný takú povinnosť nemá. Namietal tiež spôsob, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s obsahom odborného posúdenia od spoločnosti Slovexperta, ktoré predložil žalovaný na preukázanie tvrdenia o nedôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom, keď konštatuje nedostatočnú argumentáciu záverov odborného posúdenia bez toho, aby vôbec vymedzil vo vzťahu k čomu sa mu javí argumentácia záverov ako nedostatočná, keď žalovanému sa javí, že táto nedostatočnosť môže spočívať len z porovnania počtu strán, z ktorých pozostáva odborné posúdenie a počtu strán, z ktorých pozostáva znalecký posudok G.. O.. Znalecký posudok V. obsahuje a javí sa tak, že slúži účelu hypotetickými a nikým nepreukázanými skutočnosťami (ohľadne miesta a podmienok, za ktorých mohla škodová udalosť, z ktorej sa domáha žalobca plnenia nastať) postulovať hypoteticky prijateľné závery, ktoré potom súd prvej inštancie bez ďalšieho považuje za fakty. Poukázal na to, že pre posúdenie technickej prijateľnosti vzniku poškodení vozidiel, nie je potrebné obhliadnuť motorové vozidlá, či miesto škodovej udalosti, postačuje, keď sa urobí fotodokumentácia aj prostredníctvom tretej osoby. Skutočnosť, že znalec navštívil miesto škodovej udalosti neprispelo nijako exaktne k preukázaniu, že v čase kedy ku škodovej udalosti malo dôjsť existovali na deklarovanom mieste škodovej udalosti podmienky, za ktorých by mohli na vozidle KIA vzniknúť deklarované poškodenia. Odvolateľovi nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru (45.bod odôvodnenia rozhodnutia), že dynamická zmena výšok v dôsledku pohybu, a tak isto aj súdom prvej inštancie bližšie nešpecifikované „spomínané faktory“ mali akýkoľvek vplyv na to, že znalcovi sa v znaleckom posudku nepodarilo dosiahnuť úplnú zhodu výšky poškodení, ktoré mali vzniknúť na vozidle KIA a ani zhodu vzájomného rozostupu stôp dokumentovaných na vozidle KIA. Na základe uvedeného je zrejmé, že z technického hľadiska nie je možné súhlasiť zo záverom znaleckého posudku, keďže rozsah poškodenia vozidla KIA ako je uvedený, popísaný a zdokumentovaný v znaleckom posudku, nemohol byť spôsobený vozidlom CITROËN a vytvorenie kontaktných stôp nie je v znaleckom posudku S. O. dostatočne preukázané a ani spôsobenie akejkoľvek škody na vozidle KIA vozidlom CITROËN. Odvolateľ poukázal na odborné stanovisko znaleckého posudku od spoločnosti Slovexperta, s. r. o., uviedol, že žalobca nepreukázal, že by ním deklarovaná škoda vznikla v príčinnej súvislosti s tým, že by došlo k nárazu, či stretu vozidla CITROËN s jeho vozidlom KIA. V odvolaní odvolateľ namietal tiež nesprávnosť rozhodnutia pokiaľ súd priznal žalobcovi úroky z omeškania (poukázal na rozhodnutia NS SR , , a rozhodnutia nižších stupňov). Podľa názoru žalovaného v zmysle ust. , žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, nakoľko žalovaný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu ako poškodeného o škodovej udalosti skončil šetrenie a listom zo dňa 16.04.2019 si splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v ust. . Žalovaný sa môže dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia súdom právoplatne priznaného nároku a uplynutia súdom určenej lehote. Zároveň odvolateľ k odvolaniu pripojil odborné stanovisko k znaleckému posudku vypracované dňa 18. februára 2022 a list zo 16. 04. 2019 predložené už v prvoinštančnom konaní.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na závery znaleckého posudku č. 16/2021. Odborné vyjadrenie predložené žalovaným tak, ako uviedol súd prvej inštancie, nemá ani dostatočnú argumentáciu záverov, pričom odborné vyjadrenie vychádza len z vyhotovenej fotodokumentácie. Poukázal na to, že spoločnosť Slovexperta, s. r. o., ktorá vypracovala odborné vyjadrenie má dvoch spoločníkov, pričom jedným zo spoločníkov je práve žalovaný, a teda odborné stanovisko zo strany tejto spoločnosti nemožno považovať za dôkaz, ale len za skutkové tvrdenie žalovaného. Zároveň žalobca poukázal na to, že námietka žalovaného, že nemá nárok na úrok z omeškania nie je dôvodná. Spôsobená škoda nebola zo strany žalovaného riadne a včas uhradená, a preto si oprávnene uplatnil zákonný úrok z omeškania.

18. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na odvolaní. Uviedol, že pokiaľ ide o skutočnosť, že Slovexperta, s. r. o. a žalovaný sú majetkovo prepojený, túto skutočnosť nepopiera, avšak má za to, že majetkové prepojenie žalovaného a spoločnosti Slovexperta, s. r. o., nijako nepreukazuje posúdenie technickej prijateľnosti vzniku deklarovaných a dokumentovaných poškodení na zúčastnených vozidlách pri škodovej udalosti. Odborné stanovisko spoločnosti Slovexperta treba považovať za dôkaz. Podľa názoru žalovaného je odborné vyjadrenie H.. O. v súvislosti s poistnou udalosťou vyargumentované, pričom XX.O. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 02. 09. 2020 vyčerpajúco vysvetlil, ako dospel k záveru o nemožnosti vzniku deklarovaných a dokumentovaných poškodení na vozidle žalobcu pri škodovej udalosti.

19. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, nakoľko jeho nárok je opodstatnený.

20. Žiadne iné vyjadrenia podané neboli.

21. Krajský súd ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu podľa , 380 , bez nariadenia pojednávania v súlade s , rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s , ako vecne správne.

22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti, ktorou súd rozhodol o základe a výške nároku. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

25. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

26. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.

27. Predmetom sporu bol nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného na motorovom vozidle žalobcu.

28. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vec právne posúdil, v súvislosti s čím nesprávne, svojvoľne, nespravodlivo a nezákonne rozhodol.

Poukázal na to, že dôkazné bremeno predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je na žalobcovi, a preto je záver súdu vyjadrený v 47. bode odôvodnenia rozsudku nesprávny, pokiaľ ide o rozsah poškodenia, charakter deformácií poškodeného vozidla toto nezodpovedá technickej prijateľnosti. Namietal tiež spôsob, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s obsahom odborného posúdenia od spoločnosti Slovexperta, keď konštatuje nedostatočnú argumentáciu záverov odborného posúdenia bez toho, aby vôbec vymedzil vo vzťahu k čomu sa mu javí argumentácia záverov ako nedostatočná. Znalecký posudok G.O. obsahuje a javí sa tak, že slúži účelu hypotetickými a nikým nepreukázanými skutočnosťami. Žalovanému nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru (45. bod odôvodnenia rozhodnutia), že dynamická zmena výšok v dôsledku pohybu, a tak isto aj súdom prvej inštancie bližšie nešpecifikované „spomínané faktory“ mali akýkoľvek vplyv na to, že znalcovi sa v znaleckom posudku nepodarilo dosiahnuť úplnú zhodu výšky poškodení, ktoré mali vzniknúť na vozidle KIA a ani zhodu vzájomného rozostupu stôp dokumentovaných na vozidle KIA, vytvorenie kontaktných stôp nie je v znaleckom posudku H.. O. dostatočne preukázané a ani spôsobenie akejkoľvek škody na vozidle KIA vozidlom CITROËN.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu v tomto konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že došlo k dopravnej nehode, škode spôsobenej druhým účastníkom dopravnej nehody, príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a škodou na vozidle žalobcu ako aj rozsahu v akom sa domáha náhrady. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

30. V konaní súd prvej inštancie vychádzal správne z toho, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že došlo k dopravnej nehode a v tej súvislosti (t.j. v príčinnej súvislosti) k poškodeniu vozidla žalobcu a rozsahu v akom sa domáhal náhrady je na žalobcovi. Z bodu 46 odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie vyplýva, že okresný súd dospel k záveru, že žalobca uniesol v tomto dôkazné bremeno.

31. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom z obsahu odvolania vyplýva, že namieta nesprávne vyhodnotenie dôkazov pokiaľ ide o vyhodnotenie znaleckého posudku a odvolateľom predloženého odborného stanoviska vypracovaného spoločnosťou Slovexperta s.r.o..

32. Odvolací súd udáva, že súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, čo môže byť spôsobené chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o nedostatočnosť zistenia skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvorenia novotami, v konaní nebolo zistené, že by v súlade s , boli navrhované také novoty, ktoré by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čiže o takúto skutkovú vadu rozhodnutia nejde.

33. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, pretože nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy, správne zisťoval existenciu škody, príčinnú súvislosť ako aj jej výšku, pričom príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti škodcu skúmal aj na základe výpovede žalobcu, svedka XX. SúdO. (vodiča motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda), žalovaným predloženým „odborným stanoviskom“ k vzniku poškodenia na MV žalobcu, znaleckým dokazovaním nariadeným súdom za účelom zodpovedania otázky, či je vzhľadom na zdokumentované poškodenie vozidla žalobcu a vozidla škodcu z technického hľadiska možné a prijateľné, aby poškodenie vozidla žalobcu bolo spôsobené motorovým vozidlom škodcu.

34. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov okresný súd uviedol v odôvodnení rozsudku. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to aj z pohľadu jeho získania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Odvolací súd v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil žiadne nesprávnosti, hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to pokiaľ ide aj o namietanie záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a škodou na vozidle žalobcu nie je v rozpore s pravidlami formálnej logiky. Súd prvej inštancie z dôvodu spornej otázky príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a spôsobenou škodou, ktorej náhrady sa žalobca v konaní od žalovaného domáhal nariadil znalecké dokazovanie. Okresný súd postupoval v súlade s a nasl. , z dôvodu, že bolo potrebné vzhľadom na zložitosť posudzovanej odbornej otázky. Znalec v znaleckom posudku posudzoval technickú prijateľnosť deklarovaného poškodenia vozidla žalobcu vozidlom Citroën Jumper vzhľadom na zdokumentované poškodenie vozidla KIA Sportage. Znalec na znaleckú otázku odpovedal, že na základe posúdenia poškodení vozidiel a posúdenia vo vzájomnej súvislosti je možné konštatovať, že poškodenia zdokumentované na oboch vozidlách, t. j. na vozidle KIA Sportage a na vozidle Citroën Jumper, ktoré malo do odstaveného vozidla KIA Sportage nacúvať, je možné hodnotiť ako možné a vzájomne technicky prijateľné za podmienky vytvorenia vhodnej zmeny výškového usporiadania, ktoré nebolo priamo na mieste zamerané, ale jeho prítomnosť bola možná, resp. nie je ju možné vylúčiť vzhľadom k prítomnosti spomaľovača s výškou cca 5,5 cm a prítomnosti ľadovej vrstvy, ktoré vo vzájomnej korešpondencii s primeraným umiestnením vozidiel mohli vytvoriť predpoklad pre vznik technicky primeraného výškového posunu v zadnej časti vozidla Citroën Jumper voči prednej časti vozidla KIA Sportage. Znalec sa vyjadril tiež k námietkam žalovaného k pričom zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Mal za to, že v súvislosti s argumentáciou k znaleckému posudku zo strany spoločnosti Slovexperta absentuje odborná argumentácia. Žalovaný namietal výškovú nekorešpondenciu. Podľa názoru znalca všetky fotografie s výškovým meradlom, či už u poškodeného alebo poisteného vozidla, boli dokumentované žalovaným nevhodným spôsobom (čo potvrdil aj svedok P.O., vypracovateľ odborného posúdenia), nepoužiteľným priamo pre výškové porovnanie, a preto v znaleckom posudku použil porovnanie pomocou DXF obrázkov vozidiel v mierke s prihliadnutím na reálne odmeranú výšku pri obhliadke vozidla. Žalovaný po vykonaní dokazovania zotrval na svojich tvrdeniach, nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie.

35. Súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie tak, že obrana žalovaného založená výlučne na odbornom posúdení spoločnosti Slovexperta, ktoré je v rozpore so záverom Znaleckého posudku H.. O. je nedostatočná. Znalec sa v znaleckom posudku na rozdiel od stanoviska predloženého žalovaným zaoberal spornou otázkou nielen z hľadiska podkladov, ktoré mu boli dané k dispozícii stranami, ale aj na mieste samom, hoci s odstupom dvoch rokov a vysporiadal sa dostatočne rozsiahlym a fundovaným spôsobom s prihliadnutím aj na možné vonkajšie podmienky, ktoré mohli mať nesporne vplyv na charakter a umiestnenie poškodení na motorovom vozidle žalobcu ako aj auta poistenca žalovaného. Znalec H.. O. zohľadňoval aj dynamickú zmenu výšok v dôsledku pohybu ako aj iné už spomínané faktory, pričom znalec dospel k záveru, že poškodenie motorového vozidla žalobcu a na vozidle Citroen Jumper je možné hodnotiť ako technicky prijateľné. Potreba zohľadnenie dynamickej zmeny výšok znalcom v súvislosti s hodnotením príčinnej súvislosti jednoznačne vyplýva vzhľadom k prítomnosti spomaľovača s výškou cca 5,5 cm a prítomnosť ľadovej vrstvy na mieste, kde došlo k dopravnej nehode. Súd prvej inštancie v konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy v súvislosti s príčinou súvislosťou medzi dopravnou nehodou a spôsobenou škodou a tieto vyhodnotil v súlade s , žiadne ďalšie návrhy v tejto súvislosti neboli v konaní navrhnuté.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.411, 62 Eur, keďže odvolateľom uvedené dôvody odvolania nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že námietka žalovaného, že záver uvedený v 47. bode odôvodnenia je nesprávny, pretože je v rozpore s tým, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania nároku, teda všetkých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je na žalobcovi, nie na žalovanom nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie bodu 46. je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že došlo k dopravnej nehode a v jej súvislosti k poškodeniu jeho vozidla v rozsahu v akom sa domáhal jeho náhrady. Žalobca v súvislosti s preukázaním príčinnej súvislosti navrhol v konaní znalecké dokazovanie.

Námietka žalovaného, že v súlade s druhá veta žalobca a nie žalovaný má povinnosť uplatnený nárok preukázať, a teda nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného ak táto povinnosť nie je splnená tak ako to uviedol okresný súd v bode 49. odôvodnenia nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, uvedené nebolo dôvodom na priznanie nároku žalobcovi. Je však treba konštatovať, že povinnosť žalovaného zo zákona je bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

37. Odvolací súd v ďalšom vzhľadom na odvolanie žalovaného preskúmal vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy od 01.10.2019. Odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia v tejto časti, z dôvodu, že v zmysle ust. žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, nakoľko žalovaný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu ako poškodeného o škodovej udalosti skončil šetrenie a listom zo dňa 16.04.2019 si splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v ust. . Odvolateľ uviedol, že sa môže dostať do omeškania až v prípade nevyplatenia súdom právoplatne priznaného nároku žalobcovi a uplynutím súdom určenej lehoty. Odvolateľ poukázal na rozhodnutia NS SR , , a rozhodnutia nižších stupňov.

38. Odvolací súd na podporu vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobcovi úrok z omeškania zo žalovanej sumy zdôrazňuje, že v danom prípade žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vzniknutej na jeho motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody priamo voči poisťovni (nie škodcovi) v súlade so zákonom. Odvolací súd poukazuje na novšie rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 27.04.2022 odkazujúce na rozhodnutie ÚS SR, podľa ktorého pri zohľadnení systematickej a teleologickej metódy výkladu ustanovení až 8 , ak poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, tak na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že ak súd vychádzal pri svojom právnom posúdení vzniku nároku na úroky z omeškania z právneho názoru, podľa ktorého patrí žalobkyni (poškodenej) príslušenstvo z priznanej pohľadávky až od momentu právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške náhrady škody podľa ZoPZP, tento právny názor nemožno považovať za správny.

39. Odvolací súd aj vzhľadom na vyššie uvedené považuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, keď v súlade so žalobným návrhom priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie po uplynutí troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu poistného plnenia.

40. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodu, že v zmysle ust. žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, nakoľko žalovaný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu ako poškodeného o škodovej udalosti skončil šetrenie a listom zo dňa 16.04.2019 si splnil svoju zákonnú povinnosť stanovenú v ust. odvolací súd udáva, že v ustanovení je upravená sankcia za nesplnenie konkrétnej inej povinnosti žalovaného, nie však povinnosti v súlade s poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

41. Z obsahu ustanovenia vyplýva, že zákonodarca, pokiaľ ide o uloženie povinnosti poskytnúť poistné plnenie upravuje dve situácie. V danom prípade žalovaný skončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, a teda mu vznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých zo zodpovednosti za škodu na poistné plnenie sledoval znevýhodnenie poškodeného. Účelom ZoPZP je zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Výklad predmetných ustanovení prezentovaný žalovaným v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.

Uvedený názor žalovaného je v rozpore s rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 27.04.2022, ktoré bolo vydané vzhľadom na rozhodnutie ÚS SR.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

44. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (CSP) Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,

d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435. Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).