Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/232/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. P., bývajúcej v B.,

proti žalovanému Ing. J. O., CSc., trvale bytom B., prechodne bytom B., o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 30.novembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2011 sp. zn.

vo výroku, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľke náhradu trov

konania nepriznal, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 8. januára 2010 č. k. – 346

rozhodol po právoplatnom skončení konania o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva o trovách konania účastníkov tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na ich náhradu a rozhodol o trovách štátu v zmysle . V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že každá zo sporových strán mala čiastočný úspech v konaní.

Pri posúdení úspechu vychádzal nielen zo spôsobu vyporiadania podielového

spoluvlastníctva, ale prihliadol i na návrhy účastníkov týkajúce sa vyporiadania

a na navrhovanú a priznanú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa bola úspešná

v časti, v ktorej súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušil a v časti, v ktorej prikázal

nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva. Za jej neúspech považoval skutočnosť, že súd

určil primeranú náhradu podstatne vyššou sumou, ako požadovala žalobkyňa. Dospel preto

k záveru, že v rámci náhrady trov konania účastníkov, treba na vec aplikovať ustanovenie

2

, ktoré umožňuje, aby súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. O náhrade trov konania štátu rozhodol v zmysle

Trovy štátu predstavujú sumu 295,63 Eur, pričom účastníci ich znášajú pomerne, každý

v jednej polovici.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2011 sp. zn.

na odvolanie žalobkyne zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalobkyni náhradu trov

konania nepriznal, v časti náhrady trov konania štátu uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia k prvému výroku

uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania správne prihliadol na spôsob

vyporiadania podielového spoluvlastníctva, na návrhy účastníkov ohľadne vyporiadania

a na navrhovanú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel a správne dospel k záveru, že

žalobkyňa nebola v konaní plne úspešná. Podľa odvolacieho súdu však mal, najmä vzhľadom

na charakter sporu, pri rozhodovaní o trovách konania správne použiť ustanovenie § 150

ods. 1 a nie rozhodnúť podľa Vychádzal zo zistení, že žalobkyňa

pred podaním návrhu na začatie konania navrhla žalovanému dohodu na vyporiadanie

spoluvlastníctva viacerými spôsobmi, že účastníci sa na žiadnej z alternatív navrhnutých

žalobkyňou nedohodli a že žalobkyňa považovala za primeranú náhradu za spoluvlastnícky

podiel vychádzajúc zo znaleckého posudku sumu 92 942,97 Eur, pričom súd jej uložil zaplatiť

žalovanému sumu 149 372,63 Eur. Vzhľadom na predmet konania a uvedenú procesnú

situáciu dospel k záveru, že v danom prípade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa

v zmysle , keď so zreteľom na návrh dohody žalobkyne, na jej návrh

uplatnený na súde a spôsob vyporiadania (t. j. výšku primeranej náhrady) žalobkyňa

nedosiahla plný úspech vo veci samej. Uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti preto

v zmysle zmenil tak, že žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Výrok súdu

prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade trov štátu, považoval za vecne správny a preto

ho podľa potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol s poukazom

na ustanovenie v spojení

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. V pôvodnom

podaní z 23. februára 2012 uviedla, že krajský súd pri rozhodovaní o trovách účastníkov

postupoval nesprávne, keď jej nepriznal náhradu trov konania. Namietala, že odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia v tejto časti nespĺňa požiadavky riadneho, zákonného odôvodnenia,

lebo z neho nie je vôbec jasné, ktoré z ustanovení krajský súd

3

vlastne použil. Poukázala na rozpory v ňom uvedené, keď krajský súd na jednej strane

konštatuje, že pre aplikáciu ustanovenia pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva má význam zistenie, či žalobca pred podaním návrhu na súd navrhol

ostatným spoluvlastníkom dohodu a na druhej strane uvádza, že to bola žalobkyňa, ktorá

urobila niekoľko návrhov na dohodu, čím sám vyvracia dôvody na použitie ustanovenia § 150

Vytýkala krajskému súdu, že nepriznanie trov konania nesprávne oprel o skutočnosť,

že nebola v konaní plne úspešná. Navrhla v tejto výrokovej časti uznesenie krajského súdu

zrušiť. V doplňujúcom podaní zo 4. júna 2013 uviedla, že dovolaním napáda aj tú časť

uznesenia krajského súdu, ktorou krajský súd rozhodol o náhrade trov štátu. Namietala, že

trovy znaleckého dokazovania boli zvýšené v dôsledku prieťahov spôsobených súdom, keďže

pôvodný posudok, vzhľadom na požiadavku aktuálnosti, stratil platnosť. Okrem toho

konajúce súdy neprihliadli na skutočnosť, že pri podaní návrhu ona uhradila súdny poplatok

v sume 790,21 Eur. Navrhla preto uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na jeho podanie, preskúmal uznesenie

v rozsahu, ako bolo napadnuté pôvodným dovolaním a dospel k záveru, že v tejto časti

uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Podľa možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné)

vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré spôsobujú

tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ).

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

možnosť konať pred súdom.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal

stanovisko, že aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia

treba považovať za vadu podľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. apríla 2006 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 30. septembra 2008 sp. zn. ). Povinnosť súdu rozhodnutie náležite,

v súlade s ustanovením ( ) odôvodniť, je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý

sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby,

ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie a teda ide o vadu

uvedenú v , na existenciu ktorej dovolací súd musí prihliadnuť z úradnej

moci a to aj v prípade, ak zákon dovolanie proti uzneseniam výslovne vylučuje (§ 239 ods. 3

).

Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu v časti

týkajúcej sa nepriznania náhrady trov konania žalobkyni, nespĺňa požiadavku presvedčivosti.

Treba prisvedčiť dovolateľke v tom, že v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia rozporuplné,

trpí nedostatkom dôvodov, preto sa stáva nejasným a nezrozumiteľným a teda nespĺňa

požiadavky vyplývajúce z ustanovenia v spojení s

Ustanovenie dáva súdu možnosť, aby za splnenia tam uvedených

predpokladov výnimočne nepriznal náhradu trov konania inak úspešnému účastníkovi,

t. j. účastníkovi, ktorý spĺňa predpoklady pre priznanie trov celkom alebo sčasti. Ak mal

účastník vo veci len čiastočný úspech, je vždy potrebné určiť pomer úspechu a neúspechu

vo veci. V takomto prípade aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy

len vtedy, ak u niektorého účastníka bol úspech v porovnaní s neúspechom vyšší a má teda

nárok na priznanie čiastočnej náhrady.

V posudzovanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že

žalobkyňa mala vo veci len čiastočný úspech. Z hľadiska možného použitia ustanovenia § 150

ods. 1 bolo preto treba v dôvodoch rozhodnutia uviesť pomer úspechu a neúspechu

vo veci, lebo len v prípade vyššieho úspechu v porovnaní s neúspechom, by žalobkyňa mala

právo na čiastočnú náhradu trov. V odôvodnení rozhodnutia však táto rozhodujúca skutočnosť

uvedená nie je, čo spôsobuje, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné v tom

smere, či žalobkyni je vôbec možné v zmysle náhradu trov konania

nepriznať. Súčasne z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé na základe čoho (akých

úvah) dospel k záveru, že v danom prípade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre

nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni. Odvolací súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol

skutočnosti, ktoré pri rozhodovaní o nepriznaní trov konania považoval za podstatné. Záver,

podľa ktorého v danom prípade boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, však prijal

len s odkazom na ne bez toho, aby vysvetlil, konkrétne akú procesnú situáciu z týchto

skutočností vyvodil. Odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje následne ani žiadny zrozumiteľný

myšlienkový postup, na základe ktorého dospel k úsudku, že konkrétnu procesnú situáciu

možno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý výnimočne nemožno

žalobkyni náhradu trov konania priznať. Uvedené vysvetlenia v odôvodnení napadnutého

uznesenia obsiahnuté nie sú, i keď boli potrebné. Dovolací súd preto súhlasí s dovolateľkou

v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu treba považovať v tejto časti pre nedostatok dôvodov

za nepreskúmateľné. Tento nedostatok má za následok porušenie práva dovolateľky

na spravodlivé súdne konanie a teda odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ . Ide o vadu konania, ku ktorej dovolací súd musí vždy prihliadať (

) a pre ktorú musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa trov

účastníkov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2

).

Na dôvody dovolania uvedené v jeho doplnku zo 4. júna 2013 týkajúce sa náhrady

trov štátu neprihliadol, keďže rozsah v akom sa uznesenie odvolacieho súdu napáda je zrejmý

už z pôvodne podaného dovolania z 23. februára 2012 a k jeho rozšíreniu došlo

až po uplynutí lehoty na podanie dovolania, čo je neprípustné.

6

Pre ďalšie konanie dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pri rozhodovaní

o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí, že za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi

požadovanou výškou plnenia a priznanou výškou plnenieňa, ak rozhodnutie o tejto výške

záviselo na znaleckom posudku. Pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému

žalobcovi v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p,, môže mať v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva význam návrh žalobcu podaný pred jeho podaním na súd

a to najmä za situácie, ak spoluvlastník súhlasil ešte v čase pred podaním návrhu so zrušením

spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním spôsobom, aký žalobca následne uplatnil v konaní pred

súdom a bol úspešný. V takomto prípade totiž postoj osloveného spoluvlastníka (v spore pred

súdom žalovaného) umožňoval uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva v zmysle a teda predísť sporu pred súdom formou dohody. Za tejto

situácie by bolo nespravodlivé od tohto spoluvlastníka požadovať, aby inak úspešnému

žalobcovi nahradil trovy konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách odvolacieho a tiež dovolacieho

konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2014

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková