Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/170/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci strán sporu žalobcu: Bc. Q. Q., nar. X.X.XXXX, bytom W. V. č. XXX, zastúpený advokátom: Mgr. Gabriela Janíková, Panská 14, Bratislava proti žalovanému: Bc. A. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, S., zastúpený splnomocnencom : ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r.o., Komenského 437/62, Skalica, IČO: 47 235 349, o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -384 zo dňa 1.marca 2018 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o žalobe žalobcu rozhodol nasledovne : I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci W. V., k.ú. V., okrese Skalica zapísané na LV č. XXXX ako vinohradnícky domček so s.č. XXX postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. 1625/6 ( zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2) a spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1/2-ci sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti. II. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci W. V., k.ú. V., okrese Skalica zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. reg. „C“ č. 1625/6 ( zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2) a spoluvlastnícky podiel žalovaného v 17/32 sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti. III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na úplné finančné vyrovnanie sumu 6000 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %. V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. , , , a ( ), odkazom na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáha: 1/ zrušenia jeho podielového spoluvlastníctva so žalovaným k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci W. V., k.ú. V., okrese Skalica zapísané na LV č. XXXX ako vinohradnícky domček so s.č. XXX postavenom na pozemku parc. reg. „C“ č. 1625/6 (zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2), prikázať jemu do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1/2-ci a zaviazať ho zaplatiť žalovanému na úplné finančné vyrovnanie sumu 1250,11 eur (ďalej súd uvádza len „vinohradnícky domček“); 2/ zrušenia jeho podielového spoluvlastníctva s žalovaným k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci W. V., k.ú. V., okrese Skalica zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. reg. „C“ č. 1625/6 ( zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2), prikázať jemu do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky

podiel žalovaného v 17/32 a zaviazať ho zaplatiť žalovanému na úplné finančné vyrovnanie sumu 123,15 eur (ďalej súd uvádza len „pozemok pod vinohradníckym domčekom“).Pôvodným žalobcom v konaní bola stará matka terajšieho žalobcu, V. Q., rod. X., nar. X.X.XXXX, W. V.. XXX (ďalej len „V. Q.“), ktorá v priebehu konania predmet sporu previedla darovacou zmluvou zavkladovanou pod V49/2016.

3. Pôvodnými žalovanými v konaní boli rodičia terajšieho žalovaného, V. X., nar. XX.X.XXXX a K. X., rod. C., nar. X.X.XXXX, obaja bytom B. XXXX/XX, S. (ďalej len „V. X. a K. X.“), ktorí v priebehu konania predmet sporu previedli darovacou zmluvou zavkladovanou pod V 1934/2017. Uznesením č. k. -273 z 6.10.2017 (právoplatné 11.10.2017) súd pripustil, aby do konania na miesto žalovaného vstúpil Bc. A. X. na miesto pôvodných žalovaných. Žalovaný súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, ale žiadal prikázať žalobcove podiely jemu za finančné vyrovnanie a to vinohradnícky domček s pivnicou za sumu 6000,-- eur a príslušný podiel z parc. č. 1625/6 za sumu 150,-- eur.

4. Terajší žalobca považuje stavbu za nedeliteľnú. V záujme predídenia budúcim sporom žiadal prikázať nehnuteľnosť do jeho vlastníctva spolu s pozemkom p.č. 1625/6.

5. Podľa názoru žalovaného (terajšieho i pôvodných) v prípade vinohradníckeho domčeka ide o dve nehnuteľnosti: vinohradnícky domček a pivnicu. Podľa pozemkovej knihy boli už v roku 1934 považované za dve stavby, lebo v dočasnej kúpnej zmluve ( z apríla 1934, číslo dňa je nečitateľné) s Z. V. sú uvedené každá z nich samostatne. Súdu predložil predmetnú zmluvu ( čl. 97 spisu). Podľa jeho názoru bola vinná pivnica postavená koncom 19. storočia a nadzemná časť niekedy krátko pred začiatkom 1. sv. vojny. Zdá sa mu, že vinohradnícky domček sa svojimi základmi neopiera o stavbu vinnej pivnice, oba priestory majú vlastný vstup z vonku. Považuje stavbu za reálne deliteľnú, žiada ju rozdeliť tak, že pivnicu prikáže nemu za finančnú náhradu a vinohradnícky dom žalovanému. K úpravám v domčeku uviedol, že veľmi dávno v minulosti podieľal jeho otec a starý otec na robení nových schodov do pivnice. Mal výhrady k tomu, že protistrana dala na hlinenú stenu stavby polystyrén, lebo tým sa stena poškodí. Skutočnosť o zateplené polystyrénom zvonku potvrdil i žalobca.

6. Predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vinohradníckemu domčeku a pozemku pod vinohradníckym domčekom (špecifikované v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku).Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Vinohradnícky domček s.č. XXX (vrátane pivnice pod ňou) vlastnia každý v 1-ci a pozemok pod ním o rozlohe 76 m2 ( p.č. 1625/6) vlastní žalobca v podiele 15/32 a žalovaný v podiele 17/32. Obaja nadobudli nehnuteľnosti v priebehu tohto konania darovacou zmluvou od príbuzných, žalobca od babky a žalovaný od svojich rodičov. Strany sporu sa mimosúdne nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto sa žalobca toho domáha súdnou cestou. Obe strany sporu v rámci konania súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, ale nevedeli sa dohodnúť na spôsobe vyporiadania. Z tohto dôvodu bola žaloba podaná dôvodne. Súd vychádzal pri rozhodovaní so zaužívanej praxe, že 1. najprv musí skúmať či je nehnuteľnosť reálne deliteľná, či je možné ju rozdeliť a v príslušných podieloch objektívne prikázať subjektom; 2. po zistení o nedeliteľnosti treba skúmať či má niektorý zo subjektov o nehnuteľnosť záujem, 3. až pokiaľ nemá nik o nehnuteľnosť záujem, pripadá do úvahy alternatíva predaja nehnuteľnosti. Súd v tomto druhu konania nie je viazaný návrhmi strán sporu na vyporiadanie, ale vychádza len z vykonaného dokazovania prihliadajúc na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

7. Súd mal v konaní preukázané, že obe strany sa dlhodobo venujú vinohradníctvu, výrobe vína. Žalobca má svoj vlastný vinohrad, víno uskladňuje v pivnici pod vinohradníckym domčekom, ktoré sú predmetom vyporiadania. Žalovaný najprv tvrdil, že sa stará o vinohrad (par. č. 1701/5 v k.ú. V. ) svojej tety S. na vedľajšom pozemku, hrozno i dokupuje a vyrába víno. Žalovaný vinohradničí samostatne posledných 10 rokov a víno mával uskladnené u svojej tety S. a jej manžela v pivnici, kde je 8 až 15 °C. Táto pivnica bola pôvodne aj v spoluvlastníctve jeho otca (pôvodne žalovaného v 1. rade), ale ten svoj podiel predal svojej sestre, pani S.. V tejto pivnici mával uskladnené svoje víno aj jeho otec. Pôvodný žalovaný v 1. rade V. X. má vlastnú búdu a vlastný vinný sklep hneď vedľa spornej nehnuteľnosti, užíva vinohrad vysadený ešte jeho otcom. Má vo svojej pivnici s vínom teplotu 19-20 °C, čo je podľa pôvodne žalovaného v 1. rade zlá teplota, ale pritom predložil súdu rôzne diplomy svedčiace o tom, že jeho vína dostali rôzne ocenenia. Pôvodní žalovaní uskladňovali dlhé obdobie víno v pivnici vinohradníckeho domčeka na vedľajšej parcele zapísanej na LV č. XXX , ktorý teraz vlastní sestra pôvodného žalovaného v 1. rade, v

čase začatia tohto konania ho ešte spoluvlastnil aj otec terajšieho žalovaného, ktorý svoj podiel previedol kúpnou zmluvou na svoju sestru z 3.11.2016. Zmluvou o nájme vinohradu z 26.9.2016 si žalovaný prenajal od svojej tety S. a jej manžela s účinnosťou od 1.11.2016 par. č. 1701/5 v k.ú. V. za účelom pestovania hrozna. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že ide o ten istý vinohrad, o ktorý sa žalovaný staral tete aj pred tým, z hrozna vyrábal víno. Súd rešpektuje, že každý vlastník má voľné dispozičné právo nakladať so svojim vlastníctvom, ale prevod vlastníckeho podielu na pivnici v tomto konaní súd hodnotí ako účelové, hlavne ak terajší žalovaný predkladá súdu nájomnú zmluvu na prenájom pivnice na uskladnenie vína. Teda súd neuveril tomu, že by otec žalovaného predal svoj podiel na pivnici ( otec ktorý synovi daroval podiely na sporných nehnuteľnostiach) a následne nechal syna, aby si prenajal iné priestory na skladovanie vína. Súd konštatuje, že všetky tieto vyššie uvádzané úkony robené terajším žalovaným i jeho rodičmi boli urobené až po tom, čo súd na pojednávaní uviedol, ako sa mu javí vec ( t.j. prikázať nehnuteľnosti žalobcovi).

8. Vzhľadom na charakter a predmet sporu sa súd najprv vyporiadal postupne s predbežnými otázkami.

9. Súd sa vyporiadal najprv s tým, či predmetom sporu sú dve samostatné stavby (domček a pivnica), alebo ide o jednu stavbu a pokiaľ ide o jednu stav, či je reálne deliteľná. Za týmto účelom bolo vykonané dokazovanie dvomi znaleckými posudkami, znalca Ing. Lešku ustanoveného súdom a znalca Ing. Vlčeja, ktorého oslovili pôvodní žalovaní. Súd sa obligatórne vyporiadal s námietkami žalobcu proti súkromnému znaleckému posudku Ing. Vlčeja. Pôvodní žalovaní predložili súkromný znalecký posudok až v priebehu konania dňa 26.4.2017, pritom neobsahoval doložku o tom, že „znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku“ v zmysle . Táto doložka bola súdu predložená až osobitne ako Dodatok č. 1 k znaleckému posudku dňa 27.6.2017 na pojednávaní, na ktorom súd doplnil dokazovania osobným výsluchom znalca Ing. Vlčeja. Nakoľko predmetná doložka nebola obsiahnutá hneď v , súd si ustálil, že pri tomto nemôže postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Na druhej strane sa zaoberal podporne aj obsahom tohto znaleckého posudku, ale ako súkromného. Súd vychádzal z toho, že obaja znalci použili rovnako metódu polohovej diferenciácie, ani jeden z nich nepoužil sondy do stavby ani nevykonal porovnanie s podobnými objektmi, síce žalovaný to namietal v znaleckom posudku Ing. Lešku. Ani v jednom znaleckom posudku nebolo uvedené porovnanie s inými príkladnými nehnuteľnosťami.

10. Znalec Ing. Leška v znaleckom posudku č. 15/2016 dospel k záveru, že zo stavebno -technického hľadiska je vinohradnícky domček nadstavbou pivnice, ide o jednu stavbu a nie je možné reálne rozdelenie vinohradníckeho domčeka a pivnice pod ním, preto aj určil všeobecnú hodnotu jednej stavby. Znalec Ing. Vlčej v znaleckom posudku č. 67/2017 dospel k záveru, že vinohradnícky domček a pivnica pod ním sú dve samostatné stavby. Ďalej v posudku uviedol, že stavba pivnice bola realizovaná skôr a vlastná pivnica má základy z časti pod základmi domčeka, spoločný základ majú pivnica a vinohradnícky domček len v mieste vstupu do pivnice. Vo vyjadrení na pojednávaní doplnil, že majú spoločnú časť dva a pol metra nad vchodom do pivnice. Vinohradnícky domček a pivnica podľa neho nemôžu byť posudzované spoločne z dôvodu, že vinohradnícky domček má iné konštrukčné riešenie ako pivnica. Súd sa vyporiadal z obsahom oboch znaleckých posudkov ako i vyjadreniami znalcov na pojednávaní a ustálil si, že vinohradnícky domček ako aj pivnica sú jednou nehnuteľnosťou, pivnica bola pochopiteľne postavená skôr a domček nad ňou je vlastne nadstavbou, lebo má časť základov spoločných v mieste vstupu do pivnice, ako to konštatoval i Ing. Vlčej. Súd k tomu podporne dodáva vyporiadajúc sa s predloženou dočasnou kúpnopredajnou zmluvou (v ods. 15 odôvodnenia rozsudku) z roku 1934, že predmetnou zmluvou nemal súd preukázané, že by vinohradnícky domček (medzi vinohradníkmi nazývaná aj „búda“) a sklep boli samostatnými stavbami. Vychádzajúc z textu zmluvy súdu jedine vyplýva, že s pozemkom predáva búdu a sklep.

11. Pri riešení otázky reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti (actio communi dividundo) súd opäť vychádzal z obsahu oboch znaleckých posudkov. Ing. Leška uviedol, že nie je nehnuteľnosť reálne deliteľná. Ing. Vlčej tvrdil, že vinohradnícky domček a pivnica sú schopné samostatného užívania, ale vlastnícky sa nedá nehnuteľnosť rozdeliť. Vyjadrenia znalca Ing. Vlčeja k tejto otázke ostali aj po jeho ústnom vyjadrení na pojednávaní zmätočné práve pre to, že jednak hovoril o dvoch samostatných nehnuteľnostiach a odôvodnil ohodnotenie každej zvlášť z dôvodu, že sa dajú samostatne užívať. Na druhej strane práve poprel nemožnosť rozdelenia z pohľadu vlastníctva. Vzhľadom na vyjadrenia oboch znalcov a podporne preukázateľne narušené vzťahy medzi stranami sporu, neexistenciu žiadnej komunikácie medzi nimi súd dospel k záveru, že stavba (domček vrátane pivnice) nie je reálne deliteľná. Rozdelenie

v zmysle alternatívy návrhu žalovaného, že jemu by pripadla pivnica a žalobcovi domček v tomto konkrétnom prípade je neprípustná hlavne z dôvodu tak vážne narušených vzťahov medzi nimi, čo mal súd v konaní preukázané. Druhým dôvodom nemožnosti takéhoto delenia je to, že strany sporu nie sú schopné komunikovať, na ničom sa dohodnúť (ani len na spoločnom stretnutí), čo vyplýva z vykonaného dokazovania.

12. Ďalej sa súd vyporiadal s tým, komu prikáže nehnuteľnosť. Pre rozhodnutie súdu o tom, komu prikáže nehnuteľnosť nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú vo veci relevantné. (Ro NS ČR, sp. zn. ). Prvotne bral ohľad na veľkosť podielov. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vinohradníckeho domčeku vrátane pivnice každý v 1 ci, pozemku pod nehnuteľnosťou v podiele 15/32 žalobca a žalovaný v podiele 17/32. Žalovaný vlastní viac o 2/32 podielu. Ďalej súd vychádzal z toho, že obe strany sporu nadobudli nehnuteľnosti darovaním od svojich príbuzných, žalobca od babky a žalovaný od rodičov. Sporná nehnuteľnosť je dedičstvom po ich predkoch, ktorí v minulosti nehnuteľnosť nadobudli, opravovali, udržiavali. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti časovo až po tom, čo súd v rámci konania predbežne uviedol ako sa mu javí vec. Z hľadiska podielov - nakoľko každý vlastní 1-cu z stavby- súd vychádzal z toho že majú rovnaké postavenie pri vyporiadavaní. Nepatrne väčší podiel 2/32 u žalovaného na pozemku pod stavbou súd nebral ako výhodnejšie postavenie práve z dôvodov, že išlo o pozemok len pod stavbou a teda nemohlo to byť jediným dôvodom, pre ktorý by súd prikázal predmet sporu len žalovanému. Z týchto dôvodov súd ďalej prihliadal na účelné využívania veci stranami sporu resp. dôvod nevyužívania nehnuteľnosti. Podporne skúmal plány oboch, ako mienia v budúcnosti nehnuteľnosť využívať. Podporne súd skúmal aj vzájomné správanie sa jedného podielového spoluvlastníka voči druhému. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po celú dobu vlastníctva pôvodnými stranami sporu (ako pred zápisom nehnuteľnosti do katastra a aj po jeho zapísaní) sporné nehnuteľnosti užívala len pôvodná žalobkyňa a následnej jej vnuk, terajší žalobca. Za vinohradníckym domčekom vinohrad obhospodarovala pôvodná žalobkyňa, neskôr terajší žalobca. Pôvodní žalovaní (rodičia terajšieho žalovaného) súdu nepreukázali, že by sa po zápise spornej nehnuteľnosti na list vlastníctva až do preukázaného záujmu pôvodnej žalobkyne vec riešiť (výzvou na dohodu) domáhali vstupu do nehnuteľnosti či sprístupnenia pivnice na uskladnenie vína. Až v rámci konania bola pôvodná žalobkyňa a neskôr terajší žalobca vyzvaní na sprístupnenie pre žalovaného, ale zakaždým to odmietli a aj odmietli aspoň zapožičať kľúč od pivnice, aby si mohli urobiť duplikát. Žalobca toto odmietnutie odôvodňoval tým, že žalovaní (pôvodní) majú svoj sklep, následne že terajší žalovaný môže mať víno u otca. Takéto konanie žalobcu súd hodnotí v jeho neprospech z dôvodu, že upieral žalovanému jeho vlastnícke právo, aj keď mal o tom vedomosť porušoval ustanovenie SR pojednávajúce o ochrane vlastníctva. Žalobca odôvodňoval žiadosť prikázať nehnuteľnosť jemu tým, že on ( skôr jeho babka) sa o nehnuteľnosť stará, udržuje, opravuje, investuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, čo konkrétne on do nehnuteľností investoval, opravil. Súd prihliadal na to, že by nebolo spravodlivé stavať v neprospech žalovaného, že sa o nehnuteľnosť nestará, lebo mu to ani len nebolo umožnené žalobcom. Samotný žalobca súdu nepreukázal, že by na nehnuteľnosti robil nejaké veľké a finančne náročné udržiavacie, opravné práce. Samotný stav nehnuteľnosti vyplýva už aj zo záverov znaleckých posudkov, na ktoré súd odkazuje. Súd nemohol pri otázke komu prikáže nehnuteľnosť prihliadať na žalobcom prezentovanú starostlivosť o nehnuteľnosť aj z dôvodu, že po celú dobu užívania nehnuteľnosti užíval (či už on alebo jeho babka) nehnuteľnosť celú, t. j. aj spoluvlastnícky podiel terajšieho žalovaného (skôr pôvodných žalovaných) bezodplatne. Súd ďalej skúmal, na aký účel mienia strany sporu nehnuteľnosť využívať a preukázateľne venujúc sa vyrábaniu vína mienili využívať obaja hlavne pivnicu na uskladňovanie vína. Súd mal preukázané, že žalobca má vlastný vinohrad za vinohradníckym domčekom a žalovaný má vinohrad svojej tety v prenájme. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že sa žalovaný venuje sám vinárstvu cca 10 rokov, vždy sa staral o vinohrad tety (S.), z hrozna z vinohradu si vyrábal víno, uskladňoval víno na pozemku pri vinohrade v pivnici spolu so svojim otcom. Súd mal preukázané, že pivnica bola pôvodne v podielovom spoluvlastníctve aj otca terajšieho žalovaného, ktorý svoj podiel predal sestre v priebehu konania ( po tom, čo súd uviedol, ako samu javí vec). Taktiež až v priebehu tohto konania žalovaný doložil zmluvu preukazujúcu, že má v nájme vinohrad tety. Súd sa vyporiadal s dôkazom žalovaného, že má prenajaté priestory od svojho strýka na uskladnenie vína s odôvodnením, že jeho teta využíva pivnicu na rekreačné účely. Žalovaný súd nepresvedčil o tom, že by po dobe čo cca 10 vinárčí a uskladňuje víno v pivnici tety S. (pôvodne vlastnil podiel na pivnici jeho otec) neuskladňoval víno v tej istej pivnici, resp. nepreukázal na aké konkrétne „rekreačné“ účely by jeho teta užívala do zeme vyhĺbenú pivnicu. Toto jeho tvrdenie si súd vyhodnotil ako účelové. Teda tieto žalovaným uvádzané dôvody nemohli prispieť v rozhodnutie v jeho prospech.

13. Na základe týchto všetkých zistených skutočností si súd ustálil, že objektívnejšie je prikázať nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu berúc do úvahy fakt, že od mala do nehnuteľnosti chodil s babkou, pomáhal jej s prácami v nehnuteľnosti. Podporne súd prihliadal na preukázanú skutočnosť, že po prejednaní novoobjaveného majetku, predmetom ktorého bol i vinohradnícky domček vrátane pivnice rodičia žalovaného sa nedomáhali sprístupnenia aspoň polovice ich pivnice, síce tvrdili ( v čase ich statusu žalovaných), že v ich vlastnej pivnici majú 18 a 20 C°, čo nie je pre víno ideálna teplota. Zároveň súdu prezentovali rôzne ocenenia svojho vína na rôznych súťažiach. Záujem začali prejavovať až keď pôvodná žalobkyňa začala riešiť otázku vyporiadania. Pôvodní žalovaní nepreukázali, že by skôr záujem preukázali a domáhali sa užívania. Tieto skutočnosti súd len podporili v myšlienke, aby súd prikázal celú nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý má s nehnuteľnosťou spojené i svoje detstvo, spomienky na babku.

14. V poslednom rade sa súd zaoberal otázkou primeranej náhrady berúc na zreteľ i to, aby sa vec mohla účelne využiť a na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V znaleckom posudku č. 15/2016 znalca Ing. Lešku bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú V., obci W. V., zapísaná LV č.XXXX a to vinohradnícky domček so súp. č. XXX stojaci na parcele č. 1625/6 je 2500,21 eur a u parcely č. 1625/6 vo výmere 76 m2 (zapísaná na LVč.1643) je vo výške 231,80 eur. V znaleckom posudku č. 67/2017 znalca Ing. Vlčeja bola určená všeobecná hodnota stavieb ( vrátane vonkajších úprav) v sume 7.966,38 eur a pozemkov ( p.č. 1625/6 o výmere 76 m2) v sume 296,40 eur. Celkovo určil hodnotu po zaokrúhlení vo výške 8300 eur. Žalovaný ponúkol pre prípad prikázania spoluvlastníckeho podielu žalobcu jemu sumu 6000 eur na vyplatenie. Nakoľko bol diametrálny rozdiel v sumách uvádzaných znalcami a boli diametrálne rozdiely pri ohodnocovaní nehnuteľností, súd v rámci dokazovania osobitne dopočul znalcov. Keďže súčasťou znaleckého posudku Ing. Vlčeja nebola pôvodne obsiahnutá ani doložka v zmysle , , súd posudzoval znalecký posudok ako súkromný a Ing. Vlčeja v konaní vypočul ako svedka ( aj keď ho v rozsudku označuje ako „znalca“). Základný rozdiel pri ohodnocovaní bol v tom, že Ing. Leška posudzoval nehnuteľnosť ako celok a na tom trval, pritom Ing. Vlčej posudzoval domček a pivnicu ako dve samostatné nehnuteľnosti z dôvodu, že sú samostatne užívateľné, aj keď nie sú vlastnícky rozdeliteľné. Tiež posudzovanie objektu ako dve nehnuteľnosti uviedol okrem iného to, že inak by to nemohol navýšiť o 20 %. Súd sa zároveň vyporiadal s námietkami strán sporu k obom znaleckým posudkom. Súd mal preukázané, že ani jeden znalec nevykonal pri zisteniach na mieste obhliadky sondy nehnuteľnosti, v posudkoch neuviedli konkrétne porovnania hodnoty nehnuteľnosti s inými obdobnými objektmi. Súd dal priestor Ing. Vlčejovi vyjadriť sa ku všetkým námietkam žalobcu ( uvádzané v ods. 25 odôvodnenia rozsudku) voči jeho znaleckému posudku, pričom Ing. Vlčej v mnohých prípadoch konštatoval že išlo o preklep a neobhájil ani svoje vyjadrenia v posudku ( ktoré podstatne mali vplyv na výšku použitého koeficienta pri výpočte ceny) ako: 1. uvádzal, že sú tu dobré pracovné možnosti obyvateľstva a že v mieste je dostatok pracovných príležitostí neuvedúc, na základe akých zistení k tomu záveru dospel; 2. v časti „výpočet koeficientu polohovej diferenciácie“ je uvedené pod bodom 2, že nehnuteľnosť je vhodná na bývanie, pritom sám súd obhliadkou zistil, že objekt na bývanie vhodný nie je odkazujúc na fotodokumentáciu z ohliadky i zo znaleckých posudkov; 3. pod bodom 6 je konštatované, že ide o dvojdom, dom v radovej zástavbe s kompletným zázemím, čo Ing. Vlčej vyhodnotil pri svojej výpovedi ako preklep; 4. pod bodom 11 je uvádzaná pripravenosť inžinierskych sietí v blízkosti stavby: elektrická prípojka, vodovod, prípojka plynu, kanalizácia do žumpy, ale na pojednávaní súdu potvrdil po dotaze protistrany že na mieste stavby je len elektrická prípojka. Ing. Vlčej spomínal síce žumpu a studňu v susedstve, ale pre účely ohodnotenia stavby to bolo bezpredmetné a podľa názoru súdu znalec nemal prihliadať na skutkový stav na okolitých nehnuteľnostiach, ktoré následne zvyšovali bodové hodnotenie inej nehnuteľnosti; 5. pod bodom 14 uvádza: „ prírodná lokalita v okolí stavby: les, vodná nádrž, park vo vzdialenosti do 1000 m“, ale súd pri obhliadke zistil, že do 1000 m od posudzovanej nehnuteľnosti nie je les, vodná nádrž ani park. Vzhľadom na tieto všetky rozpornosti ako aj odkazujúc na vyjadrenia Ing. Vlčeja z pojednávania ( ods. 28 odôvodnenia rozsudku) súd vyhodnotil znalecký posudok Ing. Vlčeja v časti týkajúcej sa určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností ( ako aj základných vstupných bodov, z ktorých vychádzal) na účely tohto konania ) za nepoužiteľný. Samotné tvrdenia Ing. Vlčeja boli samo o sebe rozporné, nekonzistentné a neucelené - súd nepresvedčili o správnosti pri určení výšky ceny. Súd tu už bez opakovania len odkazuje na vyššie uvádzané argumenty a ako príklad uvádza, že znalec ohodnotil nehnuteľnosť ako vhodnú na bývanie, pritom z správy Obce W. V. jasne vyplýva funkčné využitie územia (kde sa nachádza nehnuteľnosť) vinohradníctvo a doplnková funkcia územia je „príležitostný pobyt“ počas sezónnych prác, neprípustné je trvalé bývanie. A v posledným

dôvodom, prečo súd neprihliadal na znalecký posudok Ing. Vlčeja v časti týkajúcej sa ohodnocovania častí nehnuteľnosti a všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti je ten, že Ing. Vlčej odôvodňoval svoj argument o neexistencii dva a pol metrového základu pod domčekom len tým, že tomu neverí. Súd má za to, že znalec má vychádzať z záverov zistených použitím odborných metód a odborných vedomostí a nie robiť závery len zo svojich úsudkov. Čiže súdu ostal v časti výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti použiteľný len znalecký posudok č. 15/2016 znalca Ing. Lešku. Súd sa ďalej obligatórne zaoberal otázkou, či je znalcom určená výška všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti primeraná ( 2500,21 eur za celý vinohradnícky domček vrátane pivnice a 231,80 eur za pozemok pod domčekom a pivnicou vo výmere 76 m2 ). Pod pojmom „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci

- predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený druhému spoluvlastníkovi (stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20. 10.1997, ). Je to teda cena, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (Rc 15/1999). Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Súd vychádzal z toho, že práve súd určuje primeranú náhradu ako všeobecnú cenu a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, lebo tu nejde o postup, kde treba odborne posudzovať, napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom pre súd boli informácie príslušného orgánu miestnej správy, Obce W. V. .

15. Súd bral v spore ohľad najmä na ceny, za ktoré by boli v danom mieste a čase predané nehnuteľnosti obdobných kvalít v súlade s ponukou a dopytom (Ro NS ČR z 27. 5.2002, sp. zn. ). Súd určoval primeranú náhradu ako podiel spoluvlastníka vo výške všeobecnej ceny, ktorá nevyjadruje len cenu určenú v závislosti na druhu stavby, použitých stavebných materiálov, vybavenosti, konštrukcií, údržbe, veku, výmere, bonite pozemku, ale aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase ( sp.zn. ). Náhrada má predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by ho bolo možné predať (Ro NS SR, sp. zn. M Cdo 6/2003). Súd prihliadal na ponuku žalovaného vyplatiť žalobcovi podiel za 6000 eur. Taktiež podporne na to, že síce žalobca odmietol vyplatiť takúto sumu žalovanému pri alternatíve prikázania jeho podielu protistrane, ale neuniesol dôkazné bremeno v tom, za aké iné sumy sa obdobné nehnuteľnosti predávajú v danom mieste a v danom posudzovanom čase. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti si súd ustálil ponuku žalovaného na 6 000 eur za podiel 1-ce nehnuteľnosti ako reálny dopyt, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase nehnuteľnosť v obdobnej kvalite (hlavne použité technológie pri budovaní pivnice, ako aj vlastnosti pivnice v súvislosti s vhodnou klímou na uskladňovanie vína) predať. Teda sumu 6000 eur si súd vyhodnotil ako celkovú objektívnu primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného na vinohradníckom domčeku vrátane pivnice ( v 1-ci) a na pozemku parc. reg. „C“ č. 1625/6 o výmere 76 m2 (v podiele 17/32 ). V rámci vyporiadania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na úplné finančné predmetnú sumu.

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z , a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Súd úspešnosť posudzoval podľa toho, že podiel nehnuteľností bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu, síce aj žalovaný žiadal nehnuteľnosti prikázať podiel jemu. Pri posudzovaní úspechu či neúspechu súd nevychádzal z výšky primeranej náhrady z dôvodu, že súd nebol viazaný návrhmi strán sporu ohľadom výšky náhrady.

17. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle . rozhodne o výške náhrady trov konania.

18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný

19. Čo sa týka odvolania žalovaného toto bolo podané včas mailom, bez zaručeného elektronického podpisu, nakoľko platnosť certifikátu bola neznáma a nepodarilo sa overiť autora, súd sa pokúsil o odstránenie tohto nedostatku výzvou zo dňa 23.3.2018 (č.l. 411), ale neúspešne. Vzhľadom na uvedené, súd na odvolanie žalovaného neprihliadal.

20. Žalobca odvolanie podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a to konkrétne proti výroku III. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, stým, že viedol, že ostatné výroky rozsudku I., II., IV. a V. zostávajú nedotknuté, nakoľko žalobca s nimi v plnom rozsahu súhlasí. Uviedol, že nesúhlasí so stanovenou sumou na úplné finančné vyrovnanie vo výške 6.000,-- Eur, čo považuje za neprimerané. Za účelom stanovenia náhrady bol vypracovaný znalecký posudok č. 15/2006, nezávislým súdom ustanoveným znalcom Ing. Leškom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 2.730,-- Eur (2.521,-- Eur za vinohradnícky domček č. XXX stojaci na parcele č. 1625/6 a 231,80 Eur - parcela č. 1625/6 - o výmere 76 m2). Tento znalecký posudok nebol nijako spochybnený, ani žalovaný nepožiadal o vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku. Znaleckým posudkom č. 67/2017 Ing. Vlčeja, ktorý súd posudzoval ako súkromný znalecký posudok, bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti v sume 8.300,-- Eur. Tento znalecký posudok však súd pre jeho zjavné nedostatky vyhodnotil v časti týkajúcej sa určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ako nepoužiteľný, s čím žalovaný sa plne stotožňuje. Súd pri určovaní finančného vyrovnania napokon vôbec nezohľadnil znalecký posudok Ing. Leška, ktorý súdny znalec bol súdom ustanovený , ale vychádzal výlučne z návrhu žalovaného, ktorý pre prípad prikázania spoluvlastníckeho podielu žalobcu žalovanému ponúka mu vyplatenie sumy 6.000,-- Eur, teda ak žalobca a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností v 1 a opomenieme nepatrný rozdiel spoluvlastníckych podielov na pozemkoch 15/32 a 17/32, súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti 12.000,-- Eur, čo je suma niekoľkonásobne prevyšujúca sumu, ku ktorej dospel súdom ustanovený nezávislý znalec, ktorého znalecký posudok v tomto smere nebol zohľadnený. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s tým, že ponuku žalovaného na 6.000,-- Eur za podiel 1 nehnuteľnosti ustálil ako reálny dopyt, za ktorý by bolo možné v danom mieste a čase nehnuteľnosť v obdobnej kvalite predať. S týmto však žalobca nesúhlasí, má za to, že súd pri určovaní primeranej náhrady postupoval v rozpore so zákonom a príslušnou ustálenou judikatúrou. Nevychádzal z obvyklej, ani objektívnej ceny nehnuteľnosti a jeho jediným kritériom, na základe ktorého rozhodoval a určil výšku finančnej náhrady bol nezáväzný návrh žalovaného. V zmysle ustálenej judikatúry, na ktorú sa odvolával aj prvostupňový súd, pri určovaní primeranej náhrady treba vychádzať z ceny, ktorá je obvyklá na danom mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu určí súd zodpovedajúci podielom v celej veci, nie ako cenu, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Suma 12.000,-- Eur nepredstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať ako celok. Súd vychádzal zo subjektívnej ceny navrhnutej žalovaným, ktorú žalovaný stanovil len za podiel žalobcu, nakoľko samým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to za podmienky, že by súd prikázal nehnuteľnosť do jeho vlastníctva. Ak by zákonodarca mal záujem na takomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tak by v zákone stanovil. Skutočnosť, že žalovaným ponúknutú sumu 6.000,-- Eur nemožno považovať za primeranú odôvodňuje žalobca aj tým, že žalovaný uvedenú sumu ponúkol účelovo a až potom ako sa prvostupňový súd na pojednávaní opakovane oboznámil s tým, že predbežne posudzuje vec tak, že nehnuteľnosti prikáže žalobcovi. Cena navrhnutá žalovaným vo výške 6.000,-- Eur je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou spočívajúcej v tom, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, je účastníkom sporu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a preto jeho ponuka nemôže byť objektívna. Žalovaný, resp. jeho blízki sú spolu so žalobcom podielovým spoluvlastníkom priľahlých pozemkov, ktoré rodina žalovaného obhospodaruje, pestuje na nich vinič, v susedstve majú postavené stavby jeho rodičia - pôvodní žalovaní a preto jeho záujem o kúpu vinohradníckeho domčeka a ponúknutú cenu nemožno porovnávať s cenou, ktorú by boli ochotné zaplatiť tretie osoby za vinohradnícky domček so zastavaným pozemkom vo výmere 79 m2. Žalovaný má voči žalobcovi nepriateľský postoj. Ich spory sa v rámci súdneho konania vyhrocovali a teda žalovaný je aj v tomto ohľade vedený osobitou pohnútkou nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie zmenil v súlade s tak, že náhradu, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému na úplné finančné vyrovnanie primerane zníži a to v súlade s vykonaným dokazovaním, najmä v súlade so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca Ing. Lešku. V opačnom prípade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný s tým, že zotrváva na stanovisku, že náhrada vo výške 6.123,15 Eur za polovičný spoluvlastnícky podiel na predmetných stavbách je primeraná. Takúto sumu je ochotný aj on zaplatiť za jeho spoluvlastnícky podiel, ak by mu boli stavby prikázané do výlučného vlastníctva. Dovolávať sa objektívnej ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom ako to robí žalobca, vôbec nie je na mieste. Výšku náhrady určuje súd, nie znalec a ani iný orgán. Súd pritom teda nie je viazaný názorom znalca v uvedenom v znaleckom posudku. Tento slúži iba ako to,

čím je jedným z dôkazných prostriedkov a nie to, či nie je iným rozhodnutím o otázkach, ktorým by bol súd viazaný ( ). V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje aj sám súd prvej inštancie, ale i pri mnohých iných právoplatných rozhodnutiach odvolacích súdov, je súd povinný primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti zisťovať tak, aby táto zodpovedala cene, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, to znamená cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a v určenom čase. Takúto relevantnú ponuku predstavuje práve ponuka žalovaného, ktorý je ochotný uvedenú sumu sám zaplatiť. Žalovaný sa stotožňuje s názorom žalobcu, že skutočnosť, kde skladuje svoje víno má pre rozhodnutie nepatrný význam. Z procesného hľadiska je však potrebné pripomenúť, že podanie strany sporu a osobitné skutkové tvrdenia musia byť zrozumiteľné. Nie je povinnosťou súdu a ani druhej strany domýšľať si z kontextu akékoľvek skutkové tvrdenia, či ich popretie. Dotknuté stavby - vinohradnícky domček a pivnica so súpisným č. XXX kat. úz. V. neboli až do roku 2015 zanesené ani v katastrálnom operáte, ani v operáte pozemkovej knihy. Z listov vlastníctva, ani z pozemno-knižných zápisníc sa teda nijako nedalo zistiť, že tieto stavby by potenciálne ako dedičstvo po predkoch mohli byť vlastníctvom žalovaného, keďže neboli zapísané. Keď sa pôvodný žalovaný - otec súčasného žalovaného v roku 2012 rozhodol rozširovať svoj vinohradnícky domček č. XXX bolo potrebné na účely stavebného konania zdokladovať vlastníctvo k pozemkom, na ktorý vinohradnícky domček č. XXX čiastočne stojí. Tie však v tej dobe boli v katastri nehnuteľností evidované ako vlastníctvo nežijúcich predkov pôvodného žalovaného. Z tohto dôvodu pôvodný žalovaný inicioval dodatočné prejednanie dedičstva novoobjaveného majetku. Pri prejednaní dedičstva po Q. X., rod. T. však pôvodná žalobkyňa pred súdnou komisárkou uviedla, že na pozemku vtedy označeného ako parcela č. 1625 sa žiadna stavba nenachádza. To pôvodného žalovaného prekvapilo, lebo šlo o zjavnú lož, ktorej zmysel mu unikal. Pôvodná žalobkyňa i súčasný žalobca ani do dnešného dňa nepopreli, že pôvodného žalovaného pôvodná žalobkyňa ohľadom vlastníctva stavieb zavádzala. Žalovaný v otázke náhrady trov konania odkazuje na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SSR sp.zn. rozhodovaniu súdov vo veciach podielového spoluvlastníctva zverejnené ako R 54/1973, podľa ktorého plnú náhradu trov konania možno priznať žalobcovi, ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný. Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu je opodstatnené uvažovať, že by nebolo vhodné použiť ustanovenie , teraz a ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 22.06.2011, podľa ktorého úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. V danom prípade súd prvej inštancie nerozhodol tak, ako sa žalobca domáhal. Žalobca žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie náhrady vo výške určenej súdom na základe znaleckého posudku. Nakoľko žalobca nespochybňuje iba posudok Ing. Lešku, takouto sumou by mala byť čiastka 1.365,-- Eur. Súd prvej inštancie však určil výšku náhrady inak a to na základe znaleckého posudku v sume 6.000,-- Eur, to znamená 4,39 násobok sumy podľa petitu. V tejto časti vlastne vyhovel žalovanému. Ide preto o úspech čiastočný a je na mieste aplikácia .

22. K tomuto vyjadreniu podal vyjadrenie žalobca s tým, že žalovaný v predmetnom vyjadrení neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a argumenty. Ale pokiaľ tvrdí, že dotknutá stavba až do roku 2015 nebola zanesená v katastrálnom operáte, toto tvrdenie je nepravdivé. Pôvodný žalovaný V. X. bol preukazateľne účastníkom dedičského konania vedeného Štátnym notárstvom v Senici Jozefom Kremlom pod č. V 1973/90 po neb. Q. X., rod. T., zomr. XX.XX.XXXX, teda matke pôvodnej žalovanej - V. Juráčkovej a starej matke pôvodného žalovaného V. X.. Predmetom dedenia boli všetky nehnuteľnosti po poručiteľke vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku č. XXXX, na ktorom sa nachádza stavba vinohradníckeho domčeka. Keďže stavba vinohradníckeho domčeka nebola evidovaná v katastrálnom operáte, nemala pridelené súpisné číslo a bola prestarnutá, notár ju neevidoval ako samostatnú nehnuteľnosť, ale zrejme len ako príslušenstvo k pozemku. Čo sa týka náhrady trov konania súd prvej inštancie úspešnosť posudzoval v súlade s ustálenou judikatúrou podľa toho, že podiel nehnuteľnosti bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu a nevychádzal z výšky primeranej náhrady, nakoľko v tomto konaní a v tomto prípade súd nebol viazaný návrhmi účastníkov a rozhodnutie o výške náhrady záviselo výlučne na úvahe súdu odvíjajúcej sa od posúdenia zisteného skutkového stavu, ktorú strany sporu nemohli predvídať. Nemôže byť na ťarchu úspešného žalobcu skutočnosť, že v návrhu vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti ustálenej v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( . <.), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku bolo podané včas ( 34 ), oprávnenou osobou ( . <.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (CSP. <.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( . <.), preskúmal obe napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( . <.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím potvrdiť

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie . odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

25. Podľa § 142 ods. 1, 2 Obč. zákonníka <., ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 26. Z citovaného ustanovenia Obč. zákonníka <. je zrejmé, že upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Predpokladom zrušenia podielového spoluvlastníctva je preukázanie aktívnej legitimácie na strane žalobcov ako aj preukázanie pasívnej legitimácie na strane žalovaných. 27. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len , ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie žaloby na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval podľa odvolania žalobcu, teda strany sporu, ktorej nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva. Odvolateľ spôsob, ktorým súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a toto vyporiadal ani nenamieta a neuvádza odvolacie dôvody, naopak zdôrazňuje, že proti týmto výrokom odvolanie nepodáva, čo však odvolací súd nemohol akceptovať. 28. Rozsah odvolacieho prieskumu je v zásade daný odvolaním (v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania podľa ). 29. Podľa odvolateľ spravidla sám určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie preskúmané odvolacím súdom (či napáda rozhodnutie vo všetkých jeho výrokoch alebo len niektorý z nich alebo len z hľadiska niektorej konkrétnej veci alebo práva). Výnimky z uvedenej zásady sú taxatívne vypočítané v : Odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a. od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b. ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c. určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

30. V týchto prípadoch sú na jednej strane obmedzení účastníci konania v možnosti nakladať s určitými nárokmi a na strane druhej dáva možnosť súdu, aby prekročil návrhy účastníkov. Z povahy konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a na vykonanie jeho vyporiadania niektorým zo spôsobov uvedených v vyplýva, že na strane žalobcov či žalovaných musia byť uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci a že predmetom konania je vždy celá vec. Podľa rozsudku NS SR č.k. zo dňa 29.5.2015 ,keďže predmet konania nie je v

odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za spoluvlastnícky podiel a vyplatenie nákladov vynaložených žalobcami, t.j. vyporiadnie spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa vzťahuje vždy na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť ( ). Preto odkladný účinok odvolania podaného jedným z viacerých podielových spoluvlastníkov (aj keď sa ním účastník domáha preskúmania len určitých častí výroku) sa vždy vzťahuje na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene právoplatnosť. Preto odvolací súd musí z podnetu podaného odvolania preskúmať vždy celý výrok vo veci, pretože nie je v tomto konaní viazaný návrhom účastníkov na spôsob vyporiadania a môže toto rozhodnutie ako celok buď potvrdiť alebo zmeniť alebo zrušiť. Pokiaľ odvolací súd na základe odvolania podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej (o tento prípad ide aj v preskúmavanej veci), nemôže zmeniť iba niektorý výrok prvostupňového rozsudku. 31. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje tak z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný (m. m. nález Ústavného súdu Českej republiky zo 16. marca 2006 vo veci sp. zn. ). Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci do vlastníctva niektorého z predchádzajúcich spoluvlastníkov, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení doterajšieho podielového spoluvlastníctva. 32. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností ( a nasl. <.). V danom prípade bolo nesporné, že reálna deľba sporných nehnuteľností nie je technicky možná. 33. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v druhá a tretia veta od účinnosti novely <. Z.z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Zároveň je vždy potrebné skúmať schopnosť vyplatenia finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel. 34. Jednoznačne z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že strany sporu, ktorí sú inak vzdialení príbuzní a právni nástupcovia pôvodného žalobcu a pôvodného žalovaného, sa nedohodli

na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. I keď z dikcie ust. § 142 ods. 1 vety prvej, druhej a tretej Obč. zákonníka vyplýva, že v uvedených modalitách vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zákon dôrazne preferuje reálne rozdelenie ako prioritný spôsob vyporiadania, nebolo možné takto rozhodnúť, pretože nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. V danom prípade bolo nutné pristúpiť k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, pričom súd prvého stupňa správne musel rozhodnúť, ktorému zo strán sporu nehnuteľnosť prikáže, keďže obe strany sporu o nehnuteľnosť javili záujem a chceli ju získať do výlučného vlastníctva. 35. V prejednávanej veci je zrejmé, že ani jedna zo sporových strán nechce byť ďalej v spoluvlastníckom pomere s druhou stranou a bez ohľadu na ich subjektívne dôvody, pričom obe strany mali záujem o prikázanie nehnuteľností do ich výlučného vlastníctva za finančnú náhradu, ktorú žalovaný uviedol a v konkrétnej sume . 36. Súd prvej inštancie správne posúdil vec podľa druhého spôsobu zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, keď prihliadol na účelné využitie veci, v súvislosti s tým spoluvlastníctvo zrušil a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu , ktorý mal o nehnuteľnosti záujem, dlhodobo ich užíva. Rozhodnutie je v tejto časti podrobne logicky zdôvodnené a ani odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa s týmto záverom nemal stotožniť. 37. Ak súd podielové spoluvlastníctvo k veciam zruší a vypriadava ho prikázaním nehnuteľností jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, sú pre prikázania stanovená nielen kritériá veľkosti podielov a účelného využitia veci, ale tiež schopnosť spoluvlastníka, ktorému sú nehnuteľnosti prikazovania do vlastníctva, zaplatiť primeranú náhradu. 38. Za primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t.j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu, využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ čo iné možno predať za vyššiu cenu. Zákonné ustanovenie <. výslovne hovorí o primeranej náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil ( por. rozsudok Krajského súdu v Nitre ). 39. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne popísal, akým spôsobom a akými úvahami sa riadil si posudzovaní výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorému nehnuteľnosť neprikázal. Aj samotná nehnuteľnosť vykazujú určité špecifiká dané pre lokalitu, kde sa nachádza a dané aj samotnou účelovosťou nehnuteľnosti a jej využívaním pre účely vinohradníctva. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím aj v tejto časti určenia primeranej náhrady stotožnil. 40. Ostatné dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, inak pokiaľ odvolateľ so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasil, ani nemali vplyv už rozhodnutie odvolacieho súdu , pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok a v podrobnostiach na ne odkazuje. 41. Čo sa týka závislého výroku , rozhodnutia o náhrade trov konania pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporových konaniach sa uplatňuje tzv. zásada úspechu, v zmysle ktorej súd prizná úspešnej strane náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Iba v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa nemusí súd v zmysle výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. 42. Z obsahu spisu inak vyplýva, že žalobca, resp. pôvodný žalobca pred podaním žaloby na súd sa pokúsil o mimosúdne riešenie s pôvodným žalovaným, ale neúspešne, nakoľko tento prejavoval rovnaký záujem o celú nehnuteľnosť. Ani aktuálni spoluvlastníci nezmenili názory prezentované pôvodnými vlastníkmi. 43. Pravidlo zásady úspechu vo veci, , sa vzťahuje aj na konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pri rozhodovaní o trovách konania je smerodajný úspech v konaní. Úspech vo veci, ktorá je predmetom konania, je teda tou okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä, ak sa

žalovaný bránil alebo navrhoval neúspešne iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

44. Z obsahu spisu inak vyplýva, že žalobca, resp. pôvodný žalobca pred podaním žaloby na súd sa pokúsil o mimosúdne riešenie s pôvodným žalovaným, ale neúspešne, nakoľko tento prejavoval rovnaký záujem o celú nehnuteľnosť. Ani aktuálni spoluvlastníci nezmenili názory prezentované pôvodnými vlastníkmi. Pokiaľ súd po zrušení podielového spoluvlastníctva prikázal nehnuteľnosť do vlastníctva žalobcu a tým žalobe vyhovel, je treba takéto rozhodnutie považovať za úspech žalobcu. ( por. NS SR čk. z 20.6.2014 ). 45. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. <. ako vecne správny potvrdil. 46. Žalovaný má voči žalobcovi podľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( ). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa <. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).