Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b99/392824.c8ea53.pdf
PDF · 210.4 KB
No categories available
1TdoV/1/2013
Najvyšší súd 1 TdoV 1/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana
Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Michalíka, JUDr. Gabriely Šimonovej, JUDr. Daniela
Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 23. júna 2014 v Bratislave
v trestnej veci obvineného J. Š., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-4T 31/2007, o dovolaní, ktoré podal obvinený J.
Š., zastúpený JUDr. D. R., advokátom v Bratislave, proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 11. apríla 2011, sp. zn. 1 To 12/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku sa dovolanie obvineného J. Š. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica
(ďalej len „Špecializovaný trestný súd“) z 22. júla 2009, sp. zn. BB-4T 31/2007, bol obvinený
J. Š. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, ţe
ako spoločník a konateľ spoločnosti S., s. r. o., so sídlom V. cesta č. X., B., v čase od
11. júla 1995 do 4. marca 1999 v rozpore s predmetom činnosti spoločnosti uzatváral
s občanmi zmluvy o pôţičke, v ktorých sa spoločnosť zaväzovala, ţe je schopná zhodnotiť ich
vklady mimoriadne výhodným úrokom minimálne s ročnou úrokovou sadzbou 40 %, čo
odôvodňoval tým, ţe týmto občanom predstieral, ţe spoločnosť S., s. r. o., disponuje takým
personálnym a materiálnym zabezpečením, a tak lukratívnymi podnikateľskými zámermi,
ktorých realizáciou je zabezpečené, ţe bude schopná splatiť istiny s úrokom a pod touto
zámienkou za podpory reklamnej kampane v tlačových médiách bez dostatočného
majetkového ručenia firmy S., s. r. o., a bez reálnej záruky vrátenia finančných prostriedkov,
keďţe S., s. r. o., nikdy nemala majetok vo výške vkladov a nebola schopná ručiť za prevzaté
záväzky, uzatvoril v tomto období s 330 občanmi zmluvy o pôţičke vedené na účte 249
s niekoľkonásobným navyšovaním vkladov v jednotlivých rokoch v celkovej hodnote
202 873 650 Sk (6 734 171,48 eur). Nakoľko spoločnosť S., s. r. o., vykazovala záporný
hospodársky výsledok pod zámienkou ešte výhodnejšieho zhodnocovania vkladov, čo
opätovne nemalo reálny podklad v hospodárskych výsledkoch, zabezpečil transformáciu
spoločnosti S., s. r. o., na akciovú spoločnosť S., a. s., so sídlom V. cesta č. X., B., v ktorej
vykonával funkciu predsedu predstavenstva podľa výpisu z obchodného registra v čase od 5.
marca 1999 do 2. októbra 2000 so základným imaním 1 000 000 Sk (33 193,92 eur), ktoré
bolo postupne navýšené aţ na sumu 211 888 000 Sk (7 033 393,08 eur), ktorá reálne
nevyjadrovala skutočný súhrn peňaţných i nepeňaţných vkladov do spoločnosti, pričom
prebraté záväzky zo zmlúv o pôţičkách v objeme 163 592 516 Sk (5 430 276,70 eur)
previedol na spoločnosť S., a. s., a s veriteľmi podpísal zmluvu o upísaní akcií, na základe
ktorej sa občania, ktorým nebola vysporiadaná zmluva o pôţičke, stali majiteľmi akcií
spoločnosti S., a. s.. K 31. decembru 1999 tak spoločnosť S., a. s., predala 408 osobám akcie
v nominálnej hodnote 200 222 986 Sk (6 646 185,55 eur), ktoré sa zaviazala zmluvou
o budúcej zmluve o kúpe cenných papierov odkúpiť v mesiacoch august 1999 aţ november
2000 s ročným výnosom 39 %, čo predstavuje čiastku 262 039 403 Sk (8 698 114,68 eur), čo
sa nemohlo uskutočniť z dôvodu toho, ţe spoločnosť S., a. s., mala od počiatku záporné
hospodárske výsledky a z tohto dôvodu spoločnosť S., a. s., tieţ neuhradila záväzky zo zmlúv
o pôţičke na účte 249 v celkovej hodnote neuhradených istín 28 150 058 Sk (934 410,74 eur).
Ako predseda predstavenstva spoločnosti S., a. s., naďalej zavádzal občanov propagáciou
neexistujúcich úspechov firmy S. a. s., S.G. a. s., a ostatných dcérskych spoločností, od
občanov vyberal finančné prostriedky a k 31. januáru 2000 vystavil 111 občanom zmenky
v celkovej hodnote 15 934 663 Sk (528 933,91 eur), ktoré mali občania získať späť
v dohodnutých termínoch zvýšené o dohodnuté úroky, ďalej v období od 19. novembra 1999
do 31. januára 2000 ako predseda predstavenstva spoločnosti S., a. s., uzatvoril celkom s 581
osobami zmluvy o prevode cenných papierov, na základe čoho sa spoločnosť stala majiteľom
dlhopisov v hodnote 11 400 000 Sk (378 410,68 eur) a občania majiteľmi akcií, ktoré sa
spoločnosť zaviazala zmluvou o budúcej zmluve o kúpe cenných papierov odkúpiť
v dohodnutom termíne v nominálnej hodnote vydaných akcií zvýšenej o 17,5 % aţ 29 %
a v období mesiaca jún 1999 aţ november 1999 uzavrel s 24 osobami zmluvu o obstaraní
vecí, predmetom ktorej bolo obstaranie príleţitosti uzatvoriť zmluvu o výstavbe domu, za
ktorým účelom vybral od občanov 2 700 000 Sk (89 623,58 eur), pričom k splneniu vyššie
uvedených záväzkov nemohlo dôjsť, pretoţe firma S., a. s., od počiatku vykazovala záporné
hospodárske výsledky. Ako predseda predstavenstva spoločnosti S. G., a. s., so sídlom V.
cesta č. X., B., v čase od 3. decembra 1997 do 30. mája 1999 za účelom zabezpečenia
finančných zdrojov ku krytiu svojich podnikateľských aktivít uzatvoril najmenej s 22 osobami
zmluvu o pôţičke v celkovej hodnote 7 391 993 Sk (245 369,22 eur) s úrokom 40 % per
annum a vyšším, pričom k splneniu vyššie uvedeného záväzku nemohlo dôjsť pre záporné
hospodárske výsledky spoločnosti. Obţalovaný tak spôsobil najmenej 408 akcionárom
spoločnosti S., a. s., škodu vo výške najmenej 200 222 986 Sk (6 646 185,55 eur), 111
majiteľom zmeniek škodu vo výške najmenej 15 934 663 Sk (528 933,91 eur), 581 osobám,
od ktorých spoločnosť odkúpila dlhopisy, škodu vo výške najmenej 6 120 000 Sk (203 146,78
eur), 24 osobám – záujemcom o slnečné byty škodu vo výške 2 400 000 Sk (79 665,41 eur),
presne nezistenému počtu osôb, ktoré uzavreli zmluvu o pôţičke so spoločnosťou S., a. s.,
škodu vo výške 28 150 058 Sk (934 410,74 eur) a najmenej 22 osobám, ktorí uzatvorili
zmluvu o pôţičke so spoločnosťou S.G., a. s., vo výške najmenej 7 391 993 Sk (245 369,22
eur).
Špecializovaný trestný súd za tento trestný čin uloţil obvinenému J. Š. podľa § 250
ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého ho podľa §
39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Naproti tomu bol obvinený J. Š. tým istým rozsudkom podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku č. 301/2005 Z. z. (ďalej len „Tr. por.“) oslobodený spod obţaloby pre skutok
kvalifikovaný ako trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa
§ 125 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretoţe nebolo dokázané, ţe sa
stal skutok, pre ktorý bol obvinený stíhaný, a ktorého sa mal dopustiť tak, ţe
ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva S., a. s., v snahe zneprehľadniť tok
peňazí a zakryť vlastný prospech zo súkromne vykonávaných finančných operácií pre vlastné
obohatenie zatajil a nepredloţil na evidenciu prijatie pôţičiek od 15 osôb v celkovom objeme
13 566 000 Sk (450 308,70 eur), finančné prostriedky získané z predaja zmeniek spoločnosti
S., a. s., od 37 osôb v celkovej výške 7 134 740 Sk (236 498,04 eur), finančné prostriedky
vedené na finančných účtoch spoločnosti vo výške 3 093 643 Sk (102 690,13 eur) a zisk
z prevodu 538 kusov dlhopisov FNM v hodnote 5 370 000 Sk (178 251,34 eur), tieto
neodviedol na zaevidovanie do spoločnosti S., a. s. Následne v snahe sťaţiť vykonanie
účtovnej kontroly a uzávierky, ktorá za rok 1999 nebola vykonaná napriek uloţenému pokynu
dozornej rady S., a. s., v úmysle zatajiť pred ňou skutočný stav hospodárenia a výšku
záväzkov firmy S., a. s., pracovníkom S., a. s., zakázal styk s verejnosťou údajne kvôli
nutnosti pracovať a vykonávať administratívne práce vo firme. V polovici marca 2000 jasne si
uvedomujúc neúnosnosť daného stavu a blízke odhalenie pravej činnosti S. a. s., tieţ pod
vplyvom viacerých exekúcií účtov spoločnosti S., a. s. ktorá nesplácala svoje záväzky, vydal
príkaz na odstránenie účtovných dokladov spoločnosti S., a. s., ktoré po odvezení z priestorov
spoločnosti I., a. s., na V. ceste č. X. v B. ukryl v prenajatej garáţi firmy B., a. s., na S. V. č.
X. v B., odkiaľ následne boli prevezené na ukrytie do obce O. P. v pivnici rodinného domu č.
X. svedka J.K., čím obvinený J. Š. podstatne sťaţil prehľad o stave hospodárenia spoločnosti
S., a. s..
Rozsudok Špecializovaného trestného súdu nadobudol právoplatnosť 11. apríla 2011,
kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 1 To 12/2009,
podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného J. Š. zamietol.
Odpis uznesenia odvolacieho súdu bol doručený obvinenému J. Š. 14. júna 2011 a
jeho obhajcovi JUDr. P. J. 10. júna 2011 (č.l. 12317, zv. 52).
Špecializovaný trestný súd predloţil 2. januára 2013 Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie, ktoré podal obvinený J. Š. prostredníctvom svojho obhajcu
30. novembra 2012 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2011, sp. zn.
1 To 12/2009, z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. b) a písm. g) Tr. por.
účinného do 31. augusta 2011.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011,
ţe súd rozhodol v nezákonnom zloţení, zhrnul obvinený do štyroch nasledovných bodov:
trestná vec nebola pridelená po zániku Špeciálneho súdu a vytvorení Špecializovaného
trestného súdu v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) na konanie zákonnému sudcovi
a v konaní bez zjavného dôvodu pokračoval nový senát nového súdu personálne zhodne
obsadený ako dovtedajší senát bývalého Špeciálneho súdu;
v čase vyhlásenia rozsudku neexistoval rozvrh práce Špecializovaného trestného súdu
a teda trestná vec ani nemohla byť pridelená konkrétnemu senátu, a rozvrh práce
Špecializovaného trestného súdu bol prijatý aţ nasledujúci deň po vyhlásení rozsudku, pričom
rozvrh práce s obsahom ako vyţadujú príslušné ustanovenia zákona o súdoch bol následne
vydaný aţ 7. septembra 2009;
vo veci konali a rozhodovali sudcovia, ktorí podľa dostupných informácií neboli
menovaní do funkcie sudcu Špecializovaného trestného súdu Súdnou radou Slovenskej
republiky, ani neboli na tento súd so svojím súhlasom preloţení v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov;
vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul od vytvorenia Špecializovaného trestného
súdu do rozhodnutia vo veci samej (5 dní) je taktieţ otázne, ako bol kreovaný senát, a ako bol
do funkcie ustanovený jeho predseda, ktorý 22. júla 2009 vyhlásil rozsudok, ktorým bol
obvinený uznaný vinným.
Ďalej v podanom dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g)
Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 v tom smere, ţe znalec Ing. M. Ţ. nepostupoval pri
podaní znaleckého posudku v súlade so zásadou odbornosti, účelnosti, nestrannosti a pri
dodrţaní povinnosti konať osobne, keďţe pri spracovaní znaleckého posudku vyuţil aj
súčinnosť svojho syna a sprístupnil tak údaje z trestného spisu nepovolanej osobe
a spolupracoval aj so zamestnancami spoločnosti znalca - E. s. r. o. na spracovaní
jednotlivých častí posudku. Konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s rozpormi
vzniknutými v rámci znaleckého dokazovania a nie je moţné zistiť, na základe akých
skutočností dospel k záveru, ţe znalecký posudok je dostatočným podkladom pre rozhodnutie
v merite veci. S poukazom na závaţnosť a kvantitu pochybení, ktoré sa v súvislosti s podaním
znaleckého posudku Ing. M.. Ţ. vyskytli, ako aj pochybnosti o znalcovej nezaujatosti, je tento
posudok postihnutý vadami, je nezákonný a nepouţiteľný ako dôkaz v trestnom konaní.
Dovolateľ preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd
podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, ţe predmetným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon podľa § 371 ods. 1 písm. b)
a písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 v jeho neprospech, a podľa § 386 ods. 2
Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2011,
sp. zn. 1 To 12/2009, ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 22. júla 2009, sp. zn.
BB 4 T 31/2007. Ďalej navrhol, aby prvostupňový súd podľa § 388 ods. 1 Tr. por. vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu podaného dovolania 19. decembra 2012 vyjadrila
prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „prokurátorka“), podľa ktorej dôvody dovolania neboli naplnené. Podľa jej názoru
nie je moţne súhlasiť s tým, ţe vo veci rozhodoval súd v nezákonnom zloţení len z dôvodu
zmeny v názve bývalého Špeciálneho súdu na Špecializovaný trestný súd. Špecializovaný
trestný súd bol v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 zákona o súdoch upravený aj rozvrh práce
Špeciálneho trestného súdu tak, ţe rozvrh práce účinný od 1. januára 2009 v znení dodatkov
je naďalej účinný. Rozvrh práce Špeciálneho súdu nestratil svoju účinnosť, a nemoţno preto
konštatovať, ţe v čase vyhlásenia rozsudku, neexistoval rozvrh práce špecializovaného
trestného súdu, pretoţe tento nikdy nestratil účinnosť. Vyvodzovať z totoţného zloţenia
senátu Špeciálneho súdu a Špecializovaného trestného súdu, ţe vec bola odňatá zákonnému
sudcovi je záver špekulatívny. Príslušnosť súdu, a tieţ rozvrh práce súdu, bol ustanovený
v súlade s platnými zákonmi.
Rovnako aj znalecký posudok podaný znalcom Ing. M. Ţ. bol vypracovaný v súlade
s Trestným poriadkom a nespochybňuje ho ani odborné vyjadrenie Ing. C., ktorý ho poskytol
bez znalostí o základných faktoch trestnej činnosti obvineného. Znalec Ing. M. Ţ. bol na
hlavnom pojednávaní vypočutý, zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku
a vysporiadal sa aj námietkami Ing. C., s ktorými bol konfrontovaný. Jeho prípadná, ani nie
spolupráca, len pomoc od syna, keď sa mu pokazil počítač, na ktorom si znalecký posudok
a výpočty k nemu ukladal, je pre závery trestného konania úplne irelevantná. Znalecký
posudok bol vyhodnotený súdom v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov, a nebola mu
pripisovaná vyššia právna sila, ako ostatným dôkazom, ktoré vyhodnotení súdu viedli
k odsudzujúcemu rozsudku vecne príslušného súdu v zákonnom zloţení senátu a na základe
zákonne získaných dôkazov.
Na základe týchto skutočností prokurátorka navrhla dovolanie obvineného J. Š. podľa
§ 382 písm. c) Tr. por. zamietnuť.
So zreteľom na novelu Trestného poriadku vykonanú zákonom č. 226/2011 Z.z.
a prechodné ustanovenie § 567j ods. 2 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pouţil
na rozhodovanie o dovolaní obvineného J. Š. Trestný poriadok účinný od 1. septembra 2011;
v zmysle prechodného ustanovenia § 567j ods. 6 aţ 7 Tr. por., ustanovenia § 370 a § 371 Tr.
por. sa pouţili v znení Trestného poriadku účinného do 31. augusta 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenou
osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por. účinného do 31. augusta
2011), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť
na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c) Tr. por.).
Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia
určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. účinného do 31. augusta 2011. Pokiaľ tomu
tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce
dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného
dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c)
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,
ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti
podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná
inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku
v odvolacom konaní - podstatne užšie.
Obvinený J. Š. uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. účinného do
31. augusta 2011, podľa ktorého je dovolanie moţné podať aj vtedy, keď súd rozhodol
v nezákonnom zloţení. V tomto smere obvinený namietal, ţe po zániku Špeciálneho súdu
a vytvorení Špecializovaného trestného súdu nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 20. mája 2009, sp. zn. PL. ÚS 17/2008, jeho trestná vec nebola pridelená v súlade
s ustanovením § 3 ods. 3 zákona o súdoch na konanie zákonnému sudcovi, pretoţe
v predmetnom konaní pokračoval nový senát nového súdu personálne zhodne obsadený ako
senát bývalého Špeciálneho súdu (v zloţení z predsedu senátu JUDr. Oldřicha Kozlíka
a členov senátu JUDr. Romana Púchovského a Zdenky Cabanovej). Navyše v čase vyhlásenia
rozsudku na novovzniknutom Špecializovanom trestnom súde neexistoval rozvrh práce
(vydaný aţ 7. septembra 2009).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe tento senát prvostupňového súdu bol zloţený
v súlade s ústavne garantovaným právom uvedeným v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o zásadu,
ktorá v demokratickom právnom štáte predstavuje jednu z garancií nezávislého a nestranného
súdneho rozhodovania. Uplatňovanie tejto zásady má zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho
právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zloţky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci
konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne
a miestne príslušný.
Predmetná ústavná zásada bola premietnutá i do zákona o súdoch, konkrétne
do ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu
sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie
a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami
sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.
Za zákonného sudcu v zmysle citovaného ustanovenia treba povaţovať sudcu, ktorý
spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne
pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený
na prerokovanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu. Rozhodovanie
kaţdej veci príslušným (zákonným súdom a sudcom) je preto neodmysliteľnou podmienkou
spravodlivého procesu. Z uvedeného vyplýva, ţe základné právo na zákonného sudcu nie je
vyčerpané len zákonným vymedzením vecnej a miestnej príslušnosti súdu, ale súčasťou tohto
práva je i zásada prideľovania súdnej agendy, v určovaní zloţenia jednotlivých senátov
na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce príslušného súdu.
V zmysle prechodného ustanovenia § 567f ods. 1 zákona č. 291/2009 Z.z.
o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov k úpravám
účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009,
sp. zn. PL. ÚS 17/08, v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vo veciach, ktoré patria
do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je príslušný na konanie Špecializovaný trestný súd,
ak ďalej nie je ustanovené inak. V kontexte ďalšieho prechodného ustanovenia § 18i
predmetného zákona uvedeného v čl. XII. došlo aj k úprave výkonu súdnictva, všetkých práv
a povinností vrátane prechodu správy majetku štátu, práv a povinností vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných obdobných právnych
vzťahov a práv a povinností z osobných vzťahov sudcu k štátu, ktoré prechádzajú dňom
vyhlásenia citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky zo Špeciálneho súdu na Špecializovaný trestný súd.
Citovaný zákon upravil kontinuitu výkonu súdnictva na novovytvorenom
Špecializovanom trestnom súde, teda predovšetkým rozhodovaciu činnosť sudcov a senátov
bývalého Špeciálneho súdu, ktorí prejednávali trestné veci pridelené náhodným výberom
v súlade so zákonom a vtedy platným rozvrhom práce. Touto právnou úpravou bolo
umoţnené konajúcim senátom, aby plynule pokračovali v prerokovaní a rozhodovaní
v konkrétnych trestných veciach, ktoré v danom čase tvorili nápad v tom-ktorom senáte, bez
zmeny v zloţení senátu.
Nadväzujúc na uvedené a z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol aj odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia, a na ktoré ďalej v podrobnostiach dovolací súd odkazuje,
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 naplnený
nebol.
Tvrdenia a právne názory, ktorými zdôvodnil obvinený existenciu dovolacieho
dôvodu, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 zhrnul tak, ţe
rozhodnutia súdov oboch stupňov sú zaloţené na nezákonnom dôkaze-znaleckom posudku
Ing. M. Ţ., ktorý pri spracovaní posudku postupoval v spolupráci s ďalšími osobami (synom
a zamestnancami).
Dôvod dovolania podľa citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej
etape dokazovania, t.j. k vykonávaniu dôkazov súdom. Prirodzene zahŕňa aj predchádzajúce
dve štádiá dokazovania, pretoţe dôkazy zadováţené v rozpore so zákonom nie sú v trestnom
konaní pouţiteľné a nie je moţné ich vyhodnotiť ani v prípade, keby boli na hlavnom
pojednávaní súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.
Pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa preto vyţaduje, aby sa napadnuté súdne
rozhodnutie opieralo o nezákonné dôkazy. Zároveň treba uviesť, ţe uvedený dovolací dôvod
sa nevzťahuje na posledné štádium dokazovania – na hodnotenie dôkazov. V trestnom konaní,
platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie
dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie. Platný Trestný poriadok nestanovuje ţiadne pravidlá, čo sa týka miery dôkazov
potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.
K námietke obvineného o nepouţiteľnosti znaleckého posudku Ing. M. Ţ. pre jeho
podstatné vady bliţšie rozvedené v podanom dovolaní, dovolací súd pripomína,
ţe rovnakou námietkou sa súdy oboch stupňov uţ zaoberali a vysporiadali sa s ňou náleţitým
spôsobom, preto je v podrobnostiach potrebné poukázať najmä na odôvodnenie
druhostupňového uznesenia (str. 9-10). Dovolací súd preto konštatuje, ţe dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 naplnený nebol.
Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne
názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci
ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.
So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. b) a písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011, dovolací súd musel
dovolanie obvineného J. Š. podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 23. júna 2014
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová