Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/1/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Štefana Michalíka, JUDr. Gabriely Šimonovej, JUDr. Daniela

Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 23. júna 2014 v Bratislave

v trestnej veci obvineného J. Š., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený J.

Š., zastúpený JUDr. D. R., advokátom v Bratislave, proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 11. apríla 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného J. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

(ďalej len „Špecializovaný trestný súd“) z 22. júla 2009, sp. zn. , bol obvinený

J. Š. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa ,

č. (ďalej len „Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, ţe

ako spoločník a konateľ spoločnosti S., s. r. o., so sídlom V. cesta č. X., B., v čase od

11. júla 1995 do 4. marca 1999 v rozpore s predmetom činnosti spoločnosti uzatváral

s občanmi zmluvy o pôţičke, v ktorých sa spoločnosť zaväzovala, ţe je schopná zhodnotiť ich

vklady mimoriadne výhodným úrokom minimálne s ročnou úrokovou sadzbou 40 %, čo

odôvodňoval tým, ţe týmto občanom predstieral, ţe spoločnosť S., s. r. o., disponuje takým

personálnym a materiálnym zabezpečením, a tak lukratívnymi podnikateľskými zámermi,

ktorých realizáciou je zabezpečené, ţe bude schopná splatiť istiny s úrokom a pod touto

zámienkou za podpory reklamnej kampane v tlačových médiách bez dostatočného

majetkového ručenia firmy S., s. r. o., a bez reálnej záruky vrátenia finančných prostriedkov,

2

keďţe S., s. r. o., nikdy nemala majetok vo výške vkladov a nebola schopná ručiť za prevzaté

záväzky, uzatvoril v tomto období s 330 občanmi zmluvy o pôţičke vedené na účte 249

s niekoľkonásobným navyšovaním vkladov v jednotlivých rokoch v celkovej hodnote

202 873 650 Sk (6 734 171,48 eur). Nakoľko spoločnosť S., s. r. o., vykazovala záporný

hospodársky výsledok pod zámienkou ešte výhodnejšieho zhodnocovania vkladov, čo

opätovne nemalo reálny podklad v hospodárskych výsledkoch, zabezpečil transformáciu

spoločnosti S., s. r. o., na akciovú spoločnosť S., a. s., so sídlom V. cesta č. X., B., v ktorej

vykonával funkciu predsedu predstavenstva podľa výpisu z obchodného registra v čase od 5.

marca 1999 do 2. októbra 2000 so základným imaním 1 000 000 Sk (33 193,92 eur), ktoré

bolo postupne navýšené aţ na sumu 211 888 000 Sk (7 033 393,08 eur), ktorá reálne

nevyjadrovala skutočný súhrn peňaţných i nepeňaţných vkladov do spoločnosti, pričom

prebraté záväzky zo zmlúv o pôţičkách v objeme 163 592 516 Sk (5 430 276,70 eur)

previedol na spoločnosť S., a. s., a s veriteľmi podpísal zmluvu o upísaní akcií, na základe

ktorej sa občania, ktorým nebola vysporiadaná zmluva o pôţičke, stali majiteľmi akcií

spoločnosti S., a. s.. K 31. decembru 1999 tak spoločnosť S., a. s., predala 408 osobám akcie

v nominálnej hodnote 200 222 986 Sk (6 646 185,55 eur), ktoré sa zaviazala zmluvou

o budúcej zmluve o kúpe cenných papierov odkúpiť v mesiacoch august 1999 aţ november

2000 s ročným výnosom 39 %, čo predstavuje čiastku 262 039 403 Sk (8 698 114,68 eur), čo

sa nemohlo uskutočniť z dôvodu toho, ţe spoločnosť S., a. s., mala od počiatku záporné

hospodárske výsledky a z tohto dôvodu spoločnosť S., a. s., tieţ neuhradila záväzky zo zmlúv

o pôţičke na účte 249 v celkovej hodnote neuhradených istín 28 150 058 Sk (934 410,74 eur).

Ako predseda predstavenstva spoločnosti S., a. s., naďalej zavádzal občanov propagáciou

neexistujúcich úspechov firmy S. a. s., S.G. a. s., a ostatných dcérskych spoločností, od

občanov vyberal finančné prostriedky a k 31. januáru 2000 vystavil 111 občanom zmenky

v celkovej hodnote 15 934 663 Sk (528 933,91 eur), ktoré mali občania získať späť

v dohodnutých termínoch zvýšené o dohodnuté úroky, ďalej v období od 19. novembra 1999

do 31. januára 2000 ako predseda predstavenstva spoločnosti S., a. s., uzatvoril celkom s 581

osobami zmluvy o prevode cenných papierov, na základe čoho sa spoločnosť stala majiteľom

dlhopisov v hodnote 11 400 000 Sk (378 410,68 eur) a občania majiteľmi akcií, ktoré sa

spoločnosť zaviazala zmluvou o budúcej zmluve o kúpe cenných papierov odkúpiť

v dohodnutom termíne v nominálnej hodnote vydaných akcií zvýšenej o 17,5 % aţ 29 %

a v období mesiaca jún 1999 aţ november 1999 uzavrel s 24 osobami zmluvu o obstaraní

vecí, predmetom ktorej bolo obstaranie príleţitosti uzatvoriť zmluvu o výstavbe domu, za

ktorým účelom vybral od občanov 2 700 000 Sk (89 623,58 eur), pričom k splneniu vyššie

3

uvedených záväzkov nemohlo dôjsť, pretoţe firma S., a. s., od počiatku vykazovala záporné

hospodárske výsledky. Ako predseda predstavenstva spoločnosti S. G., a. s., so sídlom V.

cesta č. X., B., v čase od 3. decembra 1997 do 30. mája 1999 za účelom zabezpečenia

finančných zdrojov ku krytiu svojich podnikateľských aktivít uzatvoril najmenej s 22 osobami

zmluvu o pôţičke v celkovej hodnote 7 391 993 Sk (245 369,22 eur) s úrokom 40 % per

annum a vyšším, pričom k splneniu vyššie uvedeného záväzku nemohlo dôjsť pre záporné

hospodárske výsledky spoločnosti. Obţalovaný tak spôsobil najmenej 408 akcionárom

spoločnosti S., a. s., škodu vo výške najmenej 200 222 986 Sk (6 646 185,55 eur), 111

majiteľom zmeniek škodu vo výške najmenej 15 934 663 Sk (528 933,91 eur), 581 osobám,

od ktorých spoločnosť odkúpila dlhopisy, škodu vo výške najmenej 6 120 000 Sk (203 146,78

eur), 24 osobám – záujemcom o slnečné byty škodu vo výške 2 400 000 Sk (79 665,41 eur),

presne nezistenému počtu osôb, ktoré uzavreli zmluvu o pôţičke so spoločnosťou S., a. s.,

škodu vo výške 28 150 058 Sk (934 410,74 eur) a najmenej 22 osobám, ktorí uzatvorili

zmluvu o pôţičke so spoločnosťou S.G., a. s., vo výške najmenej 7 391 993 Sk (245 369,22

eur).

Špecializovaný trestný súd za tento trestný čin uloţil obvinenému J. Š. podľa § 250

ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého ho podľa §

39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Naproti tomu bol obvinený J. Š. tým istým rozsudkom podľa § 285 písm. a) Trestného

poriadku č. (ďalej len „“) oslobodený spod obţaloby pre skutok

kvalifikovaný ako trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa

§ 125 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretoţe nebolo dokázané, ţe sa

stal skutok, pre ktorý bol obvinený stíhaný, a ktorého sa mal dopustiť tak, ţe

ako generálny riaditeľ a predseda predstavenstva S., a. s., v snahe zneprehľadniť tok

peňazí a zakryť vlastný prospech zo súkromne vykonávaných finančných operácií pre vlastné

obohatenie zatajil a nepredloţil na evidenciu prijatie pôţičiek od 15 osôb v celkovom objeme

13 566 000 Sk (450 308,70 eur), finančné prostriedky získané z predaja zmeniek spoločnosti

S., a. s., od 37 osôb v celkovej výške 7 134 740 Sk (236 498,04 eur), finančné prostriedky

vedené na finančných účtoch spoločnosti vo výške 3 093 643 Sk (102 690,13 eur) a zisk

z prevodu 538 kusov dlhopisov FNM v hodnote 5 370 000 Sk (178 251,34 eur), tieto

neodviedol na zaevidovanie do spoločnosti S., a. s. Následne v snahe sťaţiť vykonanie

4

účtovnej kontroly a uzávierky, ktorá za rok 1999 nebola vykonaná napriek uloţenému pokynu

dozornej rady S., a. s., v úmysle zatajiť pred ňou skutočný stav hospodárenia a výšku

záväzkov firmy S., a. s., pracovníkom S., a. s., zakázal styk s verejnosťou údajne kvôli

nutnosti pracovať a vykonávať administratívne práce vo firme. V polovici marca 2000 jasne si

uvedomujúc neúnosnosť daného stavu a blízke odhalenie pravej činnosti S. a. s., tieţ pod

vplyvom viacerých exekúcií účtov spoločnosti S., a. s. ktorá nesplácala svoje záväzky, vydal

príkaz na odstránenie účtovných dokladov spoločnosti S., a. s., ktoré po odvezení z priestorov

spoločnosti I., a. s., na V. ceste č. X. v B. ukryl v prenajatej garáţi firmy B., a. s., na S. V. č.

X. v B., odkiaľ následne boli prevezené na ukrytie do obce O. P. v pivnici rodinného domu č.

X. svedka J.K., čím obvinený J. Š. podstatne sťaţil prehľad o stave hospodárenia spoločnosti

S., a. s..

Rozsudok Špecializovaného trestného súdu nadobudol právoplatnosť 11. apríla 2011,

kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. ,

podľa odvolanie obvineného J. Š. zamietol.

Odpis uznesenia odvolacieho súdu bol doručený obvinenému J. Š. 14. júna 2011 a

jeho obhajcovi JUDr. P. J. 10. júna 2011 (č.l. 12317, zv. 52).

Špecializovaný trestný súd predloţil 2. januára 2013 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený J. Š. prostredníctvom svojho obhajcu

30. novembra 2012 na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2011, sp. zn.

, z dovolacích dôvodov uvedených v a

účinného do 31. augusta 2011.

Dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011,

ţe súd rozhodol v nezákonnom zloţení, zhrnul obvinený do štyroch nasledovných bodov:

trestná vec nebola pridelená po zániku Špeciálneho súdu a vytvorení Špecializovaného

trestného súdu v súlade s ustanovením o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) na konanie zákonnému sudcovi

a v konaní bez zjavného dôvodu pokračoval nový senát nového súdu personálne zhodne

obsadený ako dovtedajší senát bývalého Špeciálneho súdu;

5

v čase vyhlásenia rozsudku neexistoval rozvrh práce Špecializovaného trestného súdu

a teda trestná vec ani nemohla byť pridelená konkrétnemu senátu, a rozvrh práce

Špecializovaného trestného súdu bol prijatý aţ nasledujúci deň po vyhlásení rozsudku, pričom

rozvrh práce s obsahom ako vyţadujú príslušné ustanovenia zákona o súdoch bol následne

vydaný aţ 7. septembra 2009;

vo veci konali a rozhodovali sudcovia, ktorí podľa dostupných informácií neboli

menovaní do funkcie sudcu Špecializovaného trestného súdu Súdnou radou Slovenskej

republiky, ani neboli na tento súd so svojím súhlasom preloţení v súlade s príslušnými

ustanoveniami o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov;

vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul od vytvorenia Špecializovaného trestného

súdu do rozhodnutia vo veci samej (5 dní) je taktieţ otázne, ako bol kreovaný senát, a ako bol

do funkcie ustanovený jeho predseda, ktorý 22. júla 2009 vyhlásil rozsudok, ktorým bol

obvinený uznaný vinným.

Ďalej v podanom dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g)

účinného do 31. augusta 2011 v tom smere, ţe znalec Ing. M. Ţ. nepostupoval pri

podaní znaleckého posudku v súlade so zásadou odbornosti, účelnosti, nestrannosti a pri

dodrţaní povinnosti konať osobne, keďţe pri spracovaní znaleckého posudku vyuţil aj

súčinnosť svojho syna a sprístupnil tak údaje z trestného spisu nepovolanej osobe

a spolupracoval aj so zamestnancami spoločnosti znalca - E. s. r. o. na spracovaní

jednotlivých častí posudku. Konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s rozpormi

vzniknutými v rámci znaleckého dokazovania a nie je moţné zistiť, na základe akých

skutočností dospel k záveru, ţe znalecký posudok je dostatočným podkladom pre rozhodnutie

v merite veci. S poukazom na závaţnosť a kvantitu pochybení, ktoré sa v súvislosti s podaním

znaleckého posudku Ing. M.. Ţ. vyskytli, ako aj pochybnosti o znalcovej nezaujatosti, je tento

posudok postihnutý vadami, je nezákonný a nepouţiteľný ako dôkaz v trestnom konaní.

Dovolateľ preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd

podľa vyslovil, ţe predmetným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon podľa § 371 ods. 1 písm. b)

a písm. g) účinného do 31. augusta 2011 v jeho neprospech, a podľa

zrušil napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2011,

sp. zn. , ako aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 22. júla 2009, sp. zn.

6

BB . Ďalej navrhol, aby prvostupňový súd podľa vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle sa k obsahu podaného dovolania 19. decembra 2012 vyjadrila

prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „prokurátorka“), podľa ktorej dôvody dovolania neboli naplnené. Podľa jej názoru

nie je moţne súhlasiť s tým, ţe vo veci rozhodoval súd v nezákonnom zloţení len z dôvodu

zmeny v názve bývalého Špeciálneho súdu na Špecializovaný trestný súd. Špecializovaný

trestný súd bol v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 zákona o súdoch upravený aj rozvrh práce

Špeciálneho trestného súdu tak, ţe rozvrh práce účinný od 1. januára 2009 v znení dodatkov

je naďalej účinný. Rozvrh práce Špeciálneho súdu nestratil svoju účinnosť, a nemoţno preto

konštatovať, ţe v čase vyhlásenia rozsudku, neexistoval rozvrh práce špecializovaného

trestného súdu, pretoţe tento nikdy nestratil účinnosť. Vyvodzovať z totoţného zloţenia

senátu Špeciálneho súdu a Špecializovaného trestného súdu, ţe vec bola odňatá zákonnému

sudcovi je záver špekulatívny. Príslušnosť súdu, a tieţ rozvrh práce súdu, bol ustanovený

v súlade s platnými zákonmi.

Rovnako aj znalecký posudok podaný znalcom Ing. M. Ţ. bol vypracovaný v súlade

s a nespochybňuje ho ani odborné vyjadrenie Ing. C., ktorý ho poskytol

bez znalostí o základných faktoch trestnej činnosti obvineného. Znalec Ing. M. Ţ. bol na

hlavnom pojednávaní vypočutý, zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku

a vysporiadal sa aj námietkami Ing. C., s ktorými bol konfrontovaný. Jeho prípadná, ani nie

spolupráca, len pomoc od syna, keď sa mu pokazil počítač, na ktorom si znalecký posudok

a výpočty k nemu ukladal, je pre závery trestného konania úplne irelevantná. Znalecký

posudok bol vyhodnotený súdom v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov, a nebola mu

pripisovaná vyššia právna sila, ako ostatným dôkazom, ktoré vyhodnotení súdu viedli

k odsudzujúcemu rozsudku vecne príslušného súdu v zákonnom zloţení senátu a na základe

zákonne získaných dôkazov.

Na základe týchto skutočností prokurátorka navrhla dovolanie obvineného J. Š. podľa

zamietnuť.

So zreteľom na novelu vykonanú

a prechodné ustanovenie , Najvyšší súd Slovenskej republiky pouţil

7

na rozhodovanie o dovolaní obvineného J. Š. účinný od 1. septembra 2011;

v zmysle prechodného ustanovenia aţ 7 , ustanovenia a Tr.

por. sa pouţili v znení účinného do 31. augusta 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

ţe dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou

osobou ( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (, účinného do 31. augusta

2011), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

účinného do 31. augusta 2011 ( ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v účinného do 31. augusta 2011. Pokiaľ tomu

tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce

dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného

dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c)

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti,

ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti

podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku

v odvolacom konaní - podstatne užšie.

Obvinený J. Š. uplatnil dovolací dôvod podľa účinného do

31. augusta 2011, podľa ktorého je dovolanie moţné podať aj vtedy, keď súd rozhodol

v nezákonnom zloţení. V tomto smere obvinený namietal, ţe po zániku Špeciálneho súdu

a vytvorení Špecializovaného trestného súdu nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 20. mája 2009, sp. zn. , jeho trestná vec nebola pridelená v súlade

s ustanovením § 3 ods. 3 zákona o súdoch na konanie zákonnému sudcovi, pretoţe

8

v predmetnom konaní pokračoval nový senát nového súdu personálne zhodne obsadený ako

senát bývalého Špeciálneho súdu (v zloţení z predsedu senátu JUDr. Oldřicha Kozlíka

a členov senátu JUDr. Romana Púchovského a Zdenky Cabanovej). Navyše v čase vyhlásenia

rozsudku na novovzniknutom Špecializovanom trestnom súde neexistoval rozvrh práce

(vydaný aţ 7. septembra 2009).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe tento senát prvostupňového súdu bol zloţený

v súlade s ústavne garantovaným právom uvedeným v Slovenskej

republiky, v zmysle ktorého nikoho nemoţno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o zásadu,

ktorá v demokratickom právnom štáte predstavuje jednu z garancií nezávislého a nestranného

súdneho rozhodovania. Uplatňovanie tejto zásady má zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho

právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zloţky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci

konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný.

Predmetná ústavná zásada bola premietnutá i do zákona o súdoch, konkrétne

do ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu

sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie

a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami

sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Za zákonného sudcu v zmysle citovaného ustanovenia treba povaţovať sudcu, ktorý

spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne

pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený

na prerokovanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce príslušného súdu. Rozhodovanie

kaţdej veci príslušným (zákonným súdom a sudcom) je preto neodmysliteľnou podmienkou

spravodlivého procesu. Z uvedeného vyplýva, ţe základné právo na zákonného sudcu nie je

vyčerpané len zákonným vymedzením vecnej a miestnej príslušnosti súdu, ale súčasťou tohto

práva je i zásada prideľovania súdnej agendy, v určovaní zloţenia jednotlivých senátov

na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce príslušného súdu.

V zmysle prechodného ustanovenia

o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov k úpravám

účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009,

9

sp. zn. , v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, vo veciach, ktoré patria

do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je príslušný na konanie Špecializovaný trestný súd,

ak ďalej nie je ustanovené inak. V kontexte ďalšieho prechodného ustanovenia § 18i

predmetného zákona uvedeného v čl. XII. došlo aj k úprave výkonu súdnictva, všetkých práv

a povinností vrátane prechodu správy majetku štátu, práv a povinností vyplývajúcich

z pracovnoprávnych vzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných obdobných právnych

vzťahov a práv a povinností z osobných vzťahov sudcu k štátu, ktoré prechádzajú dňom

vyhlásenia citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky zo Špeciálneho súdu na Špecializovaný trestný súd.

Citovaný zákon upravil kontinuitu výkonu súdnictva na novovytvorenom

Špecializovanom trestnom súde, teda predovšetkým rozhodovaciu činnosť sudcov a senátov

bývalého Špeciálneho súdu, ktorí prejednávali trestné veci pridelené náhodným výberom

v súlade so zákonom a vtedy platným rozvrhom práce. Touto právnou úpravou bolo

umoţnené konajúcim senátom, aby plynule pokračovali v prerokovaní a rozhodovaní

v konkrétnych trestných veciach, ktoré v danom čase tvorili nápad v tom-ktorom senáte, bez

zmeny v zloţení senátu.

Nadväzujúc na uvedené a z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol aj odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia, a na ktoré ďalej v podrobnostiach dovolací súd odkazuje,

dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011 naplnený

nebol.

Tvrdenia a právne názory, ktorými zdôvodnil obvinený existenciu dovolacieho

dôvodu, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom podľa účinného do 31. augusta 2011 zhrnul tak, ţe

rozhodnutia súdov oboch stupňov sú zaloţené na nezákonnom dôkaze-znaleckom posudku

Ing. M. Ţ., ktorý pri spracovaní posudku postupoval v spolupráci s ďalšími osobami (synom

a zamestnancami).

Dôvod dovolania podľa citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej

etape dokazovania, t.j. k vykonávaniu dôkazov súdom. Prirodzene zahŕňa aj predchádzajúce

dve štádiá dokazovania, pretoţe dôkazy zadováţené v rozpore so zákonom nie sú v trestnom

10

konaní pouţiteľné a nie je moţné ich vyhodnotiť ani v prípade, keby boli na hlavnom

pojednávaní súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami .

Pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa preto vyţaduje, aby sa napadnuté súdne

rozhodnutie opieralo o nezákonné dôkazy. Zároveň treba uviesť, ţe uvedený dovolací dôvod

sa nevzťahuje na posledné štádium dokazovania – na hodnotenie dôkazov. V trestnom konaní,

platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie

dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre

rozhodnutie. Platný nestanovuje ţiadne pravidlá, čo sa týka miery dôkazov

potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada

voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v ustanovení

K námietke obvineného o nepouţiteľnosti znaleckého posudku Ing. M. Ţ. pre jeho

podstatné vady bliţšie rozvedené v podanom dovolaní, dovolací súd pripomína,

ţe rovnakou námietkou sa súdy oboch stupňov uţ zaoberali a vysporiadali sa s ňou náleţitým

spôsobom, preto je v podrobnostiach potrebné poukázať najmä na odôvodnenie

druhostupňového uznesenia (str. 9-10). Dovolací súd preto konštatuje, ţe dovolací dôvod

podľa účinného do 31. augusta 2011 naplnený nebol.

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

a účinného do 31. augusta 2011, dovolací súd musel

dovolanie obvineného J. Š. podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 23. júna 2014

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová

11