Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-11-2017.pdf
PDF · 113.31 KB
Case nature
Subarea
10C/11/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: R. L., F. Q. A. Č.. XX, XXX XX Q. A. proti žalovanému: R. Š., F. V. W. Č.. XXXX/XXA, XXX XX Bratislava o žalobe na obnovu konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/180/2013 takto
rozhodol:
Súd žalobu na obnovu konania doručenú súdu dňa 6.3.2017 o d m i e t a . Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent (100%).
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2017 sa domáha, aby súd povolil obnovu konania vedeného Okresným súdom Bratislava I, pod sp. zn. 9C/180/2003, na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, pod sp. zn. 9C/180/2013, zo dňa 1.3.2016 súd zamietol jeho žalobu doručenú súdu dňa 23.1.2013, ktorou sa domáhal proti žalovanému (ktorý bol v procesnom postavení žalovaného v konaní sp. zn.9C/ 180/2013) zaplatenia sumy vo výške 423,95 € spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca vznik nároku na náhradu škody v pôvodnom konaní odôvodnil na tom skutkovom základe, že mu žalovaný nevyplatil zmenku k 15.9.2000. Žalobca v pôvodnej žalobe uviedol, že si pohľadávku voči žalovanému uplatnil aj v rámci trestného stíhania, ale nebol jeho nárok v trestnom konaní uspokojený. Žalobca v žalobe, ktorou sa domáha obnovy konania vedeného Okresným súdom Bratislava I, pod sp. zn. 9C/180/2003 konštatoval, že žalovaný v konaní sp. zn. 9C/180/2013 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a žiadal žalobu zamietnuť. Zároveň uviedol, že zmluvným partnerom žalobcu bola akciová spoločnosť, v ktorej bol žalovaný iba jedným zo štatutárnych zástupcov. Žalovaný taktiež namietal v uvedenom konaní, že v čase splatnosti zmenky už nebol štatutárnym zástupcom akciovej spoločnosti, pracoval v zahraničí a štatutárnym zástupcom spoločnosti bol R. L.. Žalovaný v uvedenom konaní taktiež uvádzal, že žalobca si neuplatnil svoj nárok voči akciovej spoločnosti SUN a.s., do doby jej výmazu z Obchodného registra z roku 2005, ešte za jej existencie a to ani v dobe 5 rokov po jej splatnosti spôsobom v zmysle zákona. Žalobca v žalobe na povolenie obnovy konania konštatoval, že Okresný súd v konaní sp. zn. 9C/180/2013 na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. Súd v zamietajúcom rozsudku uviedol, že zo zmenky bolo zrejmé, že žalobca bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou SUN a.s. a nie so žalovaným R. Š., ktorý bol v konaní sp. zn. 9C/180/2013, v procesnom postavení žalovaného a žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že proti žalovanému je vedené trestné konanie na rovnakom skutkovom základe ako v civilnom konaní. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Co/336/2016 zo dňa 28.9.2016, doručeného žalobcovi dňa 21.11.2016 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca v žalobe na obnovu konania ďalej konštatoval, že rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T31/2007, zo dňa 22.7.2009 žalovaný, v procesnom postavení obžalovaného, bol uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa ustanovenia §250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona z dôvodu, že ako spoločník a konateľ spoločnosti SUN a.s. uzatváral s
občanmi zmluvy o pôžičke, v ktorých sa spoločnosť zaväzovala, že je schopná zhodnotiť ich vklady mimoriadne výhodným úrokom a iné nevýhodné a zavadzajúce zmluvy s občanmi. Špecializovaný trestný súd žalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1TdoV 1/2013 zo dňa 23.6.2014, doručeného žalobcovi dňa 11.1.2017, dovolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odmietol. Žalobca teda na základe uvedených skutočností konštatoval, že v čase, keď Okresný a Krajský súd Bratislava I rozhodli v civilnom konaní o tom, že žalovaný nie je zodpovedný za svoje činy voči žalobcovi, bolo vedené súčasne aj trestné konanie voči žalovanému, v tej istej veci a v trestnom konaní bolo preukázané, že žalovaný je vinný za skutky, ktoré mu boli kladené za vinu. Tým, že žalovaný bol uznaný za vinného zo skutku, ktorý mu žalobca kládol za vinu aj v civilnom konaní, žalobca žalobou predpokladá, že na základe dôkazu a to uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1TdV 1/2013, ktoré bolo žalobcovi doručené 11.1.2013, môže žalobcovi toto rozhodnutie privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 2. Žalobca spolu so žalobou súdu doručil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 9C/180/20019-72, zo dňa 1.3.2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/336/2016-89, zo dňa 28.9.2016. 3. Žalovaný súdu dňa 5.1.2018 doručil vyjadrenie k obsahu žaloby žalobcu, ktorou sa domáha žalobca povolenia obnovy konania sp. zn. 9C/180/2013 vedeného Okresným súdom Bratislava I, v zmysle ktorého uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, konštatoval, že ide o neprípustnú žalobu na obnovu konania a zároveň aj vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na uplatnenie nároku zo zmenky a ako aj námietku premlčania práva žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že žalobca už v roku 2009 mal vedomosť o tom, že trestné konanie voči jeho osobe sa skončilo odsudzujúcim rozsudkom. V priebehu pôvodného konania vo veci na Okresnom súde Bratislava I a Krajskom súde Bratislava sa súčasne žiadne trestné konanie v tej istej veci proti jeho osobe, ako obžalovanému, neviedlo a ani nemohlo, lebo bol už 23.5.2011 vo výkone trestu odňatia slobody na základe právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T 31/2007, zo dňa 22.7.2009, ktorý sa stal právoplatným na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1To 12/2009 zo dňa 11.4.2011. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1TdoV 1/2013 zo dňa 23.6.2014, nie je rozhodnutím o vine alebo nevine, ale bolo ním rozhodnuté o dovolaní, čiže toto rozhodnutie, podľa vyjadrenia žalovaného, nemá rozhodujúci vplyv pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu, ktorou sa domáha povolenia obnovy konania. Žalovaný vo vyjadrení zároveň konštatoval, že žalobca nebol účastníkom trestného konania, ktoré bolo vedené proti jeho osobe a to z dôvodu, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndtš3/2006 zo dňa 19.6.2006 nebola pripustená účasť poškodených v trestnom konaní a súd nemal žiadnu povinnosť mu akékoľvek rozhodnutie zasielať. Žalovaný konštatoval, že žalobca v žalobe na obnovu konania uvádza nepravdivé údaje týkajúce sa získania nového dôkazu na základe, ktorého by mal súd rozhodnúť v prospech žalobcu a povoliť obnovu konania. Žalobca získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa trestného stíhania žalovaného už v roku 2003. Sám uviedol, že v rámci trestného stíhania si uplatnil nárok na náhradu škody, čo podľa vyjadrenia žalovaného musel urobiť v rokoch 2003-2007, kedy trestné stíhanie prebiehalo. V rámci trestného konania na súde by tak musel žalobca urobiť v rokoch 2007-2009. Opakovanú informáciu mohol žalobca získať a možnosť podať žalobu o náhradu škody voči osobe žalovaného mohol využiť na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndtš 3/2006, ktorým nebola pripustená účasť poškodených v trestnom konaní, no žalobca ostal nečinný. Žalovaný konštatoval, že skutočnú vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu mal žalobca už v roku 2000, ďalej opakovane v roku 2003, 2006, 2009, 2011, čo podľa názoru žalovaného stačilo na podanie žaloby. Podľa názoru žalovaného nie je daný dôvod na plynutie subjektívnej premlčacej doby nároku na náhradu škody, ktorej začiatok by sa mal odvíjať až od právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV 1/2013 o zamietnutí dovolania žalovaného. Žalovaný vzniesol námietku neprípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalovaný jednoznačne konštatoval, že žalobca ešte pred začiatkom konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/180/2013 vedel o trestnom stíhaní žalovaného. Žalovaný namietol, že žalobca nedisponuje novým dôkazom, na základe ktorého by súd mohol povoliť obnovu konania vedeného Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 9C/180/2013. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV1/2013, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 11.1.2017, nie je dôkazom, z obsahu ktorého by sa žalobca dozvedel o trestnom stíhaní žalovaného a skutočnosti, že žalovaný bol uznaný za vinného v trestnom konaní, keďže už v pôvodnej žalobe doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.1.2013 žalobca uviedol, že si pohľadávku uplatnil na súde aj v rámci trestného konania, ktorá nebola uspokojená. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom a uviedol, že nie je možné vykonať dôkazy, ktoré by nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní a vykonaním ktorých by bolo
možné vyhlásiť rozhodnutie priaznivejšie pre žalobcu. Žalobca už počas vedenia pôvodného konania povolenia obnovy, ktorého sa domáha vedel, že Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 2Ndtš 3/2006 zo dňa 19.7.2006 rozhodol na návrh Generálneho prokurátora SR o nepripustení účasti poškodených v trestnom konaní. 4. Žalobca súdu dňa 1.2.2018 doručil písomné vyjadrenie, v ktorom konštatoval, že o skutočnosti, že žalovaný sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody nevedel, dozvedel sa o tejto skutočnosti na základe uznesenia vydaného Najvyšším súdom SR sp.zn.1TdoV1/2013, ktoré mu bolo doručené dňa 11.1.2017 a zároveň uviedol, že nemal dovtedy poznatky o trestnom stíhaní žalovaného. Žalobca konštatoval, že až uvedeným rozhodnutím NSSR bol žalovaný uznaný za vinného zo skutku, ktorý mu kládol za vinu žalobca v civilnom konaní a predmetné rozhodnutie NS SR je dôkazom, o ktorom sa žalobca dozvedel neskôr a môže žalobcovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 5. Žalovaný súdu dňa 15.3.2018 doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že počas vedenia konania sp. zn. 9C/180/2013 Okresným súdom Bratislava I mu boli písomnosti zasielané do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou a neskôr do Ústavu na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Bratislave. Z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou dňa 23.5.2014 doručil žalovaný konajúcemu súdu písomné vyjadrenie a v hlavičke toho vyjadrenia je uvedené meno žalovaného a skutočnosť, že sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Z obsahu toho podania sa žalobca musel dozvedieť, že sa žalovaný nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný však zároveň poukázal na obsah žaloby doručenej žalobcom Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.1.2013, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca mal vedomosť o trestnom stíhaní žalovaného. Žalovaný konštatoval, že žaloba o obnovu konania je na základe ním uvedených skutkových tvrdení neprípustná z dôvodu, že neexistujú žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 6. Súd pri rozhodovaný o podanej žalobe vychádzal zo skutkového stavu zisteného z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 9C/180/2013, z vyjadrení strán sporu, z obsahu rozhodnutí doručených žalovaným vydaných v trestnom konaní, teda aj z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV 1/2013 zo dňa 23.6.2014, ktoré žalobcovi na jeho žiadosť bolo doručené dňa 11.1.2017, obsahu vyjadrenia žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.10.2021, ktorého sa žalovaný, aj keď bol súdom predvolaný nezúčastnil, žalovaný doručenie predvolania mal vykázané dňom 29.1.2021. 7. Podľa ustanovenia § 397, písmeno a/,b/ CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, Podľa ustanovenia § 399 CSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Podľa ustanovenia § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ustanovenia 403 ods.1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa ustanovenia §403 ods.2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 406 CSP v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje. Podľa ustanovenia § 411 ods.1 CSP rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Podľa ustanovenia § 413 ods.1písm.c/,e/CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná; je zjavne nedôvodná. Podľa ustanovenia §413 ods.2CSP ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.§ 413 ods.1, písmeno , e/ CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene ,ak je zjavne nedôvodná..
8. Súd uznesením odmietol žalobu na obnovu konania podľa ustanovenia §413 ods. 1, písm. c/, e/ CSP. Súd vzhľadom na tvrdenia žalobcu nevyužil procesný postup v zmysle ustanovenia § 413 ods. 2CSP, ktorého znenie umožňuje súdu nedoručiť žalobu na vyjadrenie žalovanému, no súd túto procesnú možnosť nevyužil a žalovaného vyzval na doručenie písomného vyjadrenia k obsahu žaloby z dôvodu, že žalovaný bol procesnou stranou v civilnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 9C/180/2013, obnovy ktorého sa žalobca žalobou domáha a žalovaný bol obžalovaným v trestnom konaní, v ktorom bol žalobca v procesnom postavení poškodeného, do vydania uznesenia NS SR sp. zn. 2Ndtš 3/2006 o nepripustení účasti poškodených v trestnom konaní vedenom proti žalovanému, v procesnom postavení obžalovaného. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9C/180/2013 a z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca o vedení trestného stíhania žalovaného, ako konateľa spoločnosti SUN a.s., vedel a mal taktiež vedomosť, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobca v žalobe doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.1.2013, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 9C/180/2013 a ktorého obnovy konania sa domáha uviedol, že žalovaný mu spôsobil škodu v sume 423,95 €(12 772,-Sk) a pohľadávku voči žalovanému si uplatnil počas vedenia trestného konania, no jeho pohľadávka nebola uspokojená. V žalobe uviedol, že spoločnosť ktorú žalobca v žalobe nešpecifikoval, ostala bez majetku a nebola daná ani do konkurzu. Žalobca súdu spolu so žalobou doručil listinný dôkaz - zmenku č.00295 vystavenú spoločnosťou SUN a.s., podpísanú žalovaným ako vystaviteľom zmenky - predsedom predstavenstva SUN a.s. Konajúci súd žalovanému žalobu doručil spolu s uznesením č. k. 9C/180/2013-46 na vyjadrenie do Ústavu na výkon TOS Hrnčiarovce nad Parnou, dňa 12.5.2014. Žalovaný súdu dňa 27.5.2014 doručil písomné vyjadrenie k obsahu žaloby, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný v záhlaví tohto vyjadrenia uviedol, že sa nachádza v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a predmetné písomné vyjadrenie bolo súdom, prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., doručené žalobcovi do vlastných rúk dňom 7.8.2014. Žalovaný v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom a zároveň uviedol, že žalobca si nárok neuplatnil v konkurznom konaní a ani na súde po tom čo, bol ako poškodený, vylúčený v trestnom konaní. Žalobca následne súdu dňa 8.10.2014 doručil písomné vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplýva, že reagoval na obsah vyjadrenia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi dňa 7.8.2014 doručené. Súd na pojednávaní konanom dňa 1.3.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/180/2013-72 bol žalobcovi doručený dňa 11.4.2016. Žalobca dňa 14.4.2016 doručil súdu odvolanie, v ktorom uviedol, že Špecializovaný trestný súd v rámci trestného stíhania uznal žalovaného vinného, pričom nerozhodol o náhrade škody a z tohto dôvodu si nárok voči žalovanému uplatnil v civilnom konaní. Žalobca súdu spolu s odvolaním nedoručil žiaden listinný dôkaz potvrdzujúci ním uvádzané skutkové okolnosti vo vzťahu k trestnému stíhaniu žalovaného ako konateľa spoločnosti SUN a.s.. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom č. k. 4Co 336/2016-89 zo dňa 28.9.2016. Z obsahu rozsudku vyplýva, že súdy žalobu zamietli z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní a odvolací súd konštatoval, že správne rozhodnutie súdu prvej inštancie nemohli spochybniť ani odvolacie námietky žalobcu, ktorý len všeobecne tvrdil, že žalovaný bol v trestnom konaní odsúdený a o náhrade škody nebolo rozhodnuté, keď tieto tvrdenia ničím nepreukázal. 9. V prejednávanej veci v rámci posudzovania dôvodnosti podania žaloby na obnovu konania sp. zn. 9C/180/2013 vedeného Okresným súdom Bratislava I súd má za preukázané, že žalobca pred začatím vedenia konania sp. zn. 9C/180/2013, vedeného Okresným súdom Bratislava I, obnovy ktorého sa žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2017 domáha, jednoznačne vedel o trestnom stíhaní žalovaného, ako konateľa spoločnosti SUN a.s. pre skutky, na základe ktorých žalobcovi mohla za splnenia všetkých predpokladov vzniknúť škoda, ktorej náhrady sa v pôvodnom konaní domáhal. Pred začatím predmetného konania a počas jeho vedenia disponoval žalobca, ako poškodený, dôkazmi, ktoré mohol v rámci pôvodného konania súdu doručiť, respektíve mohol požiadať konajúci súd o zabezpečenie trestného spisu vedeného Špecializovaným trestným súdom a taktiež už v tomto konaní mohol súdu doručiť rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1TdoV 1/2013 zo dňa 23.6.2014 (na základe ktorého sa domáha žalobca povolenia obnovy predmetného konania), ktoré mu Najvyšším súdom SR nebolo dňa 11.1.2017 doručované ako procesnej strane, ale na jeho žiadosť. Žalobca ako poškodený mal vedomosť o tom, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Ndtš 3/2006 zo dňa 19.7.2006 v trestnej veci v tom čase obvineného žalovaného pre trestný čin sprenevery podľa ustanovenia §248 ods.1, ods.5 Tr. zákona, poškodzovania veriteľa podľa ustanovenia §256 ods.1, písm.a/,ods.5, písm. b/, ods.2, písm.b/,ods.3, písm. b/ Tr. zákona v znení zákona č. 140/1961
v trestnej veci spojenej so spoločnosťami SUN s.r.o. a SUN a.s. nepripustil účasť poškodených v trestnom konaní. Žalobca počas vedenia konania, obnovy ktorého sa žalobou domáha, taktiež vedel, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody, keďže žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.5.2014 doručenom prvoinštančnému súdu dňa 27.5.2014 uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody a predmetné vyjadrenie bolo žalobcovi súdom doručené dňa 7.8.2014, čo sám potvrdil v písomnom vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 8.10.2014. Žaloba žalobcu bola zamietnutá z dôvodu, že v konaní nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Žalobca v pôvodnom konaní ako žalobca a ako poškodený konaním žalovaného, ako konateľa, spoločnosti SUN a.s. mal procesnú možnosť požiadať súd o súčinnosť v tom smere, že by súd na žiadosť žalobcu zistil stav trestného konania. Žalobca bol počas vedenia konania v tomto smere nečinný, hoci o trestnom stíhaní žalovaného, ako konateľa spoločnosti SUN a.s. vedel, keďže on sám podával trestné oznámenie na žalovaného a v trestnom konaní bol žalobca v procesnom postavení poškodeného (do vydania uznesenia o nepripustení poškodených v trestnom konaní). Žalovaný súdu v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.1.2018 uviedol, že už v roku 2009 - ešte pred podaním žaloby o náhradu škody doručenej súdu dňa 23.1.2013, žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť, že trestné stíhanie vedené proti žalovanému bolo skončené vyhlásením odsudzujúceho rozsudku voči žalovanému . Žalovaný uviedol že od 23.5.2011 bol vo výkone trestu odňatia slobody na základe právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB -4T31/2007 zo dňa 23.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To 12/2009 zo dňa 11.4.2011. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.10.2021 uviedol, že podával na žalovaného trestné oznámenie v marci alebo v apríli roku 2002.Žalobca uviedol, že o výsledku trestného konania vedeného proti žalovanému nemal vedomosť a preto požiadal Najvyšší súdu Slovenskej republiky o doručenie uznesenia sp. zn. 1TdoV 1/2013 zo dňa 23.6.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 11.1.2017 . 10. Súd skúmal splnenie podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania (§ 397 a nasl. CSP). Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na obnovu konania s poukazom na citované ustanovenie §400 CSP z dôvodu, že žalobca bol stranou sporu - žalobcom v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/180/2013, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Zároveň súd skúmal, či žaloba o povolenie obnovy konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/180/2013 bola súdu doručená včas v zmysle citovaného ustanovenia § 403 CSP. Zákon pre podanie žaloby na obnovu konania ustanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota je tri mesiace a plynie odo dňa, kedy sa ten, kto žalobu podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, kedy ho mohol uplatniť a objektívna lehota plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Subjektívna lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty a musí byť vždy dodržaná, pričom preukázanie skutočnosti, že bola zachovaná, zaťažuje toho, kto žalobu na obnovu konania podáva. 11. Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, 12. Žalobca dôvodnosť podanej žaloby na obnovu konania odvodzuje od doručenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV 1/2013 zo dňa 23.6.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 11.1.2017. Podľa tvrdení žalobcu práve obsah doručeného rozhodnutia NS SR zakladá dôvod na obnovu konania vedeného pôvodne Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9C/180/2013 v tom smere, že súd nezaviazal žalovaného, ako fyzickú osobu na náhradu škody, ktorý bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania trestného činu v súvislosti s ktorým žalobcovi vznikla škoda uplatnená v pôvodnom konaní. 13. Plynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty žalobca odvodzuje odo dňa 11.1.2017, kedy sa mohol žalobca dozvedieť o dôvode obnovy konania. Subjektívna lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty, ktorá žalobcovi začala plynúť odo dňa právoplatnosti rozsudku vydaného Okresným súdom Bratislava I pod č. k. 9C/180/2013-72 zo dňa 1.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2016 a musí byť vždy dodržaná. Žaloba o obnovu konania bola súdu doručená dňa 6.3.2017, teda v rámci plynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty. 14. Súd však žalobu o obnovu konania vedeného Okresným súdom Bratislava I po sp. zn. 9C/180/2013 odmietol s poukazom na citované ustanovenia §413 ods.1 písm. c/,e/ CSP z dôvodu, že je neprípustná a zjavene nedôvodná. 15. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, v ktorej už raz súd právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až § 408 CSP.
Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je jej prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Ustanovenie § 397 CSP pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád, resp. z niektorého vymieneného zákonného dôvodu a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval. To platí obdobne aj pre platobný rozkaz. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania. Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že dôvodom obnovy konania je doručenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoV 1/2013 zo dňa 23.6.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 11.1.2017. Súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané v uvedenom rozhodnutí, nie sú dôvodmi zakladajúcimi odôvodnenosť podania žaloby na obnovu konania. Z obsahu uznesenia vydaného Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyplýva, že dovolanie žalovaného, v procesnom postavení obvineného, bolo odmietnuté z dôvodu, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory obvineného mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci žiaden z dovolacích dôvodov nezistil. Najvyšší súd konštatoval, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. ) a písm. ) Trestného poriadku účinného do 31.08.2011, dovolací súd musel dovolanie žalovaného v procesnom postavení obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť. Dovolanie bolo podané žalovaným voči uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To 12/2009 zo dňa 11.04.2011, ktorým bolo odmietnuté odvolanie žalovaného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 22.07.2009 sp. zn. BB- 4 T 31/2007, ktorým bol žalovaný, ako obžalovaný, uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005. Súd zároveň uvádza, že žalobcovi predmetné uznesenie NS SR sp. zn. 1TdoV 1/2013 zo dňa 23.6.2014 nebolo doručené ako procesnej strane, ale na jeho žiadosť, ktorú mohol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky žalobca adresovať už pred podaním pôvodnej žaloby o náhradu škody uplatnenej voči žalobcovi, ako fyzickej osobe bývalého konateľa spoločnosti SUN, a.s. ,resp. počas vedenia konania Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 9C/180/2013 obnovy ktorého sa domáha. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9C/180/2013 (obnovy konania ktorého sa žalobca domáha) vyplýva, že žalobca, ako fyzická osoba, sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 23.1.2013 voči žalovanému ako fyzickej osobe domáhal nároku na náhradu škody vediac, že voči žalovanému bolo vedené trestné konanie ako konateľovi spoločnosti SUN, a.s. Žalobca ako poškodená osoba konaním žalovaného si nárok na náhradu škody uplatnil aj počas vedenia trestného konania, no uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Ndtš 3/2006 zo dňa 19.7.2006 nebola pripustená účasť poškodených v trestnej veci vedenej proti žalovanému. Žalobca už v pôvodnom konaní teda disponoval dostatočným množstvom informácií a dôkazov, ktoré mohol Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/180/2013 predložiť za účelom preukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v pôvodnom konaní teda, ako súd uviedol vyššie mohol súdu spolu so žalobou doručiť už aj uznesenie NS SR sp. zn. 1TdoV 1/2013 zo dňa 23.6.2014, ktoré žalobcovi dňa 11.1.2017 nebolo doručované ako procesnej strane, ale na jeho vlastnú žiadosť, resp. mohol požiadať súd o pripojenie trestného spisu v trestnej veci žalovaného. Žalobca žiaden dôkazný prostriedok súdu nepredložil a ani nepožiadal súd o vykonanie takého dôkazu. Súd postupoval pri rozhodovaní o žalobe na obnovu konania podľa ustanovenia § 413 ods. 1písm.c,e/ CSP tak, že ju odmietol z dôvodu, že síce smeruje proti právoplatnému rozsudku, no jej prípustnosť vylučuje dikcia ustanovenia §397 písm. a/CSP, keďže súd na základe vykonaného dokazovania nezistil žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania, ktoré by žalobca podávajúci žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a taktiež neexistujú žiadne dôkazy ani skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd žalobu na obnovu konania vyhodnotil ako zjavne nedôvodnú, keďže žalobca mal možnosť využiť svoje procesné postavenie žalobcu v pôvodnom konaní, v pôvodnom konaní bol pasívnym. Súdu v konaní na obnovu pôvodného konania nepredložil taký dôkaz, respektíve neoznačil takú skutočnosť, ktorá by zakladala možnosť žalobe na obnovu pôvodného konania vyhovieť. Žalobca mal preukázateľne vedomosť o trestnom stíhaní žalovaného ešte pred podaním pôvodnej
žaloby, rozhodnutie, na základe ktorého odvodzoval dôvodnosť podania žaloby na obnovu pôvodného konania sp.zn. 9C/180/2013 mohol súdu v pôvodnom konaní spolu so žalobou doručiť, keďže dovolacím súdom mu bolo predmetné rozhodnutie doručované na jeho žiadosť a mal možnosť a aj procesnú povinnosť označiť dôkazy potvrdzujúce pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v pôvodnom konaní, čo však neurobil a túto skutočnosť konštatoval aj odvolací súd v rozsudku, ktorým potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v konaní, obnovy ktorého sa žalobca domáha. 16. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent z dôvodu, že v konaní podľa výsledku mal úspech.
Poučenie:
P o u č e n i e : proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 357,písm. c/ CSP, §362 CSP, §363CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.