Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/397/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., právne

zastúpeného: advokátskou kanceláriou F., proti povinnému: J., o vymoženie pohľadávky

916,15 eur (27 600 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota

pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 12. júla 2012 č. k. -41, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. júla 2012 č. k. -41 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi dňa 19. 06. 2007 návrh na vykonanie exekúcie

proti povinnému na vymoženie pohľadávky 916,15 eur (27 600 Sk) s príslušenstvom, a to

na základe exekučného titulu – rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom S., a. s., T. X., B., IČO: X zo dňa 30. 01. 2007 sp. zn. SR

0507/07. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Rimavská Sobota o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie.

2

Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Rimavská Sobota

poverením č. 5609 *041693 zo dňa 20. 09. 2007.

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 09. 03. 2012 č. k. -15

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne

súd po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozhodnutia poukázal na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku, zákona

č. o rozhodcovskom konaní, a Smernice Rady

č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je

rozhodcovský rozsudok zo dňa 30. 01. 2007. Exekučný súd je oprávnený aj povinný

v každom štádiu konania skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie

bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či ide o rozhodnutie materiálne

a formálne vykonateľné. Súd má povinnosť skúmať exekučný titul z hľadiska, či nejde

o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (). Poukázal

v tomto smere na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011 v zmysle

ktorého, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok; keby

exekučný súd akceptoval vykonateľnosť rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci išlo

by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného majúceho účinky paaktu. Absolútnu neplatnosť

právneho úkonu súd skúma ex offo a táto spôsobuje, že na právny úkon sa hľadí tak ako keby

nikdy nebol uzavretý. Po preskúmaní zmluvy o úvere č. 6191425 zo dňa 17. 08. 2006, ktorá

bola podkladom na vydanie exekučného titulu, túto súd prvého stupňa považoval za zmluvu

o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú za podmienok bližšie určených v

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ale bez ohľadu

na to predmetnú zmluvu je taktiež podľa súdu prvého stupňa potrebné považovať

za spotrebiteľskú zmluvu podľa ods. l a zákona o ochrane

spotrebiteľa. V danej veci obsahom zmluvy o úvere je rozhodcovská doložka, ide

o alternatívnu rozhodcovskú doložku, ktorú nemožno považovať za vyváženú, pretože

vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,

ak dodávateľ už podal svoj návrh na rozhodcovský súd. Vo svojich dôsledkoch bola

rozhodcovská doložka spôsobilá vytvoriť neprekonateľnú prekážku pred uplatnením

ústavného práva spotrebiteľa na prístup k súdu. Okresný súd uviedol, že rozhodcovská

3

doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej

činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere zakladá značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná v zmysle . Ak rozhodcovský súd

svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej

rozhodcovskej zmluvy na následne vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt,

ktorý nemôže tvoriť spôsobilý exekučný titul v exekučnom konaní. Na základe absencie

vykonateľného exekučného titulu v prebiehajúcej exekúcii súd prvého stupňa vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a následne ju aj zastavil podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného

poriadku.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,

napadnutým uznesením z 12. 07. 2012 č. k. -41 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodal, že

rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej

splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť

alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú

pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Už len tieto skutočnosti možno podľa

odvolacieho súdu považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom

a spotrebiteľom. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že vzhľadom na okolnosti uzavretia

rozhodcovskej doložky a obsah jej znenia, ktorý sa prieči dobrým mravom, potom aj výkon

práv z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Odvolací súd poukázal aj na skutočnosť, že

skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci

rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva

neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval

svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky nie je materiálne vykonateľným

exekučným titulom. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že označenie zmluvy o úvere nie je

prekážkou na aplikáciu ust. až 54 o spotrebiteľských zmluvách,

a to vychádzajúc zo subsidiarity . V tejto súvislosti odvolací súd

poukázal na novelu účinnú od 01. 01. 2008, ktorá

4

zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľnú podmienku aj takú, ktorá vyžaduje riešenie

sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že sa uvedené ustanovenie v čase

uzatvorenia zmluvy v zákone nenachádzalo podľa odvolacieho súdu neznamená, že by takúto

podmienku nebolo možné podradiť pod . Preto odvolací

súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie (ďalej len

„dovolanie“), ktoré odôvodnil tým, že:

- súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust.

v spojení s ust. ),

- v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (ust. v spojení

s ust. ),

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (ust. § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. ),

- súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. ),

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite

dokazovanie (ust. ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).

Dovolateľ v podanom dovolaní odvolaciemu súdu vytýkal predovšetkým to, že

v rámci právneho posúdenia veci sa odvolával na nekonkrétne ustanovenia smernice

a vnútroštátnych právnych noriem, v dôsledku čoho takéto právne posúdenie trpí vadami

nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti a porušuje právo účastníka konania na súdnu ochranu

podľa článku 46 odseku 1 (ďalej len „“). Ďalej

dovolateľ polemizoval so závermi odvolacieho súdu, že „dohodnutá rozhodcovská doložka

spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, že žaloby, ktorých cieľom je uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva

v zásade len veriteľ z úverového vzťahu na ním zvolený rozhodcovský súd, že rozhodcovská

doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, čo vyplýva z formulárovej zmluvy,

ktorej je súčasťou, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, a preto povinný ako dlžník

5

nemohol jej obsah ovplyvniť, keďže mohol len záväzok z úverovej zmluvy ako celok prijať

alebo odmietnuť a že spotrebiteľ si len s ťažkosťou mohol byť vedomý následkov, ktoré

uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto znení spôsobí, a preto od neho nemožno

vzhľadom na jeho úroveň informovanosti a jeho vyjednávaciu silu spravodlivo požadovať,

aby porozumel jej významu“. Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu oprávnený označil

za nedostatočne zdôvodnené a ničím nepreukázané domnienky súdu.

Súdom zúčastneným na rozhodovaní dovolateľ ďalej vytýkal to, že sa nevysporiadali

s judikatúrou Súdneho dvora ES a nezdôvodnili prečo priamo aplikovali ustanovenia

Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, napriek transpozícii smernice do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej

republiky. Poukázal tiež na to, že súdy sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali

s výkladovými pravidlami uvedenými v judikatúre Súdneho dvora aplikujúc na smernicu

Rady č. 93/13/EHS a nezdôvodnili prečo považujú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú

podmienku v zmluve o úvere.

V dovolaní oprávnený tiež navrhol prerušiť dovolacie konanie podľa ust. § 109 ods. 1

písm. c/ v spojení s ust. a na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní

Európskej únie predložiť Súdnemu dvoru ES nasledovné prejudiciálne otázky:

1/ Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých

okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe

rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov v prípade, ak je rozhodcovská

doložka individuálne dojednaná?

2/ V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku je možné ustanovenie

písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej

doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o platnosť,

výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva

svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie

všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom

6

súde alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde s tým, že, ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom

súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však

neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,

v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu

založená právomoc rozhodcovského súdu?

3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútro-

štátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom

na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči

spotrebiteľovi?

Návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa ust.

dovolateľ odôvodnil tým, že Súdnemu dvoru ES by mala byť daná príležitosť posúdiť

exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv

komplexne tak, aby účastníci konania boli zbavení právnej neistoty vyplývajúcej

z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej

republiky. Napokon navrhol, aby dovolací súd podľa rozhodol o odložení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia Krajského súdu.

Povinný ani súdny exekútor sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle zastúpený v súlade

s skúmal najskôr, či je dôvodný návrh oprávneného na prerušenie

dovolacieho konania podľa a dospel k záveru, že takýto návrh

nie je dôvodný.

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

v spojení s a požiadal Súdny dvor Európskej únie

na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o výklad písm. q/ ods. 1 prílohy

smernice Rady 93/13/EHS a čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a predložil

prejudiciálne otázky, ktoré sú uvedené vyššie.

7

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom o predbežnej

otázke má povahu osobitného, nesporového a medzitýmneho koania, v ktorom Súdny dvor

má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie, o platnosti

a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov

orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je inštitútom

pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože Súdny dvor

v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti

komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Ust. ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy,

ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke,

pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie

v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania

na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje

ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu

komunitárnmu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd

pri priebežnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva,

prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani

procesné vady konania v zmysle , resp. písm. g/

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho

dvora. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa

dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho

práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

8

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním nemá znaky

žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu

uvedenému až c/ Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení

a procesne prípustné nie je.

Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy

len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj

9

uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a so zreteľom na povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral

na otázku opodstatnenosti tvrdenia oprávneného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť

konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tak aj vtedy, ak súd o procesnom návrhu účastníka nerozhodol.

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 21 spisu),

podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa tiež navrhol, aby súd postupom podľa § 109

ods. 1 písm. b/ konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh

o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá

pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany

10

dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V tejto súvislosti oprávnený uviedol, že

pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok možné opakované

uskutočňovanie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to

bez akejkoľvek časovej limitácie.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným

postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné

považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

a rozhodne o ňom.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami oprávneného

uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. júna 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Bc. Ingrid Habánová