Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Oboer/170/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., zastúpeného

advokátskou kanceláriou F., proti povinnému: P., o vymoženie 89,62 eur s príslušenstvom,

vedenej súdnym exekútorom J. pod sp. zn. EX 5447/10, vedenej na Okresnom súde Vranov

nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského

súdu v Prešove z 29. novembra 2012 č. k. -54, takto

rozhodol:

Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove

z 29. novembra 2012 č. k. -54 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe

notárskej zápisnice spísanej 23. júla 2004 notárkou J. pod č. N 1114/2004, NZ 60371/2004

(ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd Vranov nad Topľou uvedenej žiadosti vyhovel

a súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie.

2

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 27. júna 2012 č. k. -34

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Konštatoval, že o trovách exekučného

konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmaním exekučného titulu

a zmluvy o úvere č. 8240355 uzavretej medzi oprávneným a povinným 16. januára 2004

(ďalej len „zmluva o úvere“ alebo „zmluva“) zistil, že na základe tejto zmluvy oprávnený

poskytol povinnému úver vo výške 5 000 Sk. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením

svojho záväzku M. ako splnomocnený zástupca povinného prostredníctvom ním

splnomocnenej osoby, a to M. uznal do vyššie uvedenej notárskej zápisnice v mene

povinného dlh v celkovej výške 17 816 Sk s príslušenstvom. V notárskej zápisnici zástupca

povinného zároveň súhlasil, aby v prípade neplnenia povinnosti zo strany povinného bola

notárska zápisnica exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedol, že

notárska zápisnica bola spísaná na žiadosť M. zastupujúceho na základe substitučnej plnej

moci M., advokáta splnomocneného dlžníkom (povinným) v zmluve o úvere. Celý text

splnomocnenia vrátane osoby splnomocnenca je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere

predtlačený. Povinný týmto splnomocnením splnomocnil M. okrem iného aj na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo

exekúciu na celý majetok povinného do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Uviedol, že povinný nebol prítomný pri spísaní notárskej zápisnice. Splnomocnenie, ktoré

udelil povinný v zmluve o úvere je koncipované široko a všeobecne. Zo splnomocnenia nie je

možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú. Povinný

splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala jeho záväzok, ktorého konkrétnu výšku

nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať

prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase

odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok

v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať či

omeškanie dlžníka a v akom rozsahu vôbec nastane. Súd poukázal aj na rozpor záujmov

povinného a „ním zvoleného“ zástupcu ( ). Keďže meno

zástupcu bolo zakomponované vopred priamo do predtlače zmluvy o úvere, nemožno hovoriť

o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu. Tým je spochybnený základný predpoklad

pri udelení plnej moci, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinného ako aj slobodná

3

voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Všetky uvedené skutočnosti majú za následok

vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného splnomocnenia. Vzhľadom na uvedené

a na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -16 dospel súd prvého stupňa

k záveru, že takto spísaná notárska zápisnica v danom prípade nezodpovedá požiadavkám,

ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.

Súd dospel k záveru, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe

udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. S poukazom na § 39 Občianskeho

zákonníka zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom úkon vychádzajúci

z neprijateľnej podmienky je neplatný.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým uznesením návrh oprávneného

na prerušenie konania zamietol a na odvolanie oprávneného uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený navrhol konanie prerušiť

podľa (ďalej len „“) a článku 267

Zmluvy o fungovaní EÚ a predložil prejudiciálne otázky, ktorých znenie odvolací súd

uviedol. Odvolací súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá nepodporuje právny

názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom

prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudky Súdneho

dvora EÚ vo veciach C-243/08, C-237/02). Odvolací súd sa zaoberal otázkou či označená

zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že právny úkon

zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho

zákonníka). Ďalej uviedol, že notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako

exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní

dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej

podstatnou náležitosťou. Tento prejav dlžníka robí z notárskej zápisnice právny titul

spôsobilý na exekúciu. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo

k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy

sú v rozpore so záujmami zastupovaného (povinného). Aspekt zjavnosti vyplýva

zo skutočnosti, že oprávnený predformuloval M. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo

o výber zástupcu zo strany povinného. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak

podpísal zápisnicu za povinného. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol

plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá

4

žiadne účinky. Súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu, pretože na splnenie podmienok

exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. ). S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn.

a uviedol, že v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie,

ktoré odôvodnil ustanovením a , že súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali § 58

ods. 1 Exekučného poriadku a a ; ustanovením

písm. d/ , že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením , že súd svojím

postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy s oprávneným nekomunikovali

o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho námietky proti prejednaniu

veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jeho právo, aby jeho

právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho

právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ aj výklad práva

EÚ“, ustanovením , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav,

pretože nevykonal náležite dokazovanie, ustanovením , že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy

nesprávne aplikovali a interpretovali ustanovenia § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného

poriadku, , ustanovenia

Zb. ochrane spotrebiteľa a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania

a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predložil prejudiciálne otázky:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny

úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť ho kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby

5

v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia

s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni reálnej vymožiteľnosti existujúcej pohľadávky

veriteľa voči spotrebiteľovi?

Uvedený návrh na prerušenie dovolacieho konania dovolateľ odôvodnil tým, že

Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa

záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov

konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva

a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

Oprávnený svoje dovolanie doplnil podaním doručeným Najvyššiemu súd Slovenskej

republiky 9. augusta 2013, v ktorom rozšíril argumentáciu k dovolaciemu dôvodu podľa

Namietal, že exekučný súd neumožnil účastníkom konania (osobitne

oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská

k skutkovým, ale aj právnym otázkam v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Tieto procesné nedostatky neboli odstránené ani revíznou činnosťou odvolacieho súdu

na základe podaného opravného prostriedku, a to napriek tomu, že oprávnený v odvolaní túto

vadu konania - odňatie možnosti konať pred súdom namietal.

Povinný sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania v zmysle skúmal najskôr, či je

dôvodný návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

a dospel k záveru, že takýto návrh nie je dôvodný.

Oprávnený v podanom dovolaní navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

v spojení s a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe

článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré sú

uvedené vyššie.

6

V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom o predbežnej

otázke má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor

EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie,

o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade

štatútov orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je

inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože

Súdny dvor EÚ v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu

a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu

vo veci samej.

Ustanovenie ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len

vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej

otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci

pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu

účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci

aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu

relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom

posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie

a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani procesné vady

konania v zmysle , resp. písm. g/

Vyriešenie právnych otázok nastolených dovolateľom v tomto konaní patrí

do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa

dovolateľ domáhal. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho

práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

V ďalšom dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

) skúmal, či oprávneným podané dovolanie smeruje preto rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa je dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať

ani prípady upravené v Vzhľadom na uvedené, procesná prípustnosť

dovolania v zmysle a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy

na prípadnú procesnú vadu uvedenú v Iba v prípade, že by rozhodnutie

odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust.

by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

8

zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm. a/ až g/

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát).

Oprávnený procesné vady konania v zmysle , , , netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust.

, , , , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr

osobitne zameral či oprávnenému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia tak ako to tvrdí

vo svojom dovolaní.

Vadou konania, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa je

taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Ustanovenie odňatie možnosti konať

pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym

hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo podať, predniesť

(doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje

návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237

písm. f/ ide tak aj vtedy, ak súd nerozhodol o procesnom návrhu účastníka konania.

9

Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že oprávnený vo svojom odvolaní (č. l. 40)

podanom proti uzneseniu súdu prvého stupňa navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1

písm. b/ konanie prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh

na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 /prvá a druhá veta/ Exekučného poriadku s čl. 1

ods. 1 /prvá veta/ pre rozpor s princípom právnej istoty

a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (č. l. 42). V tejto

súvislosti oprávnený uviedol, že pre exekučný súd by malo byť otázne aj to, či je v súlade

s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny

poriadok možné opakované uskutočnenie revízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, a to bez akejkoľvek časovej limitácie.

Z obsahu spisu dovolací súd tiež zistil, že odvolací súd o tomto procesnom návrhu

oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol

žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Zistená vada konania súčasne zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je

možné považovať za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho

súdu v jeho potvrdzujúcom výroku zrušil podľa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie konania podľa

a rozhodne o ňom.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

v napadnutej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalšími námietkami oprávneného

uvedenými v dovolaní nezaoberal.

10

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. júna 2014

JUDr. Beáta Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ingrid Habánová