Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a0c/434741.a89a6a.pdf
PDF · 182.51 KB
No categories available
2Sžf/61/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2Sžf/61/2013
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci ţalobcu: T., J., X. X. B., právne zastúpený advokátkou: JUDr.
Marta Michalková, Ţupné námestie 3, 811 03 B. proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 X. Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. 1020502/1/24241-136368/2011/5113-r zo dňa 16. marca 2012,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v B. č. k. 1S/129/2012-31 z 21. marca
2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B. č.k. 1S/129/2012-31
z 21. marca 2013 p o t v r d u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v B. rozsudkom č.k. 1S/129/2012-31 z 21. marca 2013 podľa § 250j ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 1020502/1/24241-136368/2011/5113-r zo
dňa 16.03.2012, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu B. III č.
602/231/125291/11/Pol. zo dňa 31.08.2011, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi daň z
príjmov fyzickej osoby v sume 1 252,31 € za zdaňovacie obdobie roku 2009, podľa § 44 ods.
6 písm. a/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) a podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z predloţeného
administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe ţalobca/daňový subjekt podal dňa 31.03.2010
daňové priznanie typu A k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „DP“) za zdaňovacie
obdobie roku 2009 kde uviedol príjmy zo závislej činnosti (ďalej len „ZČ“) od dvoch
zamestnávateľov. Z údajov uvedených v potvrdeniach týchto zamestnávateľov si vypočítal
úhrn príjmov zo ZČ podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „ZDP“) v sume 55 559,79 € podľa § 5 ods. 8 cit. zákona, úhrn povinného
poistného v sume 2 827,86 €, daňovú povinnosť v sume 10 019,06 € a úhrn preddavkov
na daň zrazených podľa § 35 ZDP v sume 9 910,23 €. Daň na úhradu si vyčíslil v sume
108,83 €. Dňa 29.12.2010 podal dodatočné daňové priznanie typu A k dani z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009, v ktorom zníţil úhrn príjmov od spol. SkyEurope
Airlines, a.s. (ďalej ej „SEA“) na sumu 13 444,69 €, nakoľko v potvrdení o príjmoch zo ZČ
boli uvedené príjmy, ktoré mu zamestnávateľ nevyplatil a doloţil aj úhrady mzdy
na bankových výpisoch svojho účtu. Úhrn poistného a preddavky na daň ponechal v plnej
výške a vyčíslil si preplatok na dani vo výške 8 657,92 €.
Správca dane vykonal u ţalobcu dňa 20.04.2011 daňovú kontrolu na DP za zdaňovacie
obdobie roku 2009, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 602/320/11396/201 l/Voj zo dňa
26.7.2011 (ďalej len „protokol“). Z obsahu protokolu vyplýva, ţe správca dane po vyčíslení
čiastkového základu dane započítal na úhradu dane len preddavky zrazené zo zúčtovaných
a vyplatených príjmov vo výške 1 252,31 € a preplatok vyčíslený ţalobcom vo výške
8 657,92 € neakceptoval s tým, ţe ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil
potvrdenie v súlade so znením ZDP a daňový subjekt si uviedol v dodatočnom daňovom
priznaní úhrn skutočne vyplatených príjmov a skutočne odvedených odvodov do poisťovní,
potom mal aj sumu zrazených preddavkov na daň uviesť v pomernej časti prislúchajúcej
ku skutočne vyplateným príjmom. Z vyčísleného preplatku akceptoval iba sumu 108,83 €,
čo bola daň zaplatená na úhradu nedoplatku daňovej povinnosti v riadnom daňovom priznaní.
Správca dane vyzval listom č. 602/320/114716/201 l/Voj zo dňa 28.7.2011 ţalobcu
k vyjadreniu sa k protokolu. Dňa 15.08.2011 sa ţalobca vyjadril k protokolu s pripomienkami,
ktoré správca dane neakceptoval a úhradu preddavkov zrazených podľa § 35 zákona
č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“)
po kontrole ponechal v sume 1 252,31 €. Protokol o daňovej kontrole, ktorého súčasťou
je Dodatok k protokolu zo dňa 22.08.2011, bol prerokovaný a doručený ţalobcovi dňa
23.08.2011.
Daňový úrad B. III vydal dňa 31.08.2011 platobný výmer č. 602/231/125291/11/Pol.,
v ktorom vyčíslil brutto príjmy ţalobcu nasledovne:
- Skutočne zaplatené príjmy zo závislej činnosti: 8 805,62 €
- Skutočne zaplatené poistné : + 2 827,86 €
- Daň zo ZČ zo skutočne vyplatených príjmov + 1 121,21 €
- Spolu: 12 754,69 €
Výpočet dane zo ZČ:
- Brutto príjmy : 12 754,69 €
- Skutočne zaplatené poistné : - 2 827,86 €
- nezdaniteľná časť základu dane : 4 025,70 €
- Spolu 5 901,13 x 0,19 = 1 121,21 €
- Brutto príjmy SkyEurope Airlines, a.s. 12 754,69 €, daň 1 121,21 €
- Brutto príjmy TPZ PEGA, s.r.o., 690,- €, daň 131,10 €
- Spolu: 13 444,69 € daň 1 252,31 €
Z uvedeného vyplýva, ţe DP v sume 1 252,31 € zistená po kontrole sa neodlišuje
od dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2009.
Ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči platobnému výmeru
č. 602/231/125291/11/Pol. zo dňa 31.08.2011, v ktorom vzniesol námietky totoţné
s námietkami uvedenými v ţalobe. Ţalovaný rozhodnutím č. 1020502/1/24241-
136368/2011/5113-r zo dňa 16.3.2012 potvrdil platobný výmer Daňového úradu B. III
a skonštatoval, ţe je nesporné, ţe daňový subjekt zdaniteľné príjmy za rok 2009 dosiahol
v niţšej sume, ako mu ich zúčtoval zamestnávateľ, ale tieţ je nesporné, ţe zo zúčtovanej
mzdy neboli odvedené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za jednotlivé
kalendárne mesiace miestne príslušnému správcovi dane.
Krajský súd poukázal na to, ţe príjem, ktorý bol ţalobcovi zúčtovaný na základe
údajov v softwarovej databáze personálneho systému, avšak nebol vyplatený v celej sume
v roku 2009, resp. do 31.1.2010, nie je moţné zahrnúť do hrubého príjmu a preddavkov
na daň. V danom prípade sa neuskutočnilo vyplatenie príjmov v plnej výške, čím vzniklo
čiastočné finančné plnenie, keď ţalobca príjem mal, ale nie v plnej zúčtovanej výške.
Existujúci vyplatený príjem mal zamestnávateľ zdaniť, čo však podľa kontrolných zistení
ţalovaného neurobil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom
ţalovaného, ţe ak zamestnávateľ príjem zo ZČ zúčtoval, ale nevyplatil, nezahŕňa sa tento
nevyplatený príjem do základu dane. Príjmy zo ZČ dosiahnuté za rok 2009,
resp. aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia a vyplatené po 30.1.2010 by boli uţ súčasťou
úhrnu príjmov za rok 2010. Sumu zdaniteľných príjmov za rok 2009 nemohli ovplyvniť
príjmy zo ZČ, ktoré by prípadne boli doplatené daňovníkovi po 31.1.2010.
Podľa názoru krajského súdu z ust. § 5 ods. 3 zákona o správe daní vyplýva, ţe platiteľ
dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka, alebo zrazenú
daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. V prejednávanom prípade je takouto osobou
zamestnávateľ, ktorý vypláca, poukazuje, alebo pripisuje k dobru príjem zo závislej činnosti
a podľa ZDP mu vzniká povinnosť zráţať a odvádzať preddavky na DP. Na úhradu dane
sa započítavajú preddavky zrazené v súlade so znením ust. § 35 ZDP, čiţe preddavky zrazené
zo skutočne vyplatených príjmov. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil
potvrdenie v súlade so znením ZDP a daňovník uviedol v dodatočnom daňovom priznaní úhrn
skutočne vyplatených príjmov, daňovník mal uviesť okrem úhrnu skutočne vyplatených
príjmov pomernej časti poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec aj sumu
zrazených preddavkov na daň v pomernej časti prislúchajúcej ku skutočne vyplateným
príjmom. V danom prípade, ako vyplýva z odpovede správcu konkurznej podstaty Ľubomíra
Bugáňa zo SEA „hlásenie za rok 2009 spoločnosť nie je schopná zostaviť, z dôvodu,
že personálne účtovníctvo za mesiace január - august 2009 obsahuje len údaje o zúčtovaných
príjmoch nie o skutočne vyplatených príjmoch zamestnancov.“
Šetrením daňového úradu pre vybrané daňové subjekty bolo zistené, ţe platiteľ dane
SEA v konkurze odviedol zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti
za 4. štvrťrok 2009. Zrazené preddavky za 1. – 3. štvrťrok 2009 však neboli odvedené.
Správca úpadcu Mgr. Ľ. B. listom zo dňa 27.11.2009 oznámil, ţe zrazené preddavky na daň z
príjmov zo závislej činnosti za 3.štvrťrok 2009 uvedené v prehľade podanom na daňový úrad,
boli vystavené na základe údajov v softwarovej databáze personálneho systému, ale
zamestnancom bola z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov vyplatená iba časť miezd
uvedená vo výkaze.
V preskúmavanej veci je nesporné, ţe príjem, ktorý bol ţalobcovi zúčtovaný
na základe údajov softwarovej databázy personálneho systému, mu nebol vyplatený v celej
sume za rok 2009 do obdobia 31.1.2010. V tomto prípade ho teda nie je moţné zahrnúť
do hrubého príjmu zamestnanca a preddavkov na daň, keďţe sa neuskutočnilo vyplatenie
príjmu v plnej výške ale len čiastočné. Existujúci vyplatený príjem mal zamestnávateľ zdaniť,
čo však podľa kontrolných zistení ţalovaného neurobil.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe správca dane, ako aj ţalovaný
vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie a v súlade so zákonom o správe daní si zadováţili
dostatok relevantných dôkazov aj v súčinnosti so ţalobcom, a preto rozhodnutie ţalovaného,
ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, je v súlade so zákonom
o správe daní v spojení s ust. zákona o DP.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP
tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec vráti
správnym orgánom na ďalšie konanie, nakoľko podľa názoru ţalobcu je rozsudok krajského
súdu nepreskúmateľný, nesprávne právne posúdený, keď krajský súd nesprávne aplikoval
ustanovenie právneho predpisu a vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Podľa názoru ţalobcu krajský súd sa neriadil zásadami uvedenými v konštantnej
judikatúre Ústavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ESĽP pokiaľ ide
o dostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia, keď sa v podstate obmedzil na prebratie
názoru správcu dane a ţalovaného, pričom v ţiadnom smere sa nezaoberal námietkami
ţalobcu, najmä týkajúcimi sa postupu správcu dane v priebehu konkurzného konania
a potrebe zistenia skutočného stavu veci (zásada materiálnej pravdy). Pokiaľ zamestnávateľ
ako platiteľ dane majetkovo zodpovedá za zrazené preddavky na daň a tieto neodvedie, bude
ich správca dane od neho vymáhať, pričom vychádza práve z prehľadov o zrazených
a odvedených preddavkoch na daň podávaného zamestnávateľom, ktoré tlačivo v riadkoch 6
(odvodová povinnosť – preddavky na daň) a 7 (odvedené) slúţi ako východisko pre správcu
dane pri evidencii daní. V prejednávanej veci je podľa názoru ţalobcu zrejmé, ţe prehľady
(minimálne za 3. štvrťrok 2009) boli vystavené na základe údajov zo softwarovej databázy
zamestnávateľa t.j. správca dane evidoval ako zrazené preddavky (riadok 6 prehľadu) sumy,
ktoré pokiaľ mu neboli aj reálne odvedené boli daňovým nedoplatkom, ktorý
je v konkurznom konaní pohľadávkou proti podstate, ktorú bol správca dane povinný uplatniť
práve vo výške uvedenej v prehľade. Pokiaľ táto pohľadávka uplatnená bola a bola
aj uspokojená, ţalobca cestou platiteľa dane bol v konečnom dôsledku zaťaţený daňou
z príjmov vo vyššej sume ako mal, keďţe preddavky na daň boli zrazené zo sumy, ktorá
nebola vyplatená, čo v prejednávanej veci nie je sporné.
Krajský súd a rovnako aj ţalovaný sa podľa názoru ţalobcu touto otázkou de facto
odmietli zaoberať, pričom z odôvodnenia krajského súdu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý
by táto otázka bola bez právneho významu; ţalovaný v napadnutom rozhodnutí
iba skonštatoval, ţe skutočnosť či zamestnávateľ tieto preddavky aj reálne odviedol svojmu
miestne príslušnému správcovi dane, sa v súvislosti s vysporiadaním daňovej povinnosti
fyzickej osoby nepreveruje a splnenie resp. nesplnenie povinností platiteľa dane z príjmov
zo závislej činnosti sa neposudzuje. Výška odvedených prípadne uhradených preddavkov
na daň, má však podľa názoru ţalobcu nepochybne vplyv na výšku vlastnej daňovej
povinnosti daňovníka, a preto pokiaľ správca dane bol v priebehu konkurzného konania
uspokojený určitou sumou, nemoţno zisťovanie skutkového stavu resp. nedostatky v jeho
zisťovaní, týkajúce sa skutočnej výšky zrazenej dane brať na úkor ţalobcu takým spôsobom
ako v prejednávanej veci.
Na záver uviedol, ţe DP a jej správny výber patrí nepochybne k fiškálnym záujmom
štátu, nemoţno však záujem štátu v oblasti výberu daní povaţovať za nadradený základným
právam a slobodám jednotlivca. Ani v súvislosti s daňovou povinnosťou nemoţno
neoprávnene zasahovať do základných práv daňových subjektov, v tomto prípade najmä
čl. 20 Ústavy SR, pričom pokiaľ daň bola vybratá vo výške nezodpovedajúcej daňovej
povinnosti, takýto postup moţno nepochybne za zásah do vlastníckeho práva povaţovať.
Taktieţ ţiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 3. júna 2013 navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietkam ţalobcu v odvolaní uviedol, ţe podľa
§ 35 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 ZDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok
na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v § 35 ods. 8 ZDP. Zdaniteľnou mzdou
je úhrn zdaniteľných príjmov zo ZČ zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny
mesiac alebo zdaňovacie obdobie, zníţený o sumy tam uvedené. Preddavok na daň
zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej podľa § 47, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac
alebo zdaňovacie obdobie je 19%. Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní,
alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré
obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie
preddavky na daň zníţené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty,
poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane
na ţiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak.
V § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorý vymedzuje príjmy zo závislej činnosti,
je zavedená pri pojme platiteľ príjmov zo závislej činnosti legislatívna skratka
„zamestnávateľ“. V súlade s § 5 ods. 3 zákona o správe daní platiteľ dane je osoba,
ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi
a majetkovo za ňu zodpovedá. Zamestnávateľ, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje
k dobru príjem zo závislej činnosti a podľa ZDP mu vzniká povinnosť zráţať a odvádzať
preddavky na DP, je platiteľom dane. Povinnosť podávať prehľad a hlásenie
u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane sa neodvíja podľa toho, či tento odvádza zrazenú
alebo vybranú daň, alebo je registrovaný u správcu dane ako platiteľ dane z príjmu zo závislej
činnosti, ale podľa toho, či vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjmy zo závislej
činnosti.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je podľa § 39 ods. 1, 2 4 a 5 ZDP povinný
viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v § 39 ods. 4 ZDP a výplatné
listiny vrátane ich rekapitulácie za kaţdý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.
Mzdový list musí na daňové účely obsahovať okrem iných údajov za kaţdý kalendárny
mesiac úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňaţné plnenie alebo
o nepeňaţné plnenie, sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň a za zdaňovacie obdobie súčet týchto jednotlivých
údajov. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré
zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených
na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň,
dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné
zdaňovacie obdobie a doručiť zamestnancovi v lehotách tam uvedených. Ďalšie povinnosti
zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, sú uvedené v ustanovení § 40 ZDP (napríklad
ak odviedol preddavky na daň alebo daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť).
Daňová povinnosť fyzickej osoby sa v podanom daňovom priznaní zniţuje o zrazené
preddavky na daň podľa § 35 ZDP z príjmov zo ZČ. Vo vzťahu k vysporiadaniu daňovej
povinnosti fyzickej osoby sa nepreveruje skutočnosť, či zamestnávateľ tieto preddavky
aj reálne odviedol svojmu miestne príslušnému správcovi dane. Rozhodujúce je, ţe sa môţu
odpočítať len preddavky zrazené podľa § 35 ZDP. Pri vyčíslení dane na úhradu
alebo daňového preplatku v daňovom priznaní sa neposudzuje splnenie, resp. nesplnenie
povinností platiteľa dane z príjmov zo ZČ a stav jeho preplatkov alebo nedoplatkov,
ktoré sú evidované na osobných účtoch týchto platiteľov u svojho správcu dane.
Fyzická osoba nie je povinná preverovať splnenie povinností zamestnávateľa,
ktorý je platiteľom dane, resp. skúmať a meniť výšku reálne odvedených preddavkov,
ktoré má uvedené v potvrdení, ktoré jej tento zamestnávateľ vystavil po skončení
zdaňovacieho obdobia. Tak, ako je vyššie uvedené, na úhradu dane sa započítavajú preddavky
zrazené v súlade so znením § 35 ZDP, čiţe preddavky zrazené zo skutočne vyplatených
príjmov. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil potvrdenie v súlade
so znením zákona o dani z príjmov a daňovník uviedol v dodatočnom daňovom priznaní úhrn
skutočne vyplatených príjmov, daňovník má uviesť okrem úhrnu skutočne vyplatených
príjmov, pomernej časti poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, aj sumu
zrazených preddavkov na daň v pomernej časti prislúchajúcej ku skutočne vyplateným
príjmom. V tejto súvislosti názor ţalobcu, ţe pre ţalovaného nie je dôleţitý skutočný stav,
t.j. v akej výške mal správca dane preddavky uhradené, je zavádzajúci. Ţalobca podľa názoru
ţalovaného vôbec nepochopil ust. § 35 ZDP.
Zamestnanec si nemôţe v daňovom priznaní odpočítať preddavky zrazené v rozpore
s ustanovením § 35 ZDP, t.j. zo zúčtovaných a nevyplatených príjmov. Pre správne vyplnenie
priznania k DP kontrolovanej fyzickej osoby za rok 2009 nemôţe mať vplyv to, či SEA
splnila svoje odvodové povinnosti voči svojmu správcovi dane a kedy (pred vstupom
do konkurzu, resp. po ňom).
Podľa § 4 ods. 3 ZDP príjmy zo ZČ plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára
po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto
zdaňovacie obdobie. Do čiastkového základu dane podľa § 5 ZDP vstupujú príjmy,
ktoré daňovník dosiahol v roku 2009 a ktoré aj boli vyplatené v roku 2009,
resp. do 31.X..2010. Ak zamestnávateľ príjem zo ZČ zúčtoval, ale nevyplatil, nezahŕňa
sa nevyplatený príjem do základu dane. Príjmy zo ZČ dosiahnuté za rok 2009,
resp. aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia a vyplatené po 31.1.2010 by boli uţ súčasťou
úhrnu príjmov za rok 2010. Sumu zdaniteľných príjmov za rok 2009 nemohli v ţiadnom
prípade ovplyvniť príjmy zo ZČ, ktoré by prípadne boli doplatené daňovníkovi po 31.1.2010.
Preto nie je moţné akceptovať tvrdenie v stanovisku daňovníka, ţe aţ po dni, v ktorom
sa dozvedel, ţe Okresný súd B. 1 zrušil konkurz na SEA pre nedostatok majetku
(29.12.2010), mohol vypracovať dodatočné daňové priznanie a ţe na základe tejto informácie
bol konečne schopný jednoznačne preukázať výšku skutočne vyplatených príjmov zo ZČ
a následne v prípadnom daňovom konaní by bol schopný si splniť dôkazovú povinnosť.
V tejto súvislosti preto námietka ţalobcu, ţe ţalovaný sa nezaoberal priebehom konkurzného
konania a potrebe zistenia skutočného stavu, je bezpredmetná.
Správca dane vykonanou kontrolou preveril výšku skutočne vyplateného príjmu zo ZČ
podľa výpisov z účtu daňovníka za príslušnú časť zdaňovacieho obdobia. Za účelom
správneho vyčíslenia výšky poistného a príspevkov podľa § 5 ods. 8 ZDP, zaslal doţiadanie
na Sociálnu poisťovňu a príslušnú zdravotnú poisťovňu. Po vyčíslení čiastkového základu
dane podľa § 5 ZDP a daňovej povinnosti správca dane započítal na úhradu dane
len tie preddavky, ktoré boli zrazené v súlade s ustanovením § 35 ZDP, čiţe len preddavky
zo zúčtovaných a vyplatených príjmov. Túto skutočnosť uviedol správca dane do protokolu
o výsledku daňovej kontroly.
V prejednávanej veci je podľa názoru ţalovaného nesporné, ţe kontrolou bolo
preverené, či zamestnávateľ SkyEurope Airlines, a.s. podal hlásenia o vyúčtovaní dane
z príjmov zo ZČ za rok 2009 (strana 6 predmetného rozhodnutia). Ţalobca vychádza
z nesprávnych informácií, ţe SEA odviedla preddavky na daň vyššou sumou,
t.j. z nevyplatených príjmov, ako bola povinná odviesť. Tieto tvrdenia sú nesprávne,
čo dokumentuje odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty
č. 500/230/7930/11/Mich zo dňa 06.04.2011, ţiadosť správcu konkurznej podstaty Ľubomíra
Bugáňa za SEA o vystavenie potvrdenia pre zamestnancov zo dňa 26.04.2010, evidenčné
číslo 59140/2010 z 05.05.2010, odpoveď DR SR č. 1/251/8959-59148/2010 zo dňa
05.05.2010. V konkrétnom prípade bolo zistené a ţalobca to aj sám preukázal, ţe zdaniteľné
príjmy za rok 2009 dosiahol v niţšej sume ako mu ich zúčtoval zamestnávateľ, ale tieţ
je nesporné, ţe zo zúčtovanej mzdy neboli odvedené preddavky na daň z príjmov zo závislej
činnosti za jednotlivé kalendárne mesiace miestne príslušnému správcovi dane. Príjem,
ktorý bol zamestnancovi zúčtovaný na základe údajov softwarovej databázy personálneho
systému, avšak nebol vyplatený v celej sume v roku 2009, resp. do 31.1.2010, nie je moţné
zamestnancovi zahrnúť do hrubého príjmu a preddavkov na daň. Neuskutočnilo sa vyplatenie
príjmov v plnej výške, vzniklo peňaţné plnenie čiastočné, zamestnanec príjem mal,
ale nie v plnej zúčtovanej výške, t.j. existujúci vyplatený príjem mal zamestnávateľ zdaniť,
čo však podľa kontrolných zistení neurobil. Do potvrdenia o príjmoch a do ročného
zúčtovania nemôţe zamestnávateľ zamestnancovi uviesť príjmy zúčtované do zdaniteľného
obdobia roku 2009, ktoré zamestnancovi neboli vyplatené do konca januára 2010.
Ţalovaný pripomenul, ţe zákon dôkaznú povinnosť rozdeľuje medzi správcu dane
a daňový subjekt, s cieľom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci na zabezpečenie
objektívneho vyrubenia dane. Dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie,
pričom dôkazné bremeno nesie predovšetkým daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, 8 zákona o správe daní).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 2. júla 2014 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu B. III, ktorým správca
dane vyrubil ţalobcovi daň z príjmov fyzickej osoby v sume 1 252,31 € za zdaňovacie
obdobie roku 2009.
Ţalobca v odvolaní v prvom rade namietal arbitrárnosť rozsudku krajského súdu
z dôvodu, ţe krajský súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými v ţalobe.
V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku povaţoval odvolací súd za kľúčové zistenie, či spôsob,
ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný.
Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných
zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený
skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudrţateľný pre zjavné
pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy (mutatis mutandis
Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 127/07,
I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom
by bolo moţné uvaţovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej právnej veci aplikácia
a výklad príslušných ustanovení zákona o správe daní a ZDP v rozsahu, v akom krajský súd
v medziach ţaloby preskúmaval rozhodnutia správnych orgánov, nie je popretím ich zmyslu.
V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne
odôvodnený, nie je arbitrárny a nesignalizuje moţnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha
krajského súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov je logická, a preto aj legitímna a ţiadne
znaky arbitrárnosti nevykazuje.
Skutočnosť, ţe sa ţalobca s názorom krajského súdu nestotoţňuje, nemôţe sama osebe
viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
(napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína,
a najvyšší súd sa s tým v plnej miere stotoţňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované
právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
Odvolací súd súhlasí so ţalobcom, ţe prvostupňový súd pri súdnom prieskume
rozhodnutí správnych orgánov podľa piatej časti OSP nie je oprávnený sa vo svojom
rozhodnutí obmedziť na „stotoţnenie“ s dôvodmi ich rozhodnutí. Takýto procesný postup
je moţný len v odvolacom konaní podľa § 219 ods. 2 OSP. Avšak, z námietok uvedených
v ţalobe je zrejmé, ţe ţalobca nepochopil zmysel a význam ustanovenia § 35 ZDP,
a preto pokiaľ sa krajský súd stotoţnil s výkladom podaným ţalovaným, pretoţe iný výklad
v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, nepochybil, keď túto skutočnosť uviedol do
odôvodnenia rozsudku.
Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva
ţalobcu na prístup k súdu a nebola mu ani odňatá moţnosť konať pred súdom.
Pokiaľ ide o vecné námietky uvádzané v odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotoţňuje v celom
rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za vhodné doplniť nasledovné: ţalobca
v podstatnej časti odvolania uvádza námietky, ktoré sú totoţné s tými, ktoré uvádzal
uţ v ţalobe a týkajú sa nedostatočne zisteného skutkového stavu – nezistenie skutočnej výšky
preddavkov vykázaných resp. zaúčtovaných SEA a uplatnených v konkurznom konaní
zo strany daňových orgánov. Keďţe ţalobca sa domnieva, ţe tieto preddavky SEA odviedla
vo vyššej sume neţ ktorá zodpovedá preddavkom, ktoré mali byť odvedené zo mzdy, ktorá
mu bola skutočne vyplatená v roku 2009, resp. k 31.1.2010, má za to, ţe správca dane
je povinný mu preplatok takto vzniknutý vrátiť.
Tieto úvahy však nemajú oporu v právnej úprave a aj podľa názoru odvolacieho súdu
svedčia o tom, ţe ţalobca nepochopil správne znenie ustanovenia § 35 ZDP a systém platenia
dane z príjmu zo závislej činnosti.
Ako vyplýva zo samotného názvu tejto dane a zo všetkých príslušných ustanovení ZDP,
základ tejto dane tvorí príjem skutočne vyplatený v relevantnom zdaňovacom období,
t.j. v prejednávanom prípade do 31.1.2010. Preto pokiaľ si ţalobca vyčíslil v dodatočnom
daňovom priznaní skutočný príjem niţší, neţ v riadnom daňovom priznaní, potom je zrejmé,
ţe aj výška preddavkov musela byť niţšia, keďţe táto sa odvíja od skutočne vyplatenej mzdy,
resp. príjmov. Správca dane mal jednoznačne preukázanú výšku skutočne vyplatených
príjmov ţalobcovi v tomto období a od vyčíslenej daňovej povinnosti 1 252,31 € mohol
odpočítať zaplatené preddavky len v tej výške, ktorá zodpovedala 19% skutočne vyplatenej
mzdy t.j. 1 252,31 € (§ 35 ods. 2 ZDP).
Postup ţalobcu, pri ktorom zníţil v dodatočnom daňovom priznaní úhrn príjmov
z deklarovaných 55 559,79 € na skutočne vyplatených 13 444,69 €, daňovú povinnosť
z 10 019,06 € na 1 252,31 €, avšak výšku zaplatených preddavkov ponechal pôvodnú,
t.j. 9 910,23 € nemá oporu v zákone.
Ak by aj SEA zaplatila svojmu správcovi dane preddavky vo výške, v ktorej sa ţalobca
domnieva, ţe boli zaplatené, hoci túto skutočnosť nepotvrdil správca konkurznej podstaty,
ani Úrad pre VDS B., keďţe SEA nepodala Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo
závislej činnosti a o zrazených preddavkoch za rok 2009, mohol by správca dane ţalobcovi za
rok 2009 započítať s daňovou povinnosťou iba tú výšku zaplatených preddavkov, ktorá
zodpovedá 19% zo skutočne vyplatených príjmov. Takýto postup vyplýva zo znenia § 35
ZDP, ktorý definuje zdaniteľnú mzdu ako úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti
zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.
Za týchto skutkových okolností je napadnuté rozhodnutie ţalovaného i podľa názoru
odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného,
je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite
vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil
právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor
povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského
súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca
namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel
a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu
v B. ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal
z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol
v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V B. dňa 2. júla 2014
JUDr. Alena P o l á č k o v á , PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková