Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžo/18/2013

Identifikačné číslo spisu: 5013200496 Dátum vydania rozhodnutia: 08.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Závadská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5013200496.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Anton Kovalík, s miestom podnikania Tvrdošín, Vladina č. 717/68, 027 44, zastúpený Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom, so sídlom v Námestove, ul. Mieru č. 282, proti žalovanej: Obec Suchá Hora, Suchá Hora č. 252, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 19. apríla 2013, číslo 63/2013 o pokute, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 15. júla 2013, č.k. -10, v časti o trovách konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 15. júla 2013, č.k. -10, v časti o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline uznesením z 15. júla 2013, č.k. -10, s poukazom na zastavil konanie s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vety prvej v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd zistil, že žalovaná rozhodnutím z 19. apríla 2013 číslo 63/2013 uložila žalobcovi pokutu vo výške 250 € pre porušenie všeobecného záväzného nariadenia Obce Suchá Hora č. 1/2006 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území Obce Suchá Hora. Právna úprava preskúmania správnych rozhodnutí, najmä rozhodnutí sankčnej povahy je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Uviedol, že na preskúmanie rozhodnutia je povolaný zásadne správny orgán druhého stupňa a to ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí príslušný úsek štátnej správy, pre úsek živnostenského podnikania ( o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). O odvolaní proti rozhodnutiu obce o uložení pokuty za správny delikt pre porušenie o obecnom zriadení (ďalej len „“) patrí do právomoci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v časti týkajúcej sa náhrady trov konania odvolanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa vec neprávne právne posúdil. Namietal, že pri podaní opravného prostriedku postupoval podľa poučenia, ktoré žalovaná uviedla v preskúmavanom rozhodnutí, podľa ktorého s odkazom na mohol opravný prostriedok podať na Krajský súd v Žiline alebo na Obecný úrad v Suchej Hore. Mal za to, že žalovaná neprávnym poučením zavinila zastavenie konania. Žiadal, aby odvolací súd výrok uznesenia v napadnutej časti podľa zmenil a priznal mu náhradu trov konania v sume 275,94 €, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci a to z prevzatia a prípravy zastúpenia a zo spísania opravného prostriedku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v odvolaní (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa sčasti týkajúcej sa náhrady trov konania nie je možné vyhovieť.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené, d) začalo na návrh prokurátora.

Podľa ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, ktorá je vyjadrená v . Ustanovenie sa uplatňuje bez akéhokoľvek zohľadnenia ústavného princípu rovnosti subjektov občianskeho súdneho konania, ktorého rešpektovanie je základnou požiadavkou ústavnosti postupu občianskoprávneho súdu.

Ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa teda hodnotí iba podľa procesného výsledku. Druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z aplikácie prvej vety.

Žalobca sa dožaduje priznať náhradu trov konania podľa .

Zo spisov vyplýva, že žalobca podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu žalovanej z 19. apríla 2013, č. 63/2013, na jej adresu, ktorý jej bol doručený 3. júna 2013. Žalovaná tento opravný prostriedok ako návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti podaním zo 4. mája 2013 postúpila Krajskému súdu Košice.

Krajský súd dospel k záveru, že nemá právomoc preskúmať zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a preto z dôvodu neodstrániteľného nedostatku konania podľa v spojení s konanie zastavil.

Z uvedeného vyplýva, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalovaná tým, že postúpila opravný prostriedok podaný žalobcom na krajský súd, ktorý nemal právomoc preskúmať jeho zákonnosť. Žalovaná by preto podľa vety prvej mala mať povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy konania, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalobcovi v súdnom konaní žiadne trovy nevznikli. Žalobcom vymenované trovy za právne zastupovanie vznikli v správnom konaní, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 31 správneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, keď žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Preto preskúmavané uznesenie podľa potvrdil.

Podľa ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, a preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.