Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-169-2013.pdf
PDF · 82.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/169/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobkyne Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, ulica Ľ. Štúra 1, Považská Bystrica proti žalovaným 1/ Obci Mojtín, Mojtín 242, IČO: 00 317 543, zastúpenej Mgr. Andrejom Vlkom, advokátom so sídlom Gallayova 21, Bratislava, 2/ J. Q., bytom v L. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 287/2013 zo dňa 4. februára 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej 1/ zo dňa 4. februára 2013, č. 287/2013 a konanie z a s t a v u j e z dôvodu § 250j ods. 3 O.s.p..
Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovaná 1/ j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok v čiastke 70 euro, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené jej protestu (§ 250b ods. 5 O.s.p.), t.j. včas podanou žalobou, domáhala preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovanej 1/, ktorým starostka žalovanej 1/ zamietla odvolanie žalovanej 2/ a potvrdila rozhodnutie žalovanej 1/ zo dňa 10.12.2012, č. 1696/2012, ktorým bola žalovaná 2/ uznaná vinnou zo spáchania správneho deliktu podľa § 8 ods. 2 VZN č. 1/2007, ktorého sa dopustila tým, že dňa 31.08.2012 prevádzkovala svoju prevádzkareň v obci L., L. XX po 22,00 hod., čím porušila § 3 ods. 1 VZN č. 1/2007, za čo jej bola uložená podľa § 8 ods. 1 VZN č. 1/2007 pokuta vo výške 30,- euro.
Žalobkyňa vytýka žalovanej 1/, že o odvolaní voči rozhodnutiu žalovanej 1/ zo dňa 10.12.2012, č. 1696/2012 nemala rozhodovať starostka žalovanej 1/, ale príslušný správny orgán, nakoľko pri rozhodovaní o uložení pokuty žalovanej 2/ za správny delikt vystupovala žalovaná 1/ v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte mala postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy.
Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od nej vyžiadal zotrvala na svojom názore, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to bol podľa zákona oprávnený, a preto žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Žalovaná 2/ vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od nej vyžiadal sa v celom rozsahu stotožnila so žalobou Okresnej prokuratúry Považská Bystrica a uviedla, že nemá žiadne námietky voči nej.
Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil s administratívnym a súdnym spisom a následne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 3 O.s.p.), pretože napadnuté rozhodnutie žalovanej 1/ zrušil z dôvodu uvedeného v 250j ods. 3 O.s.p..
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovanej 1/ zo dňa 4. februára 2013, č. 287/2013, ktorým starostka žalovanej 1/ zamietla odvolanie žalovanej 2/ a potvrdila rozhodnutie žalovanej 1/ zo dňa 10.12.2012, č. 1696/2012, ktorým bola žalovaná 2/ uznaná vinnou zo spáchania správneho deliktu podľa § 8 ods. 2 VZN č. 1/2007, ktorého sa dopustila tým, že dňa 31.08.2012 prevádzkovala svoju prevádzkareň v obci L., L. XX po 22,00 hod., čím porušila § 3 ods. 1 VZN č. 1/2007, za čo jej bola uložená podľa § 8 ods. 1 VZN č. 1/2007 pokuta vo výške 30,- euro.
Z administratívneho spisu predloženého žalovanou 1/ na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:
Žalovaná 1/ rozhodnutím zo dňa zo dňa 10.12.2012, č. 1696/2012 uznala vinnou žalovanú 2/ zo spáchania správneho deliktu podľa § 8 ods. 2 VZN č. 1/2007, ktorého sa dopustila tým, že dňa 31.08.2012 prevádzkovala svoju prevádzkareň v obci L., L. XX po 22,00 hod., čím porušila § 3 ods. 1 VZN č. 1/2007, za čo jej bola uložená podľa § 8 ods. 1 VZN č. 1/2007 pokuta vo výške 30,- euro.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 10.12.2012, č. 1696/2012 podala žalovaná 2/ odvolanie, o ktorom rozhodla starostka žalovanej 1/ napadnutým rozhodnutím zo dňa 4. februára 2013, č. 287/2013 tak, že zamietla odvolanie žalovanej 2/ a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
Podaním zo dňa 26.06.2013, č. Pd 60/13-8 podala žalobkyňa voči napadnutému rozhodnutiu žalovanej 1/ zo dňa 4. februára 2013, č. 287/2013 protest prokurátora z dôvodov totožných, ako sú uvedené v správnej žalobe.
Rozhodnutím zo dňa 02.09.2013, č. 1481/2013 starostka žalovanej 1/ nevyhovela protestu prokurátora č. Pd 60/13-8 zo dňa 26.06.2013.
Vychádzajúc z vyššie popísaného skutkového a právneho stavu veci Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý žalovaná 1/ prezentuje jednak v napadnutom rozhodnutí a jednak vo vyjadrení k správnej žalobe (že bolo v kompetencie starostky žalovanej 1/ rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu žalovanej 1/) je v príkrom rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky ako i v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Krajský súd v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú, čoho zákonitým dôsledkom je to, že napadnuté rozhodnutie musel Krajský súd v Trenčíne zrušiť, a keďže k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo v dôsledku toho, že napadnuté rozhodnutie vydala žalovaná 1/ ako orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, muselo byť konanie zároveň i zastavené (§ 250j ods. 3 veta predposledná O.s.p.).
Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte má postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, čím o odvolaní proti jej rozhodnutiu musí rozhodovať príslušný správny orgán (v žiadnom prípade nie starosta obce, ako tomu bolo v súdenej veci). To, že v konaní o správnom delikte vystupuje obec ako správny orgán (nie ako samosprávny orgán) je dané tým, že správne trestanie nie je pôvodnou kompetenciou samosprávy, ale je nevyhnutné ju odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu. Trestanie na určitom území (výkon trestnej právomoci) pramení z princípu suverenity a je vždy spojené so štátnou mocou. Z tohto dôvodu je správne trestanie a jeho výkon na príslušnom území preneseným výkonom štátnej správy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru, že obec pri administratívnom trestaní vystupuje v úlohe správneho orgánu, potom musí pre obec platiť - rovnako ako pre ostatné správne orgány - že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Žalovaná 1/ sa však uvedeným ustanovením Ústavy SR dôsledne neriadila, naopak uzurpovala si právomoc, ktorá jej nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu,
keď odvolanie žalovanej 2/ nepredložila riadne odvolaciemu orgánu, ale o tomto rozhodla žalovaná 1/ sama, resp. jej starostka tak, že odvolanie zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd v Trenčíne opakovane zdôrazňuje, že v konaní o správnom delikte vystupuje obec v postavení správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), takže má v konaní postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, a preto nemôže o odvolaní voči rozhodnutiu obce rozhodovať starosta tejto obce. Odvolanie musí byť predložené príslušnému správnemu orgánu, v ktorého právomoci je o odvolaní rozhodnúť. Pokiaľ žalovaná dospela k inému právnemu záveru, tento jej názor nie je správny. Argumentácia žalovanej 1/ o použití analogie legis s ust. § 19 ods. 2 veta druhá zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého, cit: „ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor)“ nie je správna. Otázka právomoci rozhodovania o odvolaní podanému voči rozhodnutiu obce, ktorým bola uložená sankcia za spáchaný delikt je už konštantnou judikatúrou vyriešená tak, že o odvolaní rozhoduje príslušný správny orgán.
V súlade s princípom právnej istoty, v zmysle ktorého súdy majú v rovnakých alebo analogických situáciách rozhodovať rovnako (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. novembra 2006, sp.zn. III. ÚS 192/06), Krajský súd v Trenčíne vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2011, sp.zn. 5 Rks/2/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2012, sp.zn. 8 Rks/1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011, sp. zn. 6 Rks 9/2011, R 87/2012, R 88/2012, ZS NS 5/2012, ale aj úplne čerstvé rozhodnutie NS SR zo dňa 08.07.2014, sp. zn. 7Sžo/18/2013, ktorého predmetom sporu bola identická vec), v ktorých išlo o obdobnú skutkovú a právnu vec, a Krajský súd v Trenčíne sa nemal dôvod od takto ustáleného právneho názoru odchýliť.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd v Trenčíne ustálil, že v súdenej veci vydal napadnuté rozhodnutie orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Uvedeným postupom zo strany žalovanej 1/ ako správneho orgánu bolo konanie zaťažené tak závažnou vadou, že napadnuté rozhodnutie musel Krajský súd bez ďalšieho zrušiť a konanie zastaviť podľa ust. § 250j ods. 3 veta predposledná O.s.p..
Pre úplnosť súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe, žalovaným v súdnom konaní podľa piatej časti O.s.p. musí byť vždy správny orgán (v súdenej veci Obec Mojtín), t.j. nikdy nie primátor alebo starosta, a to aj v prípade, keď rozhodnutie vydané v II. stupni správneho konania (napr. v prípade § 19 ods. 2 veta druhá zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám) vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (primátor mesta alebo starosta obce), keďže právnu subjektivitu v ponímaní rozhodovania v oblasti verejnej správy má Obec Mojtín a nie starosta. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ustanovenie § 250 ods. 4 O.s.p. explicitne určuje žalovaného a preto jeho správne označenie nie je podstatnou náležitosťou žaloby, inak povedané, vychádzajúc zo zásady „iura novit curia“ nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nemá za následok negatívne rozhodnutie súdu, či už v podobe zastavenia konania pre nesplnenie procesných podmienok alebo zamietnutia žaloby, nakoľko s kým má konajúci súd konať, má sám správne rozpoznať. Nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu tak súd napraví z úradnej povinnosti (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sži/5/2012 zo dňa 24.04.2013). Ani námietka žalovanej 1/ v tejto otázke tak nie je namieste. Správne je v prejednávanej veci ako žalovaná 1/ označená Obec Mojtín.
Úspešná žalobkyňa si trovy konania neuplatnila, nakoniec ani zo spisu nevyplýva, žeby jej v konaní nejaké trovy vznikli, preto súd rozhodol, že žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva, i keď bolo napadnuté rozhodnutie zrušené z dôvodu podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. (§ 250k ods. 1 veta druhá O.s.p.).
V uvedenej veci bolo v celom rozsahu vyhovené žalobnému návrhu. Žalobkyňa bola zo zákona v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 71/1992 Zb.). Pretože súd žalobe vyhovel, musel uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa výsledku sporu v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona tomu, kto bol v konaní neúspešný. Žalovanú 2/ nemožno v konaní považovať za neúspešnú, nakoľko s podanou správnou žalobou vyjadrila súhlas. Jedinou neúspešnou je žalovaná 1/, ktorá žiadala správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Preto Krajský súd v Trenčíne uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovanej 1/, na ktorú prešla poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 cit. zákona, a to vo výške 70 euro (pol. 10 písm. c/ sadzobníka súdnych poplatkov). Pre úplnosť súd dodáva, že oslobodenie obcí (žalovanej 1/) v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje na všetky súdne konania, v ktorých obec vystupuje. Zákon oslobodenie od poplatkov
viaže na splnenie podmienky, že konanie je vedené vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, t.j. len v konaniach, ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb, alebo s ním bezprostredne súvisia, o ktorý prípad v súdenej veci nejde a vzhľadom na protiprávnosť konania, akého sa žalovaná 1/ uzurpáciou právomoci, ktorá jej neprináleží dopustila, ani ísť nemôže. Rovnako ani konania, ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce, nie sú od poplatkov podľa uvedeného zákonného ustanovenia oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250ja ods. 1 O.s.p. argumentum a contrario).