Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tost/24/2014

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 9. júla 2014 v trestnej veci obvinených I. A. a spol. pre pokračovací zločin

neodvedenia dane a poistného podľa , a iné,

o sťažnosti obvinených I. A. a J. R. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 54/2014,

z 26. júna 2014 takto

rozhodol:

I. Podľa sťažnosti obvinených I. A. a J. R.

sa z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

II. Väzba obvinených I. A. a J. R. sa dohľadom probačného a mediačného úradníka

n e n a h r á dz a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením sp. zn. 54/2014, ktoré bolo vyhlásené dňa 26. júna 2014, podľa

ods. 1 písm. c/ zobral do väzby obvinenú I. A. s tým, že väzba obvinenej začína

plynúť dňom 24. júna 2014 o 06.00 h. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody a v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Podľa

písomný sľub obvinenej I. A. sudca pre prípravné konanie neprijal. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/

neuložil nad obvinenou I. A. dohľad probačného a mediačného úradníka a podľa

ods. 1 neprijal nahradenie väzby u obvinenej I. A. peňažnou zárukou. Podľa

ods. 1 písm. a/, písm. c/ zobral sudca pre prípravné konanie do väzby obvineného

J. R. s tým, že väzba obvineného začína plynúť dňom 24. júna 2014 o 06.15 h. a bude

2

sa vykonávať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby v Banskej

Bystrici. Podľa písomný sľub obvineného J. R. sudca pre

prípravné konanie neprijal. Podľa návrh na nahradenie väzby

u obvineného J. R. peňažnou zárukou neprijal a podľa neuložil

nad obvineným J. R. dohľad probačného a mediačného úradníka.

V odôvodnení uznesenia sudca pre prípravného konanie v podstate uviedol,

že uznesením vyšetrovateľa PZ Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry,

národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Stred - Banská Bystrica,

ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014, zo dňa 25. júna 2014 bolo začaté trestné stíhanie

a vznesené obvinenie I. A. pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného

podľa , v súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného

podľa , , z pokračovacieho zločinu daňového podvodu

podľa , v jednočinnom súbehu so zločinom

skrátenia dane a poistného podľa , . Obvineným I. A.,

Ing. P. N., P. Š. a J. R. bolo vznesené obvinenie pre pokračovací zločin skrátenia dane

a poistného podľa , , a obvineným I. A.

a J. R. bolo vznesené obvinenie pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a

ods. 1, ods. 3 písm. a/ spolupáchateľstvom podľa

a pre zločin daňového podvodu podľa ,

v jednočinnom súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2

písm. b/ formou spolupáchateľstva podľa .

Konštatuje splnenie materiálnych a formálnych podmienok uvedených v ustanovení § 71

ods. 1 a došiel k záveru, že u obvinenej I. A. existujú dôvody väzby

v zmysle a u obvineného J. R. existujú dôvody väzby

podľa , . Písomné sľuby, ktoré v zmysle

ustanovenia podali obidvaja obvinení, sudca

pre prípravné konanie neprijal s tým, že tieto nemôžu v tomto štádiu trestného konania

nahradiť trestné stíhanie spojené s obmedzením osobnej slobody obvinených. Vzhľadom

na rozsiahlosť trestnej činnosti, ako aj osoby obvinených, takáto forma náhrady väzby

u obvinených by bola neadekvátna. Rovnaký názor zaujal aj v súvislosti s možnosťou

nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. V súvislosti s ponukou

peňažnej záruky sudca pre prípravné konanie uviedol, že táto bola ponúknutá bez bližšej

špecifikácie. Z vyjadrení obvinených nevyplýva, kto by peňažnú záruku zložil a v akej sume

3

bude peňažná záruka zložená. V prípade, ak by boli aj splnené formálne podmienky zloženia

peňažnej záruky, sudca pre prípravné konanie je toho názoru, že nie sú splnené podmienky

pre prijatie peňažnej záruky práve z tých istých dôvodov, pre ktoré nebol prijatý písomný

sľub a nebola nahradená väzba obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie o vzatí do väzby podali obvinení I. A.

a J. R. písomné sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu. Obvinený J. R. v súvislosti

s dôvodom väzby podľa v sťažnosti uviedol,

že ak sa striedavo zdržiava na Slovensku a v Maďarsku, nemožno túto skutočnosť vyhodnotiť

ako podklad pre dôvodnosť obavy, že sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu. Svedčí o tom

aj samotná skutočnosť, že aj v čase vzatia do väzby sa zdržiaval na území Slovenska.

Dôvody, pre ktoré sa zdržiava v zahraničí, dostatočne vysvetlil a je len porušením ustanovenia

orgánmi činnými v trestnom konaní, že napriek svojej

povinnosti skúmať v každom štádiu trestného konania existenciu dôvodov väzby, žiadnym

spôsobom tieto skutočnosti nepreverili a nedoložili. Súd v tomto smere nebral v úvahu jeho

tvrdenia, že na území Slovenska vlastní nehnuteľnosť, v ktorej sa počas pracovného týždňa

zdržiava. V súvislosti s dôvodmi sťažnosti, ktorými namieta väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1

písm. c/ , obvinený J. R. poukazuje na to, že pre možnosť vzatia

obvineného do väzby z uvedeného dôvodu sa vyžaduje, aby existovala dôvodná

a nie hypotetická obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti,

pričom nebezpečenstvo z pokračovania v trestnej činnosti musí byť tak naliehavé a aktuálne,

že v záujme ochrany spoločnosti je potrebné obvineného izolovať. Súd pri rozhodovaní

nesprávne vyhodnotil jeho informáciu o jeho trestnej činnosti v roku 2000, ktorej sa mal

dopustiť v Maďarsku, pričom v skutočnosti nebol odsúdený, ale po 10 mesiacoch bol

prepustený z väzby. Je zrejmé, že od roku 2000 (ale ani po roku 2013) sa nedopustil žiadneho

ďalšieho trestného činu, preto v súčasnosti konštatovanie, že existuje dôvodná obava, že bude

v trestnej činnosti pokračovať, je absurdná a úplne nelogická. Na základe zadovážených

dôkazov nie je možné bez pochybností vyvodiť záver v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1

písm. a/ a písm. c/ a pretože konkrétne skutočnosti nepotvrdzujú dôvod

väzby podľa a , obvinený J. R. žiadal

o zrušenie napadnutého uznesenia a prepustenie z väzby na slobodu.

Obvinená I. A. svoju sťažnosť odôvodňuje v prevažnej miere rovnakými argumentmi

ako obvinený J. R. vo vzťahu k ustálenému dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/

4

. Dôvody sťažnosti dopĺňa tým, že súd nebral vôbec v úvahu

jej vyjadrenie v tom smere, že spoločnosť S., s.r.o., v ktorej je štatutárom od januára 2014,

nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť. Boli dopredané skladové zásoby a od júna 2014

spoločnosť prestala obchodovať s cukrom. Vykonala všetky kroky k tomu, aby ukončila

činnosť štatutárneho zástupcu v tejto spoločnosti. Príjem z tejto spoločnosti nebol jediným

zdrojom jej obživy, pretože od roku 2007 pod obchodným menom I. A. prevádzkuje živnosť

s predmetom podnikania vedenie účtovníctva. V súčasnosti do svojho zadržania viedla

účtovníctvo pre viaceré subjekty, o čom sa presvedčili aj policajti vykonávajúci domovú

prehliadku. S poukazom na to, že konkrétne skutočnosti nepotvrdzujú dôvod väzby

podľa , obvinená I. A. žiada v sťažnosti zrušenie

napadnutého uznesenia a prepustenie z väzby na slobodu.

Príslušný prokurátor sa k písomným sťažnostiam obvinených I. A. a J. R. ku dňu

rozhodovania nadriadeným súdom o sťažnostiach obvinených nevyjadril.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd, ako nadriadený orgán, v lehote stanovenej v súlade

s ustanovením , v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom

ako nezamietol sťažnosť z dôvodov alebo písm. b/ , na základe

sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to,

či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania,

ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli

spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril

z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté

uznesenie, nedošlo k porušeniu , alebo iných (mimo

trestných právnych) predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku.

Sťažnosť proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie je prípustná v súlade

s ustanoveniami , , , bola podaná oprávnenou osobou

v zmysle , v lehote stanovenej a v súlade

s obhajca sťažnosť odôvodnil.

5

Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že sudca pre prípravné konanie konal

na podklade návrhu prokurátora, ktorý bol prevzatý dňa 25. júna 2014 o 17.15 h.

Pri rozhodovaní o zadržaných obvinených I. A. a J. R. boli dodržané lehoty stanovené v § 87

ods. 1, ods. 2 . Zo spisu ďalej vyplýva, že návrh na vzatie do väzby

bol obvineným doručený pred ich výsluchmi, o čom svedčí vyjadrenie obvinených (zápisnica

o ich výsluchu z 26. júna 2014), pričom obidvaja obvinení zhodne uviedli, že s návrhom

prokurátora sa oboznámili a mali na to dostatočný čas.

Najvyšší súd sa stotožnil s výrokmi uznesenia sudcu pre prípravné konanie, ktoré boli

napadnuté sťažnosťou obvinených I. A. a J. R..

Z vyšetrovacieho a súdneho spisu vyplýva, že vyšetrovateľ Policajného zboru,

Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície,

expozitúra Stred - Banská Bystrica uznesením, ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014,

z 25. júna 2014 vzniesol obvinenie podľa obvineným I. A., J.

R. a spol. pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4

spáchaného v jednočinnom súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného

podľa , a iné, na skutkovom základe, ktorý je podrobne

rozpísaný vo výrokovej časti označeného uznesenia, ktoré má spolu s odôvodnením 62 strán.

Na tomto mieste najvyšší súd upozorňuje na zrejmú nesprávnosť, ktorú obsahuje uznesenie

o vznesení obvinenia na strane č. 23, 24, 25, keď zdaňovacie obdobie je označené dátumami

1. októbra 2013 až 31. februára 2013, pričom však zároveň dodáva, že táto zrejmá

nesprávnosť nemá žiaden zásadný význam pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti obvinených.

Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz

zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie

bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal

obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, že

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí

vysoký trest,

6

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil

alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Najvyšší súd nemá pochybnosti o tom, že sú splnené všetky formálne podmienky

väzby obvinených I. A. a J. R.. Rovnako mal za preukázané, že existujú v prípade obvinených

I. A. a J. R. základné materiálne podmienky väzby, ktoré tvoria :

a/ skutkové okolnosti vzatia do väzby a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú

tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu,

či existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, a

b/ existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo z ďalších

konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú väzbu, kolúznu väzbu

alebo preventívnu väzbu (§ 71 ods. 1).

Účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu

( ). Jej účelom je tiež zabrániť obvinenému, aby maril a sťažoval

uskutočnenie dôkazov ( ), prípadne chrániť spoločnosť

pred dokonaním trestného činu alebo pred jeho opakovaním či pokračovaním (§ 71 ods. 1

písm. c/ ). Väzba ako zabezpečovací inštitút nemá sankčnú povahu ani výchovné

poslanie a nesmie byť prostriedkom na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania.

Väzba nie je trestom, ale je výlučne len procesným opatrením, ktorého účelom je dočasne

zaistiť osobu obvinenú z trestného činu pre potreby prebiehajúceho trestného konania

obmedzením jej osobnej slobody. podmieňuje možnosť vzatia obvineného

do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších

konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania, označovanej

ako dôvod väzby. Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku

alebo viacerých následkov uvedených v , alebo písm. c/

sa rozumejú také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. Výklad zákonných

znakov „konkrétnych skutočností“ je predovšetkým vecou súdov, ktoré pri dôkladnej znalosti

skutkových okolností a dôkaznej situácie konkrétnej trestnej veci musia posúdiť, či vzatie

7

do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel

ani pri vynaložení úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku nie sú dané

objektívne a nemenné kritériá, ale tieto kritériá treba vždy vyvodiť z povahy konkrétnej

a individualizovanej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších

znakov upravených v tomto ustanovení. Konkrétne skutočnosti, ako zákonná podmienka

odôvodňujúca väzbu obvineného podľa tohto ustanovenia, musia byť preukázané nielen

pri vzatí do väzby, ale musia pretrvávať počas celej väzby obvineného.

Ustanovenie určuje podmienky tzv. útekovej väzby

a ustanovenie určuje podmienky tzv. preventívnej väzby.

Pokračovaním v trestnej činnosti sa pritom rozumie nielen opakovanie toho trestného činu,

ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy.

Sudca pre prípravné konanie v napadnutom uznesení podrobne rozpísal skutkové

a právne dôvody, ktoré odôvodňujú existenciu dôvodnej obavy z útekovej i preventívnej

väzby. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii

kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len

v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých sudca

pre prípravné konanie založil svoje rozhodnutie.

Skutočnosť, že obvinení I. A. a J. R. popierajú spáchanie skutku, pre ktorý

im bolo vznesené obvinenie, je forma ich obhajoby, ktorá bude preverovaná v ďalšom

priebehu trestného konania. Pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať

podozrenie, že obvinení spáchali skutok, ktorým naplnili znaky príslušného trestného činu.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere

otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť

vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t.j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve

dokazovaním. Dôvodné podozrenie predpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré

by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať

trestný čin, pričom jeho „dôvodnosť“ závisí vždy od všetkých okolností každého konkrétneho

prípadu. vo svojom článku 17 nevyžaduje, aby už v okamihu

prijatia rozhodnutia o pozbavení osobnej slobody uznesením o vzatí do väzby bolo dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu podložené aj dôkazmi preukazujúcimi vinu

obvineného. Bolo by to nelogické, aby pre uhájenie väzby bol trestný čin jednoznačne

8

definovaný aj preukázaný, pretože to je cieľom vyšetrovania a súdneho konania, normálny

priebeh ktorého má zaručiť práve vyšetrovacia väzba obvineného.

Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských

právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie

nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva

alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia vyplýva povinnosť

pre súd skúmať podmienky väzby aj v súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len Dohovor), vzhľadom k tomu, že väzbou dochádza k zásahu

do jedného zo základných práv a slobôd priznaných článkom 17 ods. 1 Slovenskej

republiky a článkom 5 ods. 1 Dohovoru.

Dôvody väzby, ktoré vyplývajú z článku 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru, sú stavané

alternatívne. Na vzatie do väzby a držanie v nej preto postačuje akýkoľvek stav uvedených

dôvodov, teda dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu a potreba zabrániť osobe

v páchaní trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.

Vo vzťahu preventívnej väzby k Dohovoru a judikatúre Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP) je potrebné uviesť, že podľa judikatúry ESĽP preventívna väzba

antedeliktum nie je Dohovorom dovolená (rozsudok Ječius vs. Litva z 31. júla 2000).

Podľa ESĽP tento dôvod je obmedzený len na poskytnutie prostriedku zmluvným štátom,

ako prekaziť určitý konkrétny trestný čin, teda v podstate len na prekazenie trestného činu

v štádiu pokusu, pre ktorý sa potom vedie trestné stíhanie. Nebezpečenstvo opakovania

trestného činu ako dôvod väzby neopiera ESĽP o slová Dohovoru „je nutné zabrániť

spáchaniu trestného činu“, ale o oprávnenie, ktoré ESĽP priznáva zmluvným štátom, stanoviť

vedľa dôvodov uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru ďalšie dôvody zatknutia,

ktoré pristúpia naviac k dôvodnému podozreniu. Z toho vyplýva, že dôvod väzby,

tak, ako je upravený v ustanovení a jeho aplikácia v judikatúre

všeobecných súdov, nie je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru.

Nadriadený súd preskúmal uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou aj z hľadiska

9

splnenia podmienok väzby podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru a zistil, že rozhodnutie sudcu

pre prípravné konanie, ktorým boli obvinení I. A. a J. R. vzatí do väzby, spĺňa podmienky

väzby aj v súlade s článkom 5 ods. 1 Dohovoru.

Stavu veci a zákonu zodpovedá aj rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie

v tej časti výroku napadnutého uznesenia, ktorým zamietol nahradenie väzby procesnými

prostriedkami, a to písomným sľubom, peňažnou zárukou a nenahradil väzbu dohľadom

probačného a mediačného úradníka. Aj v tomto prípade nadriadený súd poukazuje na správne

dôvody, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie k časti výroku, ktorým boli zamietnuté procesné

prostriedky nahradenia väzby a nebola nahradená väzba dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

V súlade s aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky aj najvyšší súd

za zákonný a ústavne konformný považuje taký postup, keď o nenahradení väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka a o neprijatí návrhu na zloženie peňažnej záruky

a neprijatí písomného sľubu sa rozhodne samostatným výrokom v uznesení. Potreba

individualizácie výroku uznesenia, ktorým sa rozhodovalo o nahradení väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka alebo peňažnou zárukou, resp. písomným sľubom,

vyplýva z relevantných ustanovení o väzbe a procesných prostriedkov

o náhrade väzby a najmä z charakteru základného práva na osobnú slobodu. Zásah do osobnej

slobody v podobe jej obmedzenia musí mať svoj jednoznačný základ vo výrokovej časti

súdneho rozhodnutia, s ktorou zákon spája právne účinky a musí sa odzrkadliť aj v jeho

samostatnom odôvodnení. Najvyšší súd, rozhodujúci na podklade sťažnosti obvinených

o väzbe, bol povinný vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z článku 5 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd skúmať, či účel väzby nemožno

rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvinených na slobodu

za súčasného dohľadu probačného a mediačného úradníka, a to i napriek tomu, že v rámci

sťažnostného konania takýto návrh nebol výslovne uplatnený. Argumenty obvinených

uplatnené v sťažnostiach nepresvedčili najvyšší súd o tom, že právny záujem obvinených

na osobnej slobode prevažuje nad rizikom naplnenia väzobných dôvodov, ktorú skutočnosť

premietol do výroku vlastného uznesenia, ktorým rozhodol o nenahradení väzby obvinených

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

10

Najvyšší súd nepovažuje ponúknuté procesné prostriedky obvinenými za dostatočné

na náhradu väzby. Tento názor primárne opiera o okolnosti prípadu, keď obvinení

sú dôvodne podozriví zo spáchania rozsiahlej daňovej trestnej činnosti s nezanedbateľným

stupňom sofistikovanosti. V súvislosti s osobou obvineného J. R. nemožno opomenúť jeho

skúsenosti s protiprávnym konaním, ktoré pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie

popísal. Rovnako nemožno opomenúť ani jeho sociálne väzby, keď ako cudzí štátny

príslušník má na území domovského štátu najbližších rodinných príslušníkov, pričom sám

pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že pravidelne navštevuje syna

v Maďarskej republike. Záver najvyššieho súdu, podľa ktorého nepovažuje ponúknuté

procesné prostriedky za dostatočnú náhradu väzby v prípade obvinených, vyplýva

z povinnosti súdu pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t.j. na dôsledné zachovávanie zákona.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo,

nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného

a procesného sudcom pre prípravné konanie alebo orgánmi činnými v prípravnom konaní,

ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c/

najvyšší súd sťažnosť obvinených I. A. a J. R. zamietol, pretože nie sú dôvodné

a ďalším samostatným výrokom rozhodol o nenahradení väzby obvinených procesným

prostriedkom - dohľadom probačného a mediačného úradníka.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 9. júla 2014

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Pavol Polka

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová