Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
912/392621.2ea5d7.pdf
PDF · 123.22 KB
No categories available
4Tost/37/2014
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 37/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra 2014 v trestnej veci obvineného
J. R. a spol. pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,
ods. 4 Trestného zákona a iné, o sťažnosti obvineného J. R. proti uzneseniu sudcu pre
prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 20. októbra
2014, sp. zn. Tp 54/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného J. R.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e:
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica, uznesením z 20. októbra 2014, sp. zn. Tp 54/2014 rozhodol tak, že, v bode I. podľa
§ 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, v bode
II. podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného neprijal, v bode III. podľa
§ 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. návrh obvineného na nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka neprijal a v bode IV. podľa § 81 ods. 1 Tr. por. návrh
obvineného na zloženie a prijatie peňažnej záruky na nahradenie väzby neprijal.
V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že obvinený bol uznesením sudcu
pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu z 26. júna 2014, sp. zn. Tp 54/2014
vzatý do väzby, ktorá začala plynúť od 24. júna 2014 o 06.15 hod. a je vykonávaná v Ústave
na výkon väzby v Banskej Bystrici. Konštatuje sa v ňom, že prokurátor 6. októbra 2014
predložil sudcovi pre prípravné konanie žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu
spolu s jeho písomným sľubom, ponukou peňažnej záruky, ktorej nevyhovel a navrhol ju ako
nedôvodnú zamietnuť, písomný sľub a peňažnú záruku neprijať. Poukázané je aj na uznesenia
vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky
finančnej polície, expozitúry Stred - Banská Bystrica, ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014,
z 3. marca 2014, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a z 24. júna 2014, ktorým bolo
vznesené obvinenie i J. R.. Napokon sa v ňom konštatuje, že zaobstaraný dôkazový materiál
preukazuje dôvodnosť trestného stíhania obvineného, ako aj naplnenie dôvodov útekovej
a preventívnej väzby. Na základe toho sudca pre prípravné konanie žiadosť obvineného
o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a ponúknutý písomný sľub a peňažnú záruku
neprijal. Osobitným výrokom rozhodol aj o nenahradení väzby dohľad probačného
a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť obvinený J. R., ktorú odôvodnil
prostredníctvom obhajcu. Podľa jeho názoru sudca pre prípravné konanie materiálnu
podmienku väzby odôvodnil iba všeobecným konštatovaním bez jediného konkrétneho
dôkazu, z ktorého by vyplývalo podozrenie, že skutky, pre ktoré je stíhaný sa skutočne stali
a že sa ich dopustil. Od vznesenia obvinenia pritom uplynula doba takmer 5 mesiacov. Práve
naopak, za tú dobu získané dôkazy – výsluchy svedkov preukazujú, že v jeho konaní išlo
o riadne podnikanie bez akéhokoľvek náznaku trestnej činnosti, a podozrenie daňových
úradov je len ničím nepodložená domnienka. V dôsledku toho nie je preukázaná dôvodnosť
trestného stíhania a preto nie sú dané ani dôvody útekovej a preventívnej väzby. Hoci
je cudzím štátnym príslušníkom so striedavým pobytom v S. a M. (ide o členské štáty
Európskej únie) nemôže to odôvodňovať úmysel vyhýbať sa trestnému stíhaniu útekom
a skrývaním sa lebo mu hrozí vysoký trest. V jeho obchodných spoločnostiach je v súčasnosti
vykonávaná daňová kontrola. Iba podozrenie zo spáchania pokračovacej trestnej činnosti
s motívom získania majetkového prospechu nepostačuje na obmedzenie osobnej slobody
preventívnou väzbou. Za nesprávne považuje nenahradenie väzby jeho písomným sľubom,
ponúknutou peňažnou zárukou alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka. Podľa
jeho názoru nahradenie väzby týmito zákonnými inštitútmi boli splnené, ak by mal súd
preukázané, že existujú materiálne podmienky väzby. Z týchto dôvodov navrhol, aby
najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil, prepustil ho z väzby na slobodu za súčasného
prijatia písomného sľubu a nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka a rozhodol o prijatí peňažnej záruky.
Prokurátor sa k písomnej sťažnosti obvineného, ktorá mu bola zaslaná na vedomie
ku dňu rozhodnutia najvyššieho súdu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní
o sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil,
že sťažnosť obvineného J. R. nie je dôvodná.
Zo spisového materiálu – vyšetrovacieho spisu a súdneho spisu, ktorý mal nadriadený
súd k dispozícii vyplýva, že sudca pre prípravné konanie žiadosť obvineného o prepustenie
z väzby na slobodu zo 16. septembra 2014 správne podľa § 79 ods. 3 Tr. por. postúpil
prokurátorovi. Dňa 6. októbra 2014 prokurátor túto žiadosť predložil sudcovi pre
prípravné konanie s tým, že tejto nevyhovel a navrhol ju zamietnuť nakoľko aj v tomto
štádiu trestného konania u obvineného dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/
Tr. por. naďalej trvajú. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie sudcu pre prípravné
konanie špecializovaného trestného súdu z 26. júna 2014, sp. zn. Tp 54/2014 a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júla 2014, sp. zn. 1 Tost 24/2014. Od vydania
týchto rozhodnutí nedošlo k žiadnej zmene konkrétnych skutočností, ktoré vo svojom
súhrne u obvineného zakladajú dôvody útekovej a preventívnej väzby. Nesúhlasí,
aby súd podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prijal písomný sľub obvineného, alebo uložil nad
ním dohľad probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. alebo
prijal ním ponúknutú peňažnú záruku podľa § 81 ods. 1 Tr. por., pretože uvedené inštitúty
v posudzovanej veci v súčasnom štádiu trestného stíhania nie sú spôsobilé na nahradenie
väzby. Doposiaľ zabezpečené dôkazy (výpovede obvinených, svedkov a listinné dôkazy)
a z nich vyplývajúce skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté
trestné stíhanie boli spáchané, majú znaky trestného činu a existujú dôvody pre
podozrenie, že tieto skutky mal spáchať obvinený a čo do rozsahu, doby a následku
ide o mimoriadne závažnú pokračovaciu trestnú činnosť. V tejto súvislosti poukázal
prokurátor aj na už vykonané úkony a ďalšie, ktoré sú naplánované tak, aby nedochádzalo
k prieťahom.
Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra,
národná jednotka finančnej polície, expozitúra Stred - Banská Bystrica z 25. júna 2014,
ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014 (zväzok 8, č. l. 3617 - 3647) bolo vznesené obvinenie
aj J. R. v bode 4/ pre pokračujúci zločin daňového podvodu spáchaný závažnejším spôsobom
konania podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. účinného
do 1. októbra 2012 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu
so zločinom skrátenia dane a poistného spáchaného závažnejším spôsobom konania podľa
§ 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/
Tr. zák., v bode 5/ pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4
Tr. zák. účinného do 1. októbra 2012 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
v bode 6/ pre pokračujúci zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/
Tr. zák. účinného od 1. októbra 2012 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.
a v bode 7/ pre zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
účinného od 1. októbra 2012 v jednočinnom súbehu so zločinnom skrátenia dane a poistného
podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v uznesení vyšetrovateľa.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu
z 26. júna 2014, sp. zn. Tp 54/2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 9. júla 2014, sp. zn. 1 Tost 24/2014 bol obvinený J. R. podľa § 71 ods. 1 písm.
a/, písm. c/ Tr. por. vzatý do väzby s jej začiatkom od 24. júna 2014. Súčasne podľa § 80
ods. 1 písm. b/ Tr. por. súd neprijal písomný sľub obvineného, podľa § 80 ods. 1 písm. c/
Tr. por. neuložil dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvineným a podľa § 81
ods. 1 Tr. por. neprijal nahradenie väzby u obvineného peňažnou zárukou.
Účelom väzby je zabezpečiť osobu obvineného pre trestné konanie a výkon trestu
(úteková väzba § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), chrániť spoločnosť pred jeho opakovaním
či pokračovaním (preventívna väzba § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Možnosť vzatia
obvineného do väzby ustanovenie § 71 ods. 1 Tr. por. podmieňuje existenciou dôvodnej
obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu
k niektorej nežiaducej činnosti uvedenej v písm. a/, písm. b/, písm. c/ § 71 ods. 1 Tr. por.
Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých
následkov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. sa rozumejú také
skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. Súdy ich existenciu zisťujú z dôkaznej
situácie a skutkových okolností konkrétnej trestnej veci. Súčasne musia posúdiť aj to,
či vzatie do väzby je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania
a či tento účel ani pri vynaložení úsilia nemožno dosiahnuť inak. Pre aplikáciu tohto znaku
nie sú dané objektívne a nemenné kritériá, ale tieto kritériá treba vždy vyvodiť z povahy
konkrétnej veci, vrátane osoby obvineného, jeho osobných pomerov a ďalších zákonných
podmienok uvedených v tomto ustanovení. Konkrétne skutočnosti, ako zákonná
podmienka odôvodňujúca väzbu obvineného podľa tohto ustanovenia, musia byť
preukázané nielen pri vzatí do väzby, ale musia pretrvávať počas celej väzby
obvineného.
Námietka obvineného, že výsluchy svedkov, ktoré predložil sudcovi pre prípravné
konanie pri svojom výsluchu 20. októbra 2014 nepotvrdzujú dôvodnosť trestného stíhania
nie je dôvodná. Uvedení svedkovia sa vo svojich výpovediach vyjadrovali iba
k prebaľovaniu kryštálového cukru. K nákupu a predaju tohto tovaru sa vyjadriť
nevedeli, rovnako ani k obchodovaniu tohto tovaru medzi spoločnosťami obvineného
na jednej strane a ďalšími spoločnosťami na strane druhej. Obvinený si pritom odporuje.
V žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu totiž uvádza, že v spoločnostiach, v ktorých
je konateľom – spoločníkom a v spoločnostiach, s ktorými obchodovali vykonávajú
daňové úrady kontroly a preto nie je možné predpokladať, že by pokračoval v páchaní
trestnej činnosti. Súčasne ale tvrdí, že ako podnikateľ má trvalý zdroj legálneho príjmu
lebo má rozsiahle podnikateľské aktivity.
V napadnutom uznesení je v dostatočnom rozsahu poukázané na skutkové a právne
závery, ktoré odôvodňujú aj v súčasnosti nielen existenciu skutočností nasvedčujúcich tomu,
že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky trestného činu
a sú dôvody na podozrenie, že tieto skutky spáchal obvinený, ale aj existenciu dôvodnej
obavy z útekovej i preventívnej väzby. Pri rozhodovaní o väzbe postačuje preukázať
dôvodné podozrenie, že obvinený mal spáchať skutky, ktoré majú znaky niektorého
trestného činu, nie je nevyhnutné, aby bolo podložené aj dôkazmi preukazujúcimi vinu
obvineného.
K uvedenému najvyšší súd dodáva, že takéto dôvodné podozrenie a takáto dôvodná
obava vyplýva z doposiaľ zadovážených dôkazov – účtovnej, daňovej a bankovej
dokumentácie, z výsluchov obvinených a svedkov (počet skutkov, pre ktoré bolo vznesené
obvinenie dovoľuje predpokladať, že pôjde o rozsiahlu trestnú činnosť páchanú viacerými
páchateľmi po dlhšiu dobu vo viacerých štátoch sofistikovaným spôsobom a preto
jej vyšetrenie je iba na začiatku). Z nich je zrejmé, že spoločnosti G. a L. nevykonávali
žiadnu podnikateľskú činnosť v období, kedy mali byť stíhané skutky spáchané,
s daňovými úradmi nespolupracovali a preprava tovaru – kryštálového cukru nebola
preukázaná. Obvinený sa pred zadržaním zdržiaval na území minimálne dvoch štátov
a za trestné činy, pre ktoré je stíhaný je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody
na 7 rokov až 12 rokov. Trestnej činnosti sa mal dopúšťať po dlhšiu dobu formou
pokračovania vo viacerých spoločnostiach, z ktorých niektoré naďalej vykonávajú
obchodnú činnosť. Na tieto skutočnosti je poukázané už v napadnutom uznesení, ale tiež
v uznesení sudcu pre prípravné konanie z 26. júna 2014, sp. zn. Tp 54/2014 a uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júla 2014, sp. zn. 1 Tost 24/2014 a v nich
uvedené skutkové zistenia a právne úvahy sú aj naďalej platné. Pre úplnosť treba uviesť aj to,
že dôvody začatia trestného stíhania obvineného sú podrobne uvedené i v uznesení
vyšetrovateľa v tejto veci z 24. júna 2014 a tam uvedené dôkazy sa nachádzajú v ôsmych
zväzkoch vyšetrovacieho spisu.
Sudca pre prípravné konanie zamietol osobitnými výrokmi nahradenie väzby
procesnými prostriedkami, a to písomným sľubom, peňažnou zárukou a dohľadom
probačného a mediačného úradníka. Takýto postup je v súlade s ustálenou judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozhodovacou praxou všeobecných súdov.
Ani najvyšší súd nepovažuje ponúknuté procesné prostriedky obvineným za dostatočné
na náhradu väzby a to pre charakter, rozsah a následok závažnej daňovej trestnej činnosti,
ktorej sa mal dopustiť s ďalšími spoluobvinenými. Zohľadnil pritom aj osobu obvineného
a jeho príbuzenské väzby v cudzine, na čo je v potrebnom rozsahu poukázané v napadnutom
uznesení.
Najvyšší súd v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného väzobného
rozhodnutia nezistil ani porušenie príslušných ustanovení Trestného poriadku. Zákonné
sú aj všetky výroky napadnutého uznesenia, ktoré sú aj náležite vysvetlené v jeho
odôvodňujúcej časti.
Obvinený v podanej sťažnosti navrhol, aby nadriadený súd pri rozhodovaní o jeho
sťažnosti rozhodol o jeho prepustení na slobodu za súčasného prijatia ním ponúknutých
procesných prostriedkov na nahradenie väzby. Najvyšší súd nepovažoval za potrebné
osobitným výrokom rozhodovať aj o týchto návrhoch obvineného, keďže o nich,
aj keď neprávoplatne rozhodol už sudca pre prípravné konanie. Prioritnou úlohou
nadriadeného súdu je rozhodnúť o sťažnosti obvineného.
Z uvedených dôvodov najvyšší súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť
obvineného J. R. zamietol ako nedôvodnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 6. novembra 2014
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová