Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
642/395894.67c7c8.pdf
PDF · 121.78 KB
No categories available
6Tost/11/2015
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 11/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 23. apríla 2015 v Bratislave v trestnej veci obvinenej I. A. a spol. pre pokračovací
zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a iné, o sťažnosti
obvinených I. A. a J. R. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 1. apríla 2015, sp. zn. Tp 54/2014,
takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených I. A. a J. R.
sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko
Banská Bystrica uznesením z 1. apríla 2015, sp. zn. Tp 54/2014, rozhodol o tom,
že: I/ Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvinených I. A., nar. X., t.č. v Ústave na výkon
väzby Banská Bystrica a J. R., nar. X., t.č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica
o prepustenie z väzby na slobodu zamieta; II/ Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný
sľub obvinených I. A. a J. R. neprijíma; III/ Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. u obvinených
I. A. a J. R. dohľad probačného a mediačného úradníka neukladá; IV/ Podľa § 81 ods. 1
Tr. por. návrh obvinených I. A. a J. R. na zloženie a prijatie peňažnej záruky na nahradenie
väzby neprijíma.
Proti tomuto uzneseniu podali sťažnosti obaja obvinení, ktoré tiež prostredníctvom
svojich obhajcov bližšie písomne zdôvodnili (č. l. 403-409 spisu).
Obvinená I. A. v podanej sťažnosti opakovane poukázala na dôvody, ktoré uviedla
v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, kde navrhla aj alternatívy náhrady za väzbu.
Výslovne prehlásila, že nebola a nie je v žiadnej organizovanej skupine, ktorá by páchala
trestnú činnosť. Je pravda, že bola účtovníčka a konateľ spoločnosti, pretože žije na území
Slovenska a vyžadovalo sa, aby konateľom bol občan Slovenskej republiky. Absolútne nevie
ovplyvniť akékoľvek ďalšie dokazovanie alebo dokonca zasahovať do úkonov s cieľom
páchať trestnú činnosť. Pokiaľ ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., súd
sa vôbec nezaoberal odôvodnením, či je v jej prípade daná dôvodná obava, že bude
pokračovať v trestnej činnosti, že dokoná trestný čin, za ktorý je stíhaná, alebo že vykoná
ďalší trestný čin, ktorý mala pripravovať alebo ktorým hrozila. Záverom uviedla, že zákon
pri tomto dôvode väzby práveže umožňuje uplatniť náhradu za väzbu inými zákonnými
možnosťami, a preto jej nie je zrejmé, čo mal súd na mysli, keď konštatoval, že uvedené
záruky nie sú spôsobilé nahradiť účel väzby vo vzťahu k zabráneniu následku, ktorý
je uvedený v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto obvinená odvolací súd žiada,
aby prehodnotil vykonané dokazovanie a prepustil ju z väzby na slobodu. Opätovne pritom
ponúka alternatívy ako náhradu za väzbu, ktoré ponúkla už v žiadosti o prepustenie z väzby
na slobodu.
Pokiaľ ide o obvineného J. R., tento v odôvodnení podanej sťažnosti uviedol,
že s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení nemôže súhlasiť. Ide len o všeobecné
konštatovanie bez uvedenia jediného konkrétneho dôkazu, ktorý by nasvedčoval podozreniu,
že skutky, pre ktoré je stíhaný sa skutočne stali a že sa ich dopustil. Od jeho poslednej
žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu bolo vypočutých viac ako 28 svedkov a boli tiež
vykonané previerky výpovedí, a podľa jeho názoru neexistuje žiaden priamy dôkaz o tom,
že boli uskutočňované a realizované fiktívne obchody s cukrom, ako to bolo uvedené
v napadnutom uznesení. Podozrievanie jeho osoby súdom zo spáchania trestnej činnosti
je len v rovine domnienky bez jediného konkrétneho dôkazu. V dôsledku prerušenia jeho
podnikania (následkom jeho vzatia do väzby) hrozí vznik škody, pričom zabránenie vzniku
ďalších škôd a negatívnych dopadov na podnikanie je tiež dôvodom jeho žiadosti
o prepustenie z väzby. Čo sa týka potom dôvodnej obavy z jeho úteku (§ 71 ods. 1 písm. a/
Tr. por.), táto by musela byť preukázaná skutočnosťou, vyplývajúcou z jeho správania, ktorá
by takejto hrozbe nasvedčovala, avšak žiadne takéto konanie z jeho strany zistené nebolo.
To, že je občanom Maďarska nemôže byť dôvodom väzobného stíhania, pretože takýto dôvod
by bol evidentnou diskrimináciou voči občanovi členského štátu Európskej únie. Ak ide
o hrozbu vysokého trestu, táto je postavená na základe domnienky. V súvislosti s dôvodom
tzv. preventívnej väzby poukázal na to, že doteraz vykonané dôkazy preukazujú, že v jeho
konaní išlo riadne podnikanie bez akéhokoľvek náznaku trestnej činnosti. Nemožno z toho
preto vyvodiť záver, že páchal trestnú činnosť a že v nej bude pokračovať. Je v rozpore
so zdravým úsudkom predpokladať, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti,
keď v obchodných spoločnostiach, ktoré sú predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom
konaní sa vykonáva aj mesačne daňová kontrola, teda zvýšený dohľad daňových orgánov.
Záverom obvinený zdôraznil, že vzhľadom na pokročilé štádium vyšetrovania
a v rámci neho vykonané dôkazy podľa jeho názoru bolo preukázané, že pominuli základné
materiálne podmienky väzby. Dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por.
teda už u neho neexistujú. V prípade, že bude prepustený na slobodu, chce obnoviť prevádzku
svojich obchodných spoločností a opätovne zamestnať pracovníkov a tak zabezpečiť pre nich
a ich rodiny každodenné živobytie. Čo sa týka jeho návrhov na prijatie písomného sľubu,
uloženia probačného a mediačného úradníka a prijatia peňažnej záruky na nahradenie väzby,
pridržiava sa všetkého, ako uviedol v jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu,
pričom je ochotný sa podriadiť všetkým obmedzeniam, ktoré by mu boli dané (príp. aj také,
že neopustí územie Slovenskej republiky).
Z dôvodov vyššie popísaných preto obvinený J. R. navrhol jeho žiadosti vyhovieť
a prepustiť ho z väzby za súčasného prijatia záruk, ktoré v zmysle Trestného poriadku súdu
ponúkol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosti sú prípustné
a boli podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote, postupom v zmysle § 192
ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovatelia podali sťažnosť, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce, pričom dospel
k takému záveru, že podané sťažnosti nie sú dôvodné.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia
Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície,
Expozitúry Stred - Banská Bystrica z 25. júna 2014, ČVS: PPZ-128/NKA-FP-ST-2014,
bolo podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1
Tr. por. vznesené obvinenie I. A. v bodoch 1/ a 2/ pre pokračovací zločin neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 01. októbra 2012 spáchaný
v jednočinnom súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4
Tr. zák., v bode 3/ pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3
písm. a/ Tr. zák. účinného od 01. októbra 2012 spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., I. A., J. R., Ing. P. N. a P. Š.
v bode 4/ pre pokračovací zločin daňového podvodu spáchaný závažnejším spôsobom
konania podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. účinného
do 01. októbra 2012 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu
so zločinom skrátenia dane a poistného spáchaným závažnejším spôsobom konania
podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i/
Tr. zák., I. A. a J. R. v bode 5/ pre zločin neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. účinného do 01. októbra 2012 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zák., v bode 6/ pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3
písm. a/ Tr. zák. účinného od 01. októbra 2012 spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák., v bode 7/ pre zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. účinného od 01. októbra 2012 v jednočinnom súbehu so zločinom skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. spáchané formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Obvinení I. A. a J. R. boli do väzby vzatí uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 26. júna 2014, sp. zn.
Tp 54/2014, a to I. A. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s tým,
že lehota väzby jej začala plynúť od 24. júna 2014 o 6.00 hod. a J. R. z dôvodov uvedených
v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby mu začala plynúť
od 24. júna 2014 o 6.15 hod. Sťažnosti obvinených proti tomuto rozhodnutiu boli uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júla 2014, sp. zn. 1 Tost 24/2014, zamietnuté.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica z 28. augusta 2014, sp. zn. Tp 54/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2014, sp. zn. 5 Tost 33/2014, bola žiadosť
obvinenej I. A. o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá a rovnako tak nebolo uznesením
sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z 20. októbra 2014, sp. zn. Tp 54/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 6. novembra 2014, sp. zn. 4 Tost 37/2014, vyhovené ani žiadosti obvineného
J. R. o prepustenie z väzby na slobodu.
Naposledy bolo o väzbe obvinených rozhodované uznesením sudcu pre prípravné
konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 18. decembra 2014,
sp. zn. Tp 54/2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 13. januára 2015, sp. zn. 4 Tost 44/2014, ktorým došlo u obvinených I. A. a J. R.
k predĺženiu lehoty trvania väzby do 24. júna 2015.
Dňa 25. marca 2015 predložil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky sudcovi pre prípravné konanie príslušného súdu žiadosti
obvinených I. A. a J. R. o prepustenie z väzby na slobodu, a to tiež spolu s vyjadrením o tom,
že im nevyhovel.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí
vysoký trest,
c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,
alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie
na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží
ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné
konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania
rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody,
opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/,
môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného
na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
b/ obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej
činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd
alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu
obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho,
c/ s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel
väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným
alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo c/,
môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní
obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil
peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný
pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 2 písm. a/ až c/ alebo e/,
alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú
záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží
povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom
obvineného môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť
oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.
Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá
peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál a dospel
k takému názoru, že sudca pre prípravné konanie rozhodol v posudzovanom prípade správne
a v súlade so zákonom, ak podané žiadosti obvinených I. A. a J. R. o prepustenie z väzby
na slobodu zamietol. Na vydanie napadnutého uznesenia boli splnené všetky tak formálne
(procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu) ako i materiálne podmienky
(hmotnoprávne predpoklady väzby).
V prvom rade treba súhlasiť s tým, že vo veci dosiaľ nazhromaždené dôkazy i naďalej
dostatočným spôsobom odôvodňujú podozrenie, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné
stíhanie sa stali, vykazujú znaky konkrétnych trestných činov a sú dôvody na podozrenie,
že sa na nich podieľali (spolu s ďalšími osobami) i sťažovatelia. V tejto súvislosti treba
opätovne upozorniť na tú skutočnosť, že pri skúmaní splnenia predmetnej materiálnej
podmienky väzby sa nepristupuje k hodnoteniu dôkazov tak, ako je tomu na hlavnom
pojednávaní. V danom konaní sa totiž nerozhoduje o vine obvinených, kedy sa vyžaduje
úplná istota. Musia tu však existovať rozumné dôvody, svedčiace pre konštatovanie
pretrvávajúcej dôvodnosti podozrenia zo spáchania stíhaných skutkov. A tie v predmetnej
veci existujú.
Voči I. A. a J. R. je podľa dostupných dôkazov (účtovnej, daňovej a bankovej
dokumentácie, výsluchov obvinených a svedkov) stále dôvodne vedené trestné stíhanie
pre závažnú daňovú trestnú činnosť rozsiahleho charakteru, ktorá mala byť páchaná dlhodobo
a sofistikovaným spôsobom, keď od posledného väzobného rozhodovania sa v dôkaznej
situácii nič zásadné v prospech obvinených neudialo. Ak ide o samotné vyšetrovanie,
tak toto i podľa názoru sťažnostného súdu prebieha v danej veci zákonným spôsobom
a bez prieťahov, pričom aj naďalej je samozrejme povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak v prospech
ako i v neprospech obvinených (v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por.). K sťažnostným
námietkam obvinených je potom potrebné uviesť iba toľko, že ide o ich vlastné hodnotenie
dosiaľ zabezpečených dôkazov, resp. o spôsob ich obhajoby, ktorá je ich právom.
S napadnutým rozhodnutím je nevyhnutné sa napokon stotožniť i ohľadne ustálenia
jednotlivých väzobných dôvodov, keď konkrétne u obvinenej I. A. je daný dôvod väzby
uvedený v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a obvineného J. R. dôvody uvedené v § 71 ods. 1
písm. a/, písm. c/ Tr. por. Na konkrétnych skutočnostiach špecifikovaných v predchádzajúcich
väzobných rozhodnutiach, odôvodňujúcich obavu u obvinených z konania predpokladaného
v citovaných ustanoveniach, sa nič nezmenilo, a tak zákonné podmienky pre trvanie
tzv. preventívnej väzby, a u obvineného J. R. aj tzv. útekovej väzby neustále existujú.
V súvislosti so spomínanými „konkrétnymi skutočnosťami“, ktoré majú
v tom - ktorom prípade opodstatňovať dôvodnú obavu z následku resp. viacerých následkov
uvedených v § 71 Tr. por., možno pritom opätovne zdôrazniť tú skutočnosť, že ich posúdenie
je vždy na dôslednom zvážení príslušného konajúceho súdu (keďže zákon tu nedáva žiadnu
odpoveď), ktorý tu prihliada na všetky okolnosti posudzovaného prípadu, dôkaznú situáciu,
ako aj osobu a pomery obvineného. Neexistujú a ani nemôžu existovať v tomto ohľade žiadne
nemenné kritéria.
A napokon ako správny možno označiť i ten záver sudcu pre prípravné konanie,
že ani u jedného z obvinených nie je možné v danom štádiu konania predovšetkým vzhľadom
na povahu stíhanej trestnej činnosti (jej závažnosť, rozsah, dlhodobosť a následky) uvažovať
či už o prijatí ich písomného sľubu podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., uložení dohľadu
probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por., alebo prijatí
ich návrhu na zloženie peňažnej záruky podľa § 81 ods. 1 Tr. por.
Tiež podľa názoru najvyššieho súdu nie je možné považovať ani jeden z vyššie
uvedených procesných inštitútov v danom prípade za dostatočný z pohľadu možného
nahradenia väzby. Jej účel nie je totiž možné u I. A. a ani u J. R. rovnako dobre dosiahnuť
stíhaním menovaných na slobode za súčasného prijatia niektorého (niektorých)
zo zmieňovaných substitučných inštitútov, keďže takéto záruky nie sú spôsobilé u nich
vzhľadom na skôr uvedené eliminovať riziko hroziace z možného konania predvídaného
v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., u obvineného J. R. i v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Z vyššie ozrejmených dôvodov preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené
v enunciáte tohto rozhodnutia (a to opätovne už nerozhodujúc samostatnými výrokmi
o návrhoch obvinených na nahradenie väzby, keďže o nich rozhodoval už prvostupňový súd,
s čím sa tento plne stotožnil).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 23. apríla 2015
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová