Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7ECdo/216/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej

konsolidačnej, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, proti povinnému V. P., bytom

v S., zastúpenému JUDr. Radoslavom Olijášom, PhD., advokátom v Bratislave, Grösslingova

58, pre vymoženie 1 330,84 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.

zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18.

septembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 18. septembra 2012, sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok uznesením zo 16. januára 2012, č. k. 11 Er 1208/2000–107

návrh povinného na zastavenie exekúcií zo 17. marca 2009 (podľa § 57 ods. 1 písm. b/, f/ a g/

Exekučného poriadku z dôvodu premlčania práva) a z 11. februára 2010 (podľa § 57 ods. 1

písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu namietanej aktívnej legitimácie oprávnenej) zamietol

a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. septembra 2012, sp. zn.

odvolanie povinného odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné ( v spojení s 218 ods. 1 písm. c/ ). V odôvodnení poukázal

na ustanovenie § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré výslovne ustanovuje, že

proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ je prípustné odvolanie. Teda

odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených

pod označenými písmenami. Uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie žiadnym

takýmto rozhodnutím nie je. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku (v znení platnom

v čase rozhodovania exekučného súdu) výslovne nezakladalo (ani v súčasnej dobe nezakladá)

prípustnosť odvolania aj proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie

2

exekúcie. Takýto výklad príslušných ustanovení Exekučného poriadku považoval odvolací

súd za ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený

výkon súdnych a iných rozhodnutí. Konštatoval, že takýto názor korešponduje s názorom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení sp. zn.

(z 25. júla 2012).

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie povinný. Navrhol, aby ho dovolací súd zrušil

a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu možnosti konať

pred súdom ( ) a nesprávne právne posúdenie veci (

). Dôvodil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už niekoľkokrát a opakovane vyslovil

názor, že je vždy prípustné odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu, ktorý rozhoduje

o zastavení exekúcie a z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku zamietol návrh

na zastavenie exekúcie (napr. uznesenie sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. ). Uviedol, že v danej veci podal návrh na zastavenie exekúcie

z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. b/, f/, g/ Exekučného poriadku, čo sú všetko dôvody

pre zastavenie exekúcie, pri ktorých je prípustné odvolanie podľa § 58 ods. 4 Exekučného

poriadku. Právny názor vyslovený v napadnutom uznesení zjavne popiera aj rovnosť

účastníkov konania, pretože akceptuje odvolanie len v prípade, keď súd exekúciu zastaví,

takže odvolanie môže podať len oprávnený. Naproti tomu, ak súd návrh na zastavenie

exekúcie zamietne, tak povinný sa podľa výkladu odvolacieho súdu odvolať nemôže, a tak je

pri tomto scestnom výklade zvýhodnený iba oprávnený, čo však z Exekučného poriadku

nijako nevyplýva. V tomto smere je preto napadnuté uznesenie zrelé aj na napadnutie

ústavnou sťažnosťou. Znenie ustanovenia § 58 ods. 4 Exekučného poriadku nepripúšťa

výklad, že by sa týkalo len tých rozhodnutí podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorými

bolo návrhu na zastavenie exekúcie vyhovené. Aj negatívne rozhodnutie je rozhodnutím

podľa § 57 Exekučného poriadku, a preto je aj proti nemu prípustné odvolanie. Takáto je aj

prax ostatných odvolacích súdov, že považujú za prípustné odvolanie proti uzneseniu podľa

§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým sa zamietol návrh na zastavenie exekúcie.

Oprávnená a súdny exekútor sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

3

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je podľa § 239 ods. 1

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania (§ 109 ods. 1

písm. c/ Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí

odvolania. Takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení,

proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania prichádzala

do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Povinný v dovolaní, okrem iného, namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť konať

pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať

pred súdom a zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba

považovať aj odmietnutie odvolania podľa v prípade, ak neboli

splnené podmienky pre takéto rozhodnutia.

Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vymedzuje prípady, v ktorých

exekučný súd (či už na návrh alebo aj bez návrhu) exekúciu (úplne či čiastočne) zastaví.

Účinky zastavenia exekúcie (uznesením exekučného súdu) spočívajú v tom, že sa

prestanú vykonávať úkony na jej uskutočnenie.

Podľa Exekučného poriadku (od účinnosti novely

Z. z.) proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ je prípustné odvolanie.

Podľa dôvodovej správy uvedeným zákonom došlo len k „upresneniu“ tohto

zákonného ustanovenia, ktorého pôvodné znenie odvolanie proti rozhodnutiu súdu o zastavení

exekúcie nepripúšťalo („Proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie nie je prípustný riadny

opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je vykonateľné po doručení exekútorovi“).

Z obsahu spisu vyplýva, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (z 18. marca

2009) uplatnil dôvody podľa § 57 ods. 1 písm. b/, f/ a g/ Exekučného poriadku. Teda dôvody

obsiahnuté aj v ustanovení § 58 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný (okresný) súd danosť

týchto dôvodov nezistil a návrh povinného (na zastavenie exekúcie) zamietol. Odvolací súd

vychádzajúci z názoru, že odvolanie je prípustné „len“ proti rozhodnutiam o zastavení

exekúcie (z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ Exekučného poriadku)

a rozhodnutie o zamietnutí návrhu (na zastavenie exekúcie) takýmto rozhodnutím nie je,

odvolanie (podľa ) odmietol.

Z uvedeného vyplýva, že relevantnou otázkou, ktorú treba pre posúdenie ne/existencie

procesnej vady konania podľa vyriešiť, je otázka prípustnosti odvolania

proti rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým návrh na zastavenie exekúcie (z dôvodov podľa

§ 57 ods. 1 písm. b/, f/ a g/ Exekučného poriadku) zamietol, teda exekúciu (v návrhu

uvedených dôvodov) nezastavil.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia práva vykonaná zásahom

do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok

a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku

oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.

Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv,

len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon a iba v rozsahu, ktorý postačuje

na uspokojenie oprávneného z majetku povinného. Teda exekučné právo musí chrániť záujmy

nielen oprávneného, ale aj povinného pred nadmernými a neoprávnenými zásahmi

vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia. Zákon preto ustanovuje dôvody

neprípustnosti exekúcie, ktoré majú za následok zastavenie exekúcie, t. j. upustenie

od vykonávania exekúcie v dôsledku zákonom predvídaných skutočností vymedzených

v ustanovení § 57 Exekučného poriadku.

Ako už bolo uvedené zhora od účinnosti novely () možno

podať odvolanie proti niektorým uzneseniam, ktorými sa rozhodlo o návrhu (alebo aj

bez návrhu) na zastavenie exekúcie.

Prvoradým zmyslom takejto úpravy je vyhnúť sa situáciám, v ktorých by sa mohlo

konštatovať, že došlo k neústavnosti, lebo sa exekúcia zastavila, aj keď na to neexistoval

zákonom ustanovený dôvod. Predchádzajúca právna úprava umožňovala v týchto prípadoch

zastaviť exekúciu a oprávnený nemal žiadnu procesnú obranu (neúplná jurisdikcia). Ale ani

ochrana povinného nebola dostatočná, ak sa jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol

a prvostupňové rozhodnutie bolo konečné, bez možnosti opravného prostriedku.

O odvolaniach proti uzneseniu, ktorým sa vyhovelo (nevyhovelo) návrhu na zastavenie

exekúcie podľa všeobecných procesných pravidiel rozhoduje krajský súd, v obvode ktorého

má sídlo exekučný súd (pozri komentár k Exekučnému poriadku , M. J.).

6

Takémuto výkladu zodpovedá aj znenie § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom sa

výslovne uvádza, že „proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ je

prípustné odvolanie“. Prípustnosť odvolania teda nie je formulovaná tak, že by sa týkala len

kladných rozhodnutí, t. j. rozhodnutí, ktorými bola exekúcia (z dôvodov uvedených

v označených písmenách) zastavená, a nie aj negatívnych (zamietajúcich) rozhodnutí, t. j.

rozhodnutí, ktorými súd exekúciu nezastavil. Preto aj zamietajúce uznesenie je rozhodnutím

podľa § 57 ods. 1 (v označených písmenách) Exekučného poriadku. Ak by zákonodarca mal

na mysli prípustnosť odvolania len proti kladným rozhodnutiam, ktorými bola exekúcia

zastavená, výslovne by to uviedol (zvolil by inú formuláciu) tak ako je tomu, napr.

v ustanovení § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého „proti rozhodnutiu, ktorým sa

vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie“ alebo v ustanovení § 56 ods. 7 Exekučného

poriadku, podľa ktorého „proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je

prípustné odvolanie“. Z ich znenia je totiž nepochybné, že odvolanie je prípustné len

proti vyhovujúcim (kladným) rozhodnutiam a nie aj proti zamietajúcim (nevyhovujúcim)

rozhodnutiam (pozri ).

Z uvedeného vyplýva záver, že vo vzťahu k prípustnosti odvolania podľa § 58 ods. 4

Exekučného poriadku je irelevantné, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola

exekúcia (z vymedzených dôvodov) zastavená alebo bol návrh na jej zastavenie (podaný

z vymedzených dôvodov) zamietnutý (obdobný záver bol prijatý v rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ,

a implicitne aj v rozhodnutí sp. zn. ).

Treba prisvedčiť dovolateľovi, že opačný záver, t. j. záver o prípustnosti odvolania len

proti rozhodnutiam, ktorými bola exekúcia zastavená (proti kladným rozhodnutiam) by zjavne

popieral aj (zhora načrtnutú) rovnosť účastníkov konania zvýhodnením „len“ oprávneného

možnosťou podať odvolanie (ak exekučný súd exekúciu zastaví).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že postupom odvolacieho

súdu tým, že odmietol odvolanie, bola povinnému odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ).

7

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. júla 2014

JUDr. Oľga T r n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková