Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/343/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. s.r.o., so sídlom v H.,

IČO: X., zastúpeného K. advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., proti

žalovanému E. N., spol. s r.o., so sídlom v H., IČO: X., o zaplatenie 1 761,18 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. októbra 2011 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 1 761,18 € s príslušenstvom na tom

skutkovom základe, že žalovaný ako bývalý nájomca nebytového priestoru nachádzajúceho

sa na prízemí budovy - stavby súp. č. X., postavenej na parcele č. X. v katastrálnom území H.

a zapísanej na liste vlastníctva č. X. podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X. a

dohody o urovnaní z 22. augusta 2008 uzavretej so žalobcom bol povinný nebytový priestor

do 3 dní od skončenia nájmu (dňa 1. augusta 2008) vypratať; nebytový priestor napriek tomu

užíval aj po skončení doby nájmu od 4. augusta 2008 do 9. augusta 2008. Žalobca preto žiadal

zaviazať žalovaného na zaplatenie 1 659,69 € spolu s 11,5 % úrokom z omeškania od 9.

februára 2009 až do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že nový

nájomca nebytového priestoru spoločnosť B., s.r.o. si voči nemu uplatnila zmluvnú pokutu vo

výške 1 659,69 € za neodovzdanie nebytového priestoru v dobe dohodnutej v zmluve o nájme

nebytových priestorov z 11. júla 2008 uzatvorenej medzi žalobcom a novým nájomcom. Ďalej

2

žiadal žalobcu zaviazať na zaplatenie 101,49 € spolu s 11,5 % úrokom z omeškania od 9.

februára 2009 do 19. augusta 2009 titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného za užívanie

nebytového priestoru bez právneho titulu za obdobie od 4. augusta do 9. augusta 2008.

V priebehu konania žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 101,49 €, pretože

žalovaný mu túto čiastku uhradil, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

Okresný súd Humenné (v poradí druhým) rozsudkom z 28. mája 2010 č.k.

-245 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy

konania. Zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 1 659,69 s príslušenstvom titulom náhrady

škody odôvodnil absolútnou neplatnosťou zmluvy o nájme nebytových priestorov z 11. júla

2008 uzavretej medzi žalobcom a novým nájomcom nebytových priestorov, pretože zmluva

neobsahovala zákonom predpísanú náležitosť podľa

o nájme nebytových priestorov, t.j. vymedzenie účelu nájmu, ktorý nedostatok obsahovej

náležitosti má za následok a aj neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute, ktorú žalobca

uhradil a jej výšku si v konaní uplatňoval titulom náhrady škody. Žalobu v tejto časti zamietol

aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že jedinou príčinou vzniku škody bolo užívanie, resp.

nevypratanie nebytových priestorov žalovaným, pretože žalobca 6. augusta 2008 osadením

petlice na vchod nebytového priestoru znemožnil žalovanému ho vypratať a tak konaním

samotného žalobcu nastalo prerušenie dovtedajšej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym

konaním - nevyprataním nebytového priestoru žalovaným a vznikom škody v podobe

povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. V časti úrokov z omeškania za bezdôvodné obohatenie

v dôsledku užívania nebytového priestoru bez právneho titulu po skončení nájmu, súd žalobu

zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného

obohatenia, ktoré nie je automaticky totožné s výškou zmluvne dojednaného mesačného

nájmu prepočítaného na jednotlivé dni užívania bez právneho titulu, tak ako si žiadal žalobca.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 20. októbra 2011 sp. zn.

napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 1 659,69 €

s príslušenstvom potvrdil a v časti o zaplatenie 11,5 % úroku z omeškania zo sumy 101,49 €

od 9. februára 2009 do 19. augusta 2009 a výroku o trovách konania napadnutý rozsudok

zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Potvrdenie

rozsudku v časti o náhradu škody odvolací súd odôvodnil, tým že sa stotožnil s právnym

posúdením nájomnej zmluvy uzatvorenej s novým nájomcom. V tejto súvislosti skonštatoval,

3

že žalobca pre neplatnosť nájomnej zmluvy z 11. júla 2008 nebol ani povinný zaplatiť

zmluvnú pokutu a nevznikla mu teda ani škoda. Keďže nebol preukázaný vznik škody, bolo

nadbytočné konaní sa zaoberať otázkou naplnenia ďalších predpokladov pre priznanie tohto

nároku. K námietke zaujatosti vznesenej žalobcom, či už proti sudcovi súdu prvého stupňa

alebo členom odvolacieho senátu, ktorý zrušil prvšie rozhodnutie súdu prvého stupňa,

odvolací súd uviedol, že na túto námietku neprihliadol, pretože žalobca zaujatosť sudcov

vyvodzoval z postupu namietaných sudcov v konaní a na takto odôvodnenú námietku

sa podľa neprihliada. Zrušenie rozsudku v časti úrokov z omeškania

zo sumy 101,49 € súd odôvodnil nesprávnym právnym posúdením, pretože tento nárok

žalobcu sa javí dôvodný. Zrušenie výroku o náhrade trov odvolací súd odôvodnil nesprávnym

právnym posúdením, pretože žalovaný nemal úspech v celom predmete konania, pretože

konanie bolo čiastočne zastavené v dôsledku zaplatenia sumy 101,49 € žalovaným v priebehu

konania.

Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil zamietnutie žaloby v časti

o náhradu škody 1 659,69 €, podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z 237

písm. f/ a g/ Namietal, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( ) tým, že odvolací súd na žalobcom vznesenú námietku

zaujatosti neprihliadal a ju ani nepredložil nadriadenému súdu. Zároveň namietal, že vo veci

rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p) – JUDr. J. B., ktorá podľa názoru žalobcu

mala byť vylúčená z dôvodu nezákonného a neodborného právneho posúdenia veci

vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu z 15. decembra 2009 sp. zn.

. Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté inou vadou ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle , pretože

odvolací súd sa nevysporiadal s viacerými dôvodmi jeho odvolania, v dôsledku čoho

je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Namietal tiež

nesprávne právne posúdenie veci v zmysle , keď prehliadol, že súd

prvého stupňa v rozpore so záväzným právnym názorom nadriadeného súdu aplikoval

v rozhodnutí ustanovenia Obchodného a nie ; preto sú nesprávne

aj závery odvolacieho súdu o správnom zistení skutkového stavu a aplikácii správneho

právneho predpisu. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozsudky súdov prvého a druhého

stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým potvrdil zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie náhrady škody. Prípustnosť dovolania

proti rozsudku odvolacieho súdu upravuje v ustanovení

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Prípustnosť dovolania žalobcu z až 3 nevyplýva, pretože

dovolaním napadnutým rozsudkom bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd vo výrokovej časti nevyslovil prípustnosť dovolania a napadnutému

rozsudku odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu, od právneho

názoru ktorého sa odvolací súd preto ani nemohol odchýliť. Z dôvodov vyššie uvedených

dospel dovolací súd k záveru, že z ustanovení až 3 nevyplýva procesná

prípustnosť dovolania žalobcu.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1

skúmal dovolací súd, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade

konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

5

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo

bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ nenamietal

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní mu bola postupom súdov odňatá možnosť

pred súdom konať ( ). Odňatím možnosti konať pred súdom (

písm. f/ ) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok. O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno

vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom malo podľa jeho názoru dôjsť

tým, že odvolací súd neprihliadol a nepredložil ním vznesenú námietku zaujatosti

nadriadenému súdu na rozhodnutie o vylúčení z rozhodovania sudcov odvolacieho súdu.

Podľa účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1

najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní,

odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu

smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku

6

zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky

zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Vyššie citované ustanovenia , neumožňujú účastníkom

konania vzniesť námietku zaujatosti voči zákonným sudcom prejednávajúcim ich právnu vec,

kedykoľvek podľa ich úvahy. V záujme toho, aby nesprávne využívanie tohto inštitútu

neviedlo k zbytočnému predlžovaniu konania, vyžaduje zákon, aby námietka zaujatosti bola

podaná, tak v lehote vyžadovanej zákonom ( ) a zároveň, aby aj spĺňala

obsahové náležitosti ( ), na podklade ktorých súd dospeje k záveru

o ďalšom procesnom postupe so vznesenou námietkou zaujatosti. Nedodržanie lehoty

na podanie námietky alebo obsahových náležitostí vznesenej námietky zaujatosti spája

( ) s tým, že súd na nekvalifikovane vznesenú

námietku zaujatosti neprihliada.

V prejednávanej veci žalobca vo svojom odvolaní z 9. júla 2010 (č.l. 263 spisu)

namietal zaujatosť sudcov odvolacieho súdu, ktorí zrušili v poradí prvý rozsudok súdu prvého

stupňa. Dôvodom ich zaujatosti a vylúčenia z ďalšieho rozhodovania vo veci mali byť právne

závery vyslovené týmito sudcami v ich rozhodnutí, ktoré žalobca pokladal

za nezákonné, neodborné a popierajúce jeho práva. Dovolací súd po preskúmaní obsahu

žalobcovej námietky zaujatosti dospel k záveru, že neobsahuje náležitosť predpísanú

zákonom – vymedzenie okamihu, kedy sa dovolateľ o namietanom dôvode zaujatosti

dozvedel, preto dospel k záveru, že odvolací súd postupoval správne, ak na jeho námietku

zaujatosti z 9. júla 2010 v súlade s neprihliadal. Iné právne dôvody, ktoré

uviedol odvolací súd na zdôvodnenie jeho záveru o neprihliadnutí na predmetnú námietku, nič

nemenia na správnosti postupu odvolacieho súdu. Postupom odvolacieho súdu, ktorý bol

v súlade v preto nedošlo k odňatiu možnosť žalobcu konať pred súdom

v zmysle Len na okraj dovolací súd dodáva, že na podklade obsahu

sa možno domnievať, že žalobca sa o právnom posúdení veci, ktoré podľa jeho názoru

zakladá pochybnosti o nezaujatosti namietaných sudcov dozvedel najneskôr v deň doručenia

rozhodnutia (5. februára 2010) a námietku zaujatosti vzniesol až podaním z 9. júla 2010, teda

tiež po uplynutí lehoty na vznesenie námietky zaujatosti podľa

Dovolateľ ďalej prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237

písm. g/ , pretože vo veci rozhodovala sudkyňa JUDr. J. B., ktorá mala byť podľa jeho

7

názoru z konania a rozhodovania veci vylúčená pre nezákonné a neodborné právne posúdenie

veci v poradí v prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia , posúdiť túto otázku samostatne (R 59/1997).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých

by bolo možné vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti sudkyne JUDr. J. B. v zmysle § 14 ods. 1

Dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, nie je bez ďalšieho

samotné právne posúdenie veci, hoci sa aj neskôr ukázalo ako nesprávne. Pochybenia

v správnosti právneho posúdenia príslušného prípadu sa odstraňujú prostredníctvom či už

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, ale nie procesnou námietkou

zaujatosti konajúceho sudcu. Nesprávne právne posúdenie veci sudcom bez ďalšieho nesvedčí

o zaujatosti a ani nevzbudzuje pochybnosti o nestrannosti sudcu alebo členov senátu či už

k predmetu konania alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. So zreteľom na

uvedené preto prípustnosť dovolania žalobcu z nevyplýva.

Žalobca ďalej v dovolaní uplatnil ďalšie dovolacie dôvody, t.j. že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že oba vyššie

uvedené dovolacie dôvody sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, ale tieto dôvody sami

osebe prípustnosť dovolania žalobcu nezakladajú. Otázkou opodstatnenosti uvedených

dovolacích dôvodov sa dovolací súd môže zaoberať, iba ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( ) a v danom prípade

prípustnosť dovolania žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva ani z

a ani z

Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 až 3

ani z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom dôvody odmietnutia dovolania

(procesná neprípustnosť) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie ( v spojení

s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková