Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1bd/392113.1c2773.pdf
PDF · 119.37 KB
No categories available
3Cdo/343/2012
Najvyšší súd 3 Cdo 343/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. s.r.o., so sídlom v H.,
IČO: X., zastúpeného K. advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., proti
žalovanému E. N., spol. s r.o., so sídlom v H., IČO: X., o zaplatenie 1 761,18 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21 C 63/2009, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. októbra 2011 sp. zn. 19 Co 100/2010,
takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 1 761,18 € s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že žalovaný ako bývalý nájomca nebytového priestoru nachádzajúceho
sa na prízemí budovy - stavby súp. č. X., postavenej na parcele č. X. v katastrálnom území H.
a zapísanej na liste vlastníctva č. X. podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X. a
dohody o urovnaní z 22. augusta 2008 uzavretej so žalobcom bol povinný nebytový priestor
do 3 dní od skončenia nájmu (dňa 1. augusta 2008) vypratať; nebytový priestor napriek tomu
užíval aj po skončení doby nájmu od 4. augusta 2008 do 9. augusta 2008. Žalobca preto žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie 1 659,69 € spolu s 11,5 % úrokom z omeškania od 9.
februára 2009 až do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že nový
nájomca nebytového priestoru spoločnosť B., s.r.o. si voči nemu uplatnila zmluvnú pokutu vo
výške 1 659,69 € za neodovzdanie nebytového priestoru v dobe dohodnutej v zmluve o nájme
nebytových priestorov z 11. júla 2008 uzatvorenej medzi žalobcom a novým nájomcom. Ďalej
žiadal žalobcu zaviazať na zaplatenie 101,49 € spolu s 11,5 % úrokom z omeškania od 9.
februára 2009 do 19. augusta 2009 titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného za užívanie
nebytového priestoru bez právneho titulu za obdobie od 4. augusta do 9. augusta 2008.
V priebehu konania žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 101,49 €, pretože
žalovaný mu túto čiastku uhradil, preto súd v tejto časti konanie zastavil.
Okresný súd Humenné (v poradí druhým) rozsudkom z 28. mája 2010 č.k.
21 C 63/2009-245 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania. Zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 1 659,69 s príslušenstvom titulom náhrady
škody odôvodnil absolútnou neplatnosťou zmluvy o nájme nebytových priestorov z 11. júla
2008 uzavretej medzi žalobcom a novým nájomcom nebytových priestorov, pretože zmluva
neobsahovala zákonom predpísanú náležitosť podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.
o nájme nebytových priestorov, t.j. vymedzenie účelu nájmu, ktorý nedostatok obsahovej
náležitosti má za následok a aj neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute, ktorú žalobca
uhradil a jej výšku si v konaní uplatňoval titulom náhrady škody. Žalobu v tejto časti zamietol
aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že jedinou príčinou vzniku škody bolo užívanie, resp.
nevypratanie nebytových priestorov žalovaným, pretože žalobca 6. augusta 2008 osadením
petlice na vchod nebytového priestoru znemožnil žalovanému ho vypratať a tak konaním
samotného žalobcu nastalo prerušenie dovtedajšej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním - nevyprataním nebytového priestoru žalovaným a vznikom škody v podobe
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. V časti úrokov z omeškania za bezdôvodné obohatenie
v dôsledku užívania nebytového priestoru bez právneho titulu po skončení nájmu, súd žalobu
zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného
obohatenia, ktoré nie je automaticky totožné s výškou zmluvne dojednaného mesačného
nájmu prepočítaného na jednotlivé dni užívania bez právneho titulu, tak ako si žiadal žalobca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 20. októbra 2011 sp. zn.
19 Co 100/2010 napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 1 659,69 €
s príslušenstvom potvrdil a v časti o zaplatenie 11,5 % úroku z omeškania zo sumy 101,49 €
od 9. februára 2009 do 19. augusta 2009 a výroku o trovách konania napadnutý rozsudok
zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Potvrdenie
rozsudku v časti o náhradu škody odvolací súd odôvodnil, tým že sa stotožnil s právnym
posúdením nájomnej zmluvy uzatvorenej s novým nájomcom. V tejto súvislosti skonštatoval,
že žalobca pre neplatnosť nájomnej zmluvy z 11. júla 2008 nebol ani povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu a nevznikla mu teda ani škoda. Keďže nebol preukázaný vznik škody, bolo
nadbytočné konaní sa zaoberať otázkou naplnenia ďalších predpokladov pre priznanie tohto
nároku. K námietke zaujatosti vznesenej žalobcom, či už proti sudcovi súdu prvého stupňa
alebo členom odvolacieho senátu, ktorý zrušil prvšie rozhodnutie súdu prvého stupňa,
odvolací súd uviedol, že na túto námietku neprihliadol, pretože žalobca zaujatosť sudcov
vyvodzoval z postupu namietaných sudcov v konaní a na takto odôvodnenú námietku
sa podľa § 15a ods. 5 O.s.p. neprihliada. Zrušenie rozsudku v časti úrokov z omeškania
zo sumy 101,49 € súd odôvodnil nesprávnym právnym posúdením, pretože tento nárok
žalobcu sa javí dôvodný. Zrušenie výroku o náhrade trov odvolací súd odôvodnil nesprávnym
právnym posúdením, pretože žalovaný nemal úspech v celom predmete konania, pretože
konanie bolo čiastočne zastavené v dôsledku zaplatenia sumy 101,49 € žalovaným v priebehu
konania.
Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil zamietnutie žaloby v časti
o náhradu škody 1 659,69 €, podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z 237
písm. f/ a g/ O.s.p. Namietal, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd na žalobcom vznesenú námietku
zaujatosti neprihliadal a ju ani nepredložil nadriadenému súdu. Zároveň namietal, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p) – JUDr. J. B., ktorá podľa názoru žalobcu
mala byť vylúčená z dôvodu nezákonného a neodborného právneho posúdenia veci
vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu z 15. decembra 2009 sp. zn.
17 Co 23/2009. Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté inou vadou ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., pretože
odvolací súd sa nevysporiadal s viacerými dôvodmi jeho odvolania, v dôsledku čoho
je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Namietal tiež
nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď prehliadol, že súd
prvého stupňa v rozpore so záväzným právnym názorom nadriadeného súdu aplikoval
v rozhodnutí ustanovenia Obchodného a nie Občianskeho zákonníka; preto sú nesprávne
aj závery odvolacieho súdu o správnom zistení skutkového stavu a aplikácii správneho
právneho predpisu. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozsudky súdov prvého a druhého
stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým potvrdil zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie náhrady škody. Prípustnosť dovolania
proti rozsudku odvolacieho súdu upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 238
O.s.p. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že
je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva, pretože
dovolaním napadnutým rozsudkom bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom odvolací súd vo výrokovej časti nevyslovil prípustnosť dovolania a napadnutému
rozsudku odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu, od právneho
názoru ktorého sa odvolací súd preto ani nemohol odchýliť. Z dôvodov vyššie uvedených
dospel dovolací súd k záveru, že z ustanovení § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva procesná
prípustnosť dovolania žalobcu.
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1
O.s.p. skúmal dovolací súd, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade
konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo
bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. nenamietal
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalobca v dovolaní namieta, že v konaní mu bola postupom súdov odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny
poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno
vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom malo podľa jeho názoru dôjsť
tým, že odvolací súd neprihliadol a nepredložil ním vznesenú námietku zaujatosti
nadriadenému súdu na rozhodnutie o vylúčení z rozhodovania sudcov odvolacieho súdu.
Podľa § 15a ods. 2 O.s.p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1
najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní,
odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
Podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu
smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku
zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky
zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Vyššie citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, neumožňujú účastníkom
konania vzniesť námietku zaujatosti voči zákonným sudcom prejednávajúcim ich právnu vec,
kedykoľvek podľa ich úvahy. V záujme toho, aby nesprávne využívanie tohto inštitútu
neviedlo k zbytočnému predlžovaniu konania, vyžaduje zákon, aby námietka zaujatosti bola
podaná, tak v lehote vyžadovanej zákonom (§ 15a ods. 2 O.s.p.) a zároveň, aby aj spĺňala
obsahové náležitosti (§ 15a ods. 3 O.s.p.), na podklade ktorých súd dospeje k záveru
o ďalšom procesnom postupe so vznesenou námietkou zaujatosti. Nedodržanie lehoty
na podanie námietky alebo obsahových náležitostí vznesenej námietky zaujatosti spája
Občiansky súdny poriadok (§ 16 ods. 2 O.s.p.) s tým, že súd na nekvalifikovane vznesenú
námietku zaujatosti neprihliada.
V prejednávanej veci žalobca vo svojom odvolaní z 9. júla 2010 (č.l. 263 spisu)
namietal zaujatosť sudcov odvolacieho súdu, ktorí zrušili v poradí prvý rozsudok súdu prvého
stupňa. Dôvodom ich zaujatosti a vylúčenia z ďalšieho rozhodovania vo veci mali byť právne
závery vyslovené týmito sudcami v ich rozhodnutí, ktoré žalobca pokladal
za nezákonné, neodborné a popierajúce jeho práva. Dovolací súd po preskúmaní obsahu
žalobcovej námietky zaujatosti dospel k záveru, že neobsahuje náležitosť predpísanú
zákonom – vymedzenie okamihu, kedy sa dovolateľ o namietanom dôvode zaujatosti
dozvedel, preto dospel k záveru, že odvolací súd postupoval správne, ak na jeho námietku
zaujatosti z 9. júla 2010 v súlade s § 15a ods. 3 O.s.p. neprihliadal. Iné právne dôvody, ktoré
uviedol odvolací súd na zdôvodnenie jeho záveru o neprihliadnutí na predmetnú námietku, nič
nemenia na správnosti postupu odvolacieho súdu. Postupom odvolacieho súdu, ktorý bol
v súlade v § 15a ods. 3 O.s.p. preto nedošlo k odňatiu možnosť žalobcu konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Len na okraj dovolací súd dodáva, že na podklade obsahu
sa možno domnievať, že žalobca sa o právnom posúdení veci, ktoré podľa jeho názoru
zakladá pochybnosti o nezaujatosti namietaných sudcov dozvedel najneskôr v deň doručenia
rozhodnutia (5. februára 2010) a námietku zaujatosti vzniesol až podaním z 9. júla 2010, teda
tiež po uplynutí lehoty na vznesenie námietky zaujatosti podľa § 15a ods. 2 O.s.p.
Dovolateľ ďalej prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237
písm. g/ O.s.p., pretože vo veci rozhodovala sudkyňa JUDr. J. B., ktorá mala byť podľa jeho
názoru z konania a rozhodovania veci vylúčená pre nezákonné a neodborné právne posúdenie
veci v poradí v prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia
nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle
ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne (R 59/1997).
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu nezistil žiadne také skutočnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti sudkyne JUDr. J. B. v zmysle § 14 ods. 1
O.s.p. Dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, nie je bez ďalšieho
samotné právne posúdenie veci, hoci sa aj neskôr ukázalo ako nesprávne. Pochybenia
v správnosti právneho posúdenia príslušného prípadu sa odstraňujú prostredníctvom či už
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, ale nie procesnou námietkou
zaujatosti konajúceho sudcu. Nesprávne právne posúdenie veci sudcom bez ďalšieho nesvedčí
o zaujatosti a ani nevzbudzuje pochybnosti o nestrannosti sudcu alebo členov senátu či už
k predmetu konania alebo účastníkom konania, prípadne ich zástupcom. So zreteľom na
uvedené preto prípustnosť dovolania žalobcu z § 237 písm. g/ O.s.p. nevyplýva.
Žalobca ďalej v dovolaní uplatnil ďalšie dovolacie dôvody, t.j. že konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že oba vyššie
uvedené dovolacie dôvody sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, ale tieto dôvody sami
osebe prípustnosť dovolania žalobcu nezakladajú. Otázkou opodstatnenosti uvedených
dovolacích dôvodov sa dovolací súd môže zaoberať, iba ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 236 ods. 1 O.s.p.) a v danom prípade
prípustnosť dovolania žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva ani z § 238 O.s.p.
Keďže prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 až 3
O.s.p. ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom dôvody odmietnutia dovolania
(procesná neprípustnosť) sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho
súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. júla 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková